Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 23CoP/54/2016 z 29. 1. 2017
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 29. januára 2017, sp. zn. 23CoP/54/2016, ECLI:SK:KSTT:2017:2315202957.1
Krajský súd Trnava | 23CoP/54/2016 | ECLI:SK:KSTT:2017:2315202957.1 | 2017-01-29 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné
Citované ustanovenia: § 78 ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a34212e6-0938-4b1f-8742-1e14c72cdb5a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2017:2315202957.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoP/54/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315202957
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315202957.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň:
JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. I. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky
ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom J.. L. L. XXXX/X, U., zast.:
Advokátska kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o., so sídlom Jánošíkova č. 2, 927 01 Šaľa, a R. F., nar.
XX.X.XXXX, bytom V. č. XXX, zast.: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Michala
11, Hlohovec, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu
Galanta, č. k. 16P/214/2015-171 zo dňa 30. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie  sa   p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd I. inštancie zvýšil výživné otca na maloletého R. I. F., nar. XX.X.XXXX zo sumy 120 eur mesačne
na sumu 350 eur mesačne  počnúc od 1.3.2015,  pričom výživné je splatné  vždy do 15-teho dňa
toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého. Zročné výživné za obdobie od 1.3.2015 do
30.5.2016 vo výške 2.736 eur súd  povolil  otcovi  zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur
až do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti tohto rozsudku pod hrozbou straty výhody
splátok. Týmto zmenil rozsudok  Okresného súdu Piešťany sp. zn. 4C/539/2008-64 zo dňa 18.3.2009 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave  č.k. 9Co/206/2009-111 zo dňa 8.9.2009 v časti rozsahu
vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa. O trovách rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

2. Z odôvodnenia vyplýva, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému v roku 2009 došlo k výraznej zmene pomerov tak na
strane maloletého R. I. ako i na strane otca maloletého. Maloletý je starší o 7 rokov, v čase pôvodného
rozhodovania nastúpil do 1. ročníka základnej školy, v súčasnosti má 13 rokov a navštevuje 7. ročník
základnej školy v mieste svojho bydliska. Maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, starou matkou
a 4,5 ročnou sestrou, má  zvýšené výdavky pokiaľ ide hygienu, zabezpečovanie oblečenia a obuvi.
Súd považoval za dôvodné aj mimoriadne výdavky v súvislosti so zdravotným stavom, keďže u neho
bola diagnostikovaná intolerancia na laktózu. Od roku 2012 bola u maloletého diagnostikovaná vývinová
porucha učenia, dysgrafia a dysortografia, v dôsledku čoho vyžaduje zvýšenú starostlivosť aj pri príprave
do školy. Matka zabezpečuje doučovanie dvakrát do týždňa nekvalifikovanou študentkou za 40 eur
mesačne. U matky maloletého došlo k zmene pomerov v tom, že jej pribudla vyživovacia povinnosť
na dcéru, ktorú má so súčasným partnerom, s ním síce nežijú v spoločnej domácnosti, otec sa na
však výžive podieľa podľa dohody s matkou uhrádzaním rôznych nákladov („platením šekov“).  Rodičia



