Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/924/2014 z 28. 10. 2015 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 28. októbra 2015, sp. zn. 4Co/924/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:3713203751.2 Krajský súd Trenčín | 4Co/924/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:3713203751.2 | 2015-10-28 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/168330c7-62c5-47b4-84b1-e1284cb9c305 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3713203751.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/924/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3713203751
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Beňová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3713203751.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alice Beňovej a sudkýň JUDr.
Oľgy Lichnerovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľa: E. v konaní zastúpeného
Advokátskou kanceláriou H. W., s.r.o., so sídlom A., X. 4, proti odporcovi: K. J., bytom W. A., M. XXX/
XXX, o zaplatenie 184 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Považská Bystrica č.k. 10C/123/2013-116 zo dňa 15. októbra 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ ako majiteľ zmenky
nadobudnutej indosamentom od spoločnosti W., s.r.o. domáhal voči odporcovi ako vystaviteľovi vlastnej
zmenky zaplatenia zmenkovej sumy 184 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne
zo sumy 184 eur od 04.10.2010 do zaplatenia, so 6 % úrokom z omeškania zo sumy 184 eur
od 04.10.2010 do zaplatenia. Návrh bol uplatnený procesným postupom podľa Nariadenia (ES) č.
861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu /ďalej len Nariadenie/. Svoje zamietavé rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa zistením, že
zmenka má pôvod v spotrebiteľskom vzťahu /§ 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka /, vychádza z
dohody o vyplnení zmenky, ktorá bola neprijateľnou podmienkou /§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka/
úverovej zmluvy medzi spoločnosťou W., s.r.o. a odporcom, a teda dojednaním neplatným /§ 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka/. Povahu dohody o vyplnení zmenky ako neprijateľnej podmienky dovodil súd
prvého stupňa zo skutkových zistení získaných vykonaným dokazovaním. Na základe ustanovenia čl.
5 bod 1 Nariadenia rozhodol vo veci bez pojednávania napadnutým rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil.
Právne vec posúdil aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p., keď úspešnému odporcovi náhradu trov nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý
žiadal napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť. Uviedol, že odporca nedoručil
prvostupňovému súdu odpoveď /čl. 5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia/, no prvostupňový súd napriek
tomu nevyhovel návrhu, čo je v rozpore s čl. 7 ods. 3 Nariadenia, podľa ktorého, ak sa súdu nedoručí
odpoveď dotknutej strany v stanovenej lehote, súd vydá rozsudok, ktorým rozhodne o pohľadávke
alebo protipohľadávke. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie nad rámec oboznámenia predloženej
zmenky a toto ďalšie dokazovanie vykonal bez návrhu účastníkov pričom neboli splnené podmienky
ustanovenia § 120 ods. 1 prvá veta O.s.p. pre výnimočné vykonanie nenavrhovaných dôkazov.
Toto dokazovanie naviac vykonal súd prvého stupňa výlučne na ťarchu navrhovateľa iba preto, aby
získal pre seba dostatočný podklad na zamietnutie návrhu. Došlo tak k porušeniu práva navrhovateľa



