Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/35/2016 z 23. 1. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 23. januára 2018, sp. zn. 11S/35/2016, ECLI:SK:KSNR:2018:4016200162.4 Krajský súd Nitra | 11S/35/2016 | ECLI:SK:KSNR:2018:4016200162.4 | 2018-01-23 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e5ddf1ec-cf09-4c27-903b-1673a7f156f7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4016200162.4 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/35/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200162
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4016200162.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárska Pôda s.r.o.,
Žehrianska 3179/3, Bratislava, IČO: 44 138 369, zastúpeného advokátskou kanceláriou LawService,
s.r.o., Stráž 3/223, Zvolen, IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda
69, Nitra, za účasti: 1/ Krajská prokuratúra Nitra, Damborského 1, Nitra, 2/ U. L., nar. XX. XX. XXXX,
Na W. XXX/X, C., zastúpený advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., Hviezdoslavovo
námestie 25, Bratislava, o správnej žalobe zo dňa 25. 02. 2016 proti rozhodnutiu žalovaného č. UPo
34/2016-4/Br OU-NR-OOP-2016/005710-4 k: Pd 208/15/4403-2 V 5227/2015 zo dňa 27. 01. 2016, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému, Krajskej prokuratúre Nitra a pribratému účastníkovi konania súd náhradu trov konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu zn. V 5227/2015, ktorý súdu predložil žalovaný, bolo zistené, že dňa
02. 07. 2015 bol Okresnému úradu Nitra, katastrálnemu odboru (ďalej len správny orgán prvého
stupňa) doručený návrh zo dňa 30. 06. 2015 (podaný žalobcom ako kupujúcim, ktorý mal zastupovať
i predávajúceho U. L.) na zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a povolenie vkladu na
základe kúpnej zmluvy č. 2015/6/3278 zo dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015
uzavretej medzi predávajúcim - U. L. a kupujúcim - žalobcom, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území C. a zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra C KN č.
XXXX - orná pôda vo výmere 937 m2 (vo vlastníctve predávajúceho v podiele 1/1). Konanie sa viedlo
pod sp. zn. V XXXX/XXXX.

2. Správny orgán prvého stupňa (Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor) vydal rozhodnutie pod č. V
XXXX/XX zo dňa 24. 07. 2015, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie
označenej nehnuteľnosti v prospech žalobcu na základe vyššie označenej kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06.
2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 s tým, že právne účinky vkladu nastali dňa 24. 07. 2015.

3. Okresná prokuratúra Nitra podala proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 07.
2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností protest prokurátora pod č. Pd
208/15/4403-2 zo dňa 15. 10. 2015, v ktorom navrhla toto rozhodnutie zrušiť. Prokuratúra v proteste
uviedla, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie
osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“.



Zároveň citovala ust. § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ust. § 3 ods. 5 zák.
č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ust. § 39 a § 40a Občianskeho zákonníka a ust. § 32
ods. 1, § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

V proteste prokuratúra ďalej uviedla, že predkupné právo štátu je upravené v zákone č. 175/1999 Z.z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a žiadosť Ministerstva hospodárstva SR pod č. 20801/2015-1000-35060
zo dňa 20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu, ktoré vzniklo dňa 08. 07. 2015, bola doručená
správnemu orgánu prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 a zaevidovaná bola pod č. Z 5113/15, pričom
predkupné právo štátu sa týkalo aj parcely registra C KN č. 2839 v katastrálnom území Lužianky.
V čase vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva mal správny orgán prvého stupňa
preukázané, že na nehnuteľnosť, ktorá tvorila predmet katastrálneho konania existovalo zákonné
predkupné právo, a preto mal podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona na túto skutočnosť prihliadnuť.
Konanie malo byť podľa ust. § 31a písm. c/ katastrálneho zákona prerušené a účastníci konania mali
byť vyzvaní, aby doložili listiny preukazujúce tú skutočnosť, že štát svoje predkupné právo nevyužil. Ak
by túto skutočnosť nepreukázali, bol by to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa ust. § 31b
ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona.

Prokuratúra bola toho názoru, že správny orgán prvého stupňa neprihliadol na existenciu zákonného
predkupného práva štátu ako na právne významnú skutočnosť, presne a úplne nezistil skutočný stav
veci vo vzťahu k existencii zákonného predkupného práva štátu, ktoré bolo účastníkmi zmluvy obídené,
čo spôsobilo absolútnu neplatnosť zmluvy.

Konanie o proteste prokurátora sa viedlo pred správnym orgánom prvého stupňa pod sp. zn. UP 49/2015.

4. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie pod č. UP 49/2015-9 dňa 02. 11. 2015, ktorým
vyhovel protestu Okresnej prokuratúry Nitra zo dňa 15. 10. 2015 a rozhodnutie zo dňa 24. 07. 2015 o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností zrušil.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

5. Na základe odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015
vo veci rozhodoval i žalovaný, ktorý rozhodnutím č. UPo 34/2016-4/Br OU-NR-OOP-2016/005710-4
k: Pd 208/15/4403-2 V 5227/2015 zo dňa 27. 01. 2016 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 potvrdil ako vecne správne.

V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa sa nedostatočne
venoval odôvodneniu svojho rozhodnutia, keď sa nestotožnil s dôvodmi uvedenými v proteste
prokurátora a nahradil ich vlastným dôvodom, poukazujúc na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov. Protestom napadnuté rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa je však podľa názoru žalovaného nezákonné a návrh na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností nemal byť povolený.

Vláda Slovenskej republiky dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii, ktorá mala byť umiestnená aj v katastrálnom území Lužianky. V zmysle ust. § 3 ods. 5 zák.
č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vzniklo zo zákona predkupné právo štátu dňom
schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii. V čase povolenia vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností bolo potrebné na túto skutočnosť v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona prihliadnuť, katastrálne konanie malo byť prerušené a účastníci konania mali byť vyzvaní,
aby predložili listiny preukazujúce, že štát svoje predkupné právo vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zák.
č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevyužil. Ak by túto skutočnosť nepreukázali, bol by
to dôvod na zastavenie katastrálneho konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho zákona.



S poukazom na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona žalovaný ďalej uviedol, že správny orgán prvého
stupňa je povinný prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Existencia predkupného práva štátu je takou právne významnou skutočnosťou, ktorá mala vplyv
na katastrálne konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností a povinnosťou správneho
orgánu prvého stupňa bolo naň prihliadať a v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil
svoje zákonné predkupné právo.

Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe zmluvy je dvojfázový proces - v prvej fáze
dochádza k uzatvoreniu zmluvy, ktorá predstavuje titul nadobudnutia vlastníckeho práva a v druhej
fáze pristupuje modus v podobe vydania rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností.

V ďalšej časti svojho rozhodnutia žalovaný citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka, ktoré
riešia otázku absolútnej a relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Uviedol, že právny úkon, ktorý nie je
v súlade s právnou normou, odporuje zákonu a v rámci konania o návrhu na vklad práva do katastra
nehnuteľnosti je potrebné posúdiť, či v prípade právneho úkonu, ktorý odporuje právnej norme, ide
o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť. Rozpor právneho úkonu s touto právnou normou nemožno
subsumovať pod žiadny z prípadov uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a v predmetnej
veci ide teda o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. V prípade právneho úkonu, ktorým bolo porušené
predkupné právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nemožno uvažovať
o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka, nakoľko štát v predmetnej veci
nebol spoluvlastníkom nehnuteľností a ide teda o odlišnú právnu a skutkovú situáciu. V danej veci ide o
zákonné predkupné právo, na ktoré nemožno aplikovať ust. § 603 Občianskeho zákonníka.

V závere svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že správnemu orgánu prvého stupňa bola dňa 22. 07.
2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR o zápis predkupného práva štátu a táto bola
zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015. Prílohou tejto žiadosti bola overená kópia osvedčenia Ministerstva
hospodárstva SR zo dňa 13. 07. 2015 vydaného podľa ust. § 3 ods. 2 zák. č. 175/1999 Z.z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a medzi nehnuteľnosťami uvedenými v prílohe č. 1 k osvedčeniu je i parcela
registra C č. 2839 - orná pôda vo výmere 937 m2 v katastrálnom území Lužianky.

V súvislosti s ust. § 6b ods. 2 zák. č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalovaný poukázal
na dôvodovú správu k tomuto ustanoveniu, v ktorej sa uvádza „navrhované znenie prechodných
ustanovení zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej
investícii, ktorý bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred
účinnosťou navrhovaného zákona“. Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu je teda zrejmý zámer
zákonodarcu upraviť otázku relevantnej právnej úpravy vzťahujúcej sa na proces posudzovania žiadostí
o vydanie osvedčenia o významnej investícii a predmetné ustanovenie sa týka problematiky osvedčenia
o významnej investícii. Nie je teda možné aplikovať ust. § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona vo vzťahu
ku konaniu o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností.

Žalovaný bol toho názoru, že v čase povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností dňa
24. 07. 2015 v prospech žalobcu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku č. 1
zo dňa 17. 07. 2015 neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona.

III. Zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

6. V podanej žalobe zo dňa 25. 02. 2016 žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. UPo 34/2016-4/
Br OU-NR-OOP-2016/005710-4 k: Pd 208/15/4403-2 V 5227/2015 zo dňa 27. 01. 2016.

Uviedol, že žalovaný spája ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení
zákona č. 154/2015 Z. z. účinného od 07. 07. 2015 (predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam
vzniklo dňa 08. 07. 2005 v zmysle uznesenia vlády SR č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015) s absolútnou



neplatnosťou právneho úkonu (samotnej kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti) uzatvoreného dňa 29.
06. 2015. V tejto súvislosti sa žalobca zaoberal definíciou právneho úkonu a otázkou jeho platnosti, resp.
absolútnej neplatnosti.

V predmetnej veci je podľa žalobcu významným momentom tá skutočnosť, že právny úkon vznikol dňa
29. 06. 2015, t.j. v čase, kedy žiadne predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti neexistovalo.
Prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti prebieha v tzv. intabulačnom režime nadobúdania
vlastníckeho práva. K titulu nadobudnutia vlastníckeho práva, t. j. k zmluve musí pristúpiť i modus, t.j.
zápis do príslušného registra, v ktorom sa evidujú vlastnícke práva k nehnuteľnostiam. Obligačná zmluva
je to, čo zakladá právny vzťah medzi predávajúcim a nadobúdateľom.

V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy (29. 06. 2015)
neexistovali žiadne dôvody, pre ktoré by mala byť zmluva neplatná, nakoľko v tom čase neexistovalo
predkupné právo štátu, a to vzhľadom a okamihy rozhodné pre uzavretie zmluvy. Predávajúci v čase
uzavretia zmluvy nebol povinný (a ani nemohol, nakoľko v čase uzavretia zmluvy neexistovalo) uplatniť
predkupné právo štátu, ktoré vzniklo až 08. 07. 2015, pričom túto povinnosť, vzhľadom na viazanosť
svojím obligačným prejavom nemal ani v priebehu vkladového konania. Opačný výklad by podľa názoru
žalobcu predstavoval neprimeraný zásah do vlastníckeho práva tak, ako je chránené v článku 20 Ústavy
Slovenskej republiky.

Právna norma (ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje
žiadne ustanovenie, z ktorého by vyplývala absolútna neplatnosť právneho úkonu, napr. znením
„inak je právny úkon neplatný“ a ani žiadne ustanovenie „zákazu“ nakladania s majetkom, ktoré by
mohlo zakladať napr. relatívnu neplatnosť. Uvedená právna norma teda neurčuje absolútnu neplatnosť
právneho úkonu (navyše uskutočneného v čase, kedy takéto ustanovenie neexistovalo).

Napriek tomu, že v čase vzniku právneho úkonu predkupné právo štátu neexistovalo, žalobca považoval
za potrebné uviesť, že príslušná právna úprava nespája porušenie predkupného práva štátu s
absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a bližšie neustanovuje ďalšie podmienky výkonu a postupu
pri uplatňovaní tohto predkupného práva, len toto predkupné právo všeobecne konštatuje. Zákon č.
175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov teda vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva,
ktoré je ako občianskoprávny inštitút vymedzené komplexne v Občianskom zákonníku a môže mať
vecno-právny alebo záväzkovo-právny charakter.

Predkupné právo štátu je upravené i v ust. 23 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v
znení neskorších predpisov a tam, kde zákonodarca mal v úmysle odlišne upraviť postup pri uplatňovaní
predkupného práva, prijal osobitnú úpravu s tým, že inak sa bude postupovať podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvné predkupné právo.

V ďalšej časti žaloby žalobca poukázal na zodpovednosť štátu a na jeho pochybenie, keď bezodkladne
po vzniku predkupného práva neinformoval Okresný úrad v Nitre, katastrálny odbor a nepožiadal o jeho
zápis tak, ako mu to ukladá ust. § 3 ods. 5 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tým
teda relevantným spôsobom spochybnil právnu istotu svojich občanov a narušil princíp hodnovernosti
údajov katastra. Na podporu svojej argumentácie žalobca dal do pozornosti správneho súdu i návod
Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rámci Katastrálneho bulletinu č. 2/2014 a
odpoveď na otázku číslo 37. V nadväznosti na uvedené nepovažoval žalobca dôvody správneho orgánu
za dostatočné. Bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné a spočívajúce na nesprávnom
právnom posúdení, čo spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia.

V záverečnej časti žaloby sa žalobca zaoberal prechodnými ustanoveniami zákona č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, konkrétne ust. § 6b ods. 2. Bol toho názoru, že vychádzajúc z logického
a gramatického výkladu tohto zákonného ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca mal na mysli všetky
druhy konaní, samozrejme aj tie, ktoré súvisia so žiadosťou o vydanie osvedčenia o významnej investícii,
tak ako uvádza dôvodová správa. Vzhľadom k tomu, že vznik predkupného práva štátu podľa zákona



č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich
sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a
ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) v znení neskorších predpisov sa zapisuje do katastra nehnuteľností, tak prechodné ustanovenia
sa nesporne vzťahujú i na tieto správne konania. Z daného podľa názoru žalobcu teda vyplýva, že ak
pred účinnosťou novely existovali podania na katastri, tak všetky začaté konania sa dokončia podľa
právnych predpisov dovtedy platných, t. j. bez ohľadu na fakt vzniku predkupného práva štátu, ktoré
vzniklo až po začatí správneho konania. V tomto smere teda zákon číslo 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov predstavuje normu lex specialis k všeobecnejším právnym predpisom, napr. zákon
č. 162 /1995 Z. z. (lex generalis).

Zákonodarca mal v úmysle, aby konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou tohto
zákona sa dokončili podľa doterajších predpisov a tým sledoval ochranu všetkých subjektov v jednotnosti
právnej úpravy, na základe ktorej začali všetky konania tak, aby za účelom právnej istoty bola táto
právna úprava zachovaná počas celých týchto konaní, a to až do ich právoplatného ukončenia. Správny
orgán musí aplikovať prechodné ustanovenia tak, že bude postupovať podľa doterajších predpisov, t. j.
nebrať do úvahy predkupné právo štátu. V prípade, ak nejaký právny predpis umožňuje viacero výkladov,
správny je ten, ktorý v sebe zahŕňa náležitú ústavnú konformitu. Túto konformitu, resp. súlad možno v
danej veci vyabstrahovať z ust. čl. 20 Ústavy SR chrániaceho vlastníctvo (majetok).

V podanej žalobe žalobca poukázal i na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (napr. pod sp. zn.
4Obo 20/2007, 5 Oboer 29/2013, 1 Sžr/15/2012, 6 Cdo 107/2011) Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. 30 Cdo
2371/2010). Dôvody žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného žalobca nepovažoval za dostatočné,
bol toho názoru, že ich možno označiť ako nedôvodné, nesprávne a teda i nezákonné. Žalobca navrhol,
aby súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 01. 2016 zrušil z dôvodov vyššie
uvedených.

IV. Vstup prokurátora do konania a jeho vyjadrenie k žalobe

7. Krajská prokuratúra Nitra v podaní pod č. Kc 62/16/4400-3 zo dňa 10. 06. 2016 oznámila, že s
poukazom na ust. § 35 ods. 2, písm. i/ OSP vstupuje do začatého konania prokurátor
8. Krajská prokuratúra Nitra v podaní zo dňa 12. 04. 2017 navrhla priznať postavenie osoby zúčastnenej
na konaní, a to súčasnému vlastníkovi nehnuteľnosti - spoločnosti MH Invest II, s.r.o.. V ďalšej
časti podania podala vyjadrenie, ktoré sa týkalo predkupného práva štátu a vkladového konania.
Prokurátor uviedol, že predkupné právo vzniká buď na základe zákona alebo na základe zmluvy.
Zákonné predkupné právo je okrem iného upravené i v ustanovení § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o
niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Vzhľadom na skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky uznesením č. 401
zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu stavby s
názvom „Vybudovanie strategického parku“, ktorá má byť umiestnená i v katastrálnom území C., vznikla
orgánu katastra v každom vkladovom konaní týkajúcom sa nehnuteľností v tomto katastrálnom území
povinnosť skúmať, či sa na ne nevzťahuje predkupné právo štátu a či prevodca splnil zákonom uloženú
povinnosť ponúknuť prevádzanú nehnuteľnosť prednostne štátu. Na zákonné predkupné právo štátu
podľa ustanovenia § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona musí orgán katastra prihliadať bez ohľadu na
to, či už bolo zapísané do katastra nehnuteľností. Samotný zápis tohto práva do katastra nehnuteľností
plní len evidenčnú funkciu.

Neobstojí argumentácia žalobcu prechodným ustanovením § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, ktoré
sa týka len tých konaní, ktoré boli priamo upravené ostatnou novelou zákona č. 154/2015 Z. z. (napr.
vyvlastňovacieho konania), a nie predkupného práva, ktoré nemá povahu konania, ale hmotnoprávneho
inštitútu.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia prokurátor poukázal na ust. § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov a na povinnosti, ktoré má katastrálny orgán pri vkladovom konaní, pričom okrem
iného je povinný prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.



Osobitný prípad obmedzenia dispozičného oprávnenia prevodcu predstavuje aj zákonné predkupné
právo podľa ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Je chybný názor
žalobcu, podľa ktorého nie je možné prihliadať na predkupné právo vzniknuté po uzavretí zmluvy.
Uzavretím zmluvy o prevode nehnuteľností zmluva nadobudla účinnosť, ale k samotnému prevodu
vlastníctva dochádza až vkladom do katastra na základe právoplatného rozhodnutia orgánu katastra o
povolení vkladu. Možno teda konštatovať, že ak predkupné právo štátu na prevádzaný pozemok vzniklo
dňa 08. 07. 2015, tak bolo povinnosťou katastrálneho odboru toto zohľadniť pri rozhodovaní v rámci
vkladového konania pod č. V 5227/2015. Správny orgán prvého stupňa mal vkladové konanie prerušiť
podľa ust. § 31a písm. c/ katastrálneho zákona a jeho účastníkov vyzvať na preukázanie neuplatnenia
si predmetného zákonného predkupného práva zo strany štátu. Nepreukázanie tejto skutočnosti by bolo
dôvodom pre následné zastavenie vkladového konania podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ katastrálneho
zákona. Nakoľko správny orgán prvého stupňa takto nepostupoval, ale rozhodol bez ďalšieho o povolení
vkladu vlastníckeho práva rozhodnutím zo dňa 24. 07. 2015, tak týmto jeho rozhodnutím bol porušený
zákon, v dôsledku čoho bolo zrušenie tohto rozhodnutia v konaní o proteste prokurátora zákonné a
dôvodné.

Prokurátor navrhol podanú žalobu zamietnuť.

V. Zhrnutie vyjadrenia žalovaného

9. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16. 06. 2016 k podanej žalobe poukázal na odôvodnenie svojho
žalobou napadnutého rozhodnutia, ktoré považoval za vecne správne a zákonné.

K námietke žalobcu týkajúcej sa (ne)platnosti predmetnej kúpnej zmluvy žalovaný taktiež poukázal na
argumentáciu v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Bol toho názoru, že ust. § 6b ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je
možné aplikovať vo vzťahu ku konaniu o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

K predkupnému právu štátu žalovaný uviedol, že vzniklo zo zákona dňom 08. 07. 2015 (kedy bol
uznesením vlády SR č. 401 schválený návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na realizáciu
stavby s názvom „Vybudovanie strategického parku“), a to s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie
citovaného zákona. V čase povolenia vkladu do katastra nehnuteľností mal správny orgán prvého stupňa
na túto skutočnosť prihliadať, pretože sa jedná o právne významnú skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv
na povolenie vkladu. Bolo teda potrebné v súčinnosti s účastníkmi konania preveriť, či štát využil svoje
zákonné predkupné právo, bez ohľadu na to, či došlo k zápisu existujúceho zákonného predkupného
práva do katastra nehnuteľností.

V ďalšej časti svojho vyjadrenia k podanej žalobe žalovaný (rovnako ako v odôvodnení svojho žalobou
napadnutého rozhodnutia) citoval ust. § 39 a ust. § 40a Občianskeho zákonníka a zaoberal sa otázkou
absolútnej, resp. relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Bol toho názoru, že právny úkon, ktorý nie je
v súlade s ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nepochybne
odporuje zákonu a bolo potrebné posúdiť, či ide o absolútnu alebo relatívnu neplatnosť právneho úkonu.
Rozpor právneho úkonu s uvedenou právnou úpravou nemožno subsumovať pod žiadny z prípadov
uvedených v ust. § 40a Občianskeho zákonníka a ani z iných ustanovení Občianskeho zákonníka alebo
iného osobitného právneho predpisu nevyplýva, že takýto právny úkon je relatívne neplatný, pričom v
predmetnej veci sa jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nakoľko bolo porušené predkupné
právo štátu podľa zákona č. 175/1999 Z.z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v predmetnej veci nemožno
uvažovať o analógii s prípadom porušenia predkupného práva spoluvlastníka a nebolo možné aplikovať
ust. § 603 Občianskeho zákonníka.



V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že s otázkou (ne)platnosti právneho úkonu sa bude musieť
v novom konaní vysporiadať správny orgán prvého stupňa.

10. Žalovaný navrhol, aby súd pribral do konania účastníka katastrálneho konania U. a aby žalobcom
podanú žalobu zamietol.

VI. Ďalší priebeh súdneho konania

11. Uznesením zo dňa 24. 08. 2016 č. k. 11S/35/2016-45 tunajší súd zamietol návrh žalobcu zo dňa 25.
02. 2016 na priznanie odkladného účinku podanej správnej žaloby.

12. Ďalším uznesením zo dňa 20. 12. 2016 č. k. 11S/35/2016-53 súd pribral do konania účastníka
administratívneho konania, a to U. L., ktorého následne (prostredníctvom jeho právneho zástupcu)
vyzval, aby sa k podanej žalobe v určenej lehote písomne vyjadril s tým, že ak tak neurobí, súd môže
konať vo veci ďalej.

