Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/192/2012 z 22. 11. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Košice z 22. novembra 2012, sp. zn. 9Co/192/2012, ECLI:SK:KSKE:2012:7211226552.1
Krajský súd Košice | 9Co/192/2012 | ECLI:SK:KSKE:2012:7211226552.1 | 2012-11-22 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/70f0fb1f-bc6f-43b0-89b2-022f2031bf23
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7211226552.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/192/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211226552
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Mazáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7211226552.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika, s.r.o., so sídlom
Novodvorská 994, Praha 4, IČO: 25117483, zastúpeného Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom Údernícka 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: Ľ. K., L.. XX.X.XXXX, bytom
D. XXX/XX, Y., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so
sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so
sídlom Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 976,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Košice II, zo dňa 15. mája 2012, č. k. 24C/95/2011-60 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e   uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o náhrade trov konania vo vzťahu
medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom.

Navrhovateľovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil a o trovách konania účastníkov rozhodol
tak, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a odporcovi ich náhradu nepriznal.  Ďalším
výrokom zaviazal navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 141,79 eur na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia a vrátil
navrhovateľovi súdny poplatok v sume 51,87 eur cestou Daňového úradu Bratislava v lehote do 30 dní
od právoplatnosti uznesenia.

V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným na súde dňa
26.9.2011 žiadal, aby súd  uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu 976,11 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania
od 6.8.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Vedľajší účastník podaním doručeným súdu dňa
13.3.2012 oznámil, že vstupuje do konania na strane odporcu. Uviedol, že dňa 15.5.2012, pred začatím
pojednávania, navrhovateľ vzal návrh na začatie konania v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť
s tým, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania v súlade so svojím faxovým
podaním doručeným súdu dňa 14.5.2012. Citoval ustanovenie § 96 ods. 1, 2, 3 O.s.p., a konštatoval,
že v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa
§ 146 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania a
úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, keďže si ich neuplatnil. Uviedol, že priznal náhradu trov
konania vedľajšiemu účastníkovi na strane úspešného odporcu v sume 141,79 eur, ktoré pozostávajú z
trov právneho zastúpenia advokátom za 2 úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava zastupovania
dňa 2.1.2012 a podania vo veci zo dňa 11.4.2012, t.j. 2 x 51,45 eur, 2 x režijný paušál  7,63 eur, vrátane
20 % DPH. Ďalej citoval  ustanovenie § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v
platnom znení, a konštatoval, že navrhovateľ zaplatil súdny poplatok v sume 58,50 eur dňa 26.9.2011 a
rozhodol o vrátení súdneho poplatku kráteného o 6,63 eur (58,50 - 6,63 = 51,87 eur).



Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším
účastníkom, podal včas odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok o trovách
konania preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi
náhradu trov konania neprizná a zároveň si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 19,12
eur s DPH. Citoval ustanovenie § 93 ods. 1, 2, § 142 ods. 1, § 146 ods. 2, § 150 ods. 1, 2 O.s.p.
a vyslovil názor, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie,
alebo bránenie práva. Poukázal na cieľ Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a konštatoval,
že nevidí význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia
je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybnil nutnosť a účelnosť vynaloženia trov
právneho zastúpenia vedľajším účastníkom a vyslovil názor, že v danom prípade nemožno prijať záver,
že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol
právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť
samotné združenie bez právneho zastúpenia. Poukázal na to, že podľa údajov registrácie Ministerstvom
vnútra SR samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a bol toho
názoru, že ak sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy
právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov, nakoľko v opačnom prípade jeho konanie vytvára
dojem účelovosti, čo ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5Co/26/2012.
Skutočnosť, že združenie samo bez právneho zastúpenia vystupuje na strane žalobcu spolu s občanmi
Slovenskej republiky vo viacerých sporoch na ochranu spotrebiteľov, prípadne občanov Slovenskej
republiky, v týchto sporoch samo zastupuje, potvrdzuje, že právne zastúpenie vedľajšieho účastníka v
predmetom spore je nehospodárne. Vyslovil názor, že konaním vedľajšieho účastníka v podobe jeho
právneho zastúpenia dochádza k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania
a na túto skutočnosť, by mal súd prihliadať a reflektovať použitím ustanovenia § 150 O.s.p. V tomto
smere poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/105/2012, sp. zn.
16Co/100/2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13Co/36/2012. Zároveň poukázal aj
na to, že rozhodnutie o náhrade za úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia je
nepreskúmateľné, nakoľko z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom sa právny zástupca oboznámil
so spisovým materiálom a navyše vyjadrenia právneho zástupcu v konaní sú zhodné s vyjadreniami v
iných konaniach.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol uznesenie v jeho napadnutej časti
ako vecne správne potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 40,03 eur.
Uviedol, že aplikácia § 150 ods. 1 O.s.p. na danú právnu vec je nenáležitá, pretože pre posúdenie
možnosti aplikácie § 150 ods. 1 O.s.p. je podstatné zisťovať okolnosti súvisiace so stavom pred
začatím sporu, so správaním sa účastníkov v priebehu sporu a s okolnosťami uplatnenia nároku. Z
uvedeného vyplýva, že správanie sa žalobcu v spore, ale najmä okolnosti, za ktorých žalobca spoločne
na celom Slovensku uplatňuje pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok, po použití nekalých
obchodných praktik a premlčané pohľadávky nedávajú predpoklad pre aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p.
Uviedol, že vedľajší účastník môže preukázať, že v množstve súdnych sporoch spôsobil už jeho vstup do
konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre navrhovateľa odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc
si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal
zastaviť. Žalobca potom, čo mu je doručené oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania,
prípadne potom, čo vstup vedľajšieho účastníka do konania zistí iným spôsobom, plošne berie žaloby
späť. Konštatoval, že zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu.
Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby aj účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu mu
nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Nerozumel tomu,
že prečo by neúspešné spory žalobcu mali byť dotované z prostriedkov štátu, prípadne z prostriedkov
združenia a čím by si mal žalobca zaslúžiť takúto ochranu svojich záujmov. K argumentácii žalobcu,
že úkon právnej služby prevzatie a príprava nie je úkonom v tomto konaní preukázaným uviedol,
že tento úkon je  mimoriadne dôležitým úkonom, kedy sa advokátom zhodnocuje opodstatnenosť,
účelnosť, stratégia a taktika právneho zastupovania a následne sa táto analýza konzultuje na prvej
porade s klientom. Podľa jeho pokynov sa zisťuje evidencia živej spotrebiteľskej veci na súde a zisťuje
sa dodávateľ, ktorý žalobu podal vrátane súvisiacich administratívnych evidencií. Tento úkon v sebe
zahrňuje aj žiadosť o poskytnutie informácií potrebných na vstup do konania, administratívnu činnosť
sekretariátu kancelárie spočívajúcu v evidencii v menoslove, v ďalších evidenčných pomôckach podľa
spisového poriadku, pridelení spisovej značky, založení spisu, vyhotovení písomného podania o vstupe
do konania a jeho zaslanie súdu. Oznámením o vstupe nebol ukončený proces prípravy právneho



zastúpenia, pretože z povahy činnosti vedľajšieho účastníka v konaní a okolností jeho vstupu do súdnych
konaní na ochranu spotrebiteľa je zrejmé, že s predmetom spotrebiteľskej veci sa môže oboznámiť až
potom, čo sa doručením oznámenia o vstupe súdu stane v konaní vedľajším účastníkom. Vyslovil názor,
že súd pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej
únie, judikatúrou Súdneho dvora EÚ, v súlade s ustálenou súdnou praxou a právnou teóriou. Ďalej citoval
čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ, čl. 38, čl. 47 Charty základných práv EÚ a novelizované znenie
ustanovenia §  137 O.s.p. Konštatoval, že ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na
náhradu trov konania, de facto by to znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov ich združením
na súdoch. Ďalej citoval čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a uviedol, že
ústavný rozmer práva účastníka na náhradu trov konania úspešnom v súdnom spore vyplýva z nálezov
Ústavného súdu SR. Vyslovil názor, že trovy právneho zastúpenia treba považovať v každom prípade
za účelne vynaložené trovy. Každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej, skutkovo a právne menej
zložitej veci bol zastúpený advokátom. Toto ústavne zaručené právo môže uplatňovať v rámci celej
republiky bez ohľadu na to, že voľba miestneho advokáta by bola spojená s menšími trovami, než
udelenie plnomocenstva právnemu zástupcovi mimo mesta alebo obce, kde účastník konania býva.
Zdôraznil, že argumentácia žalobcu v jeho odvolaní nie je nenáležitá, a preto navrhol uznesenie v jeho
napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania preskúmal
uznesenie v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa je nedôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 150 ods. 2 O.s.p. ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže
ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu
veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška
neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb, ak nie je ustanovené inak považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia
alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej
služby; za cenu práva sa považujú aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.