na spravodlivý súdny proces garantovaný v č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako aj v čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo veci bolo pritom možné rozhodnúť len na
základe predloženej zmenky, z ktorej uplatnené právo vyplýva bez ďalšieho vzhľadom na jej povahu
cenného papiera. Pre neexistenciu obrany zo strany odporcu bol tak okresný súd dokonca povinný
urobiť a nemohol neexistenciu tvrdení odporcu nahradiť vlastným postupom, pretože tým porušil zásadu
kontradiktórnosti súdneho konania. Prvostupňový súd tiež vôbec neuviedol dôvody vykonania iných
ako navrhovaných dôkazov. Poukázal na to, že je majiteľom platnej zmenky na základe indosamentu
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Nemá, a na uplatnenie práva zo zmenky
ani nepotrebuje mať, žiadne iné informácie či dokumenty súvisiace s inými vzťahmi medzi pôvodným
vlastníkom zmenky a jej vystaviteľom. Záväzok zo zmenky je samostatným abstraktným záväzkom a
nemožno ho podmieňovať inými skutočnosťami ako sú uvedené na zmenke. Toto prvostupňový súd
ignoroval a ustanovenia Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb. /ďalej len ZZŠ/ neaplikoval
a nezaoberal sa tak vôbec predmetom sporu. Predovšetkým ignoroval § 17 ZZŠ, podľa ktorého, kto je
žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch
k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na
škodu dlžníka. V zmenkových vzťahoch tak odporca nie je oprávnený vznášať voči majiteľovi zmenky
tzv. kauzálne námietky z vlastných vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Ak táto obrana nie je
dovolená odporcovi, o to menej môže vzísť priamo zo strany súdu. Kauzálne námietky vo všeobecnosti
nemôžu byť vznesené zo strany súdu, pretože majú hmotnoprávny charakter a zo strany súdu tak
dochádza k porušeniu rovnosti strán sporu. Pre uvedené dôvody tak súd prvého stupňa nemohol vôbec
vychádzať z kauzálnych námietok, a pokiaľ na ich základe prijal záver o neplatnosti zmenky, resp.
neopodstatnenosti uplatnenej pohľadávky a neprípustnosti návrhu, nie je tento jeho záver správny.
Podľa čl. 4 Nariadenia je pohľadávka neopodstatnená a návrh neprípustný výlučne z dôvodov tam
uvedených pričom ani jeden z nich neprichádza v danom prípade do úvahy. Vychádzajúc z rozsudku
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 mal navrhovateľ za to, že
zmenkový záväzok je úplne samostatný a od záväzku, ktorý bol dôvodom jeho vzniku oddelený. Ani pri
zabezpečovacej zmenke tak nie je daná jej akcesorická povaha k inému záväzku. Zmenkový záväzok je
priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný, samostatný a celkom nezávislý aj od zabezpečovanej
pohľadávky. Napadnuté rozhodnutie považoval navrhovateľ ďalej aj za prekvapivé a tým spôsobujúce
odňatie možnosti konať pred súdom, pretože súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že odporcovi
bol poskytnutý spotrebiteľský úver, i keď túto skutočnosť v konaní nikto netvrdil ani nepreukázal.
Navrhovateľ napokon poukázal na to, že nebol správny záver súdu prvého stupňa o neprijateľnosti
dohody o vyplňovacom práve, pretože samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.
pripúšťal vystavenie blankozmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru. Na podporu svojich tvrdení
citoval rozhodnutie Krajského súdu v Prešove a Krajského súdu v Banskej Bystrici, ktoré v obdobných
veciach prijali závery v prospech odvolacích tvrdení navrhovateľa a konštatovali dôvodnosť obdobných
návrhov navrhovateľa. Uvedené dôvody odvolania navrhovateľ právne kvalifikoval podľa ustanovení §
205 ods. 2 písm. b) O.s.p. /iná vada s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci/, § 205 ods. 2 písm.
a) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. /odňatie možnosti konať pred súdom/ a § 205 ods. 2
písm. f) O.s.p. /nesprávne právne posúdenie veci/.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pričom pred rozhodnutím podľa § 213 ods. 2
O.s.p upovedomil účastníkov konania o možnom použití doposiaľ neaplikovaných ustanovení právneho
predpisu /čl. I § 11 ods. 1 a 2 a čl. I § 17 Zákona č. 191/1950 zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ)./ a
umožnil im vyjadriť sa k nemu. Následne dospel k tomuto záveru:

Z obsahu spisu vyplýva, že odporca nevzniesol kauzálne námietky voči uplatnenému zmenkovému
nároku. Súčasne je zo spisu zrejmé, že úverovú zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, ktoré pre
potreby rozhodnutia vykonal ako dôkaz súd prvého stupňa, nenavrhoval ako dôkaz žiaden z účastníkov
konania. Súd prvého stupňa obstaral tieto listiny z vlastnej iniciatívy z ním vedeného exekučného spisu,
ktorý si za tým účelom pripojil. Pred rozhodnutím vo veci upovedomil účastníkov, že tieto dôkazy mieni
vykonať k zisteniu okolností kauzy zmenky, listiny im zaslal a poskytol im primeranú lehotu na vyjadrenie
sa k týmto dôkazom.



