Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3S/161/2011 z 5. 11. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 5. novembra 2012, sp. zn. 3S/161/2011, ECLI:SK:KSBA:2012:1011201459.1 Krajský súd Bratislava | 3S/161/2011 | ECLI:SK:KSBA:2012:1011201459.1 | 2012-11-05 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 250j ods. 2 písm. d) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0d444816-c817-41fa-83de-e092c740d5d7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1011201459.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3S/161/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011201459
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1011201459.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Viery Šebestovej a členiek
senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Ing. U. T., bytom Q.
oslobodenia XX, U., zastúpenej advokátom Mgr. Vladimír Šárnik, Národného oslobodenia 25, 900 27
Bernolákovo, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AA/2011/10465-NSVOPC zo dňa 28.06.2011,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného AA/2011/10465-NSVOPC zo dňa 28.06.2011 z r u š u
j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 234,17 eur k rukám právneho zástupcu
žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 31.08.2011 sa žalobkyňa domáhala
postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
AA/2011/10465-NSVOPC zo dňa 28.06.2011, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil
rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec č. A/XXXX/XXXXX/TZP/
X zo dňa 11.05.2011, ktorým prvostupňový správny orgán nevyhovel žiadosti žalobkyne o vydanie
preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Žalobkyňa uvádza, že žalovaný sa nevysporiadal s jej odvolacou námietkou, že po minulé roky jej bol
preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím vydaný, pričom jej zdravotný stav sa v porovnaní s
uvedeným obdobím nezlepšil, naopak sa dokonca zhoršil. V rokoch 2000, 2001 a 2003 bolo posudkovým
lekárom zdravotné postihnutie žalobkyne posúdené ako „vrodená luxácia bedrových kĺbov počas liečby
podľa stupňa kĺbovej chyby (subluxácia - luxácia) a náročnosti použitej liečby“ podľa položky C.-B-B-
X-XX prílohy č. 4 k zák. č. 195/1998 Z. z. pre ktorú bolo rozpätie miery funkčnej poruchy 30-60%.
Podľa súčasnej právnej úpravy je v položke C.-XX prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. uvedená
porucha „vrodená luxácia bedrového kĺbu počas liečby (trvajúca viac ako rok), podľa stupňa kĺbovej
chyby (subluxácia - luxácia) a náročnosti použitej liečby“ s mierou funkčnej poruchy 40-50%, pričom
pri obojstrannom postihnutí sa miera funkčnej poruchy zvyšuje o 10%, čo je aj prípad žalobkyne.
Žalovaný však zdravotné postihnutie žalobkyne posúdil v rozpore s predchádzajúcimi rozhodnutiami ako
„obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu - stredný stupeň - jednostranne“ s mierou funkčnej poruchy
iba 30% Žalobkyňa však tvrdí, že obmedzenie pohyblivosti bedrových kĺbov je nevyhnutným dôsledkom
subluxácie , a teda posudkový lekár prejav poruchy zdravia posúdil ako poruchu samotnú. Má tiež
za to, že v jej prípade sa jedná o obmedzenie pohyblivosti oboch kĺbov (obojstranné), pre ktoré je



miera funkčnej poruchy 40%. Zdravotný stav žalobkyne sa teda nezlepšil, napriek tomu bola miera
jej funkčnej poruchy v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi určená nižšie. Odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nevysvetľuje prečo zdravotné postihnutie bolo posúdené odlišne, t.j. prečo namiesto
doterajšej subluxácie, postihnutia s vyššou mierou funkčnej poruchy, bolo u žalobkyne posúdené
obmedzenie pohyblivosti s nižšou mierou funkčnej poruchy. Žalobkyňa namieta porušenie povinnosti
dbať o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo obdobných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na
ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že žalobkyňa je liečená na sekundárne obmedzenie pohyblivosti
pravého bedra po vrodenom vykĺbení pravého bedra, liečená konzervatívne, so skrátením pravej dolnej
končatiny o 2 cm. Na základe rozsahu pohybu v pravom bedrovom kĺbe, kde je ohnutie do 80 °
( ortopéd), 90° (reumatológ), ostatné pohyby sú iba ľahkého stupňa. Obmedzenie pohyblivosti v
pravom bedrovom kĺbe je na rozhraní ľahkého a stredného stupňa jednostranne. Zároveň je liečená na
poškodenie drobných kĺbov rúk ľahkého stupňa. Na základe súčasnej pohyblivosti v pravom bedrovom
kĺbe s prihliadnutím aj na poškodenie kĺbov rúk ľahkého stupňa sa nejedná o osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, lebo jednostranné postihnutie pohyblivosti bedrového kĺbu stredného stupňa zodpovedá
miere funkčnej poruchy 30% a zvýšenie o choroby kĺbov rúk ľahkého stupňa o 10%. Ľavý bedrový
kĺb má ľahkú funkčnú poruchu. O vrodenej luxácií bedrového kĺbu počas liečby trvajúcej viac ako rok
sa hovorí pri tejto poruche u detí, kedy sa liečba tohto ochorenia začína liečiť a nie u dospelých.
Obmedzenie pohyblivosti v bedrovom kĺbe má aj iné dôvody ako subluxáciu. V predchádzajúcich
rokoch nebol zdravotný stav žalobkyne hodnotený správne, pričom súčasné posudzovanie zdravotného
postihnutia posudkovým lekárom sa opieralo výsostne o lekárske vyšetrenia predložené žalobkyňou
a ich odborné a objektívne zhodnotenie posudkovým lekárom. Žalobca má za to, že v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia odvolací orgán vecne a podrobne popísal na základe lekárskeho posudku
zdravotné postihnutie žalobkyne.

Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyjadril aj k námietkam, ktoré žalobkyňa v odvolaní uviedla.
Žalovaný uvádza, že u žalobkyne sa jedná o koxatrózu, zhodne uvádzanú posudkovými lekármi
aj v predošlých rokoch, preto tvrdenie žalobkyne, že došlo k zmene posudzovania jej zdravotného
postihnutia je nepravdivé. Poukazuje ďalej na to, že v správnom konaní rozhodnutím žalovaného č.
AA/2007/13064-NSVOPC zo dňa 27.08.2008 jej bolo zákonným spôsobom zdôvodnené, že nemala pri
jednotlivej chorobe mieru funkčnej poruchy 50%, ale miera funkčnej poruchy jej bola na 50% navýšená,
keďže žalobkyňa trpela dvomi ochoreniami. Žalovaný tiež poukazuje na zmenu legislatívy v priebehu
rokov, kedy bola žalobkyňa posudzovaná. Z týchto dôvodov navrhuje žalovaný žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce
prvostupňové konanie je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. písm. d/ O.s.p. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie, pretože po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v medziach žaloby dospel k záveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov .

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma,
či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a
procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť
postupu správneho orgánu.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy
piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.



Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho
vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods.
3 O.s.p.).

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 12.04.2011 požiadala žalobkyňa o vydanie
preukazu pre fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. K žiadosti priložila lekársky nález
vystavený ortopédom a reumatológom. Lekárskym posudkom č. XXX/XXXX zo dňa 10.05.2011
bolo určené, že žalobkyňa nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže miera
funkčnej poruchy u nej je 40% podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej iba zák.č.447/2008 Z.z.), a to obmedzenie
pohyblivosti bedrového kĺbu stredného stupňa, jednostranné - 30% XII.B.B.2.15.b1 a ľahká forma
artropatie 10-20% XII.A.4a. Na základe tohto posudku rozhodol prvostupňový správny orgán tak, že
žiadosti žalobkyne o vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nevyhovuje,
keďže nie je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v zmysle § 2 ods. 3 zák.č.447/2008
Z.z.. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom argumentovala
predchádzajúcimi posúdeniami miery funkčnej poruchy , kedy táto bola zistená v rozsahu 50% ,
pričom od uvedeného času sa zdravotný stav žalobkyne nezlepšil. Mala za to, že prvostupňové
správne rozhodnutie bolo nedostatočne a povrchne odôvodnené a nie je z neho zrejmé, prečo
bola v predchádzajúcich rokoch jej diagnóza opakovane posudzovaná ako vrodená subluxácia a v
súčasnosti je bez zlepšenia zdravotného stavu posudzovaná ako obmedzenie pohyblivosti stredného
stupňa a prečo nebolo zohľadnené skrátenie končatín. Namietala tiež nedoručenie lekárskeho
posudku ako podkladu rozhodnutia. Odbor posudkových činností žalovaného vydal lekársky posudok
č.AA/2011/10465-NSVOPC zo dňa 15.06.2011 so záverom, že žalobkyňa nie je fyzickou osobou s
ťažkým zdravotným postihnutím. Rozhodnutím č. AA/2011/10465-NSVOPC zo dňa 28.06.2011 žalovaný
zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia sa uvádza, že skrátenie pravej dolnej končatiny o 2 cm nezakladá dôvod na vyššiu mieru
funkčnej poruchy, lebo v zmysle zákona sa do úvahy berie skrátenie dolnej končatiny až od 4 cm. K
námietke, že žalobkyni nebol doručený lekársky posudok uviedol, že tento sa nedoručuje v zmysle
zákona. Poukázal tiež na to, že podľa § 11 ods. 10 zák.č.447/2008 Z.z. predvolá príslušný správny orgán
posudzovanú fyzickú osobu na posúdenie zdravotného stavu, ak o to písomne požiada. Zopakoval, že
u žalobkyne sa za najzávažnejšie zdravotné postihnutie považuje koxartróza, ktorá vznikla na podklade
vrodenej luxácie bedrových kĺbov.

