Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/87/2011 z 30. 1. 2012 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 30. januára 2012, sp. zn. 6Co/87/2011, ECLI:SK:KSTN:2012:3107228338.4 Krajský súd Trenčín | 6Co/87/2011 | ECLI:SK:KSTN:2012:3107228338.4 | 2012-01-30 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Citované ustanovenia: § 132 ods. 1 OZ, zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bd0e26d8-c766-4d99-bd01-0453ee8f374e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3107228338.4 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/87/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3107228338
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3107228338.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a JUDr. Romana Hargaša v právnej veci navrhovateľa: L., s.r.o. v likvidácii, so sídlom
Z. 19, 911 XX E., T.: XX XXX XXX, zastúpený advokátom Mgr. Petrom Miklóssym, so sídlom Hlavná
1221, Vráble, proti odporcom: 1/ O. M., bytom Z. XX, E., štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená
advokátom JUDr. Martinom Bartkom, so sídlom Legionárska 14, Trenčín, 2/ T. K., bytom M. námestie
XX, E., štátny občan Slovenskej republiky, 3/ N. K., bytom M. námestie XX, E., štátny občan Slovenskej
republiky, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Andreou Kontrovou, so sídlom Legionárska 2, Trenčín,
o určenie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín zo dňa 24. marca 2011, č. k. 19C/209/2007-246, v senáte jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcom 1/, 2/, 3/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd v záhlaví označeným rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým žiadal určiť, že je
podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných Správou katastra Trenčín v liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálneho územia E. ako pozemok parcelného čísla č. XX, zastavané plochy a nádvoria,
pozemok parcelného čísla č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria ako aj rodinného domu súpisného č.
XX, postaveného na parcele č. XX/X, a to v podiele XXXX/XXXX, ďalej k nehnuteľnostiam zapísaným v
liste vlastníctva č. XXXX, katastrálneho územia E. ako pozemok parcelného č. XX/X zastavané plochy a
nádvoria, pozemok parcelného č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súpisného čísla
XXXX na parcele č. XX/X, a to v rovnakom podiele - XXXX/XXXX. Navrhovateľ súčasne žiadal určiť,
že odporkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva č.
XXXX, katastrálneho územia E. ako pozemok parcelného č. XX, zastavané plochy a nádvoria, pozemok
parcelného č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelného č. XX/X, zastavané plochy a
nádvoria ako aj rodinného domu súpisného č. XX na parcele č. XX/X, a to v podiele XXXX/XXXX-in.
Žiadal tiež, aby odporcovia v 2. a 3. rade boli určení za bezpodielových spoluvlastníkov nehnuteľností
zapísaných v liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. E. ako pozemok parcelného č. XX/X, zastavané plochy,
pozemok parcelného č. XX/X a rodinný dom súpisného č. XXXX na parcele č. XX/X v podiele XXXX/
XXXX-in. Zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania vyplýva, že v konaní tamojšieho
súdu sp. zn. 12C/728/95 bol zamietnutý návrh navrhovateľa - L., s.r.o., o určenie, že kúpna zmluva
uzavretá medzi ním a O. M. (odporkyňa v 1. rade) bola odstúpením zrušená. Predmetom tejto napadnutej
kúpnej zmluvy bol prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
E. ako pozemok parcelného č. XX, pozemok parcelného č. XX, ako aj rodinného domu súpisné č. XX
na parcele č. XX, a to v celosti. Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 32Co/233/97-181 bolo
rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. Rozsudkom tamojšieho súdu sp. zn. 12C/1069/2001-269



zo dňa 24.05.2006 v spojení s rozsudkom tunajšieho krajského súdu č. k. 17Co/65/2007-311 zo dňa
19.06.2007 bolo určené, že kúpna zmluva (uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou v 1. rade
o prevode spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam zapísaným v liste vlastníctva č. XXXX pre
katastrálne územie E. ako pozemok parcelného č. XX a pozemok parcelného č. XX, ako aj rodinného
domu súpisného č. XX na parcele č. XX) bola z dôvodu odstúpenia navrhovateľa od nej zrušená v časti
zodpovedajúcej prevodu spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXX-in. Najvyšší súd Slovenskej republiky
uznesením zo dňa 21.05.2008, č. k. 2 Cdo/187/2007-366 dovolanie, ktoré podala odporkyňa v 1. rade
odmietol.