Jedna zo zásadných odvolacích námietok navrhovateľa tkvie v tom, že použitý procesný predpis, v
tomto prípade Nariadenie, neumožňuje súdu za určitých procesných okolností /navrhovateľ uvádza
nevyjadrenie sa odporcu stanoveným postupom/ rozhodnúť inak ako vyhovujúcim rozhodnutím. Tento
názor navrhovateľa je principiálne nesprávny. I keď vo všeobecnosti súčasné procesné predpisy
civilného sporového konania prenechávajú do značnej miery smerovanie konania v dispozícii účastníka
konania /zvyšujúci sa dôraz na dispozitívnosť a kontradiktórnosť konania/, súd nie je a nemôže sa stať
iba automatom na vytvorenie exekučného titulu vychádzajúcim iba z formálnych náležitostí podkladov
rozhodnutia. V akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť
orgánom ochrany práv. Ani náležitý procesný postup tak nemôže za žiadnych okolností viesť k vydaniu
rozhodnutia, ktoré by učinilo vykonateľným nárok založený na takých excesoch, ako je zjavná absolútna
neplatnosť právneho úkonu, zneužitie práva, šikanózny výkon práva a podobne. To neznamená,
že by zodpovednosť za výsledok sporu nemala byť zásadne na účastníkovi a ani to, že by súd mal
nahrádzať jeho pasivitu. Je však potrebné vnímať hranicu, po ktorú môže byť nepriaznivý výsledok
sporu odôvodniteľný prístupom účastníka k uplatneniu svojich práv v konaní, ale za ktorou je súd povinný
zamedziť tomu, aby svojou autoritou aproboval nežiaduce použitie práva. Toto postavenie súdu ako
živého posudzovateľa a nie iba automatu na rozhodnutia je nevyhnutným atribútom právneho štátu
a spravidla je vyjadrené v ustanoveniach procesných predpisov stanovujúcich ich základné princípy
vychádzajúce z hodnotových základov spoločnosti. V prípade Nariadenia je to jednoduchý odkaz na
spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 preambuly. Nebolo by bolo
možné považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym
pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý sám
o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvého stupňa aj v procese
podľa Nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením návrhu, a to aj za situácie absentujúceho
vyjadrenia odporcu k návrhu a bol oprávnený aj na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli
nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia
zmenky. Nebolo možné ponechať bez povšimnutia, že samotná listina navrhovateľom predloženej
zmenky obsahuje údaje, z ktorých vznikajú závažné pochybnosti o kvalite kauzálneho vzťahu zmenky,
a teda aj pochybnosti, či predložená zmenka, i keď platná, odporcu skutočne zaväzuje k plneniu na
jej základe. Je nepochybné, že zmenka bola vydaná na rad spoločnosti W., s.r.o., o ktorej
je z verejného registra /obchodný register/ zrejmé, že je poskytovateľom úverov, a že nie
je bankou. Súčasne zmenka obsahuje údaj „číslo zmluvy“ s viacmiestnym číselným údajom, javí sa
vystavená v sérii viacerých typovo totožných zmeniek s predtlačeným remitentom v osobe spoločnosti
W., s.r.o., predtlačeným zmenkovým úrokom 0,25 % denne /91,25 % ročne/ a súčasne v predtlači
predpokladá rozlišovanie, či je vystaviteľom fyzická osoba nepodnikateľ alebo živnostník /alternatívne
uvádza obsah koloniek ako napríklad rodné číslo/IČO a podobne/. Zo samotného obsahu zmenky sa
s vysokou pravdepodobnosťou javí, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu /§ 52 Občianskeho
zákonníka/. S uvedenou sumou znalostí získaných zo samotnej zmenky a obchodného registra je
potrebné akceptovať danosť objektívnych významných pochybností súdu o použití zmenky v súlade
s právom. Odstránenie týchto pochybností bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Preto bol súd
prvého stupňa oprávnený vykonať za účelom odstránenia uvedených pochybností ďalšie dokazovanie,
a to na základe ustanovenia § 120 ods. 1 in fine O.s.p.. Toto ďalšie dokazovanie však nevykonával
na preukázanie tvrdení, ktoré by boli neprípustne dovodzované súdom bez ich pôvodu od účastníkov,
ale iba na odstránenie pochybností vyplývajúcich priamo z najvýznamnejšieho dôkazu predloženého
navrhovateľom, teda zo zmenky.

Uvedený postup súdu prvého stupňa je v súlade so stanoviskom, ktoré vyplynulo zo spoločného
zasadnutia občianskoprávneho a obchodného kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 20.10.2015, podľa ktorého v prípade ak z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie
konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo
povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o
vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

Súčasne spôsob vykonania dokazovania zvolený súdom prvého stupňa zabezpečil účastníkom konania
možnosť vyjadriť sa k dôkazom a nedošlo pri ňom k odňatiu možnosti konať pred súdom. Oboznámenie
účastníka so zámerov vykonať dokazovanie konkrétnym listinným dôkazom a ku konkrétnej skutočnosti,
za súčasného zaslania listinného dôkazu účastníkovi a poskytnutia primeranej lehoty na vyjadrenie, je



ústavne konformný spôsob dokazovania aj bez nariadenia pojednávania, tak ako to konštatuje Ústavný
súd Slovenskej republiky vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 499/2012 zo dňa 10.7.2013.