Ustanovenie § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil,
že sa konanie muselo zastaviť. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska nie podľa
hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by
po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto pokiaľ navrhovateľ
vzal návrh späť z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný
nahradiť trovy konania odporcovi (pokiaľ neprichádza do úvahy postup podľa § 146 ods. 2 veta druhá
O.s.p.).

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. vedľajší účastník má rovnaké procesné práva ako účastník konania, na strane
ktorého vystupuje. Preto to, čo sa vzťahuje na účastníka konania, platí, najmä z hľadiska náhrady trov
konania aj pre vedľajšieho účastníka.

Predpoklad na priznanie náhrady trov konania v posudzovanej veci treba interpretovať v súlade s dvomi
významnými právnymi normami:



1. podľa článku 47 ods. 2 Ústavy, každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi....

2. podľa § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s
inými spotrebiteľmi v združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a
presadzovať oprávnené záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám,
ktoré spôsobili škodu na právach spotrebiteľov.

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu
ochranu (čl. 46 ods. 1 Ústavy) a každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi, za podmienok
ustanovených zákonom. Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné právo na právnu pomoc
uplatnilo aj združenie spotrebiteľov a preto toto právo môže uplatniť aj také združenie. Do obsahu
tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie účastníka konania (každého)
advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že spotrebitelia, združení v nejakom
združení, sú schopní uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci spočívajúcej
v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou za špecifickým
účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho súdu, vytvorené aj
z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom brániť v konaní pred
príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných predpisov, ktorú nemožno
stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa), a tak len zo zamerania na
ochranu spotrebiteľa sa nemôže, podľa odvolacieho súdu, vyvodzovať, že také združenie je schopné
zabezpečiť realizáciu základného práva na súdnu ochranu bez zastúpenia advokátom. Navyše, v zákone
č. 250/2007 Z. z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a).
Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu
(porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc,
ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že
podľa článku 2 ods. 3 Ústavy každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť,
aby konal niečo, čo zákon neukladá. Združeniu podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. žiaden zákon
nezakazuje byť zastúpený advokátom (podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch)
a tento záver musí byť základom pre posúdenie práva združenia, na náhradu trov konania vzniknutých
trovami advokátskeho zastúpenia.

Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy v spojení s § 3 ods. 4
zákona č. 250/2007 Z. z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2 O.s.p.,
osobitne ku náhrade trov konania, vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom. Vychádzajúc
z takéhoto výkladu ústavy a zákona o ochrane spotrebiteľov odvolací súd je názoru, že súčasťou ochrany
spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods. 2 O.s.p., ktorý
akceptuje, že združenie spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu ochranu, zásadne má právo
na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada
by mohla byť nepriznaná len v prípade, ak by niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení
advokátom boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe
toho, že združenie spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Za neúčelný úkon
však nemožno bez ďalšieho považovať vstup vedľajšieho účastníka do konania, lebo po prvé, taký úkon
Občiansky súdny poriadok upravuje a pripúšťa bez obmedzenia (jediným obmedzením je to, že konanie
zatiaľ právoplatne neskončilo) a po druhé, ide o vstup do neprávoplatne skončeného konania, v ktorom
sa nedá vopred vylúčiť, že vedľajší účastník so zreteľom na povahu súdnej ochrany a jej špecifický
predmet, ktorým je ochrana spotrebiteľa vo všeobecnosti môže účinným spôsobom plniť svoju funkciu
vedľajšieho účastníka. V tejto veci došlo k takému vstupu do konania, ktorý odvolací súd nepovažuje,
so zreteľom na uvedené, za neúčelný procesný úkon, a teda aj trovy tohto úkonu nie sú neúčelne
vynaloženými trovami a odvolací súd ani iné neúčelné úkony právnej pomoci nezistil.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku podľa
§ 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľ bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo
na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho
konania odvolací súd nepriznal, pretože trovy odvolacieho konania, ktoré si uplatnil vedľajší účastník vo



výške 40,03 eur (vyjadrenie k odvolaniu, režijný paušál, 20 % DPH), odvolací súd nepovažoval za účelne
vynaložené trovy, jednak z dôvodu, že odvolanie navrhovateľa mu bolo doručené na vedomie v súlade
s ustanovením § 209a ods. 1 O.s.p. (v danom prípade odvolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu vo
veci samej) a taktiež odvolací súd dospel k záveru, že uvedené podanie vedľajšieho účastníka žiadnym
spôsobom neprispelo a so zreteľom na skutkový a právny stav veci ani nemohlo prispieť k vytvoreniu
skutkového a právneho základu na rozhodnutie odvolacieho súdu.

Toto rozhodnutie prijal senát  Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.