13. Právny zástupca pribratého účastníka konania vo vyjadrení zo dňa 13. 04. 2017 (doručenom súdu
dňa 19. 04. 2017) k podanej žalobe uviedol, že rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k
predmetného pozemku v prospech žalobcu je nezákonné z dôvodu, že správny orgán prvého stupňa
neprihliadol pri svojom rozhodovaní na to, či štát (ne)využil svoje zákonné predkupné právo k tomuto
pozemku. V čase jeho rozhodovania už existovalo predkupné právo a správny orgán bol povinný na
túto skutočnosť prihliadať. Okrem toho je kúpna zmluva neplatná i z ďalších dôvodov, pričom tieto
dôvody uviedol v konaní vedenom na Okresnom súde Nitre pod sp. zn. 17C/482/2015 a tieto sa
týkajú predovšetkým občianskoprávnej neplatnosti právnych úkonov (úžera a rozpor s dobrými mravmi).
Uviedol, že v súčasnosti už nie je vlastníkom pozemku, nakoľko si k nemu štát uplatnil predkupné právo,
ktoré bol povinný akceptovať. Právny zástupca pribratého účastníka konania navrhol, aby súd podanú
žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

14. Právny zástupca žalobcu podal vyjadrenie zo dňa 28. 04. 2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa
16. 06. 2016. Uviedol, že správny orgán nesprávne vec právne posúdil s tým, že ust. § 31 ods. 1
zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať vo väzbe na ust. § 30 ods.
5, písm. a/ tohto zákona. V katastrálnom zákone absentuje zákonné zmocnenie správneho orgánu
na to, aby žiadal účastníkov konania preukázať tú skutočnosť, či štát svoje predkupné právo využil
alebo nevyužil. Správny orgán nesprávne právne posúdil obsah a oprávnenia z predkupného práva,
neaplikoval všetky relevantné všeobecne záväzné právne predpisy, predovšetkým Občiansky zákonník.
Podľa názoru žalobcu bolo potrebné vychádzať z koncepcie a účelu inštitútu predkupného práva ako
takého, pretože zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných
investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vymedzuje len spôsob vzniku
predkupného práva, ktoré je občianskoprávnym inštitútom a je komplexne vymedzený v Občianskom
zákonníku, pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. § 853 Občianskeho zákonníka.

Bol toho názoru, že z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu je potrebné aj na zákonné predkupné
právo vyplývajúce z ust. § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa
prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov aplikovať
všeobecnú úpravu o predkupnom práve podľa ustanovení § 602 až § 606 Občianskeho zákonníka.
Takýto názor žalobcu vychádza z judikatúry Ústavného súdu ČR (sp. zn. I ÚS 156/05) a Najvyššieho
súdu ČR (sp. zn. 22 Cdo 2821/2014) ohľadne predkupného práva. Vyššie citovaný zákon (t.j. zákon
č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) neobsahuje špecifickú úpravu predkupného práva a
nie je dôvod odkloniť sa od logických argumentov uvádzaných v judikátoch, v ktorých boli prejednávané
skutkovo obdobné veci. Správny orgán sa nesprávnym právnym posúdením veci nedôvodne postavil
na stranu štátu, a to konštatovaním, že predmetná zmluva je právnym úkonom absolútne neplatným. V
zmysle uvedenej argumentácie sa však jedná o relatívnu neplatnosť právneho úkonu.



V prípade porušenia predkupného práva štátu sa o rozpor právneho úkonu so zákonom v zmysle ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka nejedná a správny orgán prvého stupňa bol povinný vklad povoliť. Mal za
to, že žaloba je dôvodná.

15. Právny zástupca pribratého účastníka sa v podaní zo dňa 30. 05. 2017 vyjadril k vyjadreniu žalobcu
zo dňa 28. 04. 2017. Poukázal na ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, ktorý vyslovene stanovuje
správnemu orgánu povinnosť prihliadať na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu a existencia zákonného práva štátu bola nepochybne taká právna skutočnosť,
ktorá mala rozhodujúci vplyv na povolenie vkladu. K judikatúre, na ktorú poukazoval žalobca vo svojom
vyjadrení uviedol, že tieto rozhodnutia sa zaoberajú problematikou zákonného predkupného práva
spoluvlastníkov a odkazujú na analógiu iuris zmluvného predkupného práva, pričom tie ustanovenia,
ktoré sa týkajú iba zmluvného práva sa v prípade nedostatku právnej úpravy zákonného predkupného
práva nemajú použiť. Tieto rozhodnutia sa vôbec nezaoberajú zákonným predkupným právom štátu,
ktorého právna úprava je odlišná. Mal za to, že nerešpektovanie zákonného predkupného práva
odporuje zákonu, resp. ho obchádza, čo má podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka za následok
absolútnu neplatnosť takéhoto právneho úkonu. Poukázal na rozsudky Najvyššieho súd Slovenskej
republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. 01. 2008, ako i sp. zn. 2Sžo/142/2007 (ktorý riešil otázku
vzniku predkupného práva štátu po uzavretí kúpnej zmluvy).

16. Žalovaný podal vyjadrenie zo dňa 01. 06. 2017 (k vyjadreniu žalobcu zo dňa 28. 04. 2017), v ktorom
uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, ktoré v predmetnej veci podal. Na to, či až do okamihu rozhodovania
o návrhu na vklad neexistuje skutková alebo práva skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie
vkladu, je správny orgán povinný prihliadať podľa ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. I keď zákonné
predkupné právo štátu neobsahuje špecifickú úpravu k obsahu právneho vzťahu medzi oprávneným
a povinným, patrí právo oprávneného subjektu kúpiť vec od povinného subjektu za predpokladu, že
povinný chce vec predať, resp. scudziť iným spôsobom. Právny úkon, ktorým predávajúci opomenie
svoju zákonnú povinnosť ponúknuť predmetnú nehnuteľnosť na predaj štátu, ktorému zo zákona vzniklo
predkupné právo je nedovoleným a absolútne neplatným právnym úkonom. Právny úkon porušujúci
zákonné predkupné právo štátu je absolútne neplatný pre rozpor so zákonom v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka. Žalovaný opätovne navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol.

17. Právny zástupca žalobcu podal vyjadrenie zo dňa 06. 06. 2017 k vyjadreniu pribratého účastníka
zo dňa 13. 04. 2017 a k vyjadreniu prokurátora zo dňa 12. 04. 2017 a zdôraznil, že povinným
z predkupného práva bol predávajúci - pribratý účastník. Správny orgán sa nesprávnym právnym
posúdením neodôvodnene postavil na stranu štátu, a to konštatovaním, že predmetná zmluva je
právnym úkonom absolútne neplatným. Z ustanovenia § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka však
vyplývajú odlišné nároky - možnosť oprávneného z predkupného práva domáhať sa, aby bola vec
ponúknutá na predaj, alebo oprávnenému z predkupného práva zostane toto právo zachované voči
nadobúdateľovi. I keby nepripadala do úvahy relatívna neplatnosť právneho úponu, nemožno od toho
automaticky odvodzovať, že sa jedná o neplatnosť absolútnu, vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 603
ods. 3 definuje osobitné nároky vyplývajúce z porušenia predkupného práva.

18. Uznesením zo dňa 04. 10. 2017 č.k. 11S/35/2016 - 133 súd zamietol návrh Krajskej prokuratúry Nitra
na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní spoločnosti MH Invest II, s.r.o.

19. Všetky vyššie uvedené vyjadrenia boli doručované účastníkom konania, resp. ich právnym
zástupcom s poukazom na ust. § 106 ods. 1, 2 SSP a po vyčerpaní postupu podľa tohto ustanovenia
im boli doručované na vedomie.

20. Na pojednávaní v predmetnej veci sa vyjadrila právna zástupkyňa žalobcu, zástupkyňa žalovaného
a zástupca Krajskej prokuratúry Nitra. Právny zástupca pribratého účastníka konania sa pojednávania
nezúčastnil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný.

VII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

21. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný (ust. § 246 ods. 1, ust. § 246a ods. 1 OSP v
znení účinnom do 30. 06. 2016), viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák.



č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 27. 01. 2016, pričom dospel k
záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.

22. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016,
teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, kataster nehnuteľností (ďalej len
"kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach
k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom
práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo
správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom,
ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

Podľa § 4 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú
vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len
"poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto
zákona.

Podľa § 5 ods. 2 vyššie citovaného zákona, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie,
ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

Podľa § 22 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, v katastrálnom konaní sa zapisujú práva k
nehnuteľnostiam, rozhoduje sa o zmenách hraníc katastrálnych území, o prešetrovaní zmien údajov
katastra, o oprave chýb v katastrálnom operáte a o obnove katastrálneho operátu.

V katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, 7) ak tento zákon
alebo iný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 28 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1
ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

Práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, 10b) ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 34 ods. 1, 3 vyššie citovaného zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré
vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej
dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj
práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu
alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho
územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín.
Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich
záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 7)



_________________
7) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).
10b) Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách
v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky súdny poriadok, zákon č. 328/1991
Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov.

23. Podľa § 1 ods. 1, 12 zák. č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07. 07.
2015, tento zákon upravuje zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu
stavieb, ktoré sú významnou investíciou a postup orgánov štátnej správy pri vydávaní osvedčenia o
významnej investícii.

Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a) usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b) výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c) výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d) výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e) iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5, 7 vyššie citovaného zákona, príslušné ministerstvo predloží vláde na schválenie
návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii na základe žiadosti podniku, ktorá spĺňa podmienku
podľa § 1 ods. 2 písm. a), § 1 ods. 3 písm. a) alebo písm. b) do 60 dní od podania žiadosti, ktorá obsahuje
náležitosti podľa § 2b ods. 2.

Príslušné ministerstvo vydá osvedčenie o významnej investícii do 15 dní od schválenia návrhu na
vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou. Ak vláda návrh na vydanie osvedčenia o významnej
investícii neschváli, príslušné ministerstvo žiadosť zamietne.

Osvedčenie o významnej investícii je dokladom, ktorý podnik dokladá k návrhu na začatie územného
konania, 1b) k návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania 2) a k návrhu na začatie stavebného konania
1c).

Na pozemok a stavby na ňom, na ktorom sa má realizovať významná investícia podľa § 1 ods. 3, vzniká
zo zákona predkupné právo štátu dňom schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii
vládou. Predkupné právo štátu sa zapíše do katastra nehnuteľností na návrh príslušného ministerstva.
Predkupné právo štátu nie je iným právom k pozemkom a stavbám 1d).

Predkupné právo štátu podľa odseku 5 zanikne, ak sa do dvoch rokov odo dňa schválenia návrhu
na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou nevykoná alebo ak sa nezačne vyvlastňovacie
konanie.

Podľa § 6b ods. 2 vyššie citovaného zákona, konania začaté a právoplatne neskončené pred účinnosťou
tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.

24. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
účinnom do 30. 06. 2016, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, správne
orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy
štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie
ich povinností.

Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými
osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a
záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom
konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.



Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.

Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické
osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.

Podľa § 69 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, ak sa protest prokurátora podal na správnom orgáne,
ktorý rozhodnutie vydal, môže tento orgán sám svoje rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, zrušiť
alebo nahradiť rozhodnutím zodpovedajúcim zákonu.

Ak takto správny orgán plne nevyhovie protestu sám, je povinný predložiť ho spolu so spisovým
materiálom v lehote určenej v proteste, a ak lehota nie je určená, do 30 dní na rozhodnutie nadriadenému
správnemu orgánu najbližšie vyššieho stupňa (§ 58); ak ide o ústredný orgán štátnej správy, predloží
protest svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie (§ 61
ods. 2).

Rozhodnutie o proteste prokurátora sa doručí prokurátorovi a účastníkom konania.

Proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať (podať rozklad).

25. Podľa § 22 ods. 1, písm. c/, ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších
predpisov, účinnom do 31. 12. 2015, teda i v čase podania protestu prokurátora, prokurátor je oprávnený
podať protest proti
c) rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Protest prokurátora obsahuje a) označenie prokurátora, ktorý protest podáva, b) označenie orgánu
verejnej správy, ktorému je protest adresovaný, c) výslovné označenie "protest prokurátora", d)
označenie všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, proti ktorému sa
protest podáva, e) označenie orgánu verejnej správy, ktorý vydal všeobecne záväzný právny predpis,
opatrenie alebo rozhodnutie, proti ktorému protest smeruje, f) označenie ustanovení všeobecne
záväzného právneho predpisu alebo opatrenia, proti ktorému protest smeruje; ak ide o protest proti
rozhodnutiu, stručný obsah výroku rozhodnutia, g) odôvodnenie, h) presné označenie ustanovení
zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý bol vydaným všeobecne záväzným
právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím porušený, i) návrh na zrušenie nezákonného
všeobecne záväzného právneho predpisu, opatrenia alebo rozhodnutia, prípadne návrh na jeho
nahradenie novým všeobecne záväzným právnym predpisom, opatrením alebo rozhodnutím, ktoré
bude v súlade so zákonom a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, j) dátum a miesto
vypracovania protestu, k) meno, priezvisko, podpis prokurátora a odtlačok úradnej pečiatky so štátnym
znakom 8).

Podľa § 26 ods. 1, 2, 6, 8, vyššie citovaného zákona, protest proti opatreniu podáva prokurátor orgánu
verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal.



Ak orgán verejnej správy protestu prokurátora vyhovie, je povinný do 30 dní od doručenia protestu podľa
návrhu prokurátora uvedeného v proteste toto opatrenie zrušiť alebo nahradiť opatrením, ktoré bude v
súlade so zákonom a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Ak orgán uvedený v odseku 3 protestu prokurátora vyhovie, nezákonné opatrenie zmení alebo zruší. Ak
opatrenie zruší a vráti vec na ďalšie konanie orgánu verejnej správy, ktorý nezákonné opatrenie vydal, je
tento orgán pri vydaní nového opatrenia viazaný právnym názorom vysloveným v rozhodnutí o proteste
prokurátora. Orgán verejnej správy, ktorého nezákonné opatrenie bolo zmenené alebo zrušené, je
povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní od zmeny alebo zrušenia nezákonného opatrenia,
obnoviť porušené práva; ak obnova porušeného práva nie je možná, je povinný urobiť v rovnakej lehote
inú primeranú nápravu.

Rozhodnutie o proteste doručí orgán, ktorý o proteste rozhodoval, prokurátorovi. Ak o proteste
rozhodoval orgán uvedený v odseku 3, doručí rozhodnutie aj orgánu, ktorý vydal opatrenie, proti ktorému
bol podaný protest.

Podľa § 27 ods. 1 vyššie citovaného zákona, na protest prokurátora proti rozhodnutiu sa vzťahujú
ustanovenia § 26 s týmito odchýlkami:
a) orgán verejnej správy, ktorý nemá svoj bezprostredne nadriadený orgán ani dozerajúci orgán,
predloží protest prokurátora spolu so spisovým materiálom na rozhodnutie orgánu oprávnenému
na rozhodovanie o opravnom prostriedku v poslednom stupni, ak nevyhovie protestu prokurátora v
ustanovenej lehote (§ 26 ods. 2) sám alebo ak mu vyhovie iba čiastočne; ústredný orgán štátnej správy
predloží v takom prípade protest prokurátora na rozhodnutie svojmu vedúcemu, ktorý rozhodne na
základe ním ustanovenej komisie,
b) rozhodnutie o proteste prokurátora doručí orgán, ktorý rozhodoval o proteste, prokurátorovi a
účastníkom konania; ak o proteste prokurátora rozhodoval bezprostredne nadriadený orgán, dozerajúci
orgán alebo orgán uvedený v písmene a), doručí rozhodnutie o proteste prokurátora aj orgánu verejnej
správy, ktorý vydal rozhodnutie, proti ktorému bol podaný protest,
c) proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa môžu účastníci konania odvolať alebo podať rozklad;
na konanie o odvolaní alebo rozklade proti rozhodnutiu o proteste prokurátora sa vzťahujú všeobecné
predpisy o správnom konaní, 16)
d) vykonateľnosť rozhodnutia, proti ktorému bol podaný protest, sa neodkladá uplynutím lehoty
ustanovenej na vybavenie protestu; ak však bol protest podaný aj proti nariadeniu alebo uskutočňovaniu
výkonu rozhodnutia, ďalší výkon rozhodnutia sa podaním protestu odkladá až do nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o proteste,
e) protest proti rozhodnutiu môže prokurátor podať do troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti
rozhodnutia; ak ide o rozhodnutie, proti ktorému nemožno podať riadny opravný prostriedok, do troch
rokov od jeho vydania.

Podľa § 56ae ods. 3 (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016) vyššie citovaného
zákona v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, konania začaté do 31. decembra 2015 sa
dokončia podľa doterajších predpisov.

26. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže okresný úrad ako štátny orgán konať iba na
základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ustanovenie § 31 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 obsahovalo výpočet hľadísk,
z ktorých správny orgán posudzoval zmluvu o prevode nehnuteľnosti. Z dikcie tohto zákona bolo
zrejmé, že zmluva sa skúmala zo všetkých hľadísk majúcich za následok jej prípadnú neplatnosť.
Prípadné porušenie zákona z procesného hľadiska bolo poistené tým, že správny orgán bol povinný pri
rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností prihliadať i na skutkové
a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu a ktoré mohli nastať po uzavretí
zmluvy samotnej, ako aj po podaní návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností až do
vydania rozhodnutia správnym orgánom. Skutočnosti preskúmavané správnym orgánom (katastrálnym
orgánom) zároveň predstavujú podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre to, aby bolo možné
pristúpiť k vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu. Ak by katastrálny orgán povolil vklad vlastníckeho
práva pri nesplnení čo i len jednej zo zákonom ustanovených podmienok, postupoval by v rozpore s



Ústavou Slovenskej republiky, pričom by mohol vážne zasiahnuť do práva na ochranu vlastníctva podľa
čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.

27. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť, či žalovaný ako odvolací správny orgán
postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodnutím zo dňa 27. 01. 2016 zamietol odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, t. j. Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru zo dňa
02. 11. 2015 a toto rozhodnutie (ktorým správny orgán prvého stupňa vyhovel protestu prokurátora pod
sp. zn. Pd 208/15/4403-2 zo dňa 15. 10. 2015 a zrušil svoje rozhodnutie pod sp. zn. V 5227/2015 zo
dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej
zmluvy pod č. 2015/6/3278 zo dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 uzavretej
medzi predávajúcim - U. L. a kupujúcim - žalobcom) potvrdil ako vecne správne.

28. Protest prokurátora je právnym prostriedkom, ktorým prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy. Konanie o
proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či rozhodnutím bol alebo nebol
porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Na konanie o proteste prokurátora v
predmetnej veci sa vzťahoval zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
účinnom do 31. 12. 2015 a taktiež i zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov účinnom do 30. 06. 2016. Správny súd v predmetnej veci na základe žaloby podanej žalobcom
posudzoval, či v konaní o proteste prokurátora zo dňa 15. 10. 2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa pod sp. zn. V 5227/2015 zo dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností malo alebo nemalo byť tomuto protestu vyhovené, či pri vydávaní žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 01. 2016 bol dodržaný zákonný procesný postup,
či toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, či správny orgán rešpektoval
zákonné predpoklady na vyhovenie protestu prokurátora a či jeho rozhodnutie vychádzalo zo skutkových
dôvodov. Nie je možné v tomto súdnom konaní preskúmavať rozhodnutie pôvodné (teda rozhodnutie zo
dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho práva), proti ktorému protest prokurátora smeroval.

29. S poukazom na ust. § 134 ods. 1, 2 a ust. § 135 ods. 1 SSP bol správny súd v predmetnej veci
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby a pre jeho rozhodnutie bol rozhodujúci stav existujúci v
čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 01. 2016.

30. Správny súd pri preskúmavaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 01. 2016
vychádzal z toho, že dňa 02. 07. 2015 sa začalo katastrálne konanie, predmetom ktorého bol návrh
žalobcu zo dňa 30. 06. 2015 ako kupujúceho (ktorý mal zastupovať i predávajúceho) na povolenie vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2015 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim (U. L.) a kupujúcim (žalobca), predmetom
ktorej bola nehnuteľnosť v katastrálnom území C., a to parcela registra „C“ pod č. 2839. Konanie sa
viedlo pod sp. zn. V 5227/2015.

31. V priebehu začatého katastrálneho konania pod sp. zn. V 5227/2015 bola správnemu orgánu
prvého stupňa dňa 22. 07. 2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa 20. 07. 2015 o
zápis predkupného práva štátu, prílohou ktorého bol zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na
ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie č. 20801/2015-1000-33509
zo dňa 13. 07. 2015 o tom, že stavba „Vybudovanie strategického parku“ je významnou investíciou a
jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Z predmetnej žiadosti o zápis predkupného práva štátu a z
pripojených listín vyplýva, že vláda SR uznesením č. 401/2015 zo dňa 08. 07. 2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii. Prílohou č. 1 k tomuto osvedčeniu je zoznam pozemkov
nachádzajúcich sa v katastrálnom území S., S., L., C. (medzi ktorými je uvedený i pozemok registra
„C“ ako parc. č. XXXX - orná pôda o výmere 937 m2). Žiadosť Ministerstva hospodárstva SR zo dňa
20. 07. 2015 o zápis predkupného práva štátu v súlade so zákonom č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov k tam uvedeným pozemkom bola zaevidovaná na správnom orgáne prvého stupňa
pod sp. zn. Z 5113/2015 a tento spis žalovaný správnemu súdu i predložil k súdnemu vedenému pod
sp. zn. 11S/16/2015.

32. Z uvedeného potom vyplýva, že s poukazom na ust. § 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona v znení
účinnom od 07. 07. 2015 vzniklo dňom 08. 07. 2015 predkupné právo štátu k pozemkom, na ktorých



sa má realizovať významná investícia a ktoré boli identifikované v prílohe č. 1 k osvedčeniu zo dňa 13.
07. 2015, pričom je nesporné, že sa medzi nimi nachádza i pozemok registra „C“ ako parc. č. 2839
v katastrálnom území C. a správny orgán prvého stupňa (katastrálny odbor Okresného úradu Nitra)
získal vedomosť o existencii tohto práva najneskôr dňa 22. 07. 2015. Napriek tejto nespornej skutočnosti
vyplývajúcej zo spisu zn. Z 5113/2015, správny orgán prvého stupňa postupoval tak, že dňa 24. 07. 2015
vydal rozhodnutie, ktorým povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v
katastrálnom území C. zapísanej ako pozemok registra „C“ parc. č. XXXX v prospech žalobcu a bez
toho, aby sa zaoberal existenciou predkupného práva štátu, resp. z predloženého administratívneho
spisu nevyplýva a nie je zdokumentované, či vôbec posudzoval i túto skutočnosť.

33. Z ustanovenia § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06.
2016 vyplývali pre katastrálny odbor okresného úradu ako správny orgán prvého stupňa rozsiahle
povinnosti pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a do jeho
kompetencie patrilo okrem iného pri rozhodovaní o vklade prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti,
ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Vyššie uvedené ustanovenie obsahuje odkaz napr. na
zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov
v znení neskorších predpisov, zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, Občiansky
súdny poriadok, zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. Jedná sa
teda o demonštratívny výpočet právnych predpisov, na ktoré odkazuje ust. § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona. Správny súd je toho názoru, že za skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností treba považovať i existenciu zákonného
predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností a tým sa odlišuje napr. od predkupného práva
spoluvlastníkov, ktoré sa do katastra nehnuteľností nezapisuje. Preto pokiaľ sa správny orgán prvého
stupňa s existenciou zákonného predkupného práva štátu k vyššie označenej nehnuteľnosti, ktoré
vzniklo dňa 08. 07. 2015 priamo na základe vyššie citovaného zákona, žiadnym spôsobom nezaoberal
a nevysporiadol, resp. vysporiadanie sa s touto skutočnosťou z predloženého administratívneho spisu
a ani z rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva nevyplýva, podľa názoru správneho súdu
pochybil.

