Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 9Co/232/2013 z 26. 5. 2014
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 26. mája 2014, sp. zn. 9Co/232/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2311217749.1
Krajský súd Trnava | 9Co/232/2013 | ECLI:SK:KSTT:2014:2311217749.1 | 2014-05-26 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, § 224 ods. 1 OSP, § 142 ods. 1 OSP, § 116 OZ, § 117 OZ, § 140 OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/210ffa1b-9b3c-4027-9835-fe361513a2a0
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2311217749.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/232/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311217749
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311217749.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek
senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: L. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. G. Z. XXX, zastúpený advokátskou kanceláriou Čibrik&Blazsek, s.r.o., Šaľa,
Hlavná 14, IČO: 46 255 010, konajúcou advokátom JUDr. Rudolfom Blazsekom, proti odporcom:
1. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. G. Z. XX, zastúpený advokátom Mgr. Otom Frantom,
Sládkovičovo, Fučíkova 133, 2. P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., J. XXXX/XX, o určenie čiastočnej
neplatnosti darovacej zmluvy na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k.
15C/68/2011-106 zo dňa 16. apríla 2013 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa                   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je  p o v i n n ý  zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania v sume 67,88
eur na účet právneho zástupcu odporcu v 1. rade do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyni v 2. rade sa náhrada trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia
čiastočnej neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 08.10.2008 uzavretej medzi odporcom v 1. rade a
nebohým T. M., zomrelým dňa XX.XX.XXXX v časti prevodu nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva
č. XXX vedeným Správou katastra Šaľa katastrálne územie V. G. Z. ako parcela reg. E č. 495/1 -
orná pôda o výmere 328 m2, ako aj nehnuteľnosti vedenej Správou katastra Šaľa na liste vlastníctva
č. XXX katastrálne územie V. G. Z. ako parcela reg. E č. 2197/2 - orná pôda o výmere 1.479
m2 v spoluvlastníckom podiele na oboch nehnuteľnostiach vo veľkosti 1/6 k celku. Súčasne uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v 1. rade náhradu trov právneho zastúpenia v sume
618,17 eur. Odporkyni v 2. rade náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami   § 40a, § 140, § 116 a § 117 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania
rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Skutkovo
odôvodnil rozhodnutie dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov M. M. a M.
L., oboznámil sa s listom vlastníctva č. XXX a č. XXX, vedenými Správou katastra Šaľa pre katastrálne
územie V. G. Z., s listom vlastníctva, výsluchom svedkov Q. K., K. P., P. T., ktorí boli vypočutí v
konaní Okresného súdu Galanta sp. zn. 8C/233/2011 na pojednávaní dňa 29.05.2012. Súd prvého
stupňa zistil, že navrhovateľ má vo veci naliehavý právny záujem na určení relatívnej neplatnosti
napadnutej darovacej zmluvy. Navrhovateľ a odporcovia sú spolu s ďalšími osobami podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti reg. E parc. č. 491/1 - orná pôda o výmere 328 m2. Navrhovateľ a
odporca v 1. rade sú podielovými spoluvlastníkmi  nehnuteľnosti reg. E parc. č. 2197/2 - orná pôda o



výmere 1.479 m2. Obe nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom území V. G. Z.. Odporca v 1. rade
nadobudol uvedené nehnuteľnosti v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu na základe darovacej
zmluvy uzavretej s nebohým T. M. dňa 08.10.2008. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že medzi nebohým
T. M. a odporcom v 1. rade je príbuzenský vzťah. Odporkyňa v 2. rade je sestrou nebohého T. M..
Svedeckými výpoveďami mal súd prvého stupňa preukázané, že odporca v 1. rade zabezpečoval pre
nebohého T. M. starostlivosť formou zabezpečovania stravy, opráv na jeho dome a zabezpečovaním
úradných záležitostí. Konštatoval, že v posledných rokoch života nebohého T. M. sa medzi ním a
odporcom v 1. rade vytvoril vzťah ako medzi blízkymi osobami. Ujmu, ktorú by utrpel odporca v 1. rade,
by v rámci zhoršenia svojich životných podmienok pociťoval T. M., nakoľko by prišiel o osobu, ktorá
mu poskytovala v určitej miere krytie jeho základných potrieb. Vzájomná blízkosť odporcu v 1. rade
a nebohého T. M. vyplynula aj zo skutočnosti, že odporca v 1. rade uhradil náklady spojené s jeho
pohrebom. Prevod spoluvlastníckeho podielu medzi T. M. a odporcom v 1. rade bol preto prevodom
medzi osobami blízkymi. Nebohý T. M. nemusel realizovať voči ostatným spoluvlastníkom ponuku v
rámci ich zákonného predkupného práva. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že z dôvodu prevodu
spoluvlastníckeho prevodu k nehnuteľnostiam na osobu blízku navrhovateľovi zákonné predkupné právo
nevzniklo a napádaný právny úkon nie je relatívne neplatný.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Žiadal,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu navrhovateľa vyhovie. Odvolanie odôvodnil
tým, že v priebehu celého konania sa nijakým spôsobom nepreukázalo, že by medzi nebohým T. M. a
odporcom v 1. rade išlo o blízke osoby. Naopak, v priebehu konania sa preukázalo, že predkupné právo
navrhovateľa nebolo pri prevode nehnuteľností rešpektované. Navrhovateľ spochybňuje príbuzenský
vzťah odporcu v 1. rade s nebohým T. M., pretože sa jedná o tak vzdialený príbuzenský vzťah
(syn bratranca v 2. rade), ktorý nemá ani pomenovanie. Odôvodnenie súdu prvého stupňa žiadnym
spôsobom nesmeruje k preukázaniu zákonnej premisy, tzn., že ujmu, ktorú by nebohý M. utrpel, by
odporca v 1. rade dôvodne pociťoval ako vlastnú a naopak. Z vykonaného dokazovania je zrejmé,
že uvedené osoby nežili v spoločnej domácnosti a neboli žiadnym spôsobom na seba odkázané. Z
vykonaného dokazovania ani len nevyplýva, v ktorej oblasti by tieto osoby mohli byť v uvedenom vzťahu.

Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ
v priebehu celého prvostupňového konania nikdy ani len náznakom nespochybnil príbuzenský vzťah
medzi darcom T. M., a odporcom v 1. rade. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v posledných
piatich rokoch života darcu sa o neho staral výlučne odporca v 1. rade, zaopatroval ho, zaobstarával
mu všetky jeho denné potreby počnúc zabezpečením denne teplej stravy a stravy vôbec, nákupov v
obchode a zabezpečenie všetkých jeho ostatných materiálnych potrieb (pranie bielizne, hygieny a pod.
samozrejme i s pomocou manželky) až po zabezpečenie paliva na vykurovanie jeho domu. V tomto
období medzi nimi vznikol blízky vzťah ako medzi synom a otcom. Niet relevantnejšieho dôkazu o jeho
vzťahu k darcovi, než prehlásenie darcu samotného. Nebohý T. M. sa ako darca rozhodol darovať časť
svojich nehnuteľností odporcovi v 1. rade, ktorého považoval za osobu sebe blízku, ktorý sa ako jediný
o neho staral, pričom nemal žiadnych potomkov.

Odporkyňa v 2. rade sa k odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zák. č. 757/2004 Z. z.).

Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého
stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o
konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je



potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady
rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti:

Navrhovateľ v odvolaní námietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil vzťah medzi odporcom v 1.
rade a nebohým T. M.. Tvrdí, že medzi nimi nebol vzťah príbuzenský a ani vzťah ako medzi blízkymi
osobami. Bolo teda porušené jeho predkupné právo.

Podľa § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú
spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).

So svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať podobne ako vlastník
so svojou vecou. Jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená citovaným zákonným ustanovením o
predkupnom práve. Z neho vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel
previesť na cudzie osoby alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu
všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimkou je len prípad, keď spoluvlastník
prevádza svoj podiel blízkej osobe. V preskúmavanej veci bolo preto potrebné predovšetkým ustáliť, či
sa medzi odporcom v 1. rade a nebohým T. M. jednalo o vzťah blízkych osôb.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke ak by ujmu
ktorú utrpela jedna z nich druhá pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 117 Občianskeho zákonníka stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení,
ktorými v priamom rode pochádza jedna od druhej a v pobočnom  rade obidve od najbližšieho
spoločného predka.

Súd prvého stupňa správne zameral svoje dokazovanie na zistenie vzťahu medzi odporcom v 1. rade
a nebohým T. M.. Dospel k záveru, že sa medzi nimi jednalo o vzťah príbuzenský, pričom sa jednalo
aj o vzťah ako medzi blízkymi osobami, keď ujmu, ktorú by utrpel jeden z nich, by druhý pociťoval ako
vlastnú ujmu. Skutočnosť, že odporca v 1. rade a T. M. mali spoločného predka, nebola v konaní pred
súdom prvého stupňa spochybňovaná. Jednalo sa teda o vzťah príbuzenský, i keď vzdialený. Odvolací
súd súhlasne so súdom prvého stupňa konštatuje, že najmä z výsluchu svedkyne M. L. vyplynulo, že
starostlivosť o nebohého T. M. prevzal odporca v 1. rade od svojho otca po jeho smrti. V rodine odporcu
v 1. rade sa jednalo o dlhodobú starostlivosť o nebohého T. M., ktorý nemal vlastných potomkov a
medzi ním a odporcom v 1. rade sa vytvoril vzťah ako medzi otcom a synom. Odvolací súd dáva do
pozornosti čl. III darovacej zmluvy, v ktorej je uvedené, že obdarovaný (odporca v 1. rade) a darca (T. M.)
sú príbuznými a blízkymi osobami v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Darca užíva nehnuteľnosti
vo vlastníctve obdarovaného a majú blízky príbuzenský vzťah.

V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho
dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Bolo by v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ by v súčasnosti, po smrti T. M. prišlo k spochybňovaniu



tvrdenia jeho samého o blízkom vzťahu k odporcovi v 1. rade. Skutočnosť, že nebohý T. M. bol za svojho
života alkoholikom a viedol neusporiadaný život neznamená, že si nemohol vytvoriť k odporcovi v 1. rade
hlboký vzťah, najmä ak mu tento ako jediný z celého príbuzenstva venoval pozornosť a starostlivosť. Je
len logickým dôsledkom, že ho na sklonku svojho života chcel obdarovať.

Súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil
správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky odporcu sú nedôvodné.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní boli úspešní odporcovia, v dôsledku čoho im v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1
O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Odporca v 1. rade si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil prostredníctvom svojho právneho
zástupcu ako náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu
v sume 60,07 eur + režijný paušál v sume 7,81 eur, teda spolu 67,88 eur. Podľa ustanovenia § 149 ods.
1 O.s.p. je navrhovateľ povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu odporcu v 1.
rade. Odporkyňa v 2. rade si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, neboli jej preto odvolacím
súdom priznané.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.