{"guid": "01dbf1fe-d06c-4e81-bd96-007278098fdc:a448fec5-0423-478d-8fe6-e81d2525bec3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2310218527.1", "spisova_znacka": "11Co/204/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/204/2011 z 23. 10. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 23. októbra 2012, sp. zn. 11Co/204/2011, ECLI:SK:KSTT:2012:2310218527.1", "identifikacne_cislo": "2310218527", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Mariana Podbehlá", "sudca_id": 656, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-mariana-podbehla-656", "datum_vydania": "2012-10-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a448fec5-0423-478d-8fe6-e81d2525bec3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2310218527.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2310218527.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2012:2310218527.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/204/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310218527
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2012:2310218527.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov
Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: C. J., nar. X.XX.XXXX, bytom
Y. XXXX, zast.: JUDr. Petrom Belovičom, advokátom P. Pazmáňa 3, Šaľa, proti odporcovi: O. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX/X, Y., zast.: JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, advokátom, Jarmočná
2264/3, Šaľa, o zaplatenie 3.985,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Galanta, zo dňa 1. júna 2011, č.k. 17C/402/2010-79, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa  p o t v r d z u j e .

Odporca   j e   p o v i n n ý  zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 190,15
Eur za trovy právneho zastúpenia do rúk právneho zástupcu odporcu      JUDr. Ľudovíta Štangloviča do
3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 3.985,-
Eur s príslušenstvom. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal
zaplatenia sumy 13.244,- Eur s príslušenstvom z dôvodu, že dňa 2.4.2009 uzatvoril s odporcom písomnú
zmluvu o pôžičke, podľa ktorej mu požičal 2.182,- Eur bezúročne, s lehotou splatnosti 2.4.2010, následne
29.4.2009 uzatvoril s odporcom dve písomné zmluvy o pôžičke, podľa ktorých mu požičal sumy 7.077,-
Eur bezúročne a 3.985,- Eur bezúročne, s lehotou splatnosti 29.04.2010. Navrhovateľ tak teda celkovo
požičal odporcovi 13.244,- Eur. Po podaní návrhu odporca uhradil svoj dlh čiastočne a to vo výške
2.182,- Eur dňa 30.9.2010 a vo výške 7.077,- Eur dňa 15.10.2010, v ktorej časti vzal navrhovateľ návrh
späť, takže predmetom konania pred vydaním platobného rozkazu zostal návrh na zaplatenie istiny
vo výške 3.985,- Eur spolu s úrokom z omeškania. Odporca s návrhom nesúhlasil, uviedol, že sumu
3.985,- Eur navrhovateľovi vrátil pred podaním návrhu v hotovosti, v mieste bydliska navrhovateľa za
prítomnosti svedka H. F.. Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že písomné zmluvy
o pôžičke boli uzatvorené tak, ako to navrhovateľ uviedol v návrhu dňa 2.4.2009 na sumu 2.182,- Eur
bezúročne, dňa 29.4.2009 na sumu 7.077,- Eur bezúročne a sumu 3.985,- bezúročne, teda spolu bolo
požičaných 13.244,- Eur. Obaja účastníci konania uvedené potvrdili, rovnako ako aj to, že odporca
uhradil navrhovateľovi sumy 7.077,- Eur a 2.182,- Eur spolu s úrokom z omeškania. Právne súd prvého
stupňa vec posúdil podľa ust. § 657 OZ. V danom prípade mal súd za preukázané, že k uzavretiu zmlúv
o pôžičke došlo platne, k odovzdaniu peňazí priamo k rukám odporcu nedošlo, nakoľko z výsluchu
účastníkov konania mal súd za preukázané, že tieto peniaze investoval priamo navrhovateľ na nákup
strojov pre účely podnikania navrhovateľa, odporcu, ako aj pána F.. Uvedené 3 osoby sa rozhodli začať
podnikať s tým, že na nákup strojov mal peniaze len navrhovateľ a pán F.. Keďže odporca peniaze nemal,
jeho podiel uhrádzal priamo navrhovateľ s tým, že peniaze vyplácal za odporcu priamo dodávateľom a
s odporcom uzatvoril zmluvy o pôžičke na sumy, ktoré investoval na nákup strojov. Z výsluchu svedka



H. F. mal súd preukázané, že všetci traja navrhovateľ, odporca a svedok sa dohodli podnikať, tak ako
to uviedli účastníci. Potvrdil, že prvé 2 sumy odporca navrhovateľovi vrátil (2.182,- Eur a 3.985,- Eur).
Zmluva na sumu 7.077,- Eur mala byť však len fiktívna, ktorú navrhovateľ odporcovi nikdy nepožičal,
mala byť len zárukou toho, ak by sa odporcovi niečo stalo, aby jeho majetok nezdedila jeho rodina. Súd
tu poukázal na nezrovnalosti vo výpovedi svedka, nakoľko odporca sám nepoprel poskytnutie pôžičky
aj v sume 7.077,- Eur, pričom uviedol, že sumu 3.985,- Eur vrátil navrhovateľovi priamo uňho doma pred
podaním návrhu a ostatné 2 pôžičky zaplatil po podaní návrhu. Samotné konanie odporcu potvrdzuje,
že zmluva na 7.077,- Eur nemohla byť chápaná ako fiktívna a peniaze museli byť zo strany navrhovateľa
požičané, nakoľko ich odporca po podaní návrhu zaplatil navrhovateľovi, čo by neurobil, keby mu neboli
v skutočnosti aj požičané. Navrhovateľ po podaní odporu uviedol, že pôvodne boli medzi účastníkmi
uzatvorené 4 zmluvy o pôžičke, tá štvrtá rovnako ako prvá dňa 2.4.2009 na sumu 3.980,- Eur, ktorú sumu
však odporca včas vrátil, preto zmluvu navrhovateľ roztrhal a v návrhu ju neuviedol. Uvedené tvrdenie
však navrhovateľ nijako pred súdom nepreukázal. Existenciu štvrtej zmluvy popreli ako odporca, tak aj
svedok. Tvrdenie navrhovateľa preto súd považoval za ničím nepodložené a nepreukázané. Navrhovateľ
poukazoval na výbery zo svojho účtu, z ktorého celkom vybral v čase pôžičiek 13.500,- Eur, pričom
väčšiu časť peňazí mal aj doma. Uvedené tvrdenie však ničím nepreukázal, rovnako ako samotné výbery
tiež nepreukazujú, že sa jedná práve o peniaze požičané odporcovi. Vzhľadom k tomu mal súd za
preukázané, že v skutočnosti boli uzatvorené len 3 zmluvy o pôžičke, ktorých existenciu potvrdili obaja
účastníci konania a to na sumy 2.182,- Eur, 3.985,- Eur a 7.077,- Eur, spolu 13.244,- Eur, pričom odporca
uhradil navrhovateľovi sumy 2.182,- Eur a 7.077,- Eur po podaní návrhu, čo potvrdili obaja účastníci
konania. Spornou zostala suma 3.985,- Eur. Výpoveďou svedka mal súd za preukázané, že túto sumu
uhradil odporca navrhovateľovi ešte pred podaním návrhu. Sám navrhovateľ potvrdil vrátenie sumy
3.980,- Eur (vo vyjadrení navrhovateľ uvádzal, že táto suma bola vrátená včas, neboli z nej žiadané
samostatne úroky z omeškania) a keďže nepreukázal existenciu štvrtej zmluvy o pôžičke, súd má zato,
že sa jedná o tú istú sumu, na základe písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 29.4.2009, ktorú sumu mal
odporca vrátiť do 29.4.2010. Keďže sám navrhovateľ nespochybnil včasné vrátenie sumy, súd mal zato,
že jej vrátenie nastalo včas a odporca sa nedostal do omeškania a teda z tejto sumy nie je možné
priznať úroky z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p. Navrhovateľ bol úspešný v časti úhrady istiny vo výške 2.182,- Eur a
7.070,- Eur spolu s príslušenstvom. Pre správanie odporcu v dôsledku úhrady žalovaných súm po podaní
návrhu navrhovateľ vzal návrh späť. Odporca bol úspešný v časti žalovanej sumy 3.985,- Eur, z čoho
vyplýva, že navrhovateľ bol v konaní úspešný vo výške 69,91 %, odporca v 30,09 %. Trovy konania spolu
predstavujú sumu 2.027,21 Eur. Pri zohľadnení úspechu a neúspechu 69,91 % úspech navrhovateľa
zodpovedá trovám konania vo výške 1.417,22 Eur a 30,09 % neúspech navrhovateľa, resp. úspech
odporcu predstavuje trovy konania vo výške 609,99 Eur. Pomer úspech a neúspechu potom predstavuje
priznanú náhradu trov konania vo výške 807,23 Eur (1.417,22 Eur - 609,92 Eur).

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Uviedol, že medzi ním a odporcom boli dňa 2.4.2009 uzavreté dve zmluvy o pôžičke, jedna na sumu
2.182,- Eur, druhá na sumu 3.980,- Eur so splatnosťou 2.4.2010. Pôžičku na sumu 3.980,- Eur odporca
navrhovateľovi splatil v mesiaci august 2010 v hotovosti, pričom odporca originál tejto zmluvy, ktorý
mu odovzdal oproti odovzdaniu dlžnej sumy peňazí navrhovateľ roztrhal. Svoje originál zmluvy však
nepredložil a neroztrhal. Navrhovateľ tak v súčasnosti nemá dôkaz o tom, že by zmluva na takúto
sumu 3.980,- Eur bola medzi účastníkmi vôbec uzavretá. Predmetom návrhu tento záväzok z tejto
zmluvy teda na vrátenie sumy 3.980,- Eur nie je a navrhovateľ preto nemá v tomto smere žiadnu
dôkaznú povinnosť. Dňa 29.4.2009 boli medzi navrhovateľom a odporcom uzavreté ďalšie 2 dve zmluvy
o pôžičke, a to na sumu 3.985,- Eur a 7.077,- Eur so splatnosťou 29.4.2010. K tomu 7.077,- Eur aj
s úrokom z omeškania odporca vrátil navrhovateľovi dňa 15.10.2010. Pôžička v sume 3.985,- Eur
zostala nezaplatená a zaplatenia tejto sumy sa navrhovateľ v konaní domáha. Suma 3.980,- Eur bola
navrhovateľom poskytnutá odporcovi na jeho súkromné účely. Pri spisovaní tejto zmluvy svedok H.
F. nebol prítomný. Táto suma bola aj vrátená, nie je predmetom žaloby. Ostatné sumy 2.182,- Eur,
3.985,- a 7.077,- Eur boli navrhovateľom poskytnuté na účely nákupu strojného zariadenia strojárskej
dielne. Zakúpené zariadenie dielne a dodávkový automobil boli v hodnote celkom 21.231,- Eur, pričom
navrhovateľ vložil svoju tretinu v sume 7.077,- Eur a navyše za odporcu vložil sumy     2.182,- Eur
a 3.985,- Eur, ktoré týmto odporcovi požičal. Odporca vložil do nákupu strojov len suma 910,- Eur.
Všetky stroje boli vlastnícky vedené na živnosť odporcu, ktorú živnosť ku dňu 21.10.2010 po začatí sporu
odporca zrušil. Má zato, že pokiaľ odporca v návrhu uvádzané sumy nespochybňuje, znamená to, že tieto



sumy boli mu poskytnuté. S týmto záverom sa stotožnil i prvostupňový súd. Dôkazné bremeno zaťažuje
odporcu a je na ňom, akým spôsobom preukáže, že všetky poskytnuté pôžičky, teda aj spornú 3.985,-
Eur bez zbytku vrátil. Táto okolnosť je preukazovaná len pochybným svedectvom svedka F., na ktorého
za podivných okolností prešiel všetok majetok odporcu, určený pôvodne na spoločné podnikanie. Má
pochybnosti o pravdivosti svedectva tohto svedka, ktorý mal od začiatku osobný majetkový záujem na
výsledku tohto sporu. Žiadnymi inými dôkazmi nie sú tvrdenia odporcu o úhrade žalovanej sumy 3.985,-
Eur podložené. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a návrhu v celom rozsahu vyhovel
a určil odporcovi tiež povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenia navrhovateľa v odvolaní,
odporca splnil všetky svoje záväzky voči navrhovateľovi a jeho dlh, ktorý voči navrhovateľovi mal,
a ktorý je predmetom konania zanikol jeho splatením pred podaním návrhu, čo potvrdil svedok F.,
ktorý je priateľom dcéry navrhovateľa, teda jeho svedectvo možno hodnotiť ako vieryhodné, navyše
mal vedomosť o spoločnom podnikaní, ako aj o vzájomne zapožičaných finančných prostriedkoch.
Navrhovateľ začal existenciu štvrtej zmluvy o pôžičke tvrdiť až po podaní odporu, z ktorého sa dozvedel,
že odporca navrhuje v konaní ako svedka vrátenia pôžičky, ktorá bola predmetom konania vypočuť
pána F.. Navrhovateľ sám priznal vrátenie sumy 3.980,- Eur (správne 3.985,- Eur) odporcom, avšak
neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ tvrdil, že predmetnú sumu prevzal ako splátku inej štvrtej pôžičky.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že túto sumu od navrhovateľa prevzal odporca, ale iným právnym titulom,
ktorého existenciu v konaní nepreukázal jediným dôkazom, neuniesol v tomto smere dôkazné bremeno.
Odporca svoje dlžoby voči navrhovateľovi, pokiaľ boli oprávnené uznal a tieto aj uhradil. Rozsudok súdu
prvého stupňa považuje za zákonný aj spravodlivý a navrhuje ho potvrdiť. Uplatňuje si náhradu trov
odvolacieho konania v sume 190,15 Eur.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba -
účastník konania, proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa      § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne
správny, z ktorého dôvodu vo veci verejne vyhlásil rozsudok (§ 156 ods. 3 O.s.p.).

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 17C/402/2010 bolo zaplatenie sumy
3.985,- Eur s príslušenstvom titulom vrátenia pôžičky. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku. Na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O.s.p.).

Podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa
vychádzajúcou zo záveru o tom, že medzi účastníkmi konania boli uzavreté len tri zmluvy o pôžičke.
Navrhovateľ síce tvrdil, že boli uzavreté 4 zmluvy o pôžičke, avšak z vykonaného dokazovania bolo
jednoznačne preukázané, že zmluvy o pôžičke boli tri. Pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že tieto zmluvy boli
štyri, ohľadne tejto skutočnosti neuniesol dôkazné bremeno. Naopak odporca preukázal v konaní, že
čo mu bolo navrhovateľom poskytnuté na troch pôžičkách navrhovateľovi aj vrátil, pričom preukázanie
vrátenia odvolací súd považoval za dostatočné. Navyše navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol
žiadne skutočnosti, ktoré by neboli súdu prvého stupňa známe pred rozhodnutím vo veci a s ktorými by
sa súd prvého stupňa nebol riadne vysporiadal a tiež neuviedol také skutočnosti, ktoré by boli relevantné
privodiť zmenu napadnutého rozsudku.



Vzhľadom k všetkým uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O práve na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za
použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu
vo výške 190,15 Eur za trovy právneho zastúpenia          (1 úkon právnej pomoci 151,05 Eur, režijný
paušál 7,41 Eur a 20 % DPH).

Uvedený rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/402/2010", "guid": "2ceca74e-b377-4192-a7a7-79974ce505fc:7b6cb168-7a3f-42a6-b643-8b6ac187dde5", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}