34. Na konanie o povolení vkladu vlastníckeho práva sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý sa opiera o zásadu materiálnej pravdy. Jej
uplatnenie predpokladá dôsledné zistenie podkladov pre rozhodnutie a je preto povinnosťou správneho
orgánu zistiť všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, pričom táto povinnosť trvá až do vydania
rozhodnutia. Súd je toho názoru, že správny orgán prvého stupňa nedostatočne skúmal skutkové a
právne skutočnosti existujúce v čase jeho rozhodovania o povolení vkladu vlastníckeho, medzi ktoré
patrí i existencia predkupného práva štátu a nevenoval dostatočnú pozornosť ani listinným dokladom,
ktoré mu boli predložené a z ktorých existencia predkupného práva štátu jednoznačne vyplývala.
Existencia predkupného práva štátu vzniknutého na základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov nie je samoúčelná a správny orgán sa pri rozhodovaní o vklade vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností nemôže správať tak, že toto právo neexistuje, resp. že neexistuje,
pokiaľ nebolo zapísané do katastra nehnuteľností. Úlohou vyššie citovaného zákona je okrem iného
upraviť zjednodušenie usporiadania vlastníckych vzťahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú
významnou investíciou a k tomuto zjednodušeniu vlastníckych vzťahov má podľa názoru súdu prispieť i
existencia predkupného práva štátu, ktoré vzniká na základe zákona dňom schválenia návrhu na vydanie
osvedčenia o významnej investícii a zapisuje sa do katastra nehnuteľností, čím sa odlišuje napr. od
predkupného práva spoluvlastníkov a jeho trvanie je obmedzené zákonom. Už len skutočnosť, že trvanie
tohto predkupného práva je ohraničené zákonom stanovenou lehotou, je podľa názoru súdu dôvodom
toho, aby sa správny orgán s existenciou predkupného práva štátu zaoberal (skúmal napr. trvanie tohto
práva) a posudzoval ju ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu
vlastníckeho práva.

Otázkou predkupného práva štátu sa zaoberal i Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku zo dňa 09. 04.
2013 v konaní pod sp. zn. 1Sžr/103/2012 (i keď sa jednalo o predkupné právo štátu podľa zákona



č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a
ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov), z ktorého jednoznačne vyplýva,
že správny orgán pri rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je
povinný prihliadať i na existenciu predkupného práva štátu a toto právo posudzovať (v kontexte s iným
hľadiskami a kritériami, ktoré je povinný skúmať) ako skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať
vplyv na povolenie vkladu.

35. Je potrebné zdôrazniť, že prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti má v podstate dve fázy. Zmluva,
na základe ktorej má dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je platná po podpísaní jej
účastníkmi (ak nie sú iné dôvody jej absolútnej neplatnosti), ale k nadobudnutiu vlastníckeho práva
dochádza až vkladom do katastra nehnuteľností (rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp zn.
1Sžr/15/2012). Z uvedeného vyplýva, že ani žalobca uzavretím kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2015 v
znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 nenadobudol vlastnícke právo k tam uvedenej nehnuteľnosti a
správny orgán, ktorý konal o návrhu na vklad vlastníckeho práva mal s poukazom na ust. § 31 ods. 1
katastrálneho zákona prihliadať na všetky skutočnosti, ktoré existovali v čase jeho rozhodovania a mohli
by mať vplyv na povolenie vkladu, čo znamená, že mal prihliadať i na existenciu zákonného predkupného
práva štátu a na existenciu podkladov, z ktorých toto predkupné právo vyplývalo.

36. Vzhľadom k uvedenému postupu správneho orgánu prvého stupňa (katastrálneho odboru), ktorý
povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v kúpnej zmluve zo dňa 29. 06. 2015 v znení
dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 bez toho, aby prihliadal na predkupné právo štátu, ktoré vzniklo dňa 08.
07. 2015 a o existencii, ktorého nepochybne mal pri svojom rozhodovaní o povolení vkladu vlastníckeho
práva dňa 24. 07. 2015 vedomosť, bol potom podľa názoru súdu dôvodne podaný protest prokurátora zo
dňa 15. 10. 2015 pod sp. zn. Pd 208/15/4403-2 proti rozhodnutiu zo dňa 24. 07. 2015, pričom jedným z
dôvodov tohto protestu bolo, že správny orgán prvého stupňa presne a úplne nezistil skutočný stav veci
vo vzťahu k existencii predkupného práva štátu, pričom neprihliadol na túto právne významnú skutočnosť
a v tomto smere nevykonal žiadny úkon. Po právnej stránke prokurátor svoj protest správne zdôvodnil
i citáciou ust. § 31 ods. 1, 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ust. § 3 ods. 5 zák.
č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ust. § 32 ods. 1, § 46 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení neskorších predpisov (všetky predpisy v znení účinnom v čase podania protestu).

37. Správny orgán prvého stupňa podľa názoru súdu postupoval správne, keď na základe dôvodne
podaného protestu prokurátora rozhodnutím zo dňa 02. 11. 2015 zrušil svoje rozhodnutie o povolení
vkladu vlastníckeho práva zo dňa 24. 07. 2015 a správne postupoval i žalovaný, keď zamietol odvolanie
žalobcu proti tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie zo dňa 02. 11. 2015 o vyhovení protestu prokurátora
potvrdil ako vecne správne. Správny súd nevzhliadol nijaký zákonný dôvod, pre ktorý by nemalo byť
protestu prokurátora vyhovené a nepochybili preto ani správne orgány v konaní o proteste prokurátora.
V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný okrem iných dôvodov jednoznačne uviedol i ten dôvod,
že správny orgán prvého stupňa mal pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva
prihliadať i na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu, pričom za
takúto skutočnosť treba považovať i existenciu predkupného práva štátu, ktoré bolo potrebné preveriť a
posúdiť jeho existenciu vzhľadom na predloženú kúpnu zmluvu.

38. Nemohlo byť úlohou súdu v tomto preskúmavacom konaní na základe žaloby podanej žalobcom
riešiť otázku zákonnosti pôvodného, protestom napadnutého, rozhodnutia ani z hľadiska námietok
žalobcu v podanej žalobe.

K týmto námietkam správny súd uvádza, že ich nepovažuje za dôvodné. Zo žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 01. 2016 jednoznačne vyplýva, že žalovaný považoval existenciu
predkupného práva štátu za takú skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a správny orgán prvého stupňa pochybil, keď na
existenciu tejto skutočnosti pri svojom rozhodovaní dňa 24. 07. 2015 o povolení vkladu vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností neprihliadal a neposudzoval ju v kontexte ďalších kritérií a hľadísk,
ktoré je povinný skúmať s poukazom na ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov



účinnom do 30. 06. 2016. Táto skutočnosť (neprihliadanie na existenciu zákonného predkupného práva
štátu) a nevysporiadanie sa s ňou bola hlavným a relevantným dôvodom podania protestu prokurátora
a taktiež dôvodom, pre ktorý bolo jeho protestu vyhovené. Pokiaľ žalovaný uvádzal a vyhodnocoval
v odôvodnení svojho žalobou napadnutého rozhodnutia i ďalšie dôvody, tieto súd nepovažoval za
relevantné a rovnako nepovažoval za dôvodné ani námietky žalobcu v podanej žalobe. Správny súd
je toho názoru, že posudzovanie otázky platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy bolo v konaní o
rozhodovaní o proteste prokurátora predčasné, nakoľko zrušením rozhodnutia zo dňa 24. 07. 2015 o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sa katastrálne konanie dostalo do štádia,
že správny orgán prvého stupňa musí opätovne rozhodnúť v konaní o návrhu zo dňa 30. 06. 2015
na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V tomto konaní bude priestor, aby
správny orgán prvého stupňa opätovne preskúmal zmluvu z hľadiska kritérií uvádzaných v ust. § 31 ods.
1 vyššie citovaného zákona s prihliadnutím na existenciu skutkových a právnych skutočností, ktoré by
mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Z uvedených dôvodov potom správny súd v tomto súdnom konaní
neposudzoval otázku platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku
č. 1 zo dňa 17. 07. 2015, nakoľko vysporiadanie sa s touto otázkou, resp. so zákonom stanovenými
kritériami, z ktorých sa zmluva posudzuje, prioritne patrí do kompetencie správneho orgánu, ktorý je
povinný zmluvu preskúmať zo všetkých hľadísk, ktoré by mohli mať za následok jej prípadnú neplatnosť,
a to v konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností (nie v konaní o proteste
prokurátora podanom okrem iného najmä a predovšetkým z dôvodu, že nebolo prihliadnuté na existenciu
predkupného práva štátu a nedostatočne zisteného skutočného stavu veci).