maloletej dcéry síce zrejme nemajú presne stanovenú výšku výživného, avšak dochádza k plateniu
na základe ich dohody. V čase pôvodného rozhodnutia dosahovala matka príjem vo výške 279 eur, v
súčasnosti jej priemerný zárobok predstavuje 316 eur. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti matky, súd
dospel k záveru, že u nej v tomto smere k zásadnej zmene nedošlo, síce sa jej mierne zvýšil príjem, avšak
pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť.   Na strane otca došlo k podstatnej zmene pomerov. Žije vo
Švajčiarsku s manželkou a pribudla mu vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére, ktorá má 1,5 roka a
v krátkom čase očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa. V čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti bol
otec maloletého dobrovoľne nezamestnaný, súd pri posudzovaní jeho možností a schopností vychádzal
priemerného príjmu zamestnanca, ktorý v roku 2008 predstavoval sumu 734,97 eur. V súčasnosti je otec
maloletého zamestnaný a zo zamestnania dosahuje príjem okolo 3.500 eur mesačne. Zároveň sú mu vo
Švajčiarsku vyplácané sociálne dávky, tak že jeho príjem (resp. príjem rodiny vo Švajčiarsku) predstavuje
celkovo sumu okolo 5.300 eur mesačne. Príjem otca maloletého dosahovaný zo zamestnania (3.500
eur) predstavuje takmer päťnásobok príjmu, z ktorého súd vychádzal pri pôvodnom rozhodnutí pred 7
rokmi. Tento príjem predstavuje viac ako 10-násobok príjmu, ktorý zo zamestnania v súčasnosti dosahuje
matka maloletého na Slovensku. V súvislosti s tvrdenými vyššími životnými nákladmi zo strany otca súd
ďalej poukazuje na to, že tieto sú vyvažované príspevkom, ktorý rodina otca maloletého dostáva vo
forme sociálnej dávky, ktorá predstavuje sumu okolo 1.800 eur. Súd mal ďalej za to, že otec maloletého
dostatočne nevysvetlil, prečo si v súvislosti s maloletým neuplatnil vo Švajčiarsku nárok na prídavky
pre dieťa, ktoré by predstavovali 130 eur mesačne a ktoré by slúžili na pokrytie potrieb maloletého R.
I.. Vysvetlenie, že na Slovensku nedostal na jeseň minulého roku správny formulár, nie je  prijateľné,
keďže potrebný dokument mu mohol byť doručený poštou, resp. si ho mohol vyzdvihnúť počas návštevy
na Slovensku, ktorú absolvoval na jar tohto roku. Konanie otca preto súd vyhodnotil ako vzdanie sa
majetkového prospechu bez dôležitého dôvodu. Výživné vo výške 350 eur (10% z príjmu otca) považuje
súd v súlade s možnosťami a schopnosťami otca maloletého a umožňujúce uspokojiť zvýšené potreby
maloletého R. I. spojené s jeho vekom, zdravotným stavom a zvýšenou starostlivosťou potrebnou pri
výuke. Takto stanovené výživné žiadnym spôsobom nezasiahne do jeho schopnosti vyživovať ďalšie
dve deti. Takto prvoinštančný súd dospel k záveru, že zvýšenie výživného z pôvodne stanovenej sumy
120 eur na sumu 350 eur mesačne zohľadňuje rast nákladov maloletého dieťaťa a zároveň zodpovedá
možnostiam a schopnostiam otca. Vzhľadom na možnosti a schopnosti matky ako druhej povinnej osoby,
táto suma podľa názoru súdu postačuje na krytie odôvodnených potrieb maloletého. Súd uložil otcovi
povinnosť prispievať zvýšeným výživným maloletého sumou od 1.3.2015. Zo zhodných vyjadrení bolo
preukázané, že v rozhodnom období otec na výživu maloletého prispel 6 x sumou 170 eur a 9 x 166
eur (spolu 2.514 eur). Zročné výživné za obdobie od 1.3.2015 do 30.5.2016 v celkovej sume 2.736 eur
(rozdiel medzi pôvodne vykonanými úhradami výživného 2.736 eur a určeným výživným vo výške 5.250
eur za 15 mesiacov) uložil otcovi zaplatiť maloletému k rukám matky v mesačných splátkach po 100 eur
spolu s bežným výživným tak, aby zročné výživné bolo uhradené do 3 rokov. Pri povolení splátok súd
prihliadol na existujúcu vyživovaciu povinnosť otca a očakávaný prírastok do rodiny. O trovách konania
rozhodol súd v súlade s ustanovením § 146 ods. l písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

3. Odvolanie proti rozsudku súdu I. inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojej právnej
zástupkyne otec maloletého dieťaťa. Svoje odvolanie podal z dôvodu, že súd I. inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu I. inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Domnieva sa, že súd I. inštancie pri rozhodovaní
o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletého takmer vôbec neprihliadal na ust. § 75 ods. 1
Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, a to napriek tomu, že v odôvodnení
napadnutého rozsudku na toto ustanovenie Zákona o rodine odkazuje. Ak sú reálne možnosti a
schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú
základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú ale reálne možnosti
a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné,
ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Má za
to, že súd I. inštancie pri určení výšky výživného mal vychádzať predovšetkým z toho, aké sú skutočné
odôvodnené potreby maloletého. Touto otázkou, ktorá má podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej,
sa súd I. inštancie odmietol zaoberať. Na pojednávaní dňa 30.5.2016 právna zástupkyňa otca položila
matke otázku, aké sú skutočné výdavky na maloletého keďže žiada zvýšiť výživné na neobvykle vysokú
sumu 400 eur mesačne, pričom odpoveď nedostala. Súd I. inštancie sa k otázke vyjadril tak, že odpoveď
na túto otázku nie je potrebná k tomu, aby vo veci vedel relevantne rozhodnúť. Neustále bolo zo strany



