Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/170/2015 z 18. 1. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. januára 2016, sp. zn. 19Co/170/2015, ECLI:SK:KSPO:2016:8113221050.1 Krajský súd Prešov | 19Co/170/2015 | ECLI:SK:KSPO:2016:8113221050.1 | 2016-01-18 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Poistenie Citované ustanovenia: ZRK Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c168637-c26a-4fbe-a28a-be61a103bf03 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8113221050.1 Súd: Krajský súd Prešov Spisová značka: 19Co/170/2015 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113221050 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8113221050.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobkyne: Y. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX S., štátnej občianky Slovenskej republiky, proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 71 Košice, IČO: 31 690 904, zast. Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., so sídlom Užhorodská 21, 040 01 Košice, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovských rozsudkov s návrhom na odklad vykonateľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 16C/188/2013-239 zo dňa 27.03.2014 jednohlasne takto r o z h o d o l : P o t v r d z u j e rozsudok. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa odložil vykonateľnosť rozhodcovských rozsudkov Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 2525/2012 zo dňa 19.01.2012 a sp. zn. 3C/2526/2012 zo dňa 19.01.2012 do právoplatnosti rozhodnutia o žalobe o zrušenie týchto rozsudkov. Zrušil rozsudky Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C 2525/2012 zo dňa 19.01.2012 a sp. zn. 3C 2526/2012 zo dňa 19.1.2012. Vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1 až 3, 4 písm. r), ods. 5 Občianskeho zákonníka, §§ 1 ods. 2; 17; 40 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Konštatoval, že vychádzajúc z aplikovaných zákonných ustanovení a zo zhodnotenia vykonaných dôkazov mal za to, že žalobný návrh bol podaný dôvodne. Žalobkyňa sa žalobným návrhom domáhala zrušenia uvedených rozhodcovských rozsudkov. Žalobný návrh podala na súde v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote, nakoľko rozhodcovské rozsudky, zrušenia ktorých sa domáhala, jej boli doručené 20.06.2013 a žalobu na súd podala 16.07.2013. V žalobe konkrétne uviedla, že rozhodcovské doložky neboli v poistných zmluvách platne uzatvorené a sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Došlo nimi k porušeniu jej práv spotrebiteľky. Obidve poistné zmluvy, ktoré boli uzatvorené medzi účastníkmi konania, sú spotrebiteľskými zmluvami podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Zo zmlúv je zrejmé, že žalovaná konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľkou, keďže zmluvu uzatvorila ako fyzická osoba a pri jej uzatvorení nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Sprostredkovateľkou poistenia pre žalovanú sa stala až v čase po uzatvorení obidvoch týchto poistných zmlúv. Pre spotrebiteľské zmluvy je charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Uvedené sa týka aj prejednávanej veci, pretože poistné zmluvy boli vyplnené na vopred pripravených predtlačených tlačivách žalovanej a s pripraveným znením boli žalobkyni predložené na podpis. Rozhodcovské doložky, na základe ktorých rozhodcovský súd rozhodoval, sú formulované vo všeobecných poistných podmienkach žalovaného v článku XV. Podľa tejto doložky všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka v poistných zmluvách znemožňuje poistenému spotrebiteľovi zvoliť spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, čím mu znemožňuje brániť si svoje práva v konaní pred všeobecným súdom. Žalovaná mala za to, že záväzkový zmluvný vzťah, v rámci ktorého bola dojednaná aj rozhodcovská doložka, neobsahuje neprijateľnú podmienku, pretože rozhodcovská doložka bola dojednaná individuálne, o čom svedčí to, že je upravená v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré žalobkyňa podpísala osobitne a osobitne podpísala aj všeobecné podmienky žalovaného. Naviac, podľa žalovanej, žalovaná tým, že so žalobkyňou podpísala osobitné zmluvné podmienky, len akceptovala jej vôľu riešiť spory v rozhodcovskom konaní, pričom táto vôľa žalobkyne mala byť prejavená v ňou podpísaných záznamoch o požiadavkách a potrebách klienta, ktoré mali byť vyhotovené pred samotným uzatvorením poistných zmlúv. Rozhodcovskými doložkami žalovanej sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo 1/2012, 5Cdo 61/2012, 6Cdo 13/2013, a to práve v kontexte s tvrdením žalovanej, že podpisom osobitných zmluvných dojednaní tvoriacich súčasť všeobecných poistných podmienok malo dôjsť k individuálne dojednanej rozhodcovskej doložke. Najvyšší súd mal za to, že rozhodcovská doložka nachádzajúca sa v poistnej zmluve, ktorú uzatvára žalovaná so spotrebiteľmi v časti všeobecných obchodných podmienok, resp. osobitných zmluvných podmienok, nie je spotrebiteľom osobitne dojednaná. Praktickým dôsledkom takto upravenej rozhodcovskej doložky je to, že spotrebiteľovi sa fakticky odopiera možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom, čím reálne dochádza k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy spolu so všeobecnými poistnými podmienkami, obsahom ktorých je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú právnu ochranu, núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu, pričom rozhodcovský súd vyberá žalovaná bez možnosti žalobcu podieľať sa na jeho kreovaní. Rozhodcovskými doložkami zaoberal sa aj Ústavný súd Českej republiky. Z jeho rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 2164/2010 vyplýva, že z ústavno-právneho hľadiska je možné dojednanie v podobe rozhodcovskej doložky pripustiť aj pre spotrebiteľské zmluvy, ale iba za predpokladu, že podmienky ustanovenia rozhodcu a dohodnuté podmienky procesného charakteru budú účastníkom konania garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo vzťahu spotrebiteľ -podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, t. j. spotrebiteľa, pričom dohodnuté procesné pravidlá budú garantovať spravodlivý proces (ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľovho práva). Podmienky rozhodcovského konania podľa rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu určeného žalovanou, podmienky rovnakého zaobchádzania nespĺňajú. Požiadavka ústneho prejednania podlieha poplatkovej povinnosti vrátane úhrady vecných nákladov, ak by spotrebiteľ žiadal uskutočnenie ústneho prejednania v mieste svojho trvalého bydliska mimo sídla rozhodcovského súdu. Na odpor v rámci rozhodcovského konania sa prihliada za podmienky zaplatenia poplatku. Odpor je možné podať iba v krátkej 5-dňovej lehote. Z uvedeného vyplýva, že rozhodcovské konanie rozhodcovského súdu, ktorý zvolila žalovaná, nezaručuje porovnateľné procesné práva aké sú v súdnom konaní, čo taktiež spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach vo vzťahu dodávateľ - spotrebiteľ v neprospech spotrebiteľa ako slabšej strany. Rozhodcovský súd si podľa rozhodcovskej doložky vyberá sama žalovaná. Už táto okolnosť vyvoláva pochybnosti o nezaujatosti rozhodcovského súdu, keďže aj jeho činnosť má charakter podnikania. Žalovaná argumentovala nesprávnym prekladom smernice. Samotné znenie smernice má význam pre postup súdu pri výklade ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Jej úvahy pre posúdenie veci, ktorá bola predmetom konania, neboli rozhodujúce. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka je platné a vychádzajúc z tohto zákonného ustanovenia sporné rozhodcovské doložky v poistných zmluvách je potrebné považovať za neprijateľnú podmienku. V tomto zmysle bez významu bola aj skutočnosť, že žalobkyňa mala možnosť v lehote 30 dní odstúpiť od rozhodcovskej doložky, ktorá bola uvedená v poistnej zmluve č. 4478190016. Táto okolnosť nemôže ovplyvniť záver o tom, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná a ako rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a zo zákona neplatná. Odstúpiť pritom možno len od právneho úkonu, ktorý je platný. Z vykonaných dôkazov mal súd za jednoznačne preukázané, že rozhodcovské doložky v poistných zmluvách, ktoré žalobkyňa uzatvorila so žalovanou, neboli individuálne dojednané. Individuálnym dojednaním nebolo podpísanie osobitných zmluvných dojednaní ako súčasti všeobecných podmienok žalovanej a individuálnosť dojednania nevyplýva ani z toho, že v tlačive o záznamoch a potrebách klienta boli vopred predformulované všeobecné informácie o možnosti riešiť spory v rozhodcovskom konaní. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že v rámci rozhodcovského konania boli pri rozhodovaní porušené všeobecné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku. Porušená bola taktiež zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1 písm. h) zákona č. 244/2002 Z. z.), a to už pri výbere rozhodcu. Rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená platne. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa na základe ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) a j) zákona č. 244/2002 Z. z. žalobe vyhovel a rozhodcovské rozsudky zrušil. Na návrh žalobkyne v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o odložení vykonateľnosti predmetných rozhodcovských rozsudkov. Súd prvého stupňa konštatoval, že o trovách konania z dôvodu kumulácie nárokov žalobkyne rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 O. s. p. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. V odvolaní uviedla, že pokiaľ ide o dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní, prvostupňový súd len konštatoval, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzatvorená a aj preto je rozsudok nepreskúmateľný. V odôvodnení napadnutého rozsudku tiež absentuje dôvod, prečo súd odložil vykonateľnosť, resp. aké skutkové a právne okolnosti prípadu súd zvažoval pri svojom rozhodnuté o odklade vykonateľnosti. V tejto časti je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Z textu žaloby jasne vyplýva, že žalobkyňa ako dôvod podania žaloby vymedzila len ustanovenie § 40 ods. 1 písm. j), a preto pokiaľ súd napadnutý rozhodcovský rozsudok zrušil aj z iného dôvodu, rozhodol nad rámec podanej žaloby. Aktuálna práva úprava Slovenskej republiky jednoznačne stanovuje, že žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podlieha poplatkovej povinnosti a na tom nič nemení ani tá skutočnosť, že ako žalobca vystupuje subjekt, ktorý v konaní vo veci samej by mal postavenie spotrebiteľa. Pokiaľ súd vo veci konal napriek tomu, že nebol zaplatený súdny poplatok, porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. K porušeniu procesných práv žalovanej došlo aj tým, že súd so nesplnil povinnosti podľa ust. § 118 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z obsahu zápisníc vyplýva, že súd túto svoju procesnú povinnosť opomenul, lebo neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia ostali sporné. Žalovaná nemala možnosť sa so spornými otázkami dôkladne vysporiadať, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa tiež nesprávne právne posúdil vec, keďže rozhodcovská doložka bola v danom prípade dohodnutá individuálne, na dôkaz čoho žalovaná predložila viaceré dôkazy. V zmysle ust. § 53 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka sú dovolené zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Ťažisko individuálneho dojednania podmienky spočíva v možnosti spotrebiteľa ovplyvniť podstatu podmienky. Súd sa v rozsudku s otázkou individuálnosti dojednania rozhodcovskej doložky nevysporiadal. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa mala možnosť oboznámiť sa s rozhodcovskou doložkou a tiež mala možnosť ovplyvniť jej podstatu. Mala teda možnosť rozhodnúť sa, či rozhodcovskú doložku uzavrie, alebo neuzavrie. Žalobkyňa sa rozhodla túto rozhodcovskú doložku uzavrieť, a to pristúpením k Osobitným zmluvným dojednaniam, čo osvedčila vlastnoručným podpisom a rovnako tieto podpísala aj druhá zmluvná strana prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia. Nie je prípustné, aby zmluvná strana s odstupom času popierala platnosť zmluvnej podmienky len na základe toho, že jej údajne nerozumela, pričom táto je v objektívnej zachytenej forme - písaným textom, jasne, zrozumiteľne a čitateľne uvedená. Takýto postoj žalobkyne sa javí byť účelový. Súd tiež nesprávne posúdil právny úkon žalobkyne a žalovanej - podpísanie osobitných zmluvných dojednaní č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4478190013 a osobitných zmluvných dojednaní č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4478190016 a vychádzal úplne nedôvodne z hypotetickej konštrukcie, podľa ktorej bola rozhodcovská doložka súčasťou všeobecných poistných podmienok v časti XV. a súčasťou všeobecných poistných podmienok boli aj osobitné zmluvné dojednania k predmetným poistným zmluvám. Takýto postup súdu je v rozpore so zásadou hodnotenia dôkazov v občianskom súdnom konaní. Je jedno, ktorá zmluvná strana navrhuje podmienku a či je táto podmienka na formulári alebo nie. Podstatné je, či ju môže spotrebiteľ ovplyvniť. Aj z predtlačeného formuláru je zrejmé, že žalobkyňa mohla ovplyvniť podmienku tak, že by jednoducho osobitné zmluvné dojednanie obsahujúce rozhodcovskú doložku nepodpísala. Žiadny dôkaz nenasvedčuje tomu, že žalobkyňa nemala na výber a musela rozhodcovskú doložku podpísať. Z poslednej strane tlačiva Všeobecných poistných podmienok je zrejmé, že žalobkyňa mala možnosť uzavretie rozhodcovskej doložky ovplyvniť dvakrát, a to pri uzavretí poistenia a v prípade, že sa rozhodla pristúpiť k osobitným zmluvným dojednaniam, mala dostatočnú možnosť v lehote 30 dní po uzavretí poistnej zmluvy rozhodcovskú doložku odmietnuť. V priebehu konania nebolo preukázané, že by žalobkyni ktokoľvek a akokoľvek bránil podrobne sa oboznámiť s textom a až následne ho podpísať. Bolo plne na slobodnej vôli žalobkyne, či text osobitných zmluvných dojednaní prečíta a podpíše. Žalovaná vytvorila podmienky na to, aby v prípade nezrovnalostí a pochybností zabezpečila uzatváranie zmluvy a podpisovanie dokladov odborne spôsobilá osoba - sprostredkovateľ poistenia, ktorým v danom prípade bola sestra priateľa žalobkyne, teda osoba žalobkyni blízka. Zo Záznamu o požiadavkách a potrebách klienta oboch poistných zmlúv vyplýva, že žalobkyňa svojim podpisom potvrdila, že nechce už nič vysvetliť, doplniť a dojednať. Tento záznam prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil a nesprávne posúdil. Žalobkyňa osobitným podpisom vyjadrila svoj súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a svojim podpisom Osobitných zmluvných dojednaní tento svoj súhlas prejavila v právne relevantnej forme. To vyplýva zo skutočnosti, že žalobkyňa podpísala Osobitné zmluvné dojednania č. 01/2007 k poistnej zmluve č. 4478190013, resp. Osobitné zmluvné dojednania č. 02/2008 k poistnej zmluve č. 4478190016. Žalovaná neviazala uzavretie poistenia na podpis rozhodcovskej doložky. V konaní nebola preukázaná tieseň či iná objektívna skutočnosť, ktorá by nútila žalobkyňu uzavrieť poistnú zmluvu práve v ten deň. Poistné zmluvy boli uzavreté na 52 a 51 rokov a je predpoklad, že pri uzavretí zmlúv na takú dlhú dobu si žalobkyňa ako priemerný spotrebiteľ riadne prečíta, čo podpisuje a v prípade, ak niečomu nerozumie, má možnosť sa na to opýtať. V danom prípade bola vôľa žalobkyne v písomných právnych úkonoch vyjadrená tak, že je rozpoznateľná a uplatniteľná jednoznačným spôsobom. U žalobkyne ide o účelové tvrdenie, že listinám, ktoré podpisovala, nerozumela. Súd nesprávne posúdil možnosť odstúpenia od rozhodcovskej doložky a súd sa nezaoberal a nevysporiadal s dôkazom, že žalovaná umožnila všetkým klientom možnosť odstúpiť od rozhodcovskej doložky, čo urobila vo forme vyhlásenia a zverejnenia Dodatku č. 2 k VPP v súlade s ust. 7d časti XVII VPP. Žalobkyňa možnosť odstúpenia od rozhodcovskej doložky nevyužila. Žalovaná v odvolaní ďalej poukázala na Smernicu 93/13/EHS a namietala, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keďže v zmysle ust. § 53 ods. 1 posledná veta OZ a aj v zmysle Smernice 93/13/EHS individuálne dojednanie inak neprijateľnej podmienky nespôsobuje jej neplatnosť. Táto je platná. Súd sa tiež nezaoberal tým, čí podmienka (rozhodcovská doložka) spôsobuje značnú nerovnováhu a právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd nevykonal test primeranosti, čím zaťažil konanie a rozhodnutie vadou, ktorá má za následok nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť napadnutého rozsudku. Odvolateľka poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. vo veciach sp. zn. II. ÚS 499/2012, I. ÚS 255/2010, na rozhodnutie ESD vo veci Ratti C-148/78 a namietala poukázanie súdom prvého stupňa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach 3Cdo/1/2012, 6Cdo/13/2013 a 5Cdo 61/2012. Ďalej uviedla, že vplyv dojednanej rozhodcovskej doložky na výšku poistného preukázala odborným stanoviskom Národnej banky Slovenska. Súd sa s uvedenými skutočnosťami a s týmto dôkazom nevysporiadal. Tiež namietala, že podala návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného pred Ústavným súdom SR pod sp. zn. II. ÚS 382/2013, avšak súd o tomto návrhu nerozhodol, čím odňal žalovanej možnosť konať pred súdom. Pokiaľ sa súd zaoberal v rozsudku aj samotným rozhodcovským konaním, žalovaná počas konania túto skutočnosť nenamietala a súd sa nevyjadril, že mieni priebeh rozhodcovského konania posúdiť. Postup, kedy súd jednak posudzoval rovnosť účastníkov konania napriek tomu, že porušenie rovnosti žalobkyňa nenamietala a zároveň i keď tento dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku konštatoval, napriek tomu uviedol, že rozhodcovský rozsudok zrušil len z iných dôvodov. Rozsudok je preto nepreskúmateľný a arbitrárny. Súd tiež porušil ustanovenie § 129 Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ súd porovnával podmienky upravené v Občianskom súdnom poriadku a v rozhodcovskom poriadku, jeho postup je nesprávny a nepodložený a vychádza z nesprávneho názoru, že všetky procesné práva účastníkov by mali byť rovnaké, ako sú podmienky stanovené v občianskom súdnom konaní. Zmyslom arbitrážnych súdov je okrem iného aj poskytnúť alternatívne, efektívnejšie a rýchlejšie rozhodovanie v sporoch. Žalovaná poukázala na konanie pred rozhodcovským súdom a na kreáciu rozhodcov a uviedla, že napadnutý rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z. z. Žalobkyňou navrhovaný žalobný návrh je neúplný a nesprávny z hľadiska § 40 v spojení s § 43 Zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobkyňa formulovala petit žaloby tak, že dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku neuviedla. Ani prvostupňový súd v petite výroku, v ktorom zrušil rozhodcovský rozsudok, neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku. Ide o neúplný petit. Na základe uvedeného žalovaná žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaná si zároveň v prípade úspechu uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho a prvostupňového konania. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že nevidí dôvod na odklon od nastolenej judikatúry, ktorá rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaná rozhodcovský rozsudok, považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobkyňa poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vo veciach sp. zn. 6Cdo 1/2012, sp. zn. 4 Cdo41/2012 a 6MCdo 9/2012 a uviedla, že kvalifikačným kritériom pre záver, že ide o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Na základe uvedeného žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Žalobkyňa si zároveň uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 69,91 eura. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust.§ 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 15.12.2015 a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto právnych a skutkových zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že účastníci uzavreli poistné zmluvy č. 4478190013 dňa 22.12.2008 a č. 4478190016 dňa 01.09.2009. Žalovaná konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa bola spotrebiteľkou. To znamená, že vo veci ide o spotrebiteľský vzťah. Podľa ust. § 52 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv sa za spotrebiteľskú zmluvu považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). Občiansky zákonník účinný od 01.01.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Občiansky zákonník s takouto neprijateľnou podmienkou spája v zmysle § 53 ods. 5 sankciu neplatnosti. Základnou črtou nie individuálne dojednanej spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva uzatvorená so žalobkyňou túto charakteristiku spĺňa. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností všeobecné poistné podmienky, ktoré žalobkyňa ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Podľa dohodnutej rozhodcovskej doložky (časť XV. Všeobecných poistných podmienok) sa všetky spory mali riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Takáto zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo všeobecných poistných podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Keďže ust. § 52 a 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musel súd prihliadať aj z úradnej povinnosti. Ak teda dojednaná podmienka ukladajúca spotrebiteľovi podrobiť sa rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom je pre jej neprijateľnosť neplatná, v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok rozhodcovským súdom vôbec nemal byť prejednávaný a rozhodnutý. Rozhodcovský súd môže totiž vec v rozhodcovskom konaní prejednať len vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola v súlade s ust. § 3 zákona č 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov) rozhodcovskému súdu chýba základný predpoklad pre rozhodnutie sporu v rozhodcovskom konaní. Za právne bezvýznamné je potrebné označiť tvrdenie žalovanej o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky v osobitných zmluvných dojednaniach. V týchto osobitných zmluvných dojednaniach si účastníci len opätovne dohodli povinnosť v prípade akéhokoľvek sporu podrobiť sa rozhodcovskému konaniu už raz dohodnutému vo všeobecných poistných podmienkach. Z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby v prípade ich nepodpísania žalobkyňou mala stratiť platnosť tiež časť XV. všeobecných poistných podmienok, týkajúca sa rozhodcovského konania. Preto bez ohľadu na to, či by žalobkyňa osobitné zmluvné dojednania podpísala alebo nie, jej povinnosťou vyplývajúcou zo všeobecných poistných podmienok bolo podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Takúto duplicitnú úpravu riešenia sporov vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach nemožno označiť inak ako za zavádzajúcu a mätúcu. V súvislosti s akoukoľvek rozhodcovskou zmluvou je potrebné dodať, že jej cieľom je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Častokrát sa rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože pri vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak stane v súkromnom právnom procese, požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva rozhodcom vrátane princípu dobrých mravov je plne opodstatnená. Ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná alebo vyplýva zo štandardnej zmluvy, a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite uvedomiť, sú plne na mieste. Rozhodcovskú doložku v predmetnej veci si žalobkyňa osobitne nevyjednala, nakoľko táto splývala s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohla len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu vyvolanému dodávateľom. Rozhodcovská zmluva uzatvorená so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená. Z uzatvorených rozhodcovských zmlúv žiadne informácie o rozdieloch medzi riešením sporu pred rozhodcovským súdom a všeobecným súdom nevyplývajú. Žalovaná sa svojej zodpovednosti za uzatvorenie neprijateľnej zmluvnej podmienky nemohla zbaviť ani poukazom na princíp „ ignorantia iuris non excusat“ (neznalosť zákona neospravedlňuje) uplatnením jeho dôsledkov v neprospech žalobkyne. Kým rešpektovanie tohto princípu v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych vzťahov, realite praktického života a teda aj zdravému rozumu odporuje požiadavka na podrobné znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa, resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti mu nemôže byť na ujmu. Žalovaná ničím právne významným nepreukázala, aby žalobkyni poskytla jasné a zrozumiteľné informácie o tom, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Za dôkaz opaku sa nedá označiť ani žalovanou uvádzané záznamy o požiadavkách a potrebách klienta spísané pri uzatváraní zmlúv. V týchto listinných dôkazoch sa nachádza iba zmienka o možnosti využitia inštitútu rozhodcovského konania bez akéhokoľvek objasnenia rozdielov medzi rozhodcovským a súdnym konaním. Z ďalších listinných dôkazov vypracovaných samotnou žalovanou, a to zo záznamov o požiadavkách a potrebách klienta, všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, aby zo strany sprostredkovateľa poistenia bolo poskytnuté riadne vysvetlenie dôsledkov uzatvorenia rozhodcovskej doložky. Vykonané dokazovanie odôvodňuje urobiť záver, podľa ktorého žalobkyni neboli poskytnuté žiadne informácie o dôsledkoch výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu k tvrdeniu o porušení ustanovenia § 118 ods. 2 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že takéto porušenie samo o sebe nie je dôvodom umožňujúcim zrušenie rozsudku. Platí totiž ustanovenie § 212 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 129 ods. 1 O.s.p. je potrebné zdôrazniť, že dôkaz listinnou sa nevykonáva len jej prečítaním, nakoľko postačuje aj oznámenie jej obsahu. Je potrebné osobitne zdôrazniť, že pojednávania nariadeného na deň 27.03.2014 sa osobne zúčastnil zástupca žalovanej, ktorý spôsob vykonávania listinných dôkazov vôbec nespochybňoval a po poučení podľa ustanovenia § 120 ods. 4 O.s.p. výslovne uviedol, že ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemá. Spochybňovanie postupu súdu pri prejednaní veci na pojednávaní dňa 27.03.2014, na ktorom došlo i k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, za takejto situácie nemožno hodnotiť inak ako účelové. Na vyššie uvedenom nič nemôže zmeniť ani okolnosť, že sprostredkovateľom poistenia mala byť v danom prípade osoba blízka žalobkyni. K námietke žalovanej o nedostatočnom zdôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa je potrebné uviesť, že prvostupňový súd venoval dostatočnú pozornosť tomu, ako bola rozhodcovská doložka v predmetných poistných zmluvách a súvisiacich listinách naformulovaná, analyzoval jej umiestnenie vo všeobecných poistných podmienkach a osobitných zmluvných dojednaniach a vyvodil z týchto zistení aj správny právny záver. Dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa potvrdilo, že žalobkyňa nemala možnosť takto naformulované podmienky nejakým spôsobom ovplyvniť a žalovaná sa zodpovednosti v tomto smere nemôže zbaviť ani s poukazom na pôsobenie sprostredkovateľa poistenia pri uzatváraní predmetnej poistných zmlúv. Práve táto okolnosť, a teda pôsobenie sprostredkovateľa poistenia pri uzatváraní predmetných poistných zmlúv je dôkazom toho, že tieto predložené doklady, teda všeobecné podmienky a ich súčasť v podobe osobitných zmluvných dojednaní nebolo možné meniť. K odvolacej námietke žalovanej, že v odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje dôvod, prečo súd odložil vykonateľnosť, resp. aké skutkové a právne okolnosti prípadu súd zvažoval pri svojom rozhodnuté o odklade vykonateľnosti, v dôsledku čoho je v tejto časti rozsudok nepreskúmateľný, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť tejto odvolacej námietky. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ustanovením § 40 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom žalobkyňa takýto návrh (na odklad vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov) podala, čo vyplýva zo žalobného návrhu. Pokiaľ žalovaná namietala, že prvostupňový súd v petite výroku, v ktorom zrušil rozhodcovský rozsudok, neuviedol dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku, a teda ide o neúplný petit, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť tejto odvolacej námietky. Súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 157 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku, pričom mu nevyplýva povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie vo výroku rozsudku. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaná neuviedla v odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozsudku. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovanej, že podala návrh na prerušenie konania a súd prvého stupňa o tomto návrhu nerozhodol, odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd tak učinil na základe pokynu odvolacieho súdu vysloveného v uznesení č. k. 19Co/130/2014-271 zo dňa 24.02.2015. O návrhu žalovanej na prerušenie konania rozhodol súd prvého stupňa uznesením č. k. 16C/188/2013-273 zo dňa 08.04.2015, ktoré sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 13.05.2015. Preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil. O trovách konania odvolací súd nerozhodoval v súlade s ust. § 224 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.