{"guid": "02279e5a-e559-4e1b-99b8-8e0994ca6b18:5e512852-bee9-4c06-9805-11a93a04f782", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2017:7715211869.1", "spisova_znacka": "2Co/401/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/401/2016 z 11. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Košice z 11. septembra 2017, sp. zn. 2Co/401/2016, ECLI:SK:KSKE:2017:7715211869.1", "identifikacne_cislo": "7715211869", "sud": {"guid": "sud_147", "nazov": "Krajský súd Košice", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-kosice"}, "sudca": "JUDr. Viola Takáčová PhD.", "sudca_id": 65, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-viola-takacova-phd-65", "datum_vydania": "2017-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-388", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-388", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-388", "judikatura_url": null}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5e512852-bee9-4c06-9805-11a93a04f782", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2017:7715211869.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7715211869.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSKE:2017:7715211869.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/401/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7715211869
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Slovinská
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7715211869.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Slovinskej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: WM Consulting & Communication,
s.r.o., IČO: 34 127 798, so sídlom v Piešťanoch, Sad A. Kmeťa č. 24, IČO: 34 127 798, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Romanom Kvasnicom, advokátom, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Sad
A. Kmeťa č. 24, proti žalovanému G. C., nar. XX.X.XXXX, bývalému v R. č. 5, XXX XX R., o zaplatenie
8.386,67 € Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k.
19C/299/2015-69 zo dňa 23.5.2016 takto

r o z h o d o l :

M e n í  zamietavý výrok rozsudku v napadnutej časti a výrok o trovách konania nasledovne:
Žalovaný  j e   p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 537,30 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na  náhradu trov konania na súde prvej inštancie proti žalovanému rozsahu
45,02 %.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na  náhradu trov  odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 23.5.2016 č.k. 19C/299/2015-69
zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 5.543,82 € s 8% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 5.543,82 € od 26.9.2014 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku
žalobu zamietol. Zároveň zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania 737,25 €,
pozostávajúce zo súdneho poplatku 161,97 € a trov právneho zastúpenia 575,28 €,  do troch dní od
právoplatnosti rozsudku na účet  právneho zástupcu žalobcu.

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovaného zaplatenia 8386,67 €, 12% ročného
úroku zo sumy 5650,32 € od 26.9.2014 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy
5650,32 € od 26.9.2014 do zaplatenia, ako   aj náhrady trov konania.  Žalobca odôvodnil žalobu tým, že
jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa  a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o splátkovom úvere, na
základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver  6638,78 € s dohodnutou premenlivou ročnou úrokovou
sadzbou 12 %.  Keďže žalovaný porušil povinnosti, vyplývajúce zo zmluvy o úvere riadne a včas platiť
dohodnuté splátky, Slovenská sporiteľňa a.s.  vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru  ku dňu 2.9.2013,
v dôsledku čoho sa celá pohľadávka stala splatnou. Následne  Zmluvou o postúpení pohľadávky zo
dňa 25.9.2014 postúpila pohľadávku žalobcovi. Žalobca špecifikoval žalovanú sumu tak, že pozostáva
z istiny vo výške 5650,32 €  a príslušenstva 2.736,35 €. Nezaplatená istina bola do 14.10.2011
kapitalizovaná o žalovaným nezaplatené splatné riadne úroky a poplatky. Príslušenstvo pozostáva z
riadnych úrokov z úveru vo výške 1.981,49 €, vyčíslených od z meny bankového informačného systému,
t.j. od 9.11.2011 do postúpenia pohľadávky (do 25.9.2014) a ďalej úrokov z omeškania vo výške 707,02
€, vyčíslených ako súčet nesplatených čiastkových úrokov z omeškania od 11.2.2012 do 25.9.2014 pri
úročení aktuálnej splatnej istiny splatných úrokov a splatných poplatkov, úrokov z omeškania vo výške



8 % ročne do 31.1.2013 a 5 % ročne od 1.2.2013 do 25.9.2014, ako aj zo sumy poplatkov vo výške
47,84 €. Žalovaný sa bránil a vzniesol formálnu námietku premlčania s tým, že presnú výšku premlčanej
pohľadávky nevie uviesť, keďže nemá k dispozícii relevantné doklady, avšak podľa neho je podstatná
časť uplatneného nároku žalobcu premlčaná.

3. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, následne vec právne posúdil podľa ust. § 497,
§ 502 ods.1, § 506, 504, 503 ods. 1  Obchodného zákonníka, podľa § 517 ods. 2, podľa § 100
ods. 1, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka. Na premlčanie nároku žalobcu prihliadol v súvislosti s
ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, prihliadal na námietku premlčania z úradnej
povinnosti, aj keď žalovaným bola vznesená. Zistil pritom, že námietka premlčania je sčasti dôvodná.
Argumentoval aj ohľadne námietky žalobcu, ktorý premlčanie neuznal s odôvodnením, že bez ohľadu,
či sa premlčanie predmetu konania posúdi podľa predpisov obchodného alebo občianskeho práva,
pohľadávka premlčanie nie je, a to ani sčasti, pretože pôvodný veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť
úveru, čím sa stala splatná celá dovtedy neuhradená časť pohľadávky z úverovej zmluvy, preto v danom
prípade nemožno uvažovať o premlčaní jednotlivých omeškaných splátok dlhu. Súd  prvej inštancie
uviedol, že záväzkový vzťah účastníkov konania sa riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka s
prihliadnutím na zák. č. 258/2001 Z.z.. Vzhľadom na novelu ustanovenia §  52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka účinného od 1.4.2015, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú,  premlčacia doba je trojročná v
zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. Keďže plnenie záväzku bolo dohodnuté v splátkach,
je potrebné na premlčanie jednotlivých splátok aplikovať ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka a
vyslovil názor, že ust. § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka je obsahovo identické s ustanovením § 103
Občianskeho zákonníka a obe normy sú teoreticky  aplikovateľné tak na peňažné, ako aj nepeňažné
plnenie. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. 1 M Obdo V 15/2006, podľa ktorého ak bolo dohodnuté
zaplatenie kúpnej ceny v splátkach, pre každú splátku plynie štvorročná premlčacia doba samostatne.
Súd  nevidel obsahový rozdiel medzi zaplatením kúpnej ceny v splátkach a splatením úveru v splátkach,
keďže právna argumentácia premlčania splátok kúpnej ceny  v rozhodnutí Najvyššieho súdu vychádza
z ustanovenia § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka. Všeobecne zhrnul, že  premlčanie začína plynúť
od doby, kedy je možné právo uplatniť na súde a  toto právo vzniká pri nesplnení záväzku zo zmluvy,
a to v lehote v zmluve určenej.  Ak termín splátky nebol dodržaný, má veriteľ právo zaplatenie  splátky
sa domáhať a to aj podaním žaloby na súd  v zmysle ust. § 80 písm. b/ O.s.p.. Uplatnenie práva
veriteľa zosplatniť úver neznamená zmenu splatnosti už splatných splátok, aj keď týmto úkonom sa
stáva splatný celý dlh. Poukázal na to, že žalobca si uplatnil právo na zaplatenie sumy  8.386,67 €
na súde dňa 26.6.2015, preto všetky nároky, ktorých splatnosť nastala pred 26.6.2012 je potrebné
považovať za premlčané, t.j. všetky splátky splatné do 25.6.2012. Nepremlčané sú splátky úveru splatné
od  júla 2012 k 10. dňu mesiaca  a následne aj splátky zosplatnené po tomto termíne. Preto má žalobca
právo na plnenia za rok 2012 na splátky za mesiac júl - december po 97,26 €, spolu 583,56 €, za
rok 2013-2016 za mesiace január až december, spolu 4.668,48 € a za rok 2017 za mesiace január-
marec  291,78 €. Nárok žalobcu na nepremlčané splátky teda predstavuje 5543,82 € a  v tejto sume
sú aj splátky po zosplatnení úveru,  ktoré sa stali splatné predčasne v súlade zo zákonom i zmluvnými
dojednaniami zúčastnených strán, preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie uvedenej sumy a vo
zvyšku nárok žalobcu zamietol ako nedôvodný. Súd ďalej dôvodil, že žalobca špecifikoval svoj nárok,
okrem istiny kapitalizovanej o žalovaným nezaplatené splatné riadne úroky a poplatky aj príslušenstvo,
ktoré pozostáva z riadnych úrokov od 9.11.2011 do postúpenia pohľadávky t.j. do 25.9.2014 pri úročení
dlžnej istiny 5650,32 € úrokom 12% ročne a  ďalej z úrokov z omeškania  707,02 € vyčíslených ako
súčet nesplatených čiastkových úrokov z omeškania od 11.2.2012 do 25.9.2014 pri úročení aktuálne
splatnej istiny, splatných úrokov a splatných poplatkov úrokom z omeškania vo výške 8% ročne od
31.1.2013 a 5% ročne od 1.2.2013 do 25.9.2014, ako aj zo sumy poplatkov  47,84 €. Z tohto opäť nie
presného špecifikovania pohľadávky vyplýva, že žalobca požaduje dohodnuté úroky z úveru 12% ročne
zo sumy 5.650,32 €, ktorá suma však už obsahuje  aj kapitalizované riadne úroky. Priznávať však úroky
z úrokov v zmysle platnej judikatúry nie je možné a  to isté sa týka aj kapitalizovaného príslušenstva
2.736,35 €, lebo aj táto suma podľa vyjadrenia žalobcu obsahuje úroky z úveru. V tejto časti žaloba bola
žalobcom nedostatočne odôvodnená a nepreukázaná. Vzhľadom k tomu, že žalovaný  je v omeškaní
s plnením záväzku voči žalobcovi, je oprávnený  nárok žalobcu aj na úroky z omeškania. Žalovaný bol
povinný zaplatiť splátky úveru vždy do 10.dňa v mesiaci, preto bol od nasledujúceho dňa teda od 10.
dňa v mesiaci v omeškaní a od 3.9.2013 taktiež v omeškaní po zosplatnení celého úveru. Žalobca však
požadoval úroky z omeškania až od 26.9.2014, a preto súd prvej  inštancie v súlade s ust. § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka v náväznosti na ustanovenie  § 3  vl. nar. SR č. 87/1995 Z.z., priznal úroky



