{"guid": "01fa8cbd-e64b-49d1-9883-391c6bb2e991:3f1cf73a-b3c7-4121-9290-4b977e7f834a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1307203606.2", "spisova_znacka": "9Co/38/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/38/2018 z 11. 9. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. septembra 2019, sp. zn. 9Co/38/2018, ECLI:SK:KSBA:2019:1307203606.2", "identifikacne_cislo": "1307203606", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "Mgr. Magdaléna Želinská", "sudca_id": 60, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-magdalena-zelinska-60", "datum_vydania": "2019-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3f1cf73a-b3c7-4121-9290-4b977e7f834a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1307203606.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1307203606.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2019:1307203606.2/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/38/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307203606
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1307203606.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov
senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobcov : 1/ SynTec, spol. s
r.o., Banská Bystrica, Kukučínova 7, IČO : 36 030 783, 2/ TeleDat, Telekominukačné stavby, spol. s.r.o.
v „likvidácii\", Banská Bystrica, Horná č.81, IČO : 31 623 921, 3/ K. J., nar. X. X. XXXX, bytom J. R. A. č.
XXX, žalobcovia 1, 2 a 3 zastúpení X.. Ľ. H., bytom J. R. A. Č.. XXX, proti žalovanému : X.. C. Š., nar.
XX. X. XXXX, bytom N., R. Š.. XX, zastúpený AS Legal s.r.o., Bratislava, Hlučínska č.1/11, o splnenie
povinnosti a náhradu škody, na odvolanie žalobcov 1, 2 a 3 proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo
dňa 1. 2. 2017 č.k. 4C/866/2008 - 280, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie týkajúci sa veci samej vo vzťahu k  žalobcom 1,
2 a vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalobcom 1, 2, 3 p o t v r d z u j e.
Odvolací súd späťvzatie žaloby žalobkyňou 3   p r i p ú š ť a,  rozsudok súdu prvej inštancie vo veci
samej vo vzťahu k žalobkyni 1    z r u š u j e    a konanie v tejto časti   z a s t a v u j e.
Žalovaný     m á    voči žalobcom 1, 2, 3   nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu  100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie  v celom rozsahu zamietol žalobu žalobcov 1, 2 a 3, ktorou
sa voči žalovanému (po konečnej úprave žalobného petitu) domáhali  zaplatenia  14.937,26 € s úrokom
z omeškania 0,05 % za každý deň omeškania od  28. 2. 2004 do zaplatenia, ďalej náhrady škody a
ušlého zisku vo výške 1.726,08 € s úrokom z omeškania 0,05 % za každý deň omeškania od  28. 2. 2004
do zaplatenia. Uvedené nároky žalobcovia uplatňovali na základe Zmluvy o dielo zo dňa  18. 11. 2003,
podľa ktorej žalobcovia vykonávali pre žalovaného práce a dodávky tovaru na stavbe domu v D., A. P..
2/ Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli platnú písomnú Zmluvu o
dielo, na základe Obchodného zákonníka. Jej predmetom bola stavba, prestavba a nadstavba rodinného
domu  a garáže pre žalovaného, kde celková cena diela bola dohodnutá formou rozpočtu, ktorý mal
tvoriť neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Dielo nebolo dokončené, nakoľko žalovaný od Zmluvy odstúpil.
Žalobcovia sa v konaní snažili preukázať, že žalovaný nezaplatil za skutočne vykonané práce na diele
a že spôsobil žalobcom škodu a ušlý zisk. Súd prvej inštancie preto v konaní posudzoval vznik dvoch
samostatných nárokov. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v časti nároku na zaplatenie
nedoplatku ceny diela žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Cena diela bola stanovená podľa
rozpočtu, ktorý mal tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Žalobcovia ale rozpočet ako dôkaz nepredložili.
Podľa Zmluvy mala byť fakturácia prác a dodávky materiálu vykonávaná v 7-dňových intervaloch a každá
faktúra bola splatná do troch dní odo dňa jej doručenia objednávateľovi.  Žalobcovia súdu prvej inštancie
nepredložili ani jedinú faktúru, ktorá by mala byť splatná a nezaplatená.  Žalobcovia rovnako nedokázali
definovať sumár vykonaných  prác na diele, pričom zástupca žalobcov odkazoval na stavebný denník.
Stavebný denník obsahoval zápisy o vykonaných prácach, avšak žalobcovia nedokázali ozrejmiť, ktoré z
týchto prác sú nezaplatené. Súd prvej inštancie opakovane vyzval zástupcu žalobcov, aby svoje tvrdenia



v konaní preukázal, avšak bezvýsledne. Zástupca žalobcu výslovne trval na vykonaní dôkazu - výsluchu
svedka K., na jeho výsluch sa ale ani  nedostavil. Súd prvej inštancie preto žalobcu v časti nároku o
zaplatenie 14.937,26 € titulom nedoplatku ceny diela zamietol.
3/ V prípade nároku o náhradu škody a ušlého zisku dospel súd prvej inštancie k rovnakému záveru,
totiž že žalobcovia nepreukázali a ani nedokázali zdôvodniť vznik nároku na náhradu škody a ušlého
zisku ani zdôvodniť jeho výšku.  Na preukázanie  nároku na náhradu škody zákon vyžaduje kumuláciu
zákonných podmienok : porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinnej súvislosti medzi porušením
právnej povinnosti a škodou a zavinenie. Zástupca žalobcov nedefinoval a nepreukázal ani jednu z
uvedených zákonných podmienok. Neuviedol, akého porušenia právnej povinnosti sa mal žalovaný
dopustiť, kedy,  za akých okolností, nepreukázal vznik škody ani jej výšku, rovnako ani ich vzájomnú
súvislosť. Za daného stavu, kedy strana žalobcov nebola schopná ozrejmiť súdu vznik tvrdeného
nároku, zrozumiteľne popísať skutkový dej, predložiť dôkazy na osvedčenie svojich tvrdení, nemal
súd prvej inštancie inú možnosť, než žalobu rovnako zamietnuť. Zástupca žalobcov nepredložil súdu
žiadne listiny, z ktorých by bolo možné ustáliť vznik škody, či ušlého zisku, žiadne relevantné zistenia
nepriniesli ani svedecké výpovede. Hoci zástupca žalobcov poukazoval na rozsiahlu fotodokumentáciu
a videozáznamy, tieto súdu ako dôkazy nepredložil ani nenavrhol ich vykonanie.  Ani v časti nároku na
náhradu škody a ušlého zisku tak žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno. Súd prvej inštancie dodal, že
v prípade žalobkyne 3 skonštatoval tiež nedostatok aktívnej vecnej legitimácie; zmluva o dielo zo dňa
18. 11. 2013 bola uzavretá medzi žalobcami 1, 2 ako právnickými osobami na jednej strane a medzi
žalovaným. Žalobkyňa 3 bola spoločníčkou a konateľkou žalobcu 1. Medzi žalobkyňou 3 ako fyzickou
osobou a žalovaným nevznikol žiaden záväzkový vzťah a z titulu Zmluvy o dielo uzavretej dňa  18. 11.
2003 si žalobkyňa 3 nemôže vo vzťahu k žalovanému uplatňovať žiadne nároky, nakoľko ako fyzická
osoba nebola účastníčkou zmluvného vzťahu so žalovaným.  Súd prvej inštancie dodal, že v prípade
žalobcov 1, 2 boli v žalobe nesprávne označené  ich sídla, ich totožnosť si ale preveril na základe údaju
IČO, s tým, že v prípade nesprávne uvedených sídiel týchto obchodných spoločností vyhodnotil ako
zrejmé nesprávnosti zo strany zástupcu žalobcov. Po právnej stránke oprel súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie  o ust. § 536 ods. 1, § 546 ods. 1 Obch. zák., § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, ods. 3 Obč. zák.
Žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania na základe ust. § 255
ods. 1 CSP.
4/ Uvedený rozsudok napadli žalobcovia 1, 2, 3 v zákonom stanovenej lehote odvolaním, v celom
rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.  Vytýkal
súdu prvej inštancie, že neboli splnené procesné podmienky, že súd prvej inštancie svojím nesprávnym
procesným postupom znemožnil žalobcom uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, že rozhodoval nesprávne obsadený súd, že konanie má
viacero vád, ktoré mali alebo mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym alebo žiadnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože
sú a boli prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré nemohli byť alebo neboli uplatnené a že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Ako odvolacie dôvody označili žalobcovia tie prípadné právoplatné uznesenie
súdu o skončení dokazovania, prípadne aj uznesenie alebo rozhodnutie súdu o vypočutí svedka K.,
nakoľko majú vyššie uvedené vady; svedok K. K. nebol vypočutý podľa zákona, v čom vidia odvolatelia
obchádzanie CSP, a to z dôvodu, že nebol vypočutý bezprostredne sudkyňou pre toto konanie, že nebol
dodržaný postup pred výsluchom a pri výsluchu svedka.  Zástupca žalobcov nebol poučený pre prípad
kolízie  pojednávaní súdom a nebol predvolaný k výsluchu svedka v súlade s CSP.  Výsluch svedka
prebehol veľmi formálne. Pri jeho riadnom vypočutí by vyšli najavo všetky skutočnosti a dôkazy, vrátane
fakturácie.  On bol v deň výsluchu svedka predvolaný na skôr plánované pojednávanie na Okresnom
súde Trnava, na ktoré sa ako na dôležitejšie dostavil. Trval na tom, že nebol v konaní poučený o svojich
právach a povinnostiach v celom rozsahu. Neboli vykonané jeho návrhy na doplnenie dokazovania, na
znalecký posudok, predvolanie svedkov, obhliadku miesta a predloženie listín.
5/ V rovnaký deň ako odvolanie (6. 4. 2017) doručili žalobcovia súdu prvej inštancie tiež doplnenie
odvolania (č.l. 294 spisu), v ktorom uviedli, že na posledné pojednávanie chceli predvolať dvoch svedkov,
ktorí majú u seba listiny týkajúce sa fakturácie stavby a predložiť aj samotnú fakturáciu, ktorú zástupca
žalobcov bez svojej viny nemohol predložiť súdu. Tá sa nachádza na viacerých listinách, v denníkoch,
ktoré boli zadržiavané, aj svedkami (K., H.) a fakturácia bola potvrdená aj ďalšími  právnymi úkonmi
a prejavmi vôle. Takisto súd mal vykonať obhliadku miesta a dať k tomu vyhotoviť znalecký posudok.
Výsluch K. by fakturáciu potvrdil, ak by súd bol pri tomto dôkaze (výsluchu) postupoval zákonným
spôsobom.



6/ Na odvolanie žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný tak, že súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal
so všetkými rozhodnutými právnymi aj skutkovými argumentami žalobcov, jeho rozhodnutie je založené
na správnom skutkovom základe a právnom posúdení veci.  Hlavným odvolacím dôvodom žalobcov je
nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu spočívajúci údajne v tom, že zástupcovi žalobcov
bolo znemožnené zúčastniť sa na pojednávaní dňa 1. 2. 2017. Súd prvej inštancie sa však vo svojom
rozhodnutí jasne a presvedčivo vysporiadal s uvedenou námietkou žalobcov, keď poukazoval na to,
že neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods. 1 a ods. 3 CSP.
