{"guid": "021c75b4-aa43-4f01-871c-0c7d9abdc6eb:54df5c2e-e8e0-4d2a-8a8c-47cf0a064322", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2011:6111216648.1", "spisova_znacka": "1CoE/600/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1CoE/600/2011 z 29. 11. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 29. novembra 2011, sp. zn. 1CoE/600/2011, ECLI:SK:KSBB:2011:6111216648.1", "identifikacne_cislo": "6111216648", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Eva Baranová", "sudca_id": 162, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-eva-baranova-162", "datum_vydania": "2011-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233", "nazov": "EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/54df5c2e-e8e0-4d2a-8a8c-47cf0a064322", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2011:6111216648.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2011:6111216648.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2011:6111216648.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/600/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111216648
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2011:6111216648.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Astorová 2/A, IČO: 36432105 zast. E. L. F., V. X, K.: XX
XXX 638 proti povinnému: H. H., W.. XX. W. XXXX, F. Z. XXXX/X, F. F., A. U. V., T. I. L. F. F. vedenej pod
sp. zn. EX 1658/2011 súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, Exekútorský úrad Rimavská
Sobota, Kálmana Mikszatha 268 pre vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 317,86 EUR s prísl.
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 2Er/1628/2011-10 z
2.8.2011 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu  p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, svojim rozhodnutím žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Exekučným titulom v predmetnom prípade bol rozhodcovský
rozsudok  Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s.
so sídlom v F. sp. zn. F zo dňa 2.2.2011, ktorý bol vydaný z titulu nesplateného úveru poskytnutého
na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uzatvorenej s právnym predchodcom
oprávneného Poštovou bankou, a.s. a povinným. Exekučný súd na základe vykonaného dokazovania
mal za preukázané, že v predmetnom konaní aj napriek označeniu zmluvy ako zmluvy o úvere  ide
o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj obchodné podmienky
pre úver. Exekučný súd ich preskúmal a zistil, že obsahujú neprijateľnú podmienku, a to rozhodcovskú
doložku, ktorá je v rozpore s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských
zmlúv a s ustanoveniami smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Na základe zistených skutočností exekučný súd zamietol udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.

Oprávnený podaným odvolaním  žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného súdu
zmenil tak, že poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie, tak ako to žiada v žiadosti o udelenia
poverenia na vykonanie exekúcie. Oprávnený dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady
Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, pričom cieľom
tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z
ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom
konaní, navrhovaná právna úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za
následok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Zároveň poukázal na ust. § 93b ods. 1 a
2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 30.11.2009 kde je uvedené, že banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený namietal aj slovenskú verziu prekladu Smernice Rady 93/13/EHS,
pretože v správnom preklade je, že nekalou podmienkou je taká rozhodcovská doložka, ktorá od
spotrebiteľa vyžaduje aby spory, v ktorých je spotrebiteľ aktívne legitimovaný, predkladal na riešenie
výlučne v rozhodcovskom konaní, ktoré nie je upravené právnymi predpismi. Doručený rozhodcovský



rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu a ten je možné napadnúť v lehote 30dní o doručenia rozhodcovského rozsudku žalobou na
zrušenie rozhodcovského rozsudku. Povinný to však nevyužil. Exekučný súd nemal právomoc v
exekučnom konaní ex offo rozhodnúť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách
medzi dodávateľom je neprijateľná.

Povinný ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu
podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací, v zmysle zásad ustanovenia § 212 O.s.p. preskúmal napadnuté
uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade
s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené. Odvolací
súd preto potvrdil napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p., lebo je vo výroku
vecne správne.

Podľa ust.  § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,
exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK) Súd príslušný
na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti
ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné
konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).

Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.



Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku,  ako aj ZoRK vyplýva, že súd aj pred vydaním poverenia
súdnemu exekútorovi je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre
vedenie exekúcie. Ak súčasťou exekučného titulu  predstavovaného rozhodcovským rozsudkom je aj
zmluva, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, nemôže byť žiadnej pochybnosti o tom,
že skúmaniu súladnosti so zákonom podlieha aj takáto zmluva. Exekučný súd je predovšetkým povinný
skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade
zistenia, že nie sú zistené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí
na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne zareagovať.

