Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Cob/22/2017 z 16. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 16. októbra 2017, sp. zn. 3Cob/22/2017, ECLI:SK:KSPO:2017:8112218292.3 Krajský súd Prešov | 3Cob/22/2017 | ECLI:SK:KSPO:2017:8112218292.3 | 2017-10-16 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy Citované ustanovenia: ObZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89419bb0-e4ab-4a9a-a7b0-948d1fedefe8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8112218292.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/22/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112218292
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112218292.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v sporovej veci žalobcu: LEVATIO, n.o. v likvidácii, so
sídlom Lesná 10, Čaňa, IČO: 35582880, zastúpeného JUDr. Jánom Tajtákom, advokátom, so sídlom
v Košiciach, Ondavská 17, proti žalovanému: K. L. - L., s miestom podnikania T. XXXX/XX, T., IČO:
XXXXXXXX (ukončená podnikateľská činnosť ku dňu XX.X.XXXX), zastúpenému JUDr. Martinom
Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 89, o zaplatenie 53.258,55 eur s prísl., o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 18Cb/85/2013-142 z 3.11.2016, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby o sumu 36.610,35 eur.

V prevyšujúcej časti, vrátane výroku o trovách konania, rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia
povinnosti žalovanému zaplatiť mu 53.258,55 eur. Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov
konania vo výške 100 %.

2. Vychádzal zo zistenia, že právny vzťah, ktorý medzi sporovými stranami vznikol, je vzťahom
obchodnoprávnym. Úprava náhrady škody je v Obchodnom zákonníku, ktorého ustanovenia sa na
predmetný vzťah aplikujú, založená na princípe objektívnej zodpovednosti, čo znamená, že tá strana,
ktorá poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu je povinná vždy škodu nahradiť bez ohľadu, či
porušenie povinnosti, ktoré spôsobilo vznik škody zavinila alebo nie. Strana sa zbaví zodpovednosti
iba v prípadoch, keď preukáže existenciu okolnosti vylučujúcich zodpovednosť (§ 374 Obchodného
zákonníka).

3. Všeobecne platí, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Škodcovi vzniká záväzok k náhrade spôsobenej škody, pričom zákonnými podmienkami pre vznik
všeobecnej zodpovednosti za škodu sú vznik škody, príčinná súvislosť medzi proti právnym konaním a
vznikom škody, ako aj zavinenie - úmyselné alebo z nedbanlivosti. Sporové strany uzavreli 14.4.2009
mandátnu zmluvu pod č. XX/XX/XXXX, ktorej predmetom bola inžinierska, investorská a projektová
činnosť uskutočnená žalovaným pre žalobcu v rozsahu podľa článku 2, body 1.1 až 1.7 zmluvy a v
lehotách plnenia jednotlivých činností podľa článku 5 body 1 až 7 tejto zmluvy. Vykonaným dokazovaním
mal súd prvej inštancie preukázané, že vodoprávne konanie, ktoré spôsobilo omeškanie žalovaného s
plnením záväzkov z predmetnej zmluvy nebolo predmetom mandátnej zmluvy. Išlo o skutočnosť novú,
nezávislú od vôle žalovaného a na túto skutočnosť upozornil štátny orgán až vo svojom rozhodnutí
z 1.9.2009, teda žalovaný nemohol objektívne stihnúť stanovené termíny. Súčasne zo záväzného



stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v V. je zrejmé, že toto bolo vydané
v V. 13.7.2009 a je v ňom uvedené, že na základe výzvy na doplnenie podania zo 7.7.2009 bolo dňa
10.7.2009 doložené tzv. Svetlotechnické posúdenie vplyvu stavby na okolie a Hlukové posúdenie vplyvu
stavby na okolie, ktoré vypracoval K.. Y. S., Z.. v júli 2009. Taktiež ide o okolnosť nezávislú od vôle
žalovaného, a teda žalovaný neporušil žiadnu povinnosť lebo bolo potrebné doložiť Svetlotechnické
posúdenie, ktoré bolo vypracované až v júli 2009. Podobne rozhodnutie I. Q. ako stavebného úradu o
umiestnení stavby bolo vydané až 20.10.2009, ktoré súčasne odkazuje na nutnosť doloženia rozhodnutí
príslušných orgánov.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podala účastníčka konania R. T. dňa 23.11.2009 námietky, čo predĺžilo
konanie o umiestnení stavby, ako aj samotné stavebné konanie. V danom prípade žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že porušením povinností žalovaným došlo k vzniku škody, ani príčinnú
súvislosť medzi konaním žalovaného a vznikom škody, a teda nie sú splnené všetky zákonom
stanovené predpoklady pre priznanie nároku na náhrady škody. Napriek tvrdeniu žalobcu o profesionalite
žalovaného, vďaka čomu mal predvídať prekážky, ktoré spôsobili neúspech žalobcu v procese
financovania projektu, vyššie uvedené okolnosti, ktoré spôsobili omeškanie žalovaného s plnením
dohodnutých lehôt vznikli a nastali nezávisle od vôle žalovaného ako povinnej strany, a teda mu bránili
v splnení povinností, pričom vzhľadom na zistené skutočnosti nemožno rozumne predpokladať, že by
povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala.

5. Žalobcom uplatnený nárok je rozdelený na dve časti, a to na sumu 16.648,20 eur, ktorá bola použitá
v súlade so zmluvou na odmenu žalobcu, a jej výšku žalobca ničím nespochybnil, a druhý nárok vo
výške 36.610,35 eur, ktorý bol použitý na úhradu odmeny projektanta v dôsledku čoho nemohla vzniknúť
žalobcovi žiadna škoda. Po vyhodnotení dokazovania, keďže v predmetnom konaní nebolo žalobcom
preukázané porušenie právnej povinnosti žalovaným, rovnako ani príčinná súvislosť medzi porušením
povinnosti a vznikom škody, nebolo možné priznať uplatnený nárok na náhradu škody. Preto súd prvej
inštancie žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že žalovaný mal v konaní plný úspech,
t.j. vo výške 100 %, a preto mu patrí náhrada trov tohto štádia konania.

6. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
a žalobe vyhovel.

7. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a ustanovením § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Súd prvej inštancie totiž opomenul, že v zmysle § 374 ods. 2 Obchodného zákonníka zodpovednosť za
škodu nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej
povinnosti. Osobitne významnou sa javí aplikácia tohto ustanovenia pre správne právne posúdenie
veci za skutkového stavu, v ktorom vyšlo najavo, že táto prekážka, ktorú súd posúdil ako okolnosť
vylučujúcu zodpovednosť, vznikla v čase, kedy bol žalovaný už dávno v omeškaní s plnením svojej
povinnosti. Rovnaké závery sa tykajú aj ďalších súdom vymenovaných prekážok v zmysle § 374 ods.
2 Obchodného zákonníka. V mandátnej zmluve zo 14.4.2009 sa žalovaný v dohodnutých lehotách
zaviazal na uskutočnenie inžinierskej, investorskej a projektovej činnosti pre žalobcu. Do omeškania s
plnením sa žalovaný dostal už 1.6.2009, keď v lehote do 31.5.2009 nezabezpečil pre žalobcu projektovú
dokumentáciu pre búracie, územné a stavebné povolenie. Následne žalovaný v dohodnutej lehote do
20.6.2009 nezabezpečil pre žalobcu ani samotné búracie, územné a stavebné povolenie. Po tomto
termíne žalovaný nielenže bez prerušenia pokračoval v omeškaní s plnením svojich záväzkov, ale naviac
svoje omeškanie premenil na permanentné, keď už žiadnu ďalšiu činnosť pre žalobcu nevykonal. Taktiež
treba ako nesprávny vyhodnotiť aj ďalší záver súdu o tom, že by vodoprávne konanie nebolo predmetom
plnenia žalovaného zo zmluvy. Žalovaný sa okrem iného v zmluve jednoznačne zaviazal v stanovenom
termíne zabezpečiť pre žalobcu búracie, územné a stavebné povolenie. Pokiaľ predpokladom pre
vydanie týchto povolení je nutnosť absolvovať akékoľvek ďalšie konanie, je logicky aj toto ďalšie konanie
súčasťou záväzku povinnej strany, pretože v opačnom prípade by povinná strana nemohla svoj záväzok
splniť vôbec a prakticky by sa tak jednalo o plnenie nemožné. Keďže teda aj tieto skutočnosti, ktoré
súd nesprávne vyhodnotil ako prekážky, boli súčasťou zmluvnej povinnosti žalovaného, nemožno ich
tak vôbec vyhodnotiť ako nejaké prekážky a už vôbec nie ako niečo, čo malo nastať nezávisle od
vôle žalovaného. Táto tzv. prekážka bola súčasťou zmluvnej povinnosti a samotná zmluvná povinnosť



