Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/306/2017 z 24. 7. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. júla 2018, sp. zn. 11Co/306/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7114221352.3 Krajský súd Košice | 11Co/306/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7114221352.3 | 2018-07-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/15933448-c4ac-4e69-b440-fb2d93b5a2b5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7114221352.3 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/306/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114221352
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Matyiová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114221352.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr.
Jarmily Čabaiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobkyne S.. J. N., advokátky, so sídlom J., C. 20,
proti žalovanému MUDr. S. o zaplatenie 201,20 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku 38C
62/2015-81 z 8.3.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 201,20 € s
prísl. do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vyslovil, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala zaplatenia 201,20 € s úrokom z omeškania
vo výške 5,25 % ročne od 4.12.2013 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že ako advokátka
zastupovala žalovaného v procesnom postavení žalobcu v spore sp. zn. 20C/75/2013 pred Okresným
súdom Košice II o zaplatenie 2.635 € s prísl. oproti vráteniu bicykla, že na začiatku zastupovania
bola so žalovaným dňa 21.11.2011 spísaná zmluva o právnej pomoci, že žalovaný bol súčasne
poučený o trovách konania, ktoré vzniknú z titulu trov právneho zastupovania a súdneho poplatku,
že žalovaný zložil zálohu na trovy právneho zastúpenia dňa 28.11.2011 v sume 250 € a 4.11.2013
po predchádzajúcej výzve z 3.7.2013 aj sumu 200 €, že pre narušenie dôvery medzi advokátom a
klientom a neuhradenie primeraného preddavku na trovy právneho zastupovania žalobkyňa žalovanému
listom z 25.11.2013 vypovedala plnú moc a zaslala mu na vec sa vzťahujúce doklady a faktúru z
25.11.2013 za odmenu a výdavky za úkony právnej služby, podľa ktorej žalovaný dlhoval na trovách
právneho zastúpenia sumu 257,63 €, ktorú zásielku žalovaný prevzal 3.12.2013 a dňa 17.12.2013
zaplatil nedoplatok 56,43 € s vyjadrením, že ďalšiu sumu nezaplatí.

3. Proti súdom vo veci vydanému platobnému rozkazu sp. zn. 35Ro 254/2014-8 z 25.9.2014 podal
žalovaný odpor namietajúc, že po vyčerpaní zálohy 250 € nedostal od žalobkyne vysvetlenie, za čo
účtovala sumu 100,63 € dňa 24.10.2012 pri jeho osobnej návšteve u nej a rovnako ani ďalšiu sumu
100,63 €, účtovanú 4.11.2012. Preto uviedol, že z faktúry nezaplatí 201,20 €. Nevedel ani vyúčtovanie
sumy 598,54 €, vo faktúre je už 654 €, o čom nebol informovaný na začiatku právneho zastúpenia. V
liste zo 6.11.2013 uviedol, že na začiatku právneho zastupovania v roku 2010 ho žalobkyňa informovala
o tom, že trovy právneho zastúpenia budú vo výške 250 € s čím súhlasil a o súdnom poplatku nebol
informovaný a ani o tom, že by sa mali trovy zdvojnásobiť, resp. strojnásobiť.



4. Súd po vykonaní dokazovania listinnými dôkazmi (medzi nimi aj dôkazom vykonaným a
oboznámeným na pojednávaní dňa 8.3.2017 - záznam z porady s klientom z 24.10.2012, 4.11.2013,
21.11.2013, 28.11.2011) ustálil skutkový stav a zistil, že žalobkyňa ako advokátka na základe plnej moci
z 28.11.2011 zastupovala žalovaného v procesnom postavení žalobcu v spore sp. zn. 20C 75/2013 na
Okresnom súde Košice II proti žalovanému JUMP, s.r.o., o zaplatenie 2.635 € s prísl., že žalobkyňa
preukázateľne vykonala tieto úkony právnej služby, ktoré si vyfakturovala dňa 25.11.2013: prevzatie a
príprava zastúpenia dňa 28.11.2011, písomné podanie žaloby na súd dňa 7.2.2012, ďalšia porada s
klientom vo veci samej v advokátskej kancelárii (ďalej len „AK“) dňa 24.10.2012, písomné podanie na
súd - vyjadrenie vo veci zo dňa 25.10.2012, písomné podanie na súd - odvolanie proti trovám konania
zo dňa 12.7.2013, ďalšia porada s klientom v AK vo veci samej v dňa 4.11.2013, účasť na pojednávaní
dňa 5.11.2013. Konštatoval, že za tieto úkony jej patrí odmena vo výške 654,08 € (6 x 100,63=603,78
+ 1x 50,30 € (1/2 zo 100,63 €), plus režijný paušál (náhrada hotových výdavkov, pozn. odvolacieho
súdu) podľa za rok 2011 vo výške 7,41 €, za rok 2012 vo výške 30,52 € (4x 7,63 €), a za rok 2013 vo
výške 15,62 € (2 x 7,81 €), spolu 707,63 € bez DPH. Vychádzajúc zo skutočnosti, že medzi stranami
nebolo sporné, že žalovaný žalobkyni uhradil spolu sumu 506,43 € (dňa 28.11.2011 zložil zálohu na trovy
právneho zastúpenia vo výške 250 €, dňa 4.11.2013 zaplatil sumu 200 € a dňa 17.12.2013 sumu 56,43
€), súd uzavrel, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť 201,20 € titulom odmeny a nákladov za právnu
službu vo veci sp. zn. 20C 75/2013 spolu so zákonným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho
po dni doručenia faktúry.