matky rôznymi spôsobmi naznačované, že vysoká životná úroveň otca si žiada zvýšenie životnej úrovne
maloletého. Maloletý je 13 ročný chlapec s istými zdravotnými ťažkosťami, vzhľadom k čomu otec
dobrovoľne pravidelne vyše roka prispieva na jeho výživu sumou 166 - 170 eur mesačne. Okrem tejto
sumy mu vždy pri návšteve SR zaobstaral vec vyššej finančnej hodnoty po ktorej maloletý túžil, prípadne
mu poslal peniaze na Vianoce resp. dal vreckové. Otec platí poistku vo výške 19 eur mesačne. Keď
bolo potrebné zaplatiť školský výlet, otec nemal problém takýto výdavok zaplatiť. Otec si je vedomý
skutočnosti, že výdavky na syna od ostatnej úpravy výživného vzrástli, avšak podľa ich názoru sumu
170 eur plus nepravidelné finančné príspevky zo strany otca pre syna postačujú na jeho výživu. Súd
I. inštancie pri určovaní výšky výživného vychádzal bez ďalšieho výlučne z opakujúceho sa záveru
rozhodovacej praxe, podľa ktorého u výživou povinného rodiča s príjmom zo zamestnania alebo s
príjmami takýto príjem nahradzujúcimi možno na plnenie vyživovacej povinnosti počítať s percentuálnym
výsekom 20-30% z čistého príjmu povinného rodiča. Zameral sa predovšetkým na kúpu osobného
motorového vozidla, ktorú v konečnom dôsledku vyhodnotil ako kúpu, v dôsledku ktorej sú zo strany otca
vynakladané výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Má za to, že uvedené právne posúdenie tejto
otázky je nesprávne. Nakoľko otec maloletého denne kvôli cestovaniu do práce najazdí okolo 120 km, a
okrem toho jazdí 2 x ročne za synom na Slovensko, dlhšie zvažoval kúpu auta. Cena auta bola 25.000
eur. Zaviazal sa leasingovej spoločnosti na splátky v takom rozsahu, ktorý mu umožňuje výška jeho
príjmu. Bez kúpy auta by sa nemal ako dostať do práce a výdavky na benzín sú spojené výlučne s jeho
dochádzaním do práce a na Slovensko. Otec si je vedomý svojej vyživovacej povinnosti, svojho syna ľúbi
a rád mu zaplatí na jeho výživu toľko, koľko syn potrebuje. Je si však takmer istý, že 13 ročné dieťa i keď
s určitými zdravotnými ťažkosťami, na výživu nepotrebuje 350 eur. Je pochopiteľné, že príjem otca sa na
Slovensku javí ako neštandardne vysoký, avšak vo Švajčiarsku patrí jeho príjem k tým najnižším. Životná
úroveň otca maloletého a jeho rodiny je taká, že žijú doslova „od výplaty k výplate“. Všetky výdavky otca,
na ktoré súd I. inštancie poukázal v napadnutom rozhodnutí sú odôvodnenými výdavkami, ktoré otec
vynakladá za tým účelom, aby mohol finančne zabezpečiť svoju rodinu i svojho syna R. I.. Súd I. inštancie
mal za odôvodnené potreby maloletého považovať len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú
základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Nie je celkom v poriadku,
ak matka maloletého od otca jedného zo svojich detí žiada výživné vo výške 400 eur mesačne a u
otca svojej dcéry, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti jej postačuje, ak tento nepravidelne nejakou
presne nešpecifikovanou sumou niečo uhradí. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal
i s touto námietku, avšak podľa ich názoru nesprávne. Pokiaľ matka maloletého R. I. obdrží od jeho
otca mesačne 350 eur, pri výške jej príjmu 316 eur mesačne a vzhľadom k tomu, že otec jej druhého
dieťaťa na toto dieťa pravidelne neprispieva žiadnou sumou, je pochopiteľné, že z tejto sumy bude matka
platiť i výdavky na svoju dcéru. Nezvýši sa tak životná úroveň len jej syna, ale aj jej dcéry, ktorá nie
je dcérou pána F.. Dieťa má zdielať životnú úroveň svojich rodičov. Za predpokladu, že by mal otec
platiť na výživu maloletého sumu 350 eur, bude matka maloletého z tejto sumy uhrádzať i výdavky, ktoré
nesúvisia s výživou maloletého a otec sa dostane minimálne po dobu splácania leasingu do finančnej
tiesne. Navrhuje, by odvolací súd napadnutý rozsudok súdu I. inštancie zmenil tak, že zvýši výživné otca
na maloletého zo sumy 120 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne.

4. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj
na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa Civilného mimosporového poriadku
zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len CMP) účinného od 01.07.2016.  Podľa § 395, ods. 1 a 2 CMP, ak §
396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku - ďalej len CSP), po
zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - účastníkmi, v
ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku - ďalej len CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že rozsudok súdu I.
inštancie je vo výroku vecne správny.



6. Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 4C/539/2008 - 64 z 18.3.2009 bolo manželstvo rodičov
maloletého rozvedené, maloletý R. I. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky
a otcovi maloletého súd určil vyživovaciu povinnosť voči synovi vo výške 166 eur mesačne, vždy do
20. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode. Z
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti otca vychádzal zo
sumy 734,97 eur, ktorá predstavovala priemerný mesačný príjem zamestnanca v hospodárstve SR v r.
2008. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 9Co/206/2009 - 111 z 8.9.2009 na odvolanie otca maloletého
zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému
tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého vo výške 120 eur mesačne vždy k 15. dňu
kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 7.5.2009. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že suma 120 eur je primeraná oprávneným potrebám maloletého vzhľadom na jeho vek a na
to, že dňom 1.9.2009 sa stal maloletý žiakom prvého ročníka základnej školy. Otec maloletého bol v
čase rozhodovania dobrovoľne nezamestnaný, nebol hlásený na úrade práce, nebol poberateľom dávky
v nezamestnanosti. V konaní na súde prvého stupňa nespolupracoval, súdu neoznámil adresu svojho
zamestnávateľa ani výšku svojich príjmov. Matka maloletého dosahovala priemerný mesačný zárobok
okolo 279 eur. Súd vychádzal z potenciálnych možností otca maloletého.

7. Maloletý R. I. mal v čase rozhodovanie súdu I. inštancie  13 rokov a bol žiakom 7. ročníka Základnej
školy v U.. Maloletý trpí  zdravotnými problémami tak  fyzického charakteru ako aj v súvislosti  s jeho
učebným procesom. Lekárskou správou MUDr. R. U. zo dňa 18.11.2015 bolo potvrdené, že v dôsledku
intolerancie na laktózu maloletý vyžaduje stálu liečbu a špeciálnu stravu. Maloletému bolo odporučené
vzdelávanie podľa individuálneho vzdelávacieho plánu. Od roku 2012 bola u maloletého diagnostikovaná
vývinová porucha učenia, dysgrafia a dysortografia, v dôsledku čoho vyžaduje zvýšenú starostlivosť
aj pri príprave do školy. Doposiaľ sa to matka snažila zabezpečovať doučovaním dvakrát do týždňa,
prostredníctvom nekvalifikovanej študentky a s tým má matka výdavky 40 eur mesačne. Maloletý sa
stravuje v školskej jedálni, s čím sú spojené výdavky okolo 23 eur mesačne. Maloletý býva často chorý,
keďže nemôže  jesť ovocie  a zeleninu, má intoleranciu na laktózu, takže musí výrazne obmedziť mliečne
výrobky. Matka mu kupuje lieky s čím sú spojené výdavky okolo 10 eur mesačne. Maloletý navštevuje
len bežné  krúžky v škole.

8. Zástupkyňa kolízneho opatrovníka poukázala na skutočnosť, že od poslednej  úpravy  uplynulo  7
rokov, zárobkové pomery matky sú nezmenené, pribudla jej jedna vyživovacia povinnosť. Otec bol v
čase rozhodovania dobrovoľne nezamestnaný, v súčasnosti je v pracovnom pomere a  dosahoval príjem
okolo 3.500 eur. Zároveň  z úradu  mu je  vyplácaná  sociálna dávka pre rodinu. Dieťa  navštevuje
7. ročník základnej školy, je potrebné akceptovať jeho zdravotný problém, s čím sú spojené výdavky
odprezentované matkou v návrhu. Na strane otca pribudla  ďalšia  vyživovacia povinnosť, pričom v
krátkom čase očakáva  ďalšie  dieťa. Treba  vziať do úvahy, že  otec sám začal platiť  zvýšené výživné,
platí poistku na Slovensku  na mal. a počas pobytu na  Slovensku má  dieťa  u seba, kupuje mu vecné
dary. Cieľom § 62 Zákona o rodine je zvyšovať zodpovednosť rodičov a zdôrazňovať to, že na prvom
mieste sú potreby  detí pred potrebami rodičov. Vzhľadom k tomu navrhla, aby súd čiastočne vyhovel
návrhu a zvýšil výživné  od 1.3.2015  na sumu 300 eur mesačne, ktorá je primeraná veku dieťaťa a
jeho potrebám.