nemôže byť v jednočinnom súbehu hodnotená zároveň aj ako prekážka jej vlastného splnenia. Celú
zmluvu, plnenie, z ktorej je predmetom tohto konania, pripravoval žalovaný a žalobca do nej nijako
nezasahoval. Ide teda o nekompetentnosť žalovaného. Žalovaný musel vedieť ako profesionál, čo
všetko môže v procese, na ktorý sa zaviazal, nastať a pokiaľ sa veci nedali stihnúť nemal zmluvu
uzatvárať. Ak ju však uzavrel, nesie zodpovednosť, ktorá z tejto zmluvy vyplýva. V tejto súvislosti treba
dať do pozornosti aj ustanovenie § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, ktorý zodpovednosť za použité
výrazy kladie na plecia strany, ktorá ich v konaní použila. Touto stranou je v danom prípade jednoznačne
žalovaný. Všetky podmienky pre zodpovednosť za škodu na strane žalovaného boli splnené, a preto je
potrebné žalobe vyhovieť.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu poukázal na to, že pokiaľ ide o sumu 16.648,20 eur, túto
žalobca uhradil žalovanému titulom faktúry č. 10/04/2009 a podľa predmetnej mandátnej zmluvy mal
žalovaný nárok na odmenu za jednotlivé plnenia. Pokiaľ ide o sumu 36.610,35 eur, treba konštatovať,
že zaplatením za projektovú dokumentáciu žalobcom priamo spoločnosti K.. E.. R. V., L..C..I.. nevznikla
žalobcovi žiadna škoda, pretože podľa mandátnej zmluvy č. 01/04/02009 a § 566 ods. 1 Obchodného
zákonníka, žalovaný ako mandatár konal na účet a v mene žalobcu. Z toho dôvodu odmenu, ktorú
mal eventuálne zaplatiť žalovaný ako mandatár spoločnosti K.. E.. R. V., L..C..I.. by v každom prípade
žalovaný ako mandatár následne refakturoval žalobcovi.

10. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu je len čiastočne dôvodné.

11. Súd prvej inštancie rozhodol vecne správne pokiaľ ide sumu 36 610,35 eur, avšak nemožno súhlasiť
s rozhodnutím tohto súdu pokiaľ ide o sumu 16.648,20 eur, vo vzťahu ku ktorej nevykonal vo veci
dokazovanie v potrebnom rozsahu a existujú v tomto smere pochybnosti o správnosti skutkových zistení,
pretože celú vec súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil.

12. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

13. Podľa § 373 Obchodného zákonníka, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný
nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené
okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.

14. Podľa § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje
prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno
rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala,
ďalej že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala.

15. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla až v čase, keď povinná strana bola v omeškaní
s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov (§ 374 ods. 2 Obchodného
zákonníka).

16. Tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné
vzťahy súvisiace s podnikaním (§ 1 ods. 1 Obchodného zákonníka).

17. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí a ak ich niet, podľa zásad na
ktorých spočíva tento zákon (§ 1 ods. 2 Obchodného zákonníka).

18. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný (§ 37 ods. 2 Občianskeho
zákonníka).

19. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že sporové strany uzavreli mandátnu zmluvu
č. XX/XX/XXXX zo 14.4.2009, predmetom ktorej bola inžinierska, investorská a projektová činnosť
žalovaného, v rámci ktorej mal okrem iného zabezpečiť projektovú dokumentáciu pre búracie, územné
a stavebné povolenie v rozsahu uvedenom v tejto zmluve, ako aj zabezpečiť samotné búracie, územné



a stavebné povolenie. Tieto záväzky žalovaný nesplnil a o túto okolnosť žalobca predmetnú žalobu
oprel. V tejto súvislosti poukázal na to, že vyplatil žalovanému jednak sumu 16.648,20 eur, titulom
odmeny a úhrady nákladov, a sumu 36.610,35 eur vyplatil inej obchodnej spoločnosti so zreteľom na to,
že žalovaný nezabezpečil príslušnú projektovú dokumentáciu, ktorá mala byť podkladom pre vydanie
vyššie uvedených povolení. O výške týchto nárokov nemožno mať na základe obsahu spisu pochybnosti.
Žalobca však vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za tieto žalobcom vyplatené sumy v dôsledku
nesplnenia záväzkov uvedených v bode 1.3 a 1.4 predmetnej mandátnej zmluvy. Pokiaľ ide o odmenu
a úhradu nákladov, ako aj úhradu nákladov na projektové činnosti, ktoré boli vyplatené inej obchodnej
spoločnosti, treba konštatovať, že tieto náklady by boli považované (a to aj samotným žalobcom) za
dôvodné, pokiaľ by sa bol naplnil pôvodný účel, pre ktorý sa dohodla predmetná mandátna zmluva,
a ktorým bolo zabezpečenie všetkých podkladov pre to, aby sa žalobca mohol úspešne uchádzať o
projekt týkajúci sa špecializovaného zariadenia Q. T. V., súčasťou ktorého bol H. L. L. a ďalšie stavby.
Tento projekt, ktorý chcel žalobca realizovať s pomocou tzv. eurofondov však vyžadoval zvládnutie
predloženia príslušnej dokumentácie v krátkych termínoch, čo sa v predmetnom prípade nestalo a
žalobca v konečnom dôsledku nebol úspešný v získaní týchto eurofondov.