5. Právne súd vec posudzoval podľa § 24 ods. 1, 2, 3, § 18 ods. 4 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov.

6. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný namietajúc, že na pojednávaní dňa 8.3.2017
sudkyňa najprv uviedla, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalobkyňou vykonané úkony boli uhradené,
až po predložení zmluvy o právnej pomoci sudkyňa zmenila názor a „žaloba je dôvodná“. Argumentoval,
že preňho platí zmluva z 21.11.2011 a nie nejaké ex post poučenie o trovách konania vymyslené
štyri roky po nej. S položkami z 24.10.2012 a 4.11.2013 nesúhlasil, čo vysvetlil žalobkyni v liste zo
6.11.2013 a v e-maily z 5.12.2013. K bodu 18 napadnutého rozsudku argumentoval, že v zmluve o
právnej pomoci z 21.11.2011 nie je uvedená žiadna suma 159 € ani plus 108 € a vytýkal, že v konaní,
v ktorom ho žalobkyňa zastupovala, súd od 19.9.2012 do septembra 2013 brzdil pojednávanie, na čo
upozornil žalobkyňu a vyjadril s tým svoj nesúhlas 12.7.2013. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok.

8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Podľa názoru žalobkyne súd vykonal dokazovanie v zmysle
§ 188 ods. 1 CSP a riadne zistil skutkový stav. Žalovanému bola zaslaná faktúra odmeny a výdavkov za
úkony právnej služby zo dňa 25.11.2013, z ktorej uhradil len 56,43 €. Dôvody, pre ktoré neuhradil celý
nedoplatok a ktoré uviedol v odvolaní sú právne bezvýznamné.

9. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý platí aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

10. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia tohto zákona, zostávajú zachované.

11. Pri zmenách právnych predpisov procesnoprávnej povahy platí zásada (vo vzťahu k civilnému
sporovému poriadku výslovne vyjadrená v § 470 ods. 1 CSP), že nové procesné právo (jeho zmeny)
platí odo dňa nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy (Civilného sporového poriadku) i pre konania
(spory) začaté pred nadobudnutím jej účinnosti.

12. Žalobkyňa žalobu podala dňa 22.8.2014, súd prvej inštancie spor rozhodol 8.3.2017, odvolanie bolo
podané 20.4.2017, teda po nadobudnutí účinnosti Civilného sporového poriadku, a preto aj odvolací súd
vec posudzoval a rozhodoval za účinnosti CSP.



13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016,
ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné, s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil dňa
19.7.2018 na úradnej tabuli súdu v súlade s § 378 a § 219 CSP, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379
a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok je vecne
správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

14. Odvolací súd v posudzovanom spore po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutého rozsudku
konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového
stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov
účastníkov nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok
hodnotenia jeho dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, §
193, § 194 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia
alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. V konaní neboli zistené ani žiadne vady v
zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie i
zákonu zodpovedajúcimi dôvodmi rozsudku, na ktoré v celom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

16. Odvolateľ neuviedol žiadne také vecné a právne relevantné dôvody, ktoré by preňho ako žalovaného
privodili priaznivé rozhodnutie. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by
odôvodňovali iné rozhodnutie o uplatnenom nároku vo vzťahu k odvolateľovi.

17. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (takisto ako dovtedy účinný Občiansky súdny poriadok)
upravuje povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť strán sporu (v teórii procesného práva sa pomenúva
ako tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), ktoré sú v sporovom konaní naplnením princípu
kontradiktórnosti (prejednacej zásady) stanovujúceho, že je zásadne vecou sporovej strany tvrdiť
skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení, pričom bremeno tvrdenia a
dôkazné bremeno je medzi stranami sporu rozdelené v závislosti od toho, ako vymedzuje právna norma
práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Strana sporu je preto povinná (§ 132 CSP) tvrdiť
(pravdivo a úplne) rozhodujúce skutočnosti a navrhnúť dôkazy na preukázanie tých právne významných
skutočností, ohľadom ktorých má bremeno tvrdenia (ktoré sú podľa hmotného práva v jeho záujme).
Pritom posúdenie, ktorá zo strán sporu má dôkazné bremeno na preukázanie určitých skutočností, je
možné iba pri znalosti hmotnoprávneho predpisu, ktorý súd aplikuje na zistený skutkový stav. Súdna prax
vykladá pojem dôkazného bremena tak, že sa ním rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za
to, že počas konania vykonanými dôkazmi neboli preukázané jej tvrdenia, a preto muselo byť rozhodnuté
v jej neprospech. Procesný zmysel dôkazného bremena vyniká predovšetkým v dôkaznej situácii, keď
aktívna strana sporu bezozbytku splnila svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú. Jeho pravým
cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, kedy určitá skutočnosť, v spore podstatná,
nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla) dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledok hodnotenia
dôkazov neumožňuje súdu prijať ani záver o pravdivosti tejto skutočnosti ale ani záver o tom, že by
bola nepravdivá. Aj v týchto prípadoch (tzv. dôkaznej núdze) musí súd rozhodnúť v neprospech tohto
účastníka, v ktorého záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

18. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

19. Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz,
ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že
skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 185 ods. 1, 2 CSP).

20. V prejednávanej veci medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa ako advokátka zastupovala
žalovaného v procesnom postavení žalobcu v spore vedenom na Okresnom súde Košice II sp. zn.
20C 75/2013, v ktorom je založené plnomocenstvo udelené žalovaným pre žalobkyňu dňa 28.11.2011.
Z obsahu plnomocenstva vyplýva, že splnomocniteľ - klient „berie na vedomie, že podľa zmluvy o
poskytovaní právnych služieb, patrí advokátovi odmena, náhrada hotových nákladov a náhrada za stratu



času. Povinný som ju zaplatiť kedykoľvek mi bude vyúčtovaná spoločne a nerozdielne s tými, ktorí spolu
so mnou dali splnomocnenie, bez ohľadu na to, či bola prisúdená voči odporcovi. Povinný som zaplatiť
požadovaný preddavok“. Takisto nebolo sporné, že žalovaný zaplatil dňa 28.11.2011 zálohu na trovy
právneho zastupovania v sume 250 €. Žalobkyňa písomne výzvou z 3.7.2013 oznámila žalovanému
termín pojednávania vytýčený na deň 5.11.2013 s tým, že v súvislosti s pokračovaním konania je
potrebné doplniť zálohu na trovy právneho zastupovania v sume 300 € do pokladne advokátskej
kancelárie z dôvodu, že dovtedy zložená záloha je vyčerpaná. Dňa 4.11.2013 žalovaný uhradil žalobkyni
sumu 200 €. Z faktúry odmeny a výdavkov za advokátske úkony právnych služieb vystavenej dňa
25.11.2013 žalobkyňou pre klienta, t.j. v tomto konaní žalovaného vyplýva, že pozostáva z úkonov
právnej služby za prevzatie a prípravu zastupovania z 21.11.2011 v sume 100,63 €, podania návrhu
na začatie konania na súd dňa 7.2.2012 v sume 100,63 €, odvolania do trov proti platobnému rozkazu
z 12.7.2012 v sume 50,30 €, ďalšej porady s klientom vo veci samej z 24.10.2012 v sume 100,63 €,
vyjadrenia vo veci samej z 25.10.2012 v sume 100,63 €, ďalšej porady s klientom zo 4.11.2013 v sume
100,63 € a zastupovania na pojednávaní dňa 5.11.2013 v sume 100,63 €.

21. Zo zápisnice z pojednávania vo veci dňa 8.3.2017 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
predbežne konštatoval, že žaloba je nedôvodná, pretože žalobkyňa nepreukázala rozsah úkonov
právnej služby. Na to reagovala žalobkyňa, ktorá krátkou cestou doručila súdu - a tento potom následne
žalovanému - záznam jednania medzi žalobkyňou a žalovaným z 24.10.2012 a zo 4.11.2013, ktoré
boli žalovaným podpísané. Na výzvu súdu potom strany sporu oznámili, že ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania nemajú a súd v súlade s ust. § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené. Z uvedenej
chronológie vyplýva, že žalobkyňa prostriedok procesného útoku (písomné dôkazy na preukázanie
rozsahu uplatňovaných právnych služieb) uplatnila najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
dokazovanie končí (§ 154 CSP v spojení s § 185 ods. 2 CSP), preto na ne správne súd pri následnom
rozhodovaní o uplatňovanom nároku prihliadol, lebo ich predložením žalobkyňa uniesla svoje dôkazné
bremeno a preukázala rozsah právnych služieb, ktorých zaplatenia sa v konaní domáhala.