Žalobcovia tiež súdu vytýkajú, že výsluch svedka K. K. neprebehol zákonne, avšak aj tento dôvod sa
javí byť účelovým, keď výsluch prebehol pred dožiadaným Okresným súdom Čadca, po tom, ako sa
svedka K. nepodarilo opakovane predvolať pred konajúci súd.  výsluch svedka prebehol v súlade s
platnými procesnoprávnymi predpismi. Na výsluch svedka K. K. boli sporové strany riadne predvolané,
žalobcovia sa výsluchu nezúčastnili bez ospravedlnenia. Zástupca žalobcov opakovane tvrdí, že sa
na pojednávaní nemohol zúčastniť z dôvodu kolízií s inými pojednávaniami, avšak žiadne dôkazy k
tomuto tvrdeniu nedoložil. Čo sa týka žalobcami tvrdeného odňatia možnosti predkladať návrhy na
dokazovanie, táto výhrada voči postupu súdu sa javí účelovo a nemorálne, vzhľadom k spôsobu vedenia
predmetného konania zo strany súdu prvej inštancie, keď tento v maximálne možnej miere sa snažil
poskytnúť žalobcom usmernenie ohľadom zamerania dokazovania a počas 10 rokov trvania sporu
mnohokrát vyzýval žalobcov na doplnenie dokazovania. Napriek opakovaným prísľubom žalobcovia
nedokázali počas celej veľmi dlhej doby konania ani len jasne a zrozumiteľne vysvetliť, na základe
akých konkrétnych skutočností sa domáhajú žalovanej čiastky a už vôbec nie tieto skutočnosti podložiť
relevantnými dôkazmi. Žalovaný bol tak počas extrémne dlhej doby šikanovaný žalobou bez akejkoľvek
opory v predložených dôkazoch. Žalovaný navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť
a priznať mu nárok na náhradu trov konania.
7/ Dňa  5. 6. 2017 doručil zástupca žalobcov súdu prvej inštancie písomné podanie (č.l. 306 spisu), ktoré
okrem iného obsahovalo späťvzatie žaloby žalobkyňou 3, a to z dôvodov, ktoré si už súd aj žalovaný
odôvodnili sami, v priebehu konania aj v rozsudku.
8/ Na výzvu súdu prvej inštancie žalovaný písomne uviedol (č.l. 316 - 318 spisu), že nesúhlasí so
späťvzatím žaloby žalobkyňou 3, z dôvodu, že vyhovenie späťvzatiu žaloby žalobkyňou 3 by výrazne
znížilo možnosť vymoženia náhrady trov konania a právneho zastúpenia žalovaným, nakoľko žalobca 1
má daňové nedoplatky a žalobca 2 sa nachádza v likvidácii. Finančná situácia žalobcov 1, 2 neumožňuje
reálne očakávať vymoženie trov konania voči týmto sporovým stranám. V priebehu konania bolo
preukázané, že sa zo strany žalobcov jedná o šikanóznu a žiadnymi podstatnými tvrdeniami a dôkazmi
nepodloženú žalobu. Žalobcovia napriek opakovaným výzvam súdu neboli spôsobilí uviesť tvrdenia či
označiť dôkazy k preukázaniu čo i len základných skutkových okolností, o ktoré opierajú svoj nárok.
Žalovaná 3 je tak jedinou osobou, voči ktorej sa žalovaný môže v budúcnosti domôcť náhrady trov
konania. Žalovanému vznikli v súvislosti s prebiehajúcim konaním nemalé trovy konania a právneho
zastúpenia za minimálne 15 úkonov právnej služby. Súd by tak mal prihliadať na možné dôsledky
zastavenia konania a na dopad na postavenie žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv
a právom chránených záujmov. Vyhovením späťvzatiu žaloby žalobkyňou 3 by došlo k významnému
zhoršeniu postavenia žalovaného a preto žalovaný so späťvzatím nesúhlasí.
9/ Ďalšie podania  v spore stranami sporu  učinené neboli.
10/ Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
účinného od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
11/ Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pre dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
12/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia  CSP preskúmal a prejednal  vec  v
rozsahu podaného odvolania (t.j. v celom rozsahu) v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP, pričom vzal
zreteľ aj na späťvzatie žaloby žalobkyňou 3, bez nariadenia  odvolacieho   pojednávania, keď vo veci
verejne vyhlásil rozsudok; odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1, 2  nie je dôvodné; v
prípade späťvzatia žaloby žalobkyňou 3 sú splnené podmienky  na zastavenie konania.