Podľa § 2 ods. 3 a 4 zák.č. 447/2008 Z.z., je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej
50%. Funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných
schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať
dlhšie ako 12 mesiacov.

Podľa § 16 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím príslušný
orgán vyhotoví preukaz, ak z právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku na kompenzáciu alebo z
právoplatného rozhodnutia o preukaze vyplýva, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím.

Podľa § 53 ods. 1 zák.č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím na konanie
vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje
všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.



Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Každé správne rozhodnutie musí obsahovať určité náležitosti, ktoré sú okrem iného esenciálne pre
posúdenie zákonnosti rozhodnutia ako takého. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Neexistuje
síce nárok účastníka na úspech v správnom konaní, tento má však za každých okolností právo dozvedieť
sa, na základe čoho správny orgán rozhodol a ako sa vyrovnal s jeho návrhmi a námietkami. Riadne
odôvodnenie je tak základným predpokladom zákonnosti a legitímnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Ak v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobkyňa namietala zmenu posúdenia miery funkčnej
poruchy z 50% na 40%, pokiaľ žalovaný dospel k záveru, že je potrebné toto rozhodnutie potvrdiť, bol
povinný uviesť skutočnosť, ktorá k tejto zmene funkčnej poruchy viedla. Súd považuje za nedostačujúce
uvedenie zdravotného postihnutia, resp. ochorenia žalobkyne a jeho podradenie pod právnu normu
za situácie, kedy žalobkyňa namietala zmenu tohto posúdenia. Predovšetkým v prípade, kedy zmena
posúdenia funkčnej poruchy u žalobkyne mala za následok to, že táto viac nebola ťažko zdravotne
postihnutou osobou na účely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného
postihnutia fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, mohla žalobkyňa legitímne očakávať, že sa
dozvie dôvod tejto zmeny. Toto však napadnuté rozhodnutie neobsahuje, a napriek tomu, že žalovaný sa
vyrovnal s ostatnými odvolacími námietkami žalobkyne, treba uvedený nedostatok považovať za natoľko
závažný, že spôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnej žalobkyni priznal
náhradu trov konania predstavovanú náhradou trov právneho zastúpenia pozostávajúcou z:

· úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej
len „vyhláška“), a to:

1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 25.8.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a)
vyhlášky)...............................................................................57 eur

2. písomné podanie na súd vo veci samej (podanie žaloby) dňa 30.8.2011 (§14 ods. 1 písm. b)
vyhlášky) .........................................................................................57 eur

3. účasť na konaní pred súdom (na pojednávaní na tunajšom súde ) dňa 6.11.2012 (§ 14 ods. 1 písm.
c) vyhlášky)...................................................................... 58,69 eur

· režijného paušálu za tri úkony právnej služby (§ 16 ods. 3 vyhlášky) .......2x 7,41 + 7,63 eur

· 20% daň z pridanej hodnoty.

Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalobcu teda
predstavuje sumu 234,17 eur (2x57 eur +58,69 eur +2x7,41 eur + 7,63 eur +0,20x ( 2x57eur+58,69
eur +2x7,41eur +7,63 eur).

Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov za jeden vyčíslený úkon „ žiadosť o nariadenie pojednávania zo
dňa 22.9.2011“, pretože nejde o písomné podanie na súd vo veci samej. Na záver súd upozorňuje
na skutočnosť, že sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach preskúmavania
rozhodnutia v sociálnych veciach je vo výške jednej trinástiny výpočtového základu podľa § 11 ods. 4



vyhlášky, t.j. za rok 2011 v sume 57 eur a v roku 2012 v sume 58,69 eur, nie v sume 123,50 eur, resp.
127,16 eur ako vyčíslil žalobca.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom
súde v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.