Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2CoKR/47/2014 z 19. 3. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 19. marca 2014, sp. zn. 2CoKR/47/2014, ECLI:SK:KSBA:2014:1112210553.1 Krajský súd Bratislava | 2CoKR/47/2014 | ECLI:SK:KSBA:2014:1112210553.1 | 2014-03-19 | Uznesenie Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 109 ods. 2 písm. c) OSP, § 32 ods. 4 ZKR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/af66f818-64a0-41ad-a7ab-b89aeceae07a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1112210553.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2CoKR/47/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1112210553
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Hirnerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1112210553.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: 701, s.r.o., Rosinská cesta 9, 010 08 Žilina, IČO:
36 417 262, zastúpeného Mgr. Richardom Karkóom, Sad na Studničkách č. 1029/32, 010 01 Žilina, proti
odporcovi: Mgr. Petrovi Podolskému, so sídlom Námestie SNP 13, 811 06 Bratislava, správcovi úpadcu:
Z. O., H.. XX.XX.XXXX, L. X, XXX XX C., v konaní o určenie pohľadávky vo výške 154.062,53 eur, o
odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 3Cbi/9/2012 - 51 zo dňa 04.11.2013,
takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 3Cbi/9/2012 - 51 zo dňa 04.11.2013
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Predmetom konania v danej veci je určenie, že pohľadávka navrhovateľa vo výške 154.062,53 eur je
nesporná. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh odporcu na prerušenie konania
do právoplatného skončenia veci vedenej na prvostupňovom súde pod sp. zn. 1Cbi/13/2012, predmetom
ktorej je určenie neúčinnosti právnych úkonov úpadcu - Ručiteľského vyhlásenia úpadcu zo dňa
28.05.2009 ako aj Notárskej zápisnice H. XXXXX T. M. XX.XX.XXXX. Z uvedeného teda
vyplýva, že obe konania sa týkajú rovnakých právnych úkonov, a to - Ručiteľského vyhlásenia úpadcu
zo dňa 28.05.2009 a Notárskej zápisnice H. XXXXX T. M. XX.XX.XXXX.
V konaní o určenie popretej pohľadávky, ktoré je sporovým konaním a žaloba má určovací charakter,
súd skúma pravosť, výšku a dôvodnosť prihlásenej pohľadávky vo všetkých súvislostiach. V konaní
sa teda priamo rieši existencia právneho úkonu zakladajúceho dôvodnosť pohľadávky. V konaní, v
ktorom sa odporuje právnym úkonom, sa rieši otázka neúčinnosti následkov, vyplývajúcich výlučne z
existujúcich a platných právnych úkonov, voči tretím osobám. Z rozdielu medzi výsledkom žaloby, ktorou
účastník odporuje právnemu úkonu a ktorou sa veriteľ domáha určenia pravosti prihlásenej pohľadávky
vyplýva, že skôr je potrebné rozhodnúť vo veci určenia pravosti prihlásenej pohľadávky a až následne
o neúčinnosti právnych následkov konkrétneho právneho úkonu voči tretím osobám.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že trvá
na svojom návrhu, pretože výsledok konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov je rozhodujúci pre
postoj správcu k prihláseným pohľadávkam.
Vzhľadom na význam, aký má konanie vo veci 3Cbi/9/2012 vo vzťahu ku konaniu vedenom pod sp. zn.
1Cbi/13/2012 navrhol, aby súd podľa § 112 ods. 1 O.s.p. spojil uvedené veci na spoločné konanie.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods.
1 O.s.p., prejednal odvolanie odvolateľa podľa § 214 ods. 2 bez nariadenia pojednávania a dospel k
záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.



Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

V predmetnej veci sa rieši - ako uviedol súd prvého stupňa - právny dôvod, vymáhateľnosť, poradie,
výška a zabezpečenie zabezpečovacím právom, príp. poradie zabezpečovacieho práva.
V žalobe o neúčinnosť právneho úkonu dlžníka, ktorým mal zvýhodniť svojho veriteľa oproti iným
veriteľom, sa skúma, či sú splnené zákonné predpoklady odporovateľnosti (§ 57 - 66 zák. č. 7/2005 Z.z
o konkurze a reštrukturalizácii), pričom nie je podstatné, či týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu
uspokojenia pohľadávky jedného alebo viacerých veriteľov.
S ohľadom na zákonom ustanovené predpoklady odporovateľnosti právnemu úkonu dlžníka, odvolací
súd zdôrazňuje, že o odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka nie je možné rozhodnúť skôr, kým
nie je v konkurznom alebo incidenčnom konaní zistená oprávnenosť pohľadávky, ktorej uspokojenie
malo byť ukrátené. Z logického výkladu ustanovení zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii,
upravujúcich odporovateľnosť právnym úkonom, totiž jednoznačne vyplýva, že nie je možné ukrátiť
uspokojenie pohľadávky, ktorá nebola náležite prihlásená do konkurzu, právne nevznikla alebo nebola
zistená.

Ustanovenie § 62 ods. 5 zák. č. 7/2005 Z.z. dáva správcovi (odporcovi) tiež právo odporovať právnemu
úkonu proti prihlásenej pohľadávke alebo prihlásenému zabezpečovaciemu právu nadobudnutému
na základe odporovateľného právneho úkonu, a to tak, že prihlásenú pohľadávku alebo prihlásené
zabezpečovacie právo nadobudnuté na základe odporovateľného právneho úkonu poprie, čo do
právneho dôvodu, výšky zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia tohto práva.
Toto popretie z dôvodu odporovateľnosti však musí výslovne uviesť ako dôvod popretia, a to v zákonom
určenej lehote.

S poukazom na ustanovenie § 374 ods. 4 druhá veta O.s.p., odvolací súd konštatoval, že v
prejednávanej veci ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník, avšak sudca
rozhodol, že nie je možné v celom rozsahu vyhovieť podanému odvolaniu, a preto správne predložil vec
na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.

O návrhu odporcu na spojenie vecí vedených pod sp. zn. 3Cbi/9/2012 a 1Cbi/13/2012 na spoločné
konanie odvolací súd nie je tomto konaní oprávnený rozhodnúť.

Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.