13/ Žalobcovia 1, 2 napadli rozsudok súdu prvej inštancie v podstate zo všetkých odvolacích dôvodov,
tak ako ich upravuje ust. § 365 ods. 1 písm.a/, b/, c/, d/, e/, f/ g/, h/ CSP, s tým, že bližšie jednotlivé
ním tvrdené odvolacie dôvody nerozviedol, namietal, že ho súd prvej inštancie nedostatočne poučil o
jeho procesných právach a povinnostiach, že mu svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom,
že nevykonal potrebné dôkazy na zistenie  rozhodujúcich skutočností.  Odvolací súd žalobcami tvrdené
procesné pochybenia súdu prvej inštancie z obsahu spisu nezistil.  Zo spisového materiálu je zrejmé, že
po podaní žaloby súd prvej inštancie vytýčil niekoľko termínov pojednávania, na ktoré sa však zástupca



žalobcov opakovane nedostavoval, s tým, že zakaždým žiadal písomne o odročenie stanovených
termínov, argumentujúc svojím zdravotným stavom (termín pojednávania vytýčený na deň 6. 5. 2009,
14. 4. 2010,  10. 9. 2010, 9. 2. 2011, 27. 5. 2011,  20. 9. 2013). Zároveň vzniesol celý rad procesných
návrhov rôzneho druhu, ktoré často pôsobili kontraproduktívne,  nesmerovali k rýchlemu prejednaniu
veci, naopak, konanie zbytočne predlžovali, navyše neboli úplné, takže bolo nutné opakovane vyzývať
zástupcu žalobcov na ich doplnenie. Išlo napr. o procesné návrhy zástupcu žalobcov na to, aby do
konania pristúpili na strane žalovaných osoby, ktoré neboli zmluvnými stranami Zmluvy o dielo, ako
stavbyvedúci S. H., ďalej T. H., X.. O. H., tiež X.. C. Š. st., keď predmet konania zostal nezmenený
a označené osoby skôr boli alebo mali byť svedkami vo veci; ďalej podával  návrhy na priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov ako aj ustanovenie zástupcu z radov advokátov, avšak opakovane
bez podkladov potrebných na rozhodnutie o takýchto návrhoch.  Dňa 24. 9. 2014 (č.l. 186 spisu) doručil
zástupca žalobcov súdu  procesný návrh, aby v konaní  žalobcov nahradil K. K., z dôvodu, „že sa
stal sčasti odberateľom na strane žalovaného“, keď takýto návrh bol učinený zjavne bez vedomia a
súhlasu samotného K. K., ktorého zástupca žalobcov súčasne navrhoval vypočuť v konaní ako svedka.
Na pojednávaní dňa  23. 1. 2015 zástupca žalobcov zmenil tento návrh, keď uviedol, že nenavrhuje
aby K. K. doterajších žalobcov nahradil, ale aby do konania na strane žalobcov pristúpil, zároveň
trval na jeho výpovedi ako svedka, keďže tento bol na stavbe majstrom, aby nakoniec zotrval len na
tom, aby bol K. K. v konaní vypočutý ako svedok. Zástupca žalobcov zahlcoval konanie množstvom
navzájom odporujúcich procesných návrhov, čo celé konanie zbytočne predlžovalo, komplikovalo a
len dokumentovalo zmätočnosť v postupe zástupcu žalobcov. Žalobcami navrhovaný svedok K. K.
bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Čadci dňa  25. 10. 2016, o termíne jeho výsluchu bol
upovedomený ako zástupca žalobcov (7. 10. 2016), tak aj právny zástupca žalovaného (26. 9. 2016), o
čom svedčia doručenky podpísané zástupcami sporových strán, pripojené na č.l.  4 spisového materiálu
Okresného súdu Čadca, sp. zn. 1Cd/4/2016, založeného ako príloha spisu. Zástupca žalobcov sa na
výsluch svedka K. K. nedostavil, hoci tento podľa vlastného vyjadrenia považoval za rozhodujúci pre
zistenie skutkového stavu,  svoju neúčasť nijako neospravedlnil.  Zástupcovi žalobcov bolo doručené
písomné poučenie procesných strán (napr. č.l. 268 a nasl. spisu, spolu s predvolaním na termín
pojednávania dňa 1. 2. 2017). Pokiaľ zástupcovi žalobcov v účasti na pojednávaní bránila kolízia s
iným pojednávaním, mal túto skutočnosť oznámiť (a tiež zdokladovať) bezodkladne súdu prvej inštancie,
čo ale neurobil (pritom v počiatočnom štádiu sporu sa zástupca žalobcov bez akýchkoľvek problémov
opakovane z neúčasti na pojednávaní ospravedlňoval); neobstojí obrana zástupcu žalobcov, že nevedel,
ako to má urobiť. O termíne výsluchu svedka K. bol zástupca žalobcov riadne a včas upovedomený
dožiadaným súdom, na výsluchu sa nezúčastnil, bez uvedenia dôvodu, o preloženie termínu výsluchu
svedka nepožiadal. Svojou neúčasťou sám zmaril možnosť klásť tomuto svedkovi otázky, či inak
reagovať na obsah jeho výpovede.
14/ Zástupca žalobcov v konaní tvrdil (napr. zápisnica z pojednávania dňa 10. 1. 2014, č.l. 157 a nasl.
spisu), že má k dispozícii „celý rad listinných dôkazov, ako aj kamerové záznamy uložené na DVD, ktoré
potrebuje skompletizovať“. Navrhol súdu prvej inštancie vykonať dokazovanie vypočutím svedka S. H.,
tiež K. K., X.. O.. U. H., X.. O. Ď., ktorí mali mať vedomosti o priebehu prác na stavbe. Súd prvej inštancie
vo veci vypočul ako svedka X.. O. H. (č.l. 159 spisu). Na pojednávaní dňa  24. 9. 2014 (č.l. 178 a nasl.
spisu) bol vypočutý žalovaný X.. C. Š., tiež  svedok S. H., pričom zástupca žalobcov využil možnosť
klásť žalovanému aj svedkovi otázky.  Nezakladá sa preto na pravde tvrdenie zástupcu žalobcov, že mu
nebolo umožnené uskutočňovať jeho procesné práva; súd prvej inštancie mu tento priestor poskytol,
a to opakovane, pričom zástupca žalobcov ho aj využil. Súd prvej inštancie neukrátil žalobcov na ich
procesných právach, neodňal im možnosť konať pred súdom.
15/ Predovšetkým však, ako to skonštatoval súd prvej inštancie, žalobcovia neboli počas konania
schopní zadefinovať, ktoré konkrétne žalobcami 1, 2 vykonané práce vo výške 14.937,26 € neboli zo
strany žalovaného uhradené. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalobcov 1, 2, ktorí ho v
konaní neuniesli. Údajné nedoplatky na cene za vykonané stavebné práce nebolo možné špecifikovať
ani na základe vykonaného dokazovania - či už stavebného denníka, alebo vypočutých svedkov - keďže
žalobcovia neboli schopní tieto neuhradené práce špecifikovať ani čo do druhu, ani čo do rozsahu.
Ďalšie dôkazy, o ktorých zástupca žalobcov tvrdil, že ich má k dispozícii, na preukázanie dôvodnosti
uplatneného nároku (napr. údajné DVD) neboli súdu predložené. Keďže žalobcovia neboli schopní v
konaní ani len označiť tie vykonané práce, za ktoré im podľa ich tvrdenia žalovaný nezaplatil ich cenu,
nebol dôvod vykonávať ďalšie dokazovanie (výsluchmi ďalších svedkov, či znaleckým dokazovaním).
16/ Žalobcovia  neboli schopní v priebehu konania preukázať opodstatnenosť ani ďalšieho nimi
uplatneného nároku - na náhradu škody a ušlého zisku. Žalobcovia nedokázali označiť, a/ akú  právnu
povinnosť žalovaný v súvislosti so Zmluvou o dielo vo vzťahu k žalobcom porušil, b/ z čoho má



vlastne škoda a ušlý zisk pozostávať, takže v konaní nebolo možné posúdiť c/ existenciu príčinnej
súvislosti medzi údajným (nešpecifikovaným) porušením právnej povinnosti a údajnou škodou (a ušlým
ziskom) a napokon ani d/ zavinenie žalovaného. Ako už uviedol súd prvej inštancie, priznanie nároku
na náhradu škody predpokladá splnenie spomínaných štyroch zákonných predpokladov, pričom tieto
musia byť splnené kumulatívne (súčasne). Aj podľa  záveru odvolacieho súdu neboli v prejednávanej
právnej veci splnené  (kumulatívne) zákonné predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu (ušlý
zisk), resp. nebolo preukázané naplnenie ani len jedného z uvedených zákonných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu, a preto bez ďalšieho  nemohli byť žalobcovia ani v tejto časti uplatneného
nároku v konaní úspešní.
