Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 3CoE/196/2013 z 29. 12. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 29. decembra 2013, sp. zn. 3CoE/196/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7913212939.1
Krajský súd Košice | 3CoE/196/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7913212939.1 | 2013-12-29 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 44 ods. 2 EP, § 45 ods. 1 ZRK, § 52 OZ, § 53 OZ, § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/23b35902-014b-42a5-ada8-222497e781e3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7913212939.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoE/196/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7913212939
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7913212939.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Q., V..R..J.. so sídlom v M., Q. XX, IČO:
XX XXX XXX, právne zastúpeného L., V..R..J.. so sídlom v M., Q. XX, proti povinnej: L. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v N., F.. F.É. XXX/XX, o vymoženie 338,00 eur s prísl. a trov exekúcie, vedenej
súdnym exekútorom F.. R. Z., Exekútorský úrad v M., C. XX, M., pod č.k. EX 14197/13, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trebišov z 15. októbra 2013, č.k. 2Er/1050/2013-15 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  uznesenie.

N e p r i z n á v a   účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 15. októbra 2013, č. k. č.k.
2Er/1050/2013-15 (ďalej len „uznesenie“) žiadosť súdneho exekútora F.. R. Z., Exekútorsky úrad M., o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému zamietol.

V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa domáhal nariadenia exekúcie proti povinnej na základe
exekučného titulu, ktorým je v danej veci právoplatný a vykonateľný rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom V. R. L..V.. zo dňa 20.3.2012, sp. zn. SR 10482/11 (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“).  Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku  vyplýva, že Rozhodcovský súd
mal za to, že  zmluvu o úvere, z ktorej záväzok povinnej vznikol, nemožno posudzovať podľa ustanovení
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko povinná pri uzatváraní zmluvy o úvere
vyhlásila, že poskytnuté peňažné prostriedky si berie na účel, ktorý vylučuje záver o tom, že v danom
právnom vzťahu vystupuje ako spotrebiteľ.

Súd prvého stupňa s poukázaním na § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
a ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, po preskúmaní a posúdení úverovej
zmluvy dospel k záveru, že medzi oprávneným a povinnou vznikol spotrebiteľský vzťah, a teda sa
jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na uvedenom podľa
názoru súdu prvého stupňa nemení nič ani skutočnosť, že v zmluve povinná začiarknutím kolónky
prehlásila, že úver jej bol poskytnutý na výkon povolania, keďže zo zmluvy o úvere nevyplýva, na výkon
akého povolania bol úver poskytnutý a aký konkrétny súvis má poskytnutý úver s takýmto povolaním
či predmetom činnosti, teda či úver bol poskytnutý na výkon podnikateľského resp. nepodnikateľského
povolania. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon podnikateľského
povolania dlžníka oprávnený  neuniesol, a preto na uvedenú zmluvu je potrebné nazerať ako na zmluvu
spotrebiteľskú podľa Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k skutočnosti, že predložený exekučný titul



vychádza podľa svojho odôvodnenia zo zmenky, vyplnenej oprávneným dňa 7.10.2011, uviedol, že
zmenkový vzťah je vzťah akcesorický, zabezpečuje základný úverový vzťah založený zmluvou o úvere,
a teda nemôže vzniknúť bez hlavného záväzkovo-právneho vzťahu, a preto existencia zabezpečovacej
zmenky nie je podľa názoru súdu prvého stupňa právne významná v súvislosti s oprávnením súdu
preskúmať zákonnosť  rozhodcovského rozsudku.  Súd prvého stupňa zistil, že rozhodcovský rozsudok
ako exekučný titul bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa § 53 ods. 4
Občianskeho zákonníka - neplatnej rozhodcovskej doložky. Uviedol, že v bode 15. Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou Zmluvy o úvere zo dňa 29.4.2010, je zakotvená
rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, zabezpečujúcej
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie budú riešené: a/ pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s. so sídlom Z. R. X, XXX XX M., IČO: XX XXX XXX, zapísanou v Obchodnom
registri Okresného súdu M. E., oddiel Sa, vložka č. XXXX/B, ak žalujúca strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu alebo
b/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie, ako aj sporu, ktorý vznikne z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto
úverovú zmluvu, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou
v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.
Takto formulovaná rozhodcovská doložka, ktorá je súčasťou formulárovej zmluvy,  podľa názoru súdu
prvého stupňa, je neprijateľnou podmienkou, nakoľko nebola osobitne vyjednaná, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka neplatná. Keďže rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju
príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj
výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom, a preto exekučný titul,
vydaný na základe takejto doložky nemá podľa názoru súdu prvého stupňa legitimitu a je materiálne
nevykonateľný. Okrem uvedeného, rozhodcovskú zmluvu, ktorá má formu rozhodcovskej doložky,
považoval za neplatnú aj pre nedodržanie predpísanej formy podľa  § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom
konaní, keďže táto nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom oboma zmluvnými stranami. Vzhľadom
na uvedené súd prvého stupňa v súlade s § 44 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Namietal, že  rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
podľa § 205 ods. 2 písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a zároveň súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci podľa § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Podľa názoru oprávneného
exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok (§ 44 ods. 2) a zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd
na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Ustanovenie § 45 ods. 1, 2
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravuje povinnosť zastaviť exekučné konanie v
prípade, ak rozhodcovský rozsudok ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale má za to, že
uvedené ustanovenie súd nesprávne aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie sa obmedzuje na dodržanie
všetkých formálnych náležitostí ako ich vyžaduje § 34 Zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmaním
materiálnej stránky exekučného titulu, exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Podľa oprávneného, exekučný súd
nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie. V rámci materiálneho prieskumu sa exekučný súd