Popri procesných aspektoch konania je druhý zásadný odvolací dôvod založený na povahe uplatneného
nároku ako nároku zo zmenky. Teda špecifického nároku vyžadujúceho na jeho preukázanie v zásade
len listinu zmenky. Tu navrhovateľ tvrdí, že svoj nárok dostatočne preukazuje platnou zmenkou a
opakovane poukazuje na nadobudnutie zmenky indosamentom a jeho účinky vylučujúce voči nemu
obranu vychádzajúcu z kauzy zmenky. Dokazovanie ďalších skutočností súdom prvého stupňa považuje
preto navrhovateľ za neprípustné.

Z hľadiska skutkového stavu sú pre posúdenie vecnej správnosti výroku napadnutého rozsudku súdu
prvého stupňa podstatné dve skutkové okolnosti. Danosť prevodu zmenky indosamentom a pôvod
zmenky v spotrebiteľskom vzťahu. Indosament je tvrdený samotným navrhovateľom a je zrejmý aj
zo zmenky. Čo sa týka pôvodu zmenky v spotrebiteľskom vzťahu, k prípustnosti dokazovania tejto
skutočnosti sa odvolací súd vyjadril vyššie. Vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého
stupňa, považuje odvolací súd pôvod zmenky v spotrebiteľskom vzťahu za preukázaný, keď postavenie
spoločnosti W., s.r.o. ako dodávateľa, odporcu ako spotrebiteľa, ako aj vystavenie zmenky za účelom
zabezpečenia poskytnutého úveru plne zodpovedá obsahu úverovej zmluvy. Medzi spoločnosťou
W., s.r.o. a odporcom teda došlo k dohode o vystavení zmenky, ktorá dala vzniknúť zmenke /
zmenková zmluva/ a z povahy účastníkov ako dodávateľa a spotrebiteľa je aj táto zmenková zmluva
zmluvou spotrebiteľskou /§ 52 Občianskeho zákonníka/. Na jej posúdenie je preto nevyhnutné aplikovať
ustanovenia § 52 ods. 2 a § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu vystavenia
zmenky.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vystavenia zmenky /19.02.2009/, ustanovenia
o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto
ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu vystavenia zmenky /19.02.2009/,
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Východiská právneho postavenia spotrebiteľa principiálne zakotvené v citovaných ustanoveniach
vylučujú, aby bolo právne postavenie spotrebiteľa oslabované. K oslabovaniu práv spotrebiteľa nesmie
dôjsť nepoužitím právneho predpisu, ktorý je spotrebiteľovi na prospech /§ 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníka/, ale ani zmluvným vytvorením nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa /§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka/. Zákonné i zmluvné inštitúty, ktoré v iných právnych vzťahoch majú za následok
dovolené oslabenie právneho postavenia jednej zmluvnej strany, sú tak v spotrebiteľskej zmluve
neprípustné, pokiaľ sú na ťarchu spotrebiteľa. Niet pochýb, že indosament zmenky je práve takým
inštitútom, ktorý má účinky významného oslabenia jednej strany zmenkovej zmluvy - pri vlastnej zmenke
v zásade oslabenie postavenia zmenkového dlžníka /§ 17 ZZŠ/. Na tejto okolnosti napokon podstatnou
mierou stavia svoje stanovisko navrhovateľ, keď tvrdí, že práve indosament, na základe ktorého zmenku
nadobudol, nedovoľuje, aby boli zohľadnené okolnosti vzniku zmenky. Tento názor je však principiálne
nesprávny.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť
indosamentom (rubopisom).

Podľa čl. I § 11 ods. 2 ZZŠ, ak pojal vystaviteľ do zmenky slová "nie na rad" alebo inú doložku rovnakého
významu, možno previesť zmenku len vo forme a s účinkami obyčajného postúpenia (cesie).

Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.



Z citovaných ustanovení čl. I § 11 ZZŠ vyplýva, že zo zákona je každá zmenka prevoditeľná
indosamentom, pokiaľ v nej výslovne nie je uvedený text „nie na rad“. Aj keď teda účastníci
pri uzatváraní dohody o použití zmenky - zmenkovej zmluvy, prevoditeľnosť zmenky indosamentom
nedohodnú, nastáva zo zákona. V zmysle citovaných ustanovení čl. I § 17 ZZŠ má potom indosament
zmenky tie účinky, že žalovaný zo zmenky, v tomto prípade spotrebiteľ, nemôže robiť majiteľovi námietky,
ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem
ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Indosamentom zmenky sa tak
spotrebiteľ ako zmenkový dlžník dostáva do situácie, že sa nemôže dovolávať zákonnej ochrany svojich
práv ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom vzťahu /napríklad poukazom na neprijateľné zmluvné
podmienky v spotrebiteľskej zmluve, ktoré sa mohli premietnuť do zmenkovej sumy a podobne/, ibaže
by preukázal, že majiteľ zmenky pri jej nadobúdaní konal vedome na jeho škodu, čo môže byť veľmi
ťažké, prakticky nemožné.

Zákon však súčasne umožňuje, aby účastníci v zmenkovej zmluve, prevoditeľnosť zmenky
indosamentom vylúčili /§ 11 ods. 2 ZZŠ/, čo by malo za následok, že spotrebiteľ ako zmenkový
dlžník bude mať v prípade prevodu zmenky zachované námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných
vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom zmenky. Ustanovenie § 11 ods. 2 ZZŠ umožňujúce
vylúčiť prevoditeľnosť indosamentom tak predstavuje práve také ustanovenie, ktoré je na prospech
spotrebiteľa a v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa preto v prípade zmenky vychádzajúcej zo
spotrebiteľského vzťahu a vystavenej spotrebiteľom musí ako spotrebiteľovi prospešnejšie použiť vždy.
Porušenie tohto zákonného príkazu zakladá rozpor zmenkovej zmluvy so zákonom a tým jej neplatnosť
podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Nevylúčenie prevoditeľnosti zmenky, ktorá sa týka spotrebiteľského vzťahu a z ktorej je zmenkovým
dlžníkom spotrebiteľ, indosamentom podľa § 11 ods. 2 ZZŠ je porušením povinnosti použiť v
spotrebiteľskom vzťahu vždy takú právnu úpravu, ktorá je na prospech spotrebiteľa /§ 52 ods.
2 Občianskeho zákonníka/, čo zakladá neplatnosť zmenkovej zmluvy /kauzy zmenky/ podľa § 39
Občianskeho zákonníka pre rozpor so zákonom.

Principiálne rovnaký právny záver vyplýva aj z rozsudku Vrchního soudu v Prahe sp. zn. 9 Cmo 122/2013
zo dňa 29.4.2013 /Právní rozhledy 13-14/2013, str. 508, tiež www.beck-online.cz/ , na závery ktorého odkazuje aj Ústavný súd Českej republiky vo svojom náleze sp. zn. IV.
457/2010 zo dňa 18.7.2013 /www.nalus.usoud.cz/, v ktorom sa zaoberal problematikou indosovaných
zmeniek v spotrebiteľských vzťahoch.

Pre zamietavé rozhodnutie o uplatnenom nároku navrhovateľa tak nebolo potrebné zaoberať sa
otázkami parametrov úveru, ktorý predložená zmenka zabezpečovala, ani povahou dohody o
vyplňovacom práve ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, či otázkou súladu sumy uplatnenej zo zmenky
s limitmi podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Uplatnený nárok nemožno priznať už
preto, že vychádza zo zmenky vystavenej spotrebiteľom bez toho, aby bola pri dohode o použití zmenky,
teda pri uzatváraní zmenkovej zmluvy vylúčená prevoditeľnosť tejto zmenky indosamentom. Rozhodne
sa nejedná o vylúčenie použitia zmenky v spotrebiteľskom vzťahu, ako na to poukazuje navrhovateľ
argumentujúc výslovnou úpravou jej použitia v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z..
Tu prijaté závery iba zohľadňujú, že na špecifické postavenie spotrebiteľa je potrebné prihliadať v
akomkoľvek právnom vzťahu, čo navrhovateľom citované rozhodnutia Krajských súdov Banská
Bystrica a Prešov, ktoré boli o obdobnom nároku navrhovateľa vydané v jeho prospech opomínajú a
zmenkové právo používajú izolovane bez zohľadnenia špecifického postavenia účastníkov zmenkového
vzťahu.

Na základe týchto záverov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods.1 v spojení s § 224 ods. 1
O.s.p.. V odvolacom konaní úspešnému odporcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil spôsobom podľa 151 ods. 1 O.s.p. odvolací
súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é