9. K zmene pomerov bolo dostatočne vykonané dokazovanie a súd mal tak preukázané, že u matky
maloletého došlo k zmene pomerov, lebo jej pribudla vyživovacia povinnosť na dcéru, ktorú má so
súčasným partnerom. Matka žije v spoločnej domácnosti s maloletým R. I., svojou matkou a 4,5
ročnou maloletou dcérou, ktorú má so súčasným priateľom. Priateľ na výživu dcéry stanovenou sumou
neprispieva, platí však šeky a keď matka niečo potrebuje, tak sa dohodnú. Byt patrí starej matke
maloletého. S priateľom nežijú v spoločnej domácnosti, on býva zo svojimi rodičmi o ktorých sa
vzhľadom na  ich pokročilý vek stará. V čase pôvodného rozhodnutia dosahovala matka príjem vo výške
279 eur, v súčasnosti jej priemerný zárobok predstavuje 316 eur. Pokiaľ ide o možnosti a schopnosti
matky, súd dospel k záveru, že u nej v tomto smere k zásadnej zmene nedošlo, síce sa jej mierne
zvýšil príjem, avšak pribudla jej ďalšia vyživovacia povinnosť.  Na strane otca došlo k podstatnej zmene
pomerov. Žije vo Švajčiarsku s manželkou a aj jemu pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére,
ktorá má 1,5 roka a zároveň v krátkom čase očakávajú narodenie ďalšieho dieťaťa. V čase ostatnej
úpravy vyživovacej povinnosti bol otec maloletého dobrovoľne nezamestnaný, preto súd pri posudzovaní
jeho možností a schopností vychádzal z priemerného príjmu zamestnanca (v roku 2008) 734,97 eur. V
súčasnosti je otec maloletého zamestnaný s príjmom 3.500 eur mesačne. Zároveň sú mu vo Švajčiarsku



vyplácané sociálne dávky, takže príjem rodiny vo Švajčiarsku predstavuje celkovo sumu okolo 5.300 eur
mesačne, čo predstavuje takmer päťnásobok príjmu, z ktorého súd vychádzal pri pôvodnom rozhodnutí
pred 7 rokmi a predstavuje zároveň viac ako 10-násobok príjmu, ktorý zo zamestnania v súčasnosti
dosahuje matka maloletého na Slovensku. Otec dostáva príspevok vo forme sociálnej dávky, ktorá
predstavuje sumu okolo 1.800 eur. Otec nevysvetlil, prečo si v súvislosti s maloletým neuplatnil vo
Švajčiarsku nárok na prídavky pre dieťa, ktoré by predstavovali 130 eur mesačne a ktoré by slúžili na
pokrytie potrieb maloletého R. I..

10. Otec maloletého má v súčasnosti dve vyživovacie povinnosti na 13 ročného syna R. I. a na 1,5 ročnú
dcéru, pričom v krátkom čase očakávajú prírastok do rodiny, príjem do rodina má 5.300 eur, teda 7 x vyšší
ako pri ostatnom určení výživného, preto výživné vo výške 350 eur (10% z príjmu otca) je v súlade s jeho
možnosťami a schopnosťami a nezasiahne do jeho schopnosti vyživovať ešte jeho dcéru a nastávajúce
dieťa. Zároveň takto určené výživné umožní pokrývať zvýšené potreby maloletého R. I. v súvislosti s jeho
vekom, zdravotným stavom a zvýšenou starostlivosťou potrebnou pri výuke, prihliadajúc aj na možnosti
a schopnosti matky vyvážené jej osobnou starostlivosťou o maloletého. Keďže v rozhodnom období
otec na výživu maloletého prispel 6 x sumou 170 eur a 9 x 166 eur (spolu 2.514 eur), zročné výživné
za obdobie od 1.3.2015 do 30.5.2016 v celkovej sume 2.736 eur (rozdiel medzi pôvodne vykonanými
úhradami výživného 2.736 eur a určeným výživným vo výške 5.250 eur za 15 mesiacov) uložil otcovi
zaplatiť maloletému k rukám matky v mesačných splátkach po 100 eur spolu s bežným výživným tak,
aby bolo uhradené do 3 rokov.

11. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
určeného výživného podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 52 CMP.

13. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci
samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).



Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).