musí obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu, odôvodnenie nemôže zaväzovať účastníkov
konania. Splnenie podmienok zastavenia exekúcie, t.j. zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému,
právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, však musí mať povahu
zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne
stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody
zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, teda nemôže sa jednať o dôvody
právneho posúdenia, pričom poukázal na Nález Ústavného súdu SR ÚS 5/2000 uverejnený pod č.
18/2000. Spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu súd ukrátil účastníkov
exekučného konania, ktorí sa mohli vyjadriť k zisteniam exekučného súdu až v odvolacom konaní,
pričom civilné konanie je dvojinštančné a postupom súdu došlo k pozbaveniu práva účastníka na
prejednanie veci. Exekučný súd rozhodoval o otázke, ktorá je kvalitatívne náročnejšia ako otázky, ktoré
sa riešia v exekučnom konaní bez toho, aby na to Exekučný poriadok poskytol legislatívny rámec.
Postupom súdu v danej veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní
dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným
konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšom oprávnený
namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, ktorý uviedol, že zmluvnými
stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská doložka resp. zmluva. Zdôraznil, že v danom prípade
oprávnený s povinnou uzavreli rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou a bolo odvolaciemu
súdu predložené na rozhodnutie o odvolaní so stanoviskom sudcu súdu prvého stupňa, že odvolaniu
nemieni vyhovieť v celom rozsahu podľa § 374 ods. 4 O.s.p..

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p.
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p.,
na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie (odvolanie smeruje proti uzneseniu)
a dospel k záveru, že odvolanie je nedôvodné.

V podanom odvolaní oprávnený namietal, že súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav
nesprávne aplikoval právny predpis, a to ust. § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní a neúplne zistil skutkový stav veci (že medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna
rozhodcovská zmluva). Exekučným titulom je v tomto konaní rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 20.03.2012, č. SR 10482/11.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd skúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

V citovanom ustanovení je vyjadrená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože poverenie môže vydať len vtedy, ak žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Len súlad
všetkých troch uvedených písomností so zákonom umožňuje poverenie udeliť, nesúlad i len jednej z
nich udelenie poverenia vylučuje.



Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia
alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený
výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania zastaví

a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b)
alebo c) (§ 45 ods. 2  zákona č. 244/2002 Z. z.).

V posudzovanej veci nemožno súhlasiť s odvolacou námietkou oprávneného, že exekučný súd prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti. Práve citované zákonné ustanovenie v spojení s ustanovením §
44 ods. 2 Exekučného poriadku dáva exekučnému súdu oprávnenie rozhodcovský rozsudok preskúmať,
a prípadne aj zastaviť exekučné konanie začaté na vymoženie nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ak tento má niektorú z vád uvedených v  § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa
tohto ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby nebol
právoplatný, a to z hľadísk uvedených v tomto ustanovení. Exekučný súd je teda nielen oprávnený,
ale aj povinný zisťovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Uvedené
exekučný súd posudzuje skôr, než vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. Pokiaľ
súd prvého stupňa v tomto smere rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul posudzoval, nekonal nad
rozsah stanovený zákonom.

Súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
okrem iného, aj z dôvodu, že v zmluve o úvere  nebola individuálne dojednaná rozhodcovská doložka.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva predovšetkým z ustanovenia §
44 Exekučného poriadku, v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie povinný preskúmať túto žiadosť, exekučný titul a návrh na vykonanie
exekúcie a posúdiť, či tieto nie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd
predovšetkým zisťuje, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej, či oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie
je prekludované.

Pri skúmaní, či exekučný titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo
posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej doložky, ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej doložky. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie
exekúcie sa exekučný súd, okrem iného, zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na
vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených
v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej,
ako aj materiálnej. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok
rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný, riešiť otázku, či rozhodcovské
konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.



Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré
medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.

Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná,
ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo
vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do
zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3
(§ 4 ods. 1 až 3 zákona o rozhodcovskom konaní).

V posudzovanej veci Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou a.s., Bratislava vo
svojom rozsudku konštatoval, že je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť, lebo účastníci konania sa v
zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené
pred týmto rozhodcovským súdom. V odôvodnení rozhodcovského rozsudku sa však neuvádza, v
ktorom ustanovení zmluvy o úvere, prípadne Všeobecných podmienok poskytnutia úveru si zmluvné
strany dohodli rozhodcovskú doložku.

V čl. 14. všeobecných podmienok poskytnutia úveru si zmluvné strany dohodli len, že spory vzniknuté
zo Zmluvy o úvere budú riešiť pred X.Ý. G. zriadeným V. R. L..V.., M., ale ani Zmluva, ani Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru neobsahujú rozhodcovskú doložku a osobitnú rozhodcovskú zmluvu
oprávnený nepredložil.

Vzhľadom na neexistenciu písomnej dohody účastníkov Zmluvy o úvere o tom, že ich spory vzniknuté
z tejto zmluvy budú riešiť v rozhodcovskom konaní, nemal Stály rozhodcovský súd zriadený V. R. L..V..,
M. právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní
prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ustanovením § 3 zákona č. 244/2002
Z. z. uzatvorená platná rozhodcovská zmluva.. Bez takejto platnej zmluvy, majúcej buď formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek
rozhodcovský rozsudok nemôže byť podkladom pre exekučné konanie. Pre vykonanie exekúcie v danej
veci teda chýba základný predpoklad, a to právoplatný a vykonateľný exekučný titul, preto súd prvého
stupňa dôvodne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Posúdenie rozhodcovskej doložky a následne rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu malo v
danej veci zásadný význam, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože oprávnený nebol v odvolacom
konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.