Oba spory na tamojšom súde - sp. zn. 12C/1069/2001 a 12C/728/95 sa týkali tých istých nehnuteľností
a tej istej kúpnej zmluvy. V spore sp. zn. 12C/728/95 sa posudzovalo odstúpenie od celej kúpnej
zmluvy a v spore sp. zn. 12C/1069/2001 čiastočné odstúpenie, ale od tej istej kúpnej zmluvy. Ústavný
súd Slovenskej republiky nálezom zo dňa 02.04.2009, číslo konania II. ÚS č. 19/09-55 zrušil vyššie
uvedené uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 2 Cdo/187/2007 zo dňa 21.05.2008 a
vrátil vec tomuto súdu na ďalšie konanie. Podľa Ústavného súdu boli porušené práva odporkyne v 1.
rade na spravodlivý proces. V rozhodnutí sa konštatuje, že neskoršiemu konaniu o určenie čiastočného
zrušenia kúpnej zmluvy bránil právoplatný rozsudok, ktorým bol skorší návrh o určenie úplného zrušenia
kúpnej zmluvy právoplatne zamietnutý. Išlo o totožnosť účastníkov konania a predmetu konania, teda o
prekážku rozsúdenej veci. V dôsledku citovaného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky Najvyšší
súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 27.08.2009 pod sp. zn. 4 Cdo/155/2009 rozsudok tunajšieho
krajského súdu zo dňa 19.06.2007, sp. zn. 17CoO/65/2007 a rozsudok Okresného súdu Trenčín zo
dňa 24.05.2006, č. k. 12C/1069/2001-29 zrušil a celé toto konanie zastavil s odôvodnením, že išlo o
prekážku rozsúdenej veci - sp. zn. 12C/728/95. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie
E. je zrejmé, že pozemok parcelného č. XX - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelného č.
XX/X - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelného č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria, ako
aj rodinného domu súpisné č. XX na parcele č. XX/X, sú vlastnícky zapísané v celosti na odporkyňu
v 1. rade. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. vyplýval, že nehnuteľnosti, pozemok
parcelného č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria, pozemok parcelného č. XX/X, zastavané plochy a
nádvoria, rodinného domu súpisného č. XXXX na parcele č. XX/X, sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
odporcov v 2. a 3. rade. S poukazom na ustanovenie § 70 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri
nehnuteľností, sú údaje katastra uvedené v § 7 hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Medzi údaje
uvedené v § 7 citovaného zákona patrí aj údaj o vlastníctve k nehnuteľnosti. Nositeľmi práv a
povinností vyplývajúcich z inštitútu vlastníctva, sú z právneho hľadiska osoby zapísané v liste vlastníctva.
Opak zápisu v liste vlastníctva je potrebné preukázať. Ak sa navrhovateľ domáhal určenia, že je
vlastníkom, alebo spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných v liste vlastníctva na inú osobu, bolo
jeho povinnosťou podľa ustanovenia § 120 ods. 1 O.s.p. predložiť o tom dôkazy. Súd tieto dôkazy
hodnotí postupom podľa ust. § 132 O.s.p. Platí prejednacia zásada, ktorou je ovládané občianske súdne
konanie. Podľa tejto zásady je vecou účastníkov tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy. Neunesenie dôkazného bremena postihuje účastníka nepriaznivým následkom v podobe
neúspechu v konaní. Navrhovateľ opieral nadobudnutie svojho spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXX-
in k nehnuteľnostiam označeným v návrhu, o rozsudok zo dňa 24.05.2006, č. k. 12C/1069/2001-269,
ktorý však bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo/155/2009.
Iný právny titul nadobudnutia predmetných nehnuteľností neuviedol. Navrhovateľ nepredložil žiadny
právny titul, od ktorého by bolo možné odvodiť jeho vlastníctvo, či spoluvlastníctvo k predmetným
nehnuteľnostiam. Neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno, preto súd jeho návrh zamietol. O náhrade
trov rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešným odporcom priznal voči navrhovateľovi náhradu
trov konania, vo výške určenej vyhl. č. 655/2004 Z. z. za špecifikované úkony právnej služby, ktoré mu
uložil zaplatiť advokátom odporcov podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., v paričnej lehote 15 dní, ktorú určil
podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi uložil zaplatiť náhradu trov konania odporkyni v 1. rade
vo výške 464,28 eur, a odporcom v 2. a 3 rade vo výške 174,29 eur.

Proti tomuto rozsudku navrhovateľ podal v zákonom určenej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok okresného súdu zmeniť
a jeho návrhu vyhovieť. Súčasne žiadal náhradu trov odvolacieho konania. Závery okresného súdu
považoval za „absolútne zjednodušujúce, keď sa vôbec nevyporiadal s jeho argumentáciou, že zo strany
súdu ide o závery nesprávne, nezákonné a v konečnom dôsledku predstavujúce pre navrhovateľa
odmietnutie práva a spravodlivosti“. Tým, že súd v konaní o zrušenie zmluvy vcelku ako dôvod



zamietnutia návrhu uviedol, že „žalobca neodstúpil platne od kúpnej zmluvy pre čiastočné nezaplatenie
kúpnej ceny“ (rozsudok NS SR sp. zn. MCdo/10/99) bolo povedané, že navrhovateľ neodstúpil (nemohol
odstúpiť) platne od celej zmluvy pre čiastočné nezaplatenie kúpnej ceny, ale nebolo tým zároveň
povedané, že navrhovateľ neodstúpil platne od časti zmluvy pre čiastočné nezaplatenie kúpnej ceny.
Meritórne rozhodnutie tu teda neexistuje, a je na súde, aby v tomto konaní z hľadiska hmotného práva
posúdil platnosť odstúpenia od zmluvy v čiastočnom rozsahu (zodpovedajúcom nezaplatenej časti
kúpnej ceny) a právneho následku odstúpenia - čiastočného zrušenia zmluvy ex tunc zakladajúceho
obnovenie pôvodného stavu pred uzavretím zmluvy - teda vlastníctva navrhovateľa v určitom podiele.
Podľa jeho názoru, zastavenie predchádzajúceho konania pre prekážku res iudicata bolo nesprávne.
Za také považuje rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré bolo príčinou zastavenia
konania. V predchádzajúcich konaniach sa súdy vecou zaoberali nielen z hľadiska hmotného práva, ale
sa zaoberali aj tým, či predchádzajúce súdne rozhodnutie predstavuje prekážku res iudicata alebo nie.
Aj v tomto konaní ide o to isté, prvé súdne konanie preň res iudicata rozhodne nepredstavuje. Základom
pre rozhodnutie súdu musí byť preto hmotnoprávne posúdenie odstúpenia od zmluvy a jeho platnosti v
čiastočnom rozsahu, ako otázky predbežnej.

Odporkyňa v 1. rade v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhla potvrdiť rozsudok
okresného súdu. Podľa jej názoru, sú námietky navrhovateľa proti rozsudku okresného súdu úplne
nedôvodné a zavádzajúce. Nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky úplne jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností sa deklaruje záväzný právny názor, že otázka platnosti, či neplatnosti právneho
úkonu - odstúpenie od kúpnej zmluvy obchodnou spoločnosťou L.., ktorý právny úkon mal zakladať
vlastnícky nárok navrhovateľa, bola raz a navždy právoplatne rozhodnutá rozsudkom Okresného súdu
Trenčín, č. k. 12C/657/95-37 zo dňa 12.12.1995 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.
k. 32Co/233/97-181 zo dňa 10.09.1998, a to tak, že tento právny úkon je neplatný. V zmysle dôvodov
nálezu Ústavného súdu SR je tento právny úkon neplatný v celom rozsahu jeho posudzovania. Na
základe toho nie je potom možné platnosť tohto právneho úkonu opätovne posudzovať, a to ani otázku
predbežnú v zmysle ust. § 135 O.s.p. tak, ako sa toho neustále domáha navrhovateľ. Keďže navrhovateľ
neuviedol inú právnu skutočnosť, z ktorej by vyvodil svoje vlastnícke právo, preto okresnému súdu
nezostávalo len jeho návrh pre neunesenie dôkazného bremena zamietnuť. Žiadala súčasne náhradu
trov odvolacieho konania.

Odporcovia v 2. a 3. rade sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní navrhovateľa rozhodol
bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a svoje rozhodnutie verejne
vyhlásil podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p.

Navrhovateľ podľa obsahu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., ktorý spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci prvostupňovým súdom.

Krajský súd po preskúmaní veci zistil, že navrhovateľom uplatnený odvolací dôvod nie je uplatnený
opodstatnene.

Okresný súd vec správne právne posúdil, jeho rozhodnutie je odôvodnené v súlade s kritériami v
ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., správne a presvedčivo, preto odvolací súd v zmysle ust. § 219
ods. 2 O.s.p. na dôvody okresného súdu poukazuje, ale zároveň považuje za potrebné k odvolaniu
navrhovateľa uviesť nasledovné.

Predovšetkým odvolací súd považuje za potrebné poukázať na jednu zo zásad demokratického štátu,
ktorým je rozhodovanie súdu v rámci zákona a na jeho základe a legitímne očakávanie účastníkov
súdneho konania, že v analogickej veci bude súdne rozhodnutie identické.



V prejednávanej veci nie je skutkový stav iný, než ho zistil okresný súd.

Je potrebné zodpovedať na otázku, či je správny záver okresného súdu, že navrhovateľ neuniesol
v konaní dôkazné bremeno, pretože nepreukázal, že vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícke právo k
vyššie identifikovaným nehnuteľnostiam nadobudol právne kvalifikovaným spôsobom. Ako správne
uviedol okresný súd, vlastnícke právo sa podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka nadobúda
originárnym alebo derivatívnym spôsobom - a to kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Navrhovateľ
pôvodne tvrdil, že svoje spoluvlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam odvodzuje z
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 24.05.2006, č. k. 12C/1069/2001-269 v spojení s rozsudkom
tunajšieho krajského súdu zo dňa 19.06.2007, č. k. 17Co/65/2007-311, ktorým bolo určené, že v
dôsledku jeho odstúpenia od kúpnej zmluvy zo dňa 29.01.1993, bola táto čiastočne zrušená a v
dôsledkom tohto odstúpenia sú vecno-právne účinky, t. j. účinným odstúpením od zmluvy ex tunc
zaniká právny dôvod, na základe ktorého sa nadobúdateľ stal vlastníkom nehnuteľnosti, a obnovuje
sa predchádzajúci stav. Uvedené právne závery okresného a krajského súdu nepovažoval Ústavný
súd Slovenskej republiky za správny. V odôvodnení svojho nálezu zo dňa 2. apríla 2009, č. k. II.
ÚS 19/09-55 vyslovil právny názor, že je potrebné vychádzať z toho, že skoršie konanie o návrhu
navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že kúpna zmluva bola odstúpením od nej zrušená, sp. zn.
12C/657/98 tamojšieho súdu v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. septembra
1995, č. k. 32Co/233/97-181, zakladá prekážku veci rozsúdenej, pretože v tomto konaní museli súdy
posudzovať platnosť odstúpenia od nej v celom rozsahu zmluvy, teda aj tej časti, ktorá bola predmetom
neskoršieho konania o určenie, že zmluva bola sčasti zrušená (rozsudok tamojšieho súdu sp. zn.
12C/1069/2001-269 z 24. mája 2006 v spojení s rozsudkom tunajšieho krajského súdu zo dňa 19.
júna 2007, č. k. 17Co/65/2007-311. Uvedený právny záver Ústavného súdu Slovenskej republiky v
označenom náleze viedol k zrušeniu uznesenia Najvyššieho súdu SR o dovolaní a následnému zrušeniu
rozsudkov súdov nižšieho stupňa a k zastaveniu konania v dôsledku prekážky veci rozhodnutej (res
iudicata podľa ust. § 159 ods. 3 O.s.p.).

Vychádzajúc z uvedeného právneho záveru Ústavného súdu Slovenskej republiky, s poukazom na
legitímne očakávanie účastníkov konania, že v analogickej veci bude rozhodnutie súdu rovnaké, v
danom prípade z aspektu právneho záveru, že pokiaľ sa posudzovala platnosť odstúpenia od celej
kúpnej zmluvy, uvedené posudzovanie sa dotýkalo platnosti odstúpenia od celej zmluvy, teda aj tej časti,
na základe ktorej navrhovateľ vyvodzuje, že znamenala jej čiastočné zrušenie a z nej vyplývajúce vecno-
právne účinky, teda obnovenie vlastníckeho práva v podiele - v rozsahu, v akom od zmluvy odstúpil.
Navrhovateľ teda vzhľadom na uvedené, nenadobudol v dôsledku odstúpenia od zmluvy spoluvlastnícke
právo a nepreukázal, že ho prípadne nadobudol iným právne významným spôsobom, ako to predpokladá
ust. § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto okresný súd správne jeho návrh zamietol.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1
O.s.p. a úspešným odporcom ich náhradu proti navrhovateľovi nepriznal, pretože odporkyňa v 1. rade
ich riadne a včas nevyčíslila a odporcovia v 2. a 3. rade náhradu trov odvolacieho konania nežiadali.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .