Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 16CoE/12/2013 z 9. 2. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 9. februára 2016, sp. zn. 16CoE/12/2013, ECLI:SK:KSKE:2016:7211210883.1 Krajský súd Košice | 16CoE/12/2013 | ECLI:SK:KSKE:2016:7211210883.1 | 2016-02-09 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 203 ods. 3 EP, § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/7edaa75e-1459-40aa-9d14-8a8b8df88200 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2016:7211210883.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 16CoE/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211210883
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7211210883.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta 8, Bratislava,
IČO: 30 807 484, proti povinnému: ACASE, a. s., Čordákova 13, Košice, IČO: 36 192 252 - Slovenská
správcovská a reštrukturalizačná, k. s., Košice, IČO: 44088833, zn. správcu: S240, pre vymoženie istiny
vo výške 12 083,30 eur a trov exekučného konania, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného
súdu Košice II zo dňa 14. 11. 2012 č. k.: 49Er/941/2011-25, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

Účastníkom odvolacieho konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zaviazal oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr.
Ivanovi Vargovi, Popradskej 68, Košice, trovy exekúcie spolu vo výške 69,59 eur, do troch dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 28. 03.
2011 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Ivana Vargu vykonania exekúcie pre vymoženie svojej
pohľadávky proti povinnému vo výške 12 083,30 eur s príslušenstvom, na základe exekučného
titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice č. k.:
700-3410299511-GC04/11 zo dňa 22. 02. 2011.

Následne súdny exekútor predložil exekučnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na základe ktorej a predložených dokladov mu súd vydal dňa 27. 04. 2011 poverenie č.
5803/114287*.

Súd prvého stupňa ex offo zistil, že na majetok povinného bol dňa 29. 08. 2012 vyhlásený konkurz na
pod č. k.: 31K/25/2012 a že súdny exekútor následne predložil súdu vyúčtovanie trov exekúcie a uplatnil
si trovy exekučného konania vo výške 69,59 eur.

Citoval ustanovenie § 48 prvú vetu, § 206 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a
reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov, § 196, § 200 ods. 1, § 23 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení, ako aj ustanovenia
§ 3 a § 14 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

S poukazom na vyššie uvedené a v zmysle ustanovenia § 48 zákona č. 7/2005 o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ako aj s poukazom na obsah rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR č. k.: 3Cdo/104/2008, došlo súdom prvého stupňa ex lege k zastaveniu
predmetného exekučného konania (28. 08. 2012).



V danom prípade súd prvého stupňa rozhodol aj o trovách exekúcie na základe analógie v zmysle
ustanovenia § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Výrok
o trovách exekúcie odôvodnil ustanovením § 200 ods. 1 a § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle
ktorého, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné
trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich
výške.

Súdny exekútor predložil súdu špecifikáciu trov exekúcie v sume 69,59 eur.

Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom exekútorského i súdneho spisu priznal súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume, ako si ju súdny exekútor vo vyúčtovaní uplatnil, t. j. paušálnu odmenu
podľa ustanovenia § 14 vyhlášky vo výške 33,19 eur a náhradu hotových výdavkov podľa ustanovenia
§ 22 vyhlášky vo výške 24,80 eur, ako aj 20 % DPH vo výške 11,6 eur.

Na úhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi, Popradská 68, Košice, v celkovej
výške 69,59 eur súd zaviazal oprávnenú podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku.

Na súde prvého stupňa konal a rozhodoval vyšší súdny úradník.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 prvá veta O. s. p.) odvolanie
oprávnená.

Namietala, že jej súd prvého stupňa uložil povinnosť uhradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi na
základe jeho vyúčtovania, a to s poukazom na ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení
účinnom až od 01. 01. 2012.

Uviedla, že exekučné konanie proti spoločnosti ACASE, a. s. bolo začaté dňa 14. 04. 2011. Dňa 18. 06.
2012 bolo v Obchodnom vestníku č. 116/2012 uverejnené uznesenie o začatí konkurzného konania proti
dlžníkovi ACASE a. s. Následne dňa 28. 08. 2012 bolo v Obchodnom vestníku č. 166/2012 uverejnené
uznesenie, ktorým súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka ACASE, a. s. V tejto súvislosti poukázala
na skutočnosť, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie nemohla mať vedomosť o tom, že na
majetok dlžníka ACASE a. s. bude v budúcnosti vyhlásený konkurz.

Poukázala na dikciu ustanovenia § 48 zákona č. 5/2007 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
účinnom od 01. 07. 2005, z ktorého vyplýva, že samotným začatím exekučného konania sa ex lége
prerušujú všetky exekúcie vedené proti dlžníkovi a následne vyhlásením konkurzu dochádza k ich
zastaveniu zo zákona, bez nutnosti vydania akéhokoľvek rozhodnutia súdu. Súd prvého stupňa podľa
názoru oprávnenej nesprávne aplikoval ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom
až od 01. 01. 2012, pretože pre zachovanie právnej istoty je povinnosťou súdu pri rozhodovaní aplikovať
ustanovenia zákona platné a účinné v čase začatia exekučného konania. Samotné exekučné konanie
sa začalo dňa 02. 06. 2011, pričom konkurz na majetok úpadcu bol vyhlásený dňa 28. 08. 2012, kedy
došlo aj k zastaveniu exekúcie. Súd mal preto v prípade rozhodovania o trovách exekúcie aplikovať
ustanovenia Exekučného poriadku platné a účinné do dňa 31. 12. 2011, kedy exekučný poriadok ešte
neobsahoval ustanovenie § 203 os. 3, ktoré bolo do Exekučného poriadku vnesené až novelou zákona
č. 348/2011.

Podľa znenia ustanovenia § 203 Exekučného poriadku účinného do 31. 01. 2012, súd mohol uložiť
povinnosť nahradiť trovy exekúcie oprávnenému len v dvoch prípadoch, a to v prípade, ak dôjde k
zastaveniu exekučného konania zavinením oprávneného, alebo ak bola exekúcia zastavená z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

V tomto prípade oprávnená nijak procesne nezavinila zastavenie predmetnej exekúcie, pretože k jej
zastaveniu došlo ex lege, z dôvodu vyhlásenia konkurzu. Rovnako tak nedošlo k zastaveniu exekúcie
ani pre nemajetnosť povinného, preto súd nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, ak oprávnenej uložil
povinnosť ich úhrady.

Súdny exekútor a ani povinný sa k podanému odvolaniu oprávnenej v zákonnej lehote nevyjadrili.



O odvolaní oprávneného proti jeho rozhodnutiu zákonný sudca v zmysle § 374 ods. 4 O. s. p. rozhodol
tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo odvolaciemu súdu predloženie na rozhodnutie o
odvolaní so stanoviskom sudcu prvého stupňa, ktorý oznámil, že odvolaniu nemieni vyhovieť v celom
rozsahu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len "O. s. p."), preto
odvolanie prejednal odvolací súd.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len "odvolací súd") prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s.
p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O. s. p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie
pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia,
prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého uznesenia
a pretože sa so závermi súdu prvého stupňa stotožňuje, tak na ne ako na správne a zákonné v
podrobnostiach poukazuje podľa ustanovenia § 219 ods. 2 O. s. p. a k odvolaniu uvádza nasledovné.

Oprávnená v predmetnom odvolaní namietala nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 203 ods. 3
Exekučného poriadku na dané exekučné konanie z dôvodu, že predmetné ustanovenie nebolo platné a
účinné v čase začatia samotného exekučného konania - dňa 28. 03. 2011.

Odvolací súd z pripojeného spisu zistil, že exekučné konanie proti povinnému pre vymoženie sumy 12
083,30 eur sa začalo dňa 28. 03. 2011, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej
poisťovne so sídlom v Bratislave, pobočka Košice č. k.: 700-3410299511-GC04/11 zo dňa 22. 02. 2011
s právoplatnosťou a vykonateľnosťou dňa 28. 03. 2011.

Súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Vargovi bolo dňa 27. 04. 2011 udelené poverenie na vykonanie
exekúcie č. 5803 114287*.

Dňom vyhlásenia konkurzu ( 29. 08. 2012) došlo k zastaveniu exekúcie ex lege v zmysle ustanovenia
§ 48 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (judikát NS SR č. 3Cdo/104/2008) a k vzniku
nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie) bola exekúcia ex lege zastavená.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Náklady podľa § 196 Exekučného poriadku uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 203 ods.1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa ustanovenia § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne
aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa ustanovenia § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 01. 2012, ak sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša
oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: Obdo V43/2002
zo dňa 27. 08. 2003 (R 60/2004), kde Najvyšší súd uvádza, že exekútor má vždy právo na náhradu
skutočných výdavkov, ktoré mu vznikli s výkonom exekučnej činnosti a odmenu za úkony, ktoré už



vykonal, teda trovy, ktoré mu už výkonom exekučnej činnosti vznikli. Nič na tom nemení ani prerušenie
exekučného konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok osoby, proti ktorej sa exekúcia vedie.
Uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rieši aj otázku rozhodovania súdov o
trovách exekúcie v prípade, ak sa exekučné konanie zastavuje zo zákona v zmysle ustanovenia § 48
zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podstata tohto právneho záveru je v danom prípade aplikovateľná
aj na právny stav existujúci v čase začatia predmetného exekučného konania.

Pokiaľ ide o námietku oprávnenej, že na dané konanie nemožno aplikovať ustanovenie § 203 ods. 3
Exekučného poriadku, ktoré sa stalo účinným dňa 01. 01. 2012, teda až po začatí exekučného konania
(dňa 28. 03. 2011), odvolací súd má za preukázané to, že táto neobstojí. Na margo uvedeného odvolací
súd uvádza, že ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku je svojou podstatou procesnoprávnou
normou. Z povahy procesného práva vyplýva, že zmeny, ktoré prináša nové procesné právo, môžu
pôsobiť výlučne odo dňa nadobudnutia účinnosti nového zákona, a to aj v konaniach, ktoré boli začaté
pred jeho účinnosťou. Platí základné pravidlo, podľa ktorého, ak zákon nestanoví inak, platí nový zákon
aj v konaniach, ktoré boli začaté pred jeho účinnosťou. Nakoľko zákon č. 348/2011 Z. z., ktorým bolo
ustanovenie § 203 ods. 3 zavedené do Exekučného poriadku, prechodné ustanovenia neobsahoval,
podľa tradičnej zásady procesného práva o časových medziach procesných zákonov platí, že táto
právna norma sa použije aj na konania začaté pred dňom jej účinnosti.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa postupoval správne, ak na daný prípad aplikoval
ustanovenie § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého zaviazal na náhradu trov exekúcie
oprávnenú, z ktorého dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie o trovách exekúcie
podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.
Oprávnený nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
a ostatným účastníkom preukázateľné trovy tohto konania nevznikli, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01. 05. 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.