17/ Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.
18/ Podľa § 370 ods. 2 CSP súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie
zastaví.
19/ Z obsahu spisu po tom, ako o žalobe rozhodol súd prvej inštancie, vyplýva, že žalobkyňa 3 vzala
svoj žalobný návrh späť voči žalovanému v celom rozsahu späť (keď zrejme vzala do úvahy záver súdu
prvej inštancie o nedostatku jej vecnej aktívnej legitimácie v konaní). So späťvzatím žaloby žalobkyňou
3  žalovaný  nesúhlasil, svoj nesúhlas odôvodňoval  znížením vymoženosti jeho nároku na náhradu trov
konania, poukazujúc na slabú finančnú situáciu žalobcov 1, 2, keď práve u žalobkyne 3 videl možnosť
dosiahnuť uspokojenie svojho nároku na náhradu trov konania, ktorý mu bol priznaný súdom prvej
inštancie. Žalovaným uvádzaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby žalobkyňou 3 však podľa názoru
odvolacieho súdu nie je  takým vážnym dôvodom, aký má na mysli ust. § 370 ods. 2 CSP, ktorý by
bránil pripusteniu späťvzatia žaloby žalobkyňou 3 a zastavením konania v tejto časti. Žalovanému vo
vzťahu k žalovanej 3 aj v prípade zastavenia konania (vo vzťahu k žalobe žalobkyne 3) vzhľadom na
okolnosti prípadu prináleží právo na náhradu trov konania, len z iného právneho dôvodu. Preto odvolací
súd vzhľadom na dispozitívny úkon žalobkyne 3, spočívajúci v späťvzatí žaloby, napriek nesúhlasu
žalovaného so späťvzatím žaloby, v zmysle citovaného ust. § 370 ods. 1, 2 CSP  späťvzatie žaloby
pripustil,  rozsudok súdu prvej inštancie týkajúci sa žaloby žalobkyne 3 voči žalovanému vo veci zrušil
a konanie v uvedenej časti zastavil.
20/ Odvolací súd z dôvodov uvedených vyššie vo zvyšku (t.j. v časti týkajúcej sa žaloby žalobcov 1, 2 voči
žalovanému vo veci samej) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP), a to aj vo výroku rozsudku súdu prvej inštancie  čo do náhrady trov prvoinštančného konania
(avšak vo vzťahu k žalobkyni 3 s tým, že jej povinnosť nahradiť žalovanému trovy prvoinštančného
konania je založená na ust. § 256 ods. 1 CSP).
21/ O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd vo vzťahu medzi žalobcami 1, 2 a
žalovaným tak, že žalovanému ako v odvolacom konaní úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, s poukazom na ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, §255 ods. 1 CSP. Vo vzťahu
k žalobkyni 3 prináleží žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania na základe ust. § 396
ods. 1, § 262 ods. 1 a § 256 ods. 2 CSP (žalobkyňa 3 späťvzatím žaloby zavinila zastavenie konania,
pričom z jej strany nešlo o dôvodne uplatnené nároky).
22/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e     : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu  je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať   pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu  záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/  je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§  421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva  v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods.2 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické  vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že  dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/866/2008", "guid": "61eeaee6-b386-4dbe-8bdb-bad2120a5d52:864892d6-8522-4e36-b082-46c23a7dc3c7", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "01fa8cbd-e64b-49d1-9883-391c6bb2e991:157c4e73-20a7-4895-b471-27ce1d691463", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2019:1307203606.2", "spisova_znacka": "9Co/38/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/38/2018 z 11. 9. 2019", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2019-09-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1307203606.2"}]}