Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 25CoP/76/2019 z 20. 1. 2020
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 20. januára 2020, sp. zn. 25CoP/76/2019, ECLI:SK:KSTT:2020:2118205042.2
Krajský súd Trnava | 25CoP/76/2019 | ECLI:SK:KSTT:2020:2118205042.2 | 2020-01-20 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 386 CSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/cf7fb9d7-16a8-40ab-80b0-0671b81cfbbd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2118205042.2

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25CoP/76/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2118205042
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2118205042.2

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr.
Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. K., nar.
XX.XX.XXXX, adresa G., V. H. XX, v konaní zastúpeného procesným opatrovníkom: Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, so sídlom Trnava, J. Bottu 4, dieťa rodičov - matky: W. G., nar.
XX.X.XXXX, adresa G., V. H. XX zastúpenej advokátkou: PhDr. JUDr. Jaroslava Balážiová, so sídlom
Trnava, Dolné Bašty 2 a otca: W. K., nar. X.X.XXXX, adresa Z. N., B. XX, o návrhu otca na zmenu úpravy
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu
Trnava č. k. 20P/12/2018-71 zo dňa 15.4.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie  otca proti výroku I. napadnutého uznesenia, v spojení so závislým výrokom
III. napadnutého uznesenia   o d m i e t a .

II. Napadnuté uznesenie vo výroku II.   p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov   n e m á   n á r o k   na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. konanie zastavil, výrokom II. uložil otcovi
povinnosť zaplatiť trovy konania štátu vo výške 223,32 Eur a výrokom III. rozhodol o náhrade trov konania
tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 29 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný
mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) a vecne tým, že otec sa podaným návrhom domáhal zmeny
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, pričom pred otvorením pojednávania
dňa 15.4.2019 vzal svoj návrh späť. Procesný opatrovník so späťvzatím návrhu súhlasil, matka so
späťvzatím návrhu nesúhlasila a žiadala otcov návrh zamietnuť a navrhla, aby k úhrade trov za znalca
bol zaviazaný otec, náhradu trov konania si neuplatnila. Vzhľadom na späťvzatie návrhu otcom, potom
súd prvej inštancie konanie zastavil, keď nemal za to, že matkou namietané vzniknuté trovy štátu, ktoré
by mal podľa nej v celom rozsahu platiť otec maloletej, by boli vážnym dôvodom, pre ktoré by súd nemal
zastaviť konanie a zakladali by dôvod na pokračovanie v konaní.

3. O trovách štátu (výrok II.), ktoré vznikli v konaní v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním,
rozhodