{"guid": "0206b79f-0992-4897-9dc3-053bda99c320:6fd2329c-1e35-4523-8d4e-bfb1e9fca333", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6714213327.1", "spisova_znacka": "13Co/691/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13Co/691/2015 z 25. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 25. septembra 2017, sp. zn. 13Co/691/2015, ECLI:SK:KSBB:2017:6714213327.1", "identifikacne_cislo": "6714213327", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Zoltán Szalay", "sudca_id": 504, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zoltan-szalay-504", "datum_vydania": "2017-09-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fd2329c-1e35-4523-8d4e-bfb1e9fca333", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6714213327.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6714213327.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6714213327.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/691/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714213327
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kvietok
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714213327.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra
Kvietka a sudkýň JUDr. Amy Odalošovej a JUDr. Janky Boroškovej, ako členiek senátu, v právnej veci
žalobcu: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zast.
Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47
234 679, proti žalovanej: A. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q., Q. XXX, zast. JUDr. Evou Horniakovou,
advokátkou, so sídlom Advokátskej kancelárie Zvolen, J. Kozačeka 6, o zaplatenie 7l4,79 € s prísl., o
odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10C/195/2014-74 zo dňa 22. 04. 2015,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 250,70
€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 601,14 € od l6. 03. 2013 do 02. l2. 2014
a zo sumy 185,14 € od 03. l2. 2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý
výrok) a vo výroku o uložení povinnosti žalobcovi  nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 53,86 €
(tretí výrok),  p o t v r d z u j e.

II. Odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (druhý výrok), odmieta.

III. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej len okresný súd alebo súd prvej inštancie) rozhodol tak,
že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 250,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne
zo sumy 601,14 € od l6. 03. 2013 do 02. l2. 2014 a zo sumy 185,14 € od 03. l2. 2014 do zaplatenia, to
všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti súd návrh  zamietol.  Zároveň okresný
súd rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 53,86 € predstavujúce
pomernú časť trov právneho zastúpenia, ktorú povinnosť uložil zaplatiť na účet advokátky žalovanej
JUDr. Evy Horniakovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že dospel k názoru, že návrh navrhovateľa
je čiastočne  dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že medzi žalobcom
a žalovanou bola uzavretá úverová zmluva dňa l3. 02. 2012 s tým, že táto zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých
prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných
prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez
možnosti ich modifikácie. Žalovaná má v danom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca  má
postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver, a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú
zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou aj posudzoval.



3. Súd prvej inštancie  vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o
úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za tzv. „ absolútny
obchod“, t.j. na právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona
č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej
len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis, a v otázkach neupravených Obchodným
zákonníkom, resp. zákonom o spotrebiteľských  úveroch, tiež občiansky zákonník.

4. Okresný súd sa nestotožnil s obranou žalovanej, že v predmetnej zmluve mali  absentovať
niektoré obligatórne náležitosti v zmysle § 4 ods.2 tohto zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch , v dôsledku čoho sa má, s poukazom na odsek 3, predmetný úver považovať za bezúročný
a bezpoplatkový. Okresný súd v tomto smere konštatoval, že z vykonaného dokazovania nemal
preukázané, že by predmetná zmluva neobsahovala všetky obligatórne náležitosti vyžadované v zmysle
§ 9 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorých absencia spôsobuje, že predmetný spotrebiteľský
úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov, konkrétne pokiaľ ide o žalobkyňou uplatňovanú
námietku špecifikácie splátok a ich započítavania na istinu a úroky. Poukázal na znenie samotnej
úverovej zmluvy kde je jednoznačne uvedená výška mesačnej splátky, počet splátok, dátum prvej
splátky, dátum splatnosti nasledujúcich splátok ako i konečná lehota splatnosti úveru, v spojení so
VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto úverovej zmluvy, kde v Hlave 5 § 1 bolo dojednané, že v
jednotlivých splátkach sú zahrnuté okrem príslušnej časti úverovej istiny aj úroky, čo súd považoval za
dostatočne určité a mál  zato, že pokiaľ aj v úverovej  zmluve nebolo dojednané, z ktorej jednotlivej
splátky sa aká čiastka započítava na úroky a aká na istinu, nemôže táto skutočnosť spôsobovať
bezúročnosť a bezodplatkovosť  takéhoto  úveru. Taktiež okresný súd uzavrel, že žalobca  bol oprávnený
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a požadovať zaplatenie celého zostatku úveru naraz vrátane úroku,
čiže postupovať v súlade s § 565 OZ v spojení s § 53 ods.8 OZ, keďže z platobnej histórie žalovanej
bolo zistené, že táto bola v omeškaní s úhradou už splátky č. 2, splátky č. 3, splátky č.4, splátky č. 5,
6, 7, 8, ktoré boli uhradené dodatočne oneskorene s tým, že úhradu splátky č.9 a splátok nasledujúcich
už žalovaná  nevykonala vôbec, pričom splátka č. 9 bola splatná dňa 30. 11. 2012 a následne došlo k
zosplatneniu celého úveru, pričom súd vyhodnotil, že k tomuto zosplatneniu došlo listom, ktorý mal byť
odoslaný dňa 26. 02. 2013 a uplynutím l5 dní odo dňa jeho odoslania t.j. l3. 03. 2013 došlo k zosplatneniu
celého úveru. Súd v tejto súvislosti odkázal  na list žalobcu  adresovaný žalovanej zo dňa 0l. 07. 2013
s tým, že tieto skutočnosti nerozporovala ani žalovaná.  Medzi účastníkmi konania, teda nebolo sporné
ani to, že žalobkyni bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 840 € s tým, že ku dňu podania žalobného
návrhu žalovaná  uhradila celkovo čiastku 402,24 €. Keďže na úhradu istiny bola započítaná čiastka
238,86 € dlh na istine predstavoval čiastku 601,14 €, riadny úrok mal byť uhradený vo výške 159,03 €,
úhrada bola započítaná vo výške 93,38 € t. j. dlh na riadnom úroku predstavoval sumu 65,65 €. Okrem
toho si žalobca  uplatňoval aj úhradu za pôvodne 8 upomienok, každú v sume l2 € t. j. spolu vo výške 96 €
s tým, že bola evidovaná úhrada vo výške 48 € a teda v žalobnom návrhu si ešte uplatňoval z tohto titulu
čiastku 48 €. Pri uplatnení tohto poplatku vychádzal žalobca z ustanovenia všeobecných obchodných
podmienok ako neoddeliteľnej súčasti úverovej  zmluvy, kde konkrétne v Hlave 18 Sankcie účtované
v dôsledku omeškania klienta v § l je uvedený tento poplatok za druhú a každú ďalšiu upomienku vo
výške 12 €, ktorú si má mať žalobca  nárok účtovať v prípade omeškania klienta s úhradou niektorej zo
splátok. V tejto súvislosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že táto zmluvná podmienka je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech žalovanej  ako spotrebiteľa a zároveň táto podmienka nebola individuálne dojednaná,
čo vyplýva z charakteru zmluvného vzťahu s tým, že žalobca v konaní nepreukázal opak, teda že
predmetná zmluvná podmienka bola dojednaná individuálne. Nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a v
tejto súvislosti  aj neprijateľnosť takejto podmienky súd videl aj v tom, že žalovaná ako spotrebiteľ bola v
postavení, že buď bez výhrad príjme zmluvné podmienky, ktoré navrhol žalobca alebo tento neuzavrie
zmluvu. Neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky súd vyvodil aj s ohľadom nato, že túto sankciu
mohol žalobca  uplatňovať aj opakovane pri každom jednom omeškaní žalovanej, resp. aj opakovane
pri omeškaní s každou jednotlivou splátkou 2 krát za kalendárny mesiac a v neposlednom rade jej
neprijateľnosť videl súd v tom, že sa jedná o neprimerane vysokú sankciu, keď súd zastal  názor, že výška
poplatku za upomienku by v zásade mala korešpondovať s úhradou nákladov súvisiacich s vyhotovením
takejto upomienky, t. j. náklady na poštovné, náklady na administratívnu činnosť a podobne. Okresný
súd preto nárok žalobcu  na úhradu čiastky 48 € z titulu upomienok každej vo výške l2 € nepovažoval za



dôvodný, keďže podľa názoru súdu žalobca mohol účtovať poplatok za upomienku maximálne do sumy 5
€ nielen pri 1.upomienke ale aj pri každej ďalšej upomienke, a preto v tejto časti návrh žalobcu  zamietol.

5. Žalovaná teda mala uhradiť čiastku 666,79 € (istina plus riadny úrok), avšak žalovaná  v priebehu
konania preukázala, že uhradila po podaní žaloby sumu 416,- €, teda ku dňu vyhlásenia rozsudku
dlhovala žalobcovi  na istine a riadnom úroku už len čiastku 250,79 €, a preto súd zaviazal žalovanú
rozsudkom uhradiť žalobcovi túto sumu, keď žalobca napriek opakovaným výzvam zo strany súdu,
ktoré tento adresoval tak samotnému žalobcovi ako i právnemu zástupcovi žalobcu, na túto skutočnosť
nereflektoval, hoci jedným z podaní uviedol, že vezme návrh späť s poukazom na doklady predložené
žalovanou, avšak vo svojom poslednom vyjadrení  k veci zaslanom súdu pred pojednávaním uviedol,
že na podanom návrhu trvá. Súd preto návrh žalobcu  zamietol aj v časti o zaplatenie sumy 4l6 €.

6. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že  uplatnený úrok z omeškania priznal od l6.3.2013, čo zodpovedá dátumu, od ktorého si uplatnil úrok
z omeškania aj samotný žalobca v rámci vyčísleného úroku z omeškania od zosplatnenia do podania
návrhu. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania súd tento priznal v žalobcom požadovanej výške 8,l5 %
ročne, keď súd bol  viazaný návrhom žalobcu  a tento nie je oprávnený prekročiť s tým, že žalobca si
uplatnil úrokovú sadzbu v nižšej výške, než to pripúšťal zákon, keďže základná úroková sadzba ECB
bola od 11. 07. 2012 do 07. 05. 2013 vo výške 0,75 %. Súd však prisúdil žalobcovi úrok z omeškania len
zo sumy 601,14 € za obdobie od l6. 03. 2013 do 02. l2. 2014 a následne zo sumy 185,14 € od 03. l2. 2014
do zaplatenia, čiže z istiny úveru a nie aj z úrokov z úveru, (súd započítal  sumu 416 €, ktorú  žalovaná
uhradila  na istinu), keďže právo požadovať od dlžníka príslušenstvo z príslušenstva (v tomto prípade
úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) veriteľ nemá preto, že ani Občiansky a ani Obchodný zákonník
mu túto možnosť nepriznávajú, nakoľko Občiansky ani Obchodný zákonník nezakotvuje majetkové
sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky, pričom úroky sú v súlade s § 121
ods.3 Občianskeho zákonníka tiež považované za príslušenstvo pohľadávky (viď v tejto súvislosti napr.
rozsudok NS ČR sp. zn. 35Odo/101/2002 zo dňa 24. 03. 2004).  Z tohto dôvodu súd v prevyšujúcej časti
uplatneného úroku z omeškania návrh žalobcu tiež zamietol.

7. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou § 142 ods. 2 OSP. Súd skúmal
pomer úspechu a neúspechu navrhovateľa, resp. odporkyne, pričom určil úspech navrhovateľa vo výške
35 % a úspech odporkyne vo výške 65 % t.j. odporkyni priznal právo na náhradu trov konania vo výške
30 %. Žalovanej súd priznal nárok na pomernú časť náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 53,86 € .

8. Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie žalovaná. Rozsudok okresného súdu požadovala
zmeniť a návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho
konania.

9. Žalovaná v odvolaní namietala, že súd sa nestotožnil s jej právnou obranou, v ktorej tvrdila, že v
predmetnej zmluve absentujú obligatórne náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, v
dôsledku čoho sa má predmetný úver  považovať za bezúročný a bezodplatný. Súd tvrdí, že v samotnej
úverovej zmluve je to uvedené a je to obsiahnuté  aj v hlave 5 § 1 VOP, kde je uvedené, že v jednotlivých
splátkach sú zahrnuté, okrem príslušnej časti úverovej istiny, aj úroky, čo súd považuje za dostatočne
určité. Odvolateľka poukázala na podanie žalobcu zo dňa 24. 03. 2015, v ktorom sa žalobca podľa jej
názoru jasne vyjadril, že v súvislosti s preukázanými platbami zistil, že žalovaná svoj záväzok preplatila
a tým jej vznikol nárok na vrátenie predplatenej pohľadávky. Podľa tohto vyjadrenia mala žalovaná  ku
dňu  datovania predmetného podania splatiť súdu 818,24 € a jej záväzok mal predstavovať sumu 805,6
€. Tým mal vzniknúť rozdiel 13,18 €, ktoré žalobca pripísal v prospech žalovanej. Žalovaná v odvolaní
uviedla, že v tomto podaní sa žalobca vyjadril jasne ku skutkovým okolnostiam prípadu. Následným
podaním žalobca súdu neoznámil, že sa vo svojich predošlých podaniach mýlil a k splneniu záväzku
odporkyni nedošlo. Pri posudzovaní podania žalobcu súd podľa názoru žalovanej pochybil, nakoľko
toto nevyhodnotil správne a svojvoľne presiahol pri rozhodovaní o nároku svoju právomoc. Podanie
účastníkov konania je totiž nutné posudzovať podľa jeho obsahu, nie podľa formálneho vyjadrenia.
Ak raz už žalobca vyslovil, že záväzok žalovaná preplatila, súd v rozpore s týmto vyjadrením priznal
žalobcovi jeho nárok, čo je v kontradiktórnom konaní neprípustné. Ani z predchádzajúcich podaní
žalobcu však nevyplýva nárok tak, ako ho priznal súd. Súd na rozsah svojej rozhodovacej právomoci
nárok za navrhovateľa vo svojom rozhodnutí špecifikoval. Súd priznal nárok na zaplatenie úrokov z
omeškania tak, ako si ho navrhovateľ vôbec vo svojom návrhu neuplatnil. Rovnako špecifikoval súd



nárok za navrhovateľa a tento priznal nad rozsah (z hľadiska časového) toho, čo si uplatnil navrhovateľ
(navrhovateľ požadoval priznať úroky z omeškania od 06. 09. 2014 a vyčíslené vo výške 86,02 €).
Navrhovateľ jediný však je oprávnený špecifikovať svoj nárok a uniesť dôkazné bremeno pri jeho
preukazovaní. Súd nemôže svojvoľne, ani v prípade úrokov z omeškania za navrhovateľa tieto vypočítať
a špecifikovať. Toto je úlohou navrhovateľa.

10. Žalovaná sa vyjadrila v odvolaní aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu otázky bezúročnosti úveru,
ktorú otázku súd podľa jej názoru vyhodnotil nesprávne.  Predmetný právny vzťah a úverová zmluva
sa spravuje ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z. z., ako súd správne
konštatoval, a nie zákonom č. 258/2011 Z. z., ktorý bol v čase uzavretia úverovej zmluvy zrušený
novou právnou úpravou spotrebiteľských vzťahov a spotrebiteľských úverov obsiahnutou v zákone č.
129/2010 Z. z. Aj do predmetnej novej právnej úpravy boli prevzaté obligatórne náležitosti úverovej
zmluvy, v ktorých je obsiahnutá aj podmienka úpravy výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a to § 9 ods. 2
písm. l) zákona. V zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona, ak tieto obligatórne náležitosti zmluva neobsahuje,
považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov. Odvolateľka zastáva názor, že na splnenie tejto zákonnej
podmienky nestačí identifikovať výšku splátok, ich počet, dátum splatnosti, ale je potrebné na splnenie
tejto zákonnej podmienky špecifikovať, aká časť z uhradenej splátky bude pripísaná na úhradu istiny, aká
časť na úroky a aká časť na poplatky. Predmetná zmluva ani VOP, ktoré sa na ňu vzťahujú, neobsahuje
žiadne takéto dojednanie. To, že hlava 5 § 1 VOP obsahuje ustanovenie, ktoré hovorí, že v jednotlivých
splátkach sú zahrnuté, okrem príslušnej časti istiny aj úroky, nie je dostatočne určité a nemožno toto
považovať za splnenie podmienky špecifikácie výšky splátok, istiny a úrokov. Aj sám navrhovateľ si bol
vedomý svojho pochybenia pri formulovaní jednotlivých zmluvných ustanovení a preto sa vo svojom
podaní zo dňa 24. 03. 2015 vyjadril, že istina je splatená, nakoľko si bol vedomí, že predmetný úver
bude posudzovaný ako bezúročný a všetky zaplatené splátky započítal priamo na istinu.

11. Žalobca sa k podanému odvolaniu žalovanej nevyjadril.

12. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP vo výroku, ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 250,70 € spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 601,14 € od l6. 03. 2013 do 02. l2. 2014 a zo sumy 185,14 €
od 03. l2. 2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) a vo výroku o
uložení povinnosti žalobcovi  nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 53,86 € (tretí výrok),   potvrdil.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa
prechodných ustanovení upravených v § 470 ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom  nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Odvolací súd
preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovanej, ktorého právne účinky nastali predo dňom
platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

14. Podľa § 381 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

15. Podľa § 382 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa  v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je správne.
Okresný súd zistil všetky rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých založil svoje rozhodnutie.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s jeho závermi, preto sa obmedzil len na zdôraznenie
správnosti daného rozhodnutia vo vzťahu k namietaným otázkam uvedeným žalovanou v odvolaní.

17. Pokiaľ žalovaná v odvolaní namietala, že súd nesprávne vyhodnotil podanie žalobcu zo dňa 24. 03.
2015, táto námietka nie je dôvodná.



18. Odvolací súd podobne ako prvostupňový súd zistil, že dňa 27. 03. 2015 bolo doručené okresnému
súdu podanie zo dňa 24. 03. 2015, v ktorom sa žalobca vyjadril k odporu žalovanej. Následne okresný
súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby oznámil súdu, či berie návrh v celom rozsahu späť, resp.
či ho berie späť čiastočne, a tiež aby uviedol na aké konkrétne položky započítať platbu od odporkyne
v sume 416 € zo dňa 02. 12. 2014.

19. Dňa 24. 04. 2015 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie žalobcu, ktorý prostredníctvom
právneho zástupcu opätovne súdu oznámil, že naďalej trvá na podanom návrhu. Z uvedeného vyplýva,
že zo strany žalobcu nedošlo k avizovanému späťvzatiu podaného návrhu a to ani čiastočne. Ak teda
okresný súd na základe podanej žaloby vec prejednal, postupoval správne.

20. Nedôvodná je tiež námietka žalovanej, ktorou vytýka súdu prvej inštancie, že prekročil rozsah svojej
rozhodovacej právomoci a špecifikoval vo svojom rozhodnutí za navrhovateľa jeho nárok. Žalovaná v
tomto smere najmä vytýka, že žalobca požadoval priznať úroky z omeškania od 06. 09. 2014 vyčíslené
vo výške 86,02 €.

21. Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že žalobca sa domáhal podaným návrhom na vydanie
platobného rozkazu uloženia povinnosti žalovanej, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu
zaplatila žalobcovi sumu 714,79 €, vypočítaný ročný úrok z omeškania vo výške 86,02 € a úrok z
omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy  714,79 € odo dňa 06. 09. 2014 do zaplatenia a trovy konania.

22. V návrhu žalobca uviedol, že žalovaná je v omeškaní s úhradou svojho záväzku, pričom ako deň
omeškania označil od 16. 03. 2013. Okresný súd rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
sumu 250,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 601,14 € od l6. 03. 2013
do 02. l2. 2014 (čo predstavuje sumu 84,16 €) a zo sumy 185,14 € od 03. l2. 2014 do zaplatenia. Vo
zvyšku súd návrh žalobcu ako nedôvodný zamietol. Z uvedeného možno jednoznačne uzavrieť, že súd
neprekročil návrh žalobcu, a teda žalobcovi neprisúdil viac, než čoho sa žalobca domáhal.

23. Nedôvodná je tiež odvolacia námietka žalovanej spočívajúca v tom, že predmetná zmluva by mala
byť súdom posúdená ako bezúročná a bez poplatkov z dôvodu, že v nej absentujú obligatórne náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z.

24. Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom žalovanej, že predmetná zmluva o úvere
neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva síce neobsahuje rozčlenenie splátok úveru
tak aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká čiastka predstavuje
úrok a aká čiastka predstavuje prípadne iné poplatky, avšak podľa názoru odvolacieho súdu zmluva
takéto údaje obsahovať nemusí. V tomto smere odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora
(tretia komora) z 09. 11. 2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s., proti V. F. v
zmysle bodu 50, ktorého nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť každej zo splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez
ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. ďalej odvolací súd poukazuje na  bod 52
uvedeného rozsudku, v zmysle ktorého zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu
splátok spotrebiteľa a prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami úveru na účely splatenia (v predmetnej zmluve je uvedená
výška mesačnej splátky 57,28 €, je uvedený počet mesačných splátok 18, a teda je uvedený aj počet aj
ich frekvencia), ako aj na bod 59 predmetného rozhodnutia, v zmysle ktorého zmluva o úvere na dobu
určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami, nemusí vo forme amortizačnej
tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia
v spojení s čl. 22 ods. 1 smernice 2008/48 bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave.

25. Odvolací súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že pokiaľ v predmetnej zmluve je uvedený údaj o
poskytnutom úvere vo výške 840 € a údaj o celkových nákladoch spotrebiteľa vo výške 191,04 € (spolu
1 031,04 €), tieto údaje korešpondujú s povinnosťou žalovanej zaplatiť titulom zmluvy žalovanému 18
splátok po 57,28 €, s tým, že v jednotlivých splátkach v zmysle hlavy 5 § 1 VOP je v jednotlivých splátkach



zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a prípadná úhrada
za poistenie.

26. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie výroku,
ktorým súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 250,70 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,15 % ročne zo sumy 601,14 € od l6. 03. 2013 do 02. l2. 2014 a zo sumy 185,14 € od 03. l2. 2014
do zaplatenia, a to  do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok), vrátane výroku o náhrade trov
konania  ako vecne správny potvrdil.

27. Z odvolania vyplýva, že žalovaná sa odvoláva aj proti výroku, ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšnej
časti zamietnutá. Subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ust. § 359
a § 361. Osobou oprávnenou podať odvolanie je predovšetkým tá strana sporu, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané. Pretože odvolanie podané žalovanou aj do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jej
prospech, odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie bolo v jej neprospech. Odvolací súd dospel k
záveru, že zamietavým výrokom teda nebola spôsobená ujma žalovanej. Keďže žalovanej žiadna ujma
nevznikla, v tejto časti odvolací súd odvolanie žalovanej odmietol podľa § 386 písm. b) CSP.

28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalobca bol v odvolacom konaní v
plnom rozsahu úspešný. Nakoľko však žalobcovi žiadne trovy konania v odvolacom konaní nevznikli,
odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej nepriznal (porovnaj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn.  6Cdo/544/2015 zo dňa 26. 10. 2016).

29. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,



b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/195/2014", "guid": "33bb4ed0-507d-448a-96c6-6d3b8cf37365:8abcf397-b35c-43e9-a48f-52d4edd7f031", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}