20. Z tohto pohľadu sa javí dojednanie uvedené v predmetnej mandátnej zmluve, pokiaľ ide o body, ktoré
sú predmetom zodpovednosti žalovaného podľa žaloby, za zmluvu, ktorá obsahuje plnenie nemožné
v zmysle citovaného ustanovenia § 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý odvolací súd z hľadiska
právneho posúdenia v prejednávanej veci taktiež aplikoval v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka,
a to so zreteľom na to, že Obchodný zákonník upravuje len situáciu týkajúcu sa takzvanej dodatočnej
nemožnosti plnenia v zmysle § 52 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom tieto zákonné ustanovenia
počítajú len s tým, že po uzavretí zmluvy, ktorá obsahuje príslušných záväzok, dôjde k okolnostiam,
ktoré spôsobujú dodatočnú nemožnosť plnenia. Iná situácia však nastala v prejednávanej veci, kde so
zreteľom na skutkový stav, ktorý správne zistil súd prvej inštancie, už od počiatku treba konštatovať
nemožnosť splnenia bodu 1.4 predmetnej mandátnej zmluvy v lehote do 20.6.2009 za situácie, že
zmluva bola uzavretá 14.4.2009, z čoho vyplýva, že zabezpečenie búracieho, územného a stavebného
povolenia by malo byť uskutočnené v lehote o niečo dlhšej ako sú dva mesiace. So zreteľom na
skutkový stav zistený súdom prvej inštancie i praktické skúsenosti, je prakticky nereálne zabezpečiť
tieto rozhodnutia príslušných stavebných úradov v takejto krátkej lehote, čo spôsobuje nemožnosť
dojednaného záväzku už od počiatku, ako sa to napokon v praktickom priebehu realizácie povinnosti
vyplývajúcich z tejto zmluvy ukázalo. Tak ako konštatoval súd prvej inštancie v priebehu plnenia
záväzkov vyplývajúcich z tejto zmluvy, bolo potrebné zabezpečiť celý rad vyjadrení a podkladov od iných
štátnych orgánov, vrátane vyjadrenia, ktoré uvádza súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
(tzv. svetlotechnické posúdenie a hlukové posúdenie), ktoré bolo podkladom pre vodoprávne konanie
a zároveň bolo potrebné sa vyporiadať aj s námietkami iných účastníkov stavebného konania, tak
ako tomu došlo v prejednávanej veci. Preto v konečnom dôsledku rozhodnutie o umiestnení stavby
bolo vydané I. Q. pod č. XXX/XXXX-Q. až 20.10.2009, pričom nejde ešte o stavebné povolenie, ale
len o územné rozhodnutie, ktoré je vlastne len predpokladom, či podkladom stavebného povolenia
(§ 60 a nasl. zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku účinného v čase
uzavretia predmetnej mandátnej zmluvy). Proti tomuto rozhodnutiu bolo naviac prípustné odvolanie
(§ 54 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok, účinný v čase rozhodovania tohto
orgánu), ktoré by konanie eventuálne ďalej predĺžilo a to nezávisle od vôle žalovaného. Všetky tieto
okolnosti jednoznačne poukazujú na nemožnosť plnenia, ktoré si strany v predmetnej mandátnej zmluve
dojednali, a to so zreteľom na neúmerne krátky čas, v ktorom mali byť všetky okolnosti a podklady
zabezpečené. V tejto súvislosti nemožno poukazovať len na to, že žalovaný ako profesionál v danej
oblasti, si mal byť vedomý možných prekážok, ktoré môžu nastať a že jeho zodpovednosť je daná, pokiaľ
vstúpil do uvedeného záväzkového vzťahu. V tejto súvislosti treba poukázať na to, že aj žalobcovi ako
podnikateľskému subjektu (a personálnemu substrátu, ktorý je súčasťou žalobcu) musel mať zrejme
prinajmenšom pochybnosti o reálnosti zabezpečenia všetkých potrebných podkladov a samotných
rozhodnutí v tak krátkej lehote. Naviac je nemožnosť plnenia od počiatku daná aj tým, že nebolo
v kompetencii žalovaného, aby príslušné rozhodnutia on zabezpečil, pretože tieto rozhodnutia sú v
kompetencii stavebného úradu (I. Q.) a nie je dosť dobre možné, aby sa žalovaný zaviazal na plnenia,
ktoré má vykonať správny orgán v tomto kontexte.

21. Všetky tieto okolnosti spôsobujú nemožnosť plnenia záväzku uvedeného v bode 1.4 predmetnej
mandátnej zmluvy, a to od počiatku, čím je daný dôvod neplatnosti tohto záväzku v zmysle § 37 ods. 2



Občianskeho zákonníka, aplikovaného v prejednávanej veci v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Teda právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa ustanovení o zmluve o dielo nie je správne.

22. Na možnosť aplikácie tohto zákonného ustanovenia boli sporové strany odvolacím súdom
upozornené osobitným prípisom v zmysle § 382 CSP.

23. Z týchto právnych záverov vyplýva, že žalovaný nemôže zodpovedať za nedodržanie termínov
splnenia záväzku v bode 1.4 predmetnej mandátnej zmluvy a v závislosti od toho potom nie je daná ani
zodpovednosť žalovaného za sumu 36.610,35 eur, ktorá bola vyplatená dôvodne inej právnickej osobe
a projektové práce, ktoré pokryla, by boli potrebné pre žalobcu, pričom zodpovednosť žalovaného za
eventuálne neúčelné vyplatenie týchto prostriedkov v dôsledku zmeškania termínov projektu a možnosti
sa uchádzať o poskytnutie tzv. eurofondov pre žalobcu by bolo možné vo vzťahu k žalovanému vyvodiť
len vtedy, ak by bola daná jeho zodpovednosť za nesplnenie záväzku uvedeného v bode 1.4 predmetnej
mandátnej zmluvy, čo však v prejednávanej veci nenastalo z vyššie uvedených dôvodov. Inými slovami
žalovaný, pokiaľ nezodpovedá za nezabezpečenie búracieho, územného a stavebného povolenia
so zreteľom na okolnosti prejednávanej veci, nemôže zodpovedať ani za vynaloženie finančných
prostriedkov na projektovú dokumentáciu, a to v dôsledku absencie príčinnej súvislosti medzi jeho
konaním a vznikom škody na strane žalobcu v podobe vynaloženia týchto finančných prostriedkov vo
výške 36.610,35 eur. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nereálnosti celého tohto obchodného prípadu
(z časového hľadiska) a dôsledkov z toho vyplývajúcich si musel byť vedomý aj žalobca pri aspoň
priemernej opatrnosti a poznaní reality o konaní správnych orgánov.

24. Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, pokiaľ ide o sumu 36.610,35
eur, aj keď právne posúdenie odvolacím súdom prejednávanej veci je odchýlne, pretože so zreteľom na
ustanovenie § 374 ods. 2 Obchodného zákonníka a so zreteľom na zistený skutkový stav, nemožno v
prejednávanej veci aplikovať ustanovenie § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, upravujúce prekážku,
ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení povinností. Totiž v tomto smere
právny zástupca žalobcu správne v odvolaní poukázal na to, že aplikáciu § 374 ods. 1 Obchodného
zákonníka vylučuje ustanovenie § 374 ods. 2 Obchodného zákonníka, a to situácia, že dlžník (povinná
osoba) bol v čase vzniku prekážky uvedenej v § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka už v omeškaním
s plnením svojho záväzku.

25. Tieto úvahy majú právny význam aj pre posúdenie zodpovednosti žalovaného za sumu 16.648,20
eur, ktorú žalobca od neho v tomto konaní taktiež požaduje. Ak je totiž predmetná mandátna zmluva
neplatná v dôsledku vyššie uvedenej nemožnosti plnenia, treba vyplatenie tejto sumy posúdiť podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka), čo však súd prvej inštancie
neurobil v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia a nevykonal v tomto smere ani potrebné
dokazovanie.

26. Preto bude úlohou súdu prvej inštancie dôsledne sa zaoberať sumou 16.648,20 eur a zistiť, aká jej
časť bola použitá na náklady súvisiace s činnosťou žalovaného a aká na časť na jeho odmenu. Náklady
sú súčasťou tohto neúspešného obchodného prípadu a v zmysle vyššie uvedeného žalovaný za ne
nemôže niesť zodpovednosť, pretože žalobca si musel byť vedomý možných rizík s ním spojených. Na
druhej strane však žalovaný má nárok na odmenu z tohto prípadu so zreteľom na uvedené okolnosti
len vtedy, ak by bolo preukázané, že žalobca mal z jeho činnosti prospech (§ 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka), čo zatiaľ preukázané nebolo. Preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd
rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, pokiaľ ide o sumu 36.610,35 eur a zrušil
toto rozhodnutie pokiaľ ide o sumu 16.648,20 a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie e (§
389 ods. 1 písm. b/ CSP a § 391 ods. 1 CSP).

27. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v následnom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).

28. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí,
ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia
rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).