z omeškania z priznanej sumy vo výške 8% ročne od 26.9.2014 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti aj
kapitalizované úroky z omeškania do 25.9.2014  boli zamietnuté.

4. O trovách konania rozhodol súd  podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa pomeru a úspechu a neúspechu
v spore, priznal žalobcovi (ktorý mal úspech vo výške 32,20%), trovy konania,  pozostávajúce z
uhradeného  súdneho poplatku, ale aj trov právneho zastúpenia  v zmysle vyhl.č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Presne pritom špecifikoval úkony,
za ktoré odmenu priznal, ako aj náhradu cestovných výdavkov, náhradu za stratu času, režijný paušál,
ako aj 20 % DPH.

5. V zákonnej lehote proti časti druhého výroku rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobu
v časti žalovanej sumy 537,30 €, predstavujúcej úrok z omeškania do 25.09.2014 zo súdom prvej
inštancie priznanej sumy 5.543,82 €, ako aj proti výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalobca
z dôvodov § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Dôvodil, že súd prvej inštancie rozsudkom priznal právo na úrok
z omeškania od 26.09.2014 a napriek tomu, že pri posúdení veci samej dospel k záveru, že i pred týmto
dátumom bol žalovaný v omeškaní, pričom za obdobie do 25.09.2014, t.j. napriek uplatnenému nároku
žalobcu žalobou, úrok z omeškania nepriznal. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
právneho posúdenia veci, ale aj odôvodnenia vyplýva, že žalobca má právo na úrok z omeškania v
rámci žalovanej sumy len z prvoinštančným súdom priznanej sumy 5.543,82 €, teda v celkovej výške
537,30 €. Príslušenstvo žalovanej pohľadávky pozostávalo z kapitalizovaného úroku z omeškania ku
25.9.2014 vo výške 707,02 €. Podľa názoru odvolateľ súd prvej inštancie mal priznať i právo na 8%
ročný úrok z omeškania z jednotlivých splátok, splatných po 10.7.2012, t.j. u splátok, ktoré súd prvej
inštancie posúdil ako nepremlčané a boli aj rozsudkom priznané, a to až do 2.9.2013, t.j. do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru, ako  aj od 03.09.2013 do 25.09.2014,  z celkovej súdom prvej inštancie
priznanej sumy, čo predstavuje práve 537,30 €. Následne v odvolaní žalobca presne vypočítal úrok z
omeškania z jednotlivých mesačných splátok po 97,26 € splatných od 10.07.2012, ako aj následne zo
zosplatnej istiny od 3.3.2013 až 25.9.2014. V odvolaní bol napadnutý aj výrok o náhrade trov konania,
ktorý taktiež vychádza z nesprávneho  právneho posúdenia veci, a to nesprávneho právneho záveru o
pomere úspechu a neúspechu v konaní, ktorý  bol ustálený taktiež v dôsledku neprávneho právneho
posúdenia veci. Ak by totiž súd prvej inštancie bol priznal i žalovanú sumu 537,30 €, t.j. celkovo 6.081,12
€, bol by pomer úspechu a neúspechu v konaní 72,51 % ku 27,49 %,  a teda žalobca by mal právo na
náhradu trov konania vo výške 45,02 %. To by napokon predstavovalo vyššiu výšku náhrady trov konania
tak čo sa týka časti súdneho poplatku, ale aj trov právneho zastúpenia. Navrhol, aby odvolací súd v
odvolaním napadnutej časti zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť aj
sumu 537,30 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a napokon aj trovy  konania prvoinštančného vo
výške 45,02 % trov, čo predstavuje u súdneho poplatku  226,45 € a trovy právneho zastúpenia 804,32 €.