Za celkom nedôvodnú považoval správny súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že v čase uzavretia
kúpnej zmluvy, t.j. dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 07. 2015 neexistovalo predkupné
právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti a toto vzniklo až dňa 08. 07. 2015. K tejto námietke je potrebné
uviesť, že správny orgán prvého stupňa je povinný vychádzať zo stavu v čase svojho rozhodovania (v
predmetnej veci dňa 24. 07. 2015) a v tomto čase už nepochybne predkupné právo existovalo a správny
orgán o jeho existencii preukázateľne mal i vedomosť, ktorú získal dňa 22. 07. 2015.

Predkupné právo štátu k predmetnej nehnuteľnosti parc. č. 2839 v katastrálnom území C. vzniklo na
základe zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií
a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý automaticky nespája jeho porušenie
s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu a vymedzuje len okamih vzniku predkupného práva, čo
uvádza i žalobca v podanej žalobe a s týmto tvrdením sa možno stotožniť. Opätovne je však potrebné
poukázať na ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných
práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 a
na povinnosť správneho orgánu preskúmať zmluvu zo všetkých hľadísk uvádzaných v tomto zákonnom
ustanovení, teda i z hľadiska existencie predkupného práva štátu ako skutkovej a právnej skutočnosti,
ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho práva.

Za nedôvodnú treba považovať i námietku žalobcu týkajúcu sa prechodného ust. § 6b ods. 2 zák.
č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého „konania začaté a právoplatne
neskončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov“. Z uvedeného
je podľa názoru súdu zrejmé a celkom jednoznačné, že toto prechodné ustanovenie sa vzťahuje
na konania podľa vyššie citovaného zákona, a teda nie konania podľa katastrálneho zákona. Z textu
dôvodovej správy k ust. § 6b vyššie citovaného zákona „navrhované znenie prechodných ustanovení
zabezpečí plynulý proces posudzovania žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, ktorý
bol začatý pred platnosťou a účinnosťou navrhovaného zákona a neskončený pred účinnosťou
navrhovaného zákona“, na ktorú poukazoval i žalovaný vyplýva, že zákonodarca mal na zreteli konania
v súvislosti s posudzovaním žiadostí o vydanie osvedčenia o významnej investícii, teda nie katastrálne
konania.

39. Z predloženého administratívneho spisu zn. V 5227/2015 (konanie o návrhu na povolenie vkladu
vlastníckeho práva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 07.
2015 a zn. UP 49/2015 (konanie o proteste prokurátora zo dňa 15. 10. 2015) je zrejmé, že správny
orgán prvého stupňa, potom ako nadobudlo právoplatnosť jeho rozhodnutie UP 49/2015-9 zo dňa
02. 11. 2015 (potvrdené žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného č. UPo 34/2016-4/Br OU-NR-
OOP-2016/005710-4 k: Pd 208/15/4403-2 V 5227/2015 zo dňa 27. 01. 2016), ktorým vyhovel protestu



prokurátora zo dňa 15. 10. 2015 pod č. Pd 208/15/4403-2 a zrušil svoje rozhodnutie č. V 5227/2015 zo
dňa 24. 07. 2015, pokračoval v katastrálnom konaní o návrhu zo dňa 30. 06. 2015 na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku č.
1 zo dňa 17. 07. 2015 vedenom pod sp zn. V 5227/2015. Dňa 18. 03. 2016 vydal rozhodnutie č. V
5227/2015-20, ktorým predmetné katastrálne konanie zastavil podľa ust. § 31b ods. 1, písm. f/ zák.
č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016 z dôvodov uvedených v
odôvodnení tohto rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť podľa vyznačenia dňom 15. 04. 2016. Z
uvedeného potom vyplýva, že katastrálne konanie o návrhu zo dňa 30. 06. 2015 na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku č.
1 zo dňa 17. 07. 2015 uzavretej medzi predávajúcim Pavlom Minárom a kupujúcim - žalobcom bolo
právoplatne ukončené zastavením konania. Na túto skutočnosť však správny súd v predmetnom súdnom
konaní nemohol prihliadať a ani posudzovať zákonnosť, resp. prípadnú nezákonnosť rozhodnutia o
zastavení konania, nakoľko s poukazom na ust. § 134 ods. 1 SSP bol viazaný rozsahom a dôvodmi
podanej žaloby (nejedná sa ani o jeden z prípadov uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP, kedy by súd
nebol týmto viazaný) a s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP bol pre rozhodnutie správneho súdu v
predmetnej veci rozhodujúci stav v čase právoplatnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného
zo dňa 27. 01. 2016, nakoľko sa nejedná ani o jeden z prípadov uvedených v ust. § 135 ods. 2 SSP,
teda nejde o konanie podľa ust. § 6 ods. 2 písm. d/ až f/ a i/ až k/ SSP a správny súd nerozhodoval
ani podľa ust. § 192 SSP.

40. K rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR, resp. i Najvyššieho súdu ČR, na ktoré poukazoval žalobca
vo svojich podaniach, správny súd uvádza, že nie je dôvodné poukazovať na závery týchto rozhodnutí,
nakoľko v nich bola riešená iná právna problematika. Taktiež nie je dôvodné ani poukazovanie na názor
Úradu geodézie, kartografie a katastra vyjadrený v Katastrálnom bulletine č. 2/2014.

41. S poukazom na uvedené zistenia vyplývajúce z predloženého administratívneho spisu súd nemal
pochybnosti o tom, že postup správnych orgánov pri rozhodovaní o proteste prokurátora zo dňa 15. 10.
2015 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 07. 2015 bol správny a súladný so
zákonom. Podľa názoru súdu sa žalovaný v dôvodoch svojho žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa
27. 01. 2016 logicky a vecne správne vysporiadal s námietkou žalobcu týkajúcou sa predkupného práva
štátu, na ktoré bolo potrebné prihliadať v katastrálnom konaní o návrhu na vklad vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku č. 1 zo dňa 17. 07.
2015 ako na skutkovú a právnu skutočnosť, ktorá by mohla mať vplyv na povolenie vkladu vlastníckeho
práva. Nakoľko tak správny orgán prvého stupňa pri svojom rozhodovaní o návrhu na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 06. 2015 v znení dodatku č. 1
zo dňa 17. 07. 2015 neurobil, a dňa 24. 07. 2015 vydal rozhodnutie, ktorým vklad vlastníckeho práva
povolil bez toho, aby prihliadal na všetky skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu vlastníckeho práva, vrátane existencie predkupného práva štátu, podľa názoru súdu
potom prokurátor dôvodne podal protest proti rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva, pričom
správny orgán prvého stupňa dôvodne tomuto protestu vyhovel a zrušil svoje pôvodné rozhodnutie o
povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rovnako v súlade so zákonom postupoval
i žalovaný, keď rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 02. 11. 2015 potvrdil. V konaní
správnych orgánov súd nezistil také pochybenia, a to ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť
porušenie práv žalobcu a rozhodnutie žalovaného je vecne správne a zákonu zodpovedajúce.

Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 27. 01. 2016 správny súd nezistil
dôvody na jeho zrušenie podľa ust. § 191 SSP, ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto
ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP.

42. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný
správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo
výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.
Náhradu trov konania súd nepriznal ani Krajskej prokuratúre Nitra ako ďalšiemu účastníkovi súdneho
konania, nakoľko v súvislosti s týmto konaním prokuratúre nevznikli žiadne preukázateľné trovy konania.



Taktiež súd nepriznal náhradu trov konania ani ďalšiemu (pribratému) účastníkovi konania U., a to s
poukazom na ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre
ďalšieho účastníka. Správny súd uznesením zo dňa 20. 12. 2016 č. k. 11S/35/2016-53 pribral do súdneho
konania tohto účastníka administratívneho konania, ale neuložil mu žiadnu povinnosť, v súvislosti s
plnením ktorej by mu vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zo
dňa 31. 03. 2017 zaslanú právnemu zástupcovi pribratého účastníka konania, aby sa k podanej žalobe
vyjadrili s poučením, že ak tak pribratý účastník konania neurobí, správny súd môže vo veci konať ďalej
(ust. § 105 ods. 2 SSP).

43. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.