Podľa § 35 cit. zákona, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má
pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku súdu, ale je nesporné, že
zákonodarca upravil postup, ako zabrániť, aby rozhodcovský rozsudok, ktorý odporuje dobrým mravom
bolo možné preskúmať aj bez podania žaloby na príslušnom súde.

Podľa § 159 Občianskeho súdneho poriadku u rozsudkov sa rozlišuje formálna právoplatnosť a
materiálna právoplatnosť. Rozsudok nadobúda formálnu právoplatnosť, ak ho už nemožno napadnúť
odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť,
ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci (prekážka veci právoplatne
rozsúdenej). Exekučný súd je však v zmysle hore citovaného § 45 zákona o rozhodcovskom konaní
oprávnený preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol -  nie je ním teda
viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho teda preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 cit. zákona aj
čo do jeho vecnej správnosti. Môže teda skúmať,  či sú tu dôvody na zastavenie exekúcie (alebo aj na
zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonávanie exekúcie) podľa Exekučného poriadku, či sú
tu nedostatky uvedené v  § 40 písm. a) alebo b), alebo či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Námietky oprávneného z tohto pohľadu boli preto nedôvodné.

Podľa § 52 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka (platného ku dňu uzavretia zmluvy) Spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

Na základe vykonaného dokazovania mal odvolací súd za  preukázané, že zmluva o úvere, ktorú uzavrel
právny predchodca oprávneného s povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože Občiansky
zákonník v čase uzavretia zmluvy o úvere  na rozdiel od súčasnej úpravy, ktorá za spotrebiteľskú
zmluvu považuje každú zmluvu bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
vymedzila aj, že spotrebiteľskými zmluvami sú aj iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona, kde sa nachádza aj zmluva o pôžičke, ktorá má znaky zmluvy, ktorú uzavrel právny predchodca
oprávneného s povinným a to aj v súlade s citovaným ustanovením § 52 ods. 2 a 3. V tomto dôsledku
sa na daný právny vzťah vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré obsahujú právnu úpravu
spotrebiteľských zmlúv.

Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná
o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor
súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym
súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel



a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie sporu
súkromnou osobou. Z tohto dôvodu neobstojí ani námietka oprávneného, ktorou poukazuje ust. §
93b ods. 1 a 2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom do 30.11.2009, kde banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy 88j) o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú
rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného
zákona. 88k), nakoľko ani z obsahu rozhodcovskej doložky nie je možné vyvodiť ponuku banky, ale
vnútenie tejto podmienky, a to aj s ohľadom na čl. 3 ods. 1 Smernice R 93/13 EHS z 05.04.1993 - zmluvná
podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery
spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa. Oprávnený takisto nepreukázal možnosť povinného individuálne dohodnúť rozhodcovskú
doložku, ktorá je obsahom všeobecných obchodných podmienok. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej
doložky, ktorý bol vopred pripravený dodávateľom v rámci Všeobecných podmienok pre poskytnutie
spotrebiteľského úveru, len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie.

Na margo dôvodovej správy odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že oprávnený nesprávne
poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej správe  sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ  môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle  dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za  neprijateľnú“.

A to je presne to, na čo poukazuje V. Z. „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ (Štandardné zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ E. S.). Doložku nie je možné
akceptovať, ak vyžadovala od spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Teda  ustanovenie § 53 ods. 4 písm.
r/ OZ nie je len o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka
nenúti podrobiť sa arbitráži.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd považoval odvolanie oprávneného za nedôvodné
a napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/1628/2011", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "958abf87-c9ab-4e11-ac0b-f40c0414e5ed:8c3a60ee-76b0-4aba-a668-e14f0dc134c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/1628/2011", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2Er/1628/2011 z 26. 4. 2012", "sud": "Okresný súd Rimavská Sobota", "datum_vydania": "2012-04-26", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/958abf87-c9ab-4e11-ac0b-f40c0414e5ed:8c3a60ee-76b0-4aba-a668-e14f0dc134c8"}], "citovane_v": []}