6. Zo strany žalovaného vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

7. Predmetom odvolacieho konania bol druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti,
ktorým bola žaloba zamietnutá čo do sumy 537,30 €  (ďalej len rozsudok) a súvisiaci výrok o trovách
konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je dôvodné.

9. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 12.9.2017  v pojednávacej
miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli riadne
zverejnené dňa v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.

10. Žalobca namieta odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, ktorý je v praxi vykladaný tak,
že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením  je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu práva ide vtedy, ak súd použil



právny predpis iný, než ktorý použiť mal alebo ak síce použil správny právny predpis, ale  nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutej časti zamietavého výroku rozsudku súdu prvej inštancie
konštatuje, že skutočne žalobca vo svojej žalobe si uplatnil aj úrok z omeškania -vyčíslený v
príslušenstve (2736,35 €) vo výške 702,02 € od 11.2.2012 do 25.9.2014 a následne aj úrok z omeškania
(nekapitalizovaný) od 25.9.2014 do zaplatenia, tak to vyplýva aj z písomného podania žalobcu zo dňa
26.4.2016, v spise na č.l. 55-57. V odôvodení rozsudku súd prvej inštancie len konštatuje, že skutočne
bol žalovaný v omeškaní s jednotlivými splátkami úveru, splatnými po 25.6.2012 (ako nepremlčanými)
do zosplatnenia a od zosplatnenia 3.9.2014, avšak žalobca podľa neho požadoval úroky z omeškania
až od 26.9.2014, a preto ich až od toho dátumu v rozsudku priznal. Súd prvej inštancie tak pochybil, ak
nepriznal úrok z omeškania z omeškaných a súdom priznaných splátok ako nepremlčaných a sumy od
zosplatnenia do 25.9.2014. U nepremlčaného a priznaného nároku žalobcu to predstavuje sumu 537,30
€, ktorá predstavuje  úrok z omeškania 8% ročne zo splátok úveru 97,26 €, splatných po 10.7.2012 do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru 2.9.2013:
- od 10.7.2012 do 2.9.2013  vo výške 8,93 €
-od 10.8.2012 do 2.9.2013  vo výške 8,27 €
-od 10.9.2012 do 2.9.2013  vo výške 7,61 €
-od 10.10.2012 do 2.9.2013  vo výške 6,97 €
-od 10.11.2012 do 2.9.2013  vo výške 6,31 €
-od 10.12.2012 do 2.9.2013  vo výške 5,67 €
-od 10.1.2013 do 2.9.2013  vo výške 5,01 €
-od 10.2.2013 do 2.9.2013  vo výške 4,35 €
-od 10.3.2013 do 2.9.2013  vo výške 3,75 €
-od 10.4.2013 do 2.9.2013  vo výške 3,09 €
-od 10.5.2013 do 2.9.2013  vo výške 2,45 €
-od 10.6.2013 do 2.9.2013  vo výške 1,79 €
-od 10.7.2013 do 2.9.2013  vo výške 1,15 €
-od 10.8.2013 do 2.9.2013  vo výške 0,49 €,
a po zosplatnení od 3.9.2013 do 25.9.2014 zo sumy 5543,82 € vo výške 471,45 €.

12. Podľa 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd zmenil zamietavý výrok rozsudku súdu prevej inštancie v
napadnutej časti tak, že zaviazal žalovaného aj na zaplatenie sumy 537,30 € titulom úroku z omeškania
od 10.7.2012 do 25.9.2014.

14. Odvolací súd zmenil aj súvisiaci výrok o trovách konania, pretože priznaním ďalšej uplatnenej sumy
žalobcovi sa zmenil pomer úspechu a neúspechu sporových strán, čo v prospech žalobcu predstavuje
45,02 % (z celkovo uplatnenej sumy 8386,67 € bola priznaná spolu suma 6081,12 €). Žalobcovi bol
preto priznaný nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP proti
žalovanému vo výške 45,02 %.

15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1,2 CSP  v spojení
s § 225 ods. 1 CSP. Úspešný žalobca má nárok na ich náhradu v plnom rozsahu, pričom o ich výške
rozhodne súd prvej inštancie.

16. Rozhodnutie bolo prijaté  senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom  hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie  (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/299/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}