22. Spôsob určenia a výšku odmeny, náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času advokáta za
právne služby poskytované klientom na základe dohody alebo ustanovenia na to oprávneným orgánom
upravuje vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

23. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase, t.j. v čase
zastupovania žalobkyňou, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo
druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto
vyhláška neustanovuje inak.

24. Podľa § 10 ods. 1 cit. vyhlášky ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden
úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 € do 6.638,78 € 41,49 € + 9,96 € za každých aj
začatých 331,94 € prevyšujúcich sumu 663,88 €.

25. Podľa § 13a cit. ods. 1 cit. vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za
tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia
porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný
orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a
na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich
úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri
hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny.

26. Podľa § 13a cit. ods. 2 cit. vyhlášky odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej
odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o
rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,

27. Z faktúry odmeny a výdavkov za advokátske úkony právnych služieb vystavenej dňa 25.11.2013
žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa nimi uplatnila v adekvátnej, správnej výške iba úkony vyplývajúce
a predpokladané vyhláškou o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v
platnom znení. Takýmto úkonom právnej služby je aj úkon úkon - odvolanie proti trovám konania. V
súvislosti s týmto úkonom odvolací súd poukazuje na tom, že advokátka správne podala odvolanie proti



výroku o trovách konania platobného rozkazu, pretože ak by odvolanie nepodala a jej klient (v tomto
konaní žalovaný, pozn. odvolacieho súdu) by bol v konaní sp. zn. 20C 75/2013 úspešný, súd by mu tieto
trovy konania nepriznal a znášal by ich sám klient, teda aj ako úspešný v konaní by ich musel advokátke
zaplatiť sám a nie protistrana. Advokátka teda konala riadne, starostlivo, účelne, v právnej aj v súdnej
praxi bežne zaužívaným spôsobom.

28. Úkony právnej služby vykonané advokátom pri zastupovaní klienta musia byť účelné. Pri
posudzovaní tohto kritéria vo vzťahu k žalovanému namietanému úkonu právnej služby odvolací súd
vyhodnotil žalobkyňou fakturovaný úkon právnej služby z 24.10.2012 (ďalšia porada s klientom v AK)
jednoznačne ako účelný vzhľadom k tomu, že predchádzal dňu (25.10.2012) kedy sa advokátka vo
veci 20C 75/2013 vyjadrila k odporu proti v tomto konaní žalovanej spoločnosti JUMP s.r.o. proti
podanému platobnému rozkazu. Takisto bol účelný úkon právnej služby zo 4.11.2012 (ďalšia porada s
klientom v AK), pretože dňa 5.11.2013 sa vo veci 20C 75/2013 uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa
advokátka zúčastnila. Obe tieto žalovaným namietané úkony boli realizované riadne, účelne, s odbornou
starostlivosťou, a preto uplatnený nárok na odmenu za ne je dôvodný.

29. K námietke odvolateľa k bodu 18 rozsudku, že v zmluve o právnej pomoci z 21.11.2011 nie je uvedená
žiadna suma 159 € ani 108 € odvolací súd uvádza, že tieto sumy síce nie sú uvedené v zmluve o
právnej pomoci, ale v zázname podpísanom žalovaným z 21.11.2011 z prvej návštevy žalovaného v AK,
z ktorého vyplýva, že požiadal o zastupovanie v právnej veci o zaplatenie sumy 2.635 €, v ktorom je
uvedené „bolo dané poučenie o trovách konania z titulu súdneho poplatku vo výške 6 % zo žalovanej
sumy a z titulu trov právneho zastupovania v sume 159 € +108 €/1 úkon právnej služby, ktoré sa zaväzuje
zaplatiť“. Odvolací súd poznamenáva, že následne dňa 28.11.2011 odvolateľ podpísal plnomocenstvo
pre advokátku a po výzve súdu zaplatil súdny poplatok vo veci dňa 24.5.2012 vo výške 158 €, teda vo
výške (takmer), ktorá mu bola advokátkou oznámená v zázname z 21.11.2011.

30. S poukazom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením
rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje a rozsudok ako vecne správny potvrdil.

31. Žalovaný ako odvolateľ nemal úspech v odvolacom konaní, žalobkyňa bola v odvolacom konaní
plne úspešná, preto jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením (§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, § 396 ods.
1 CSP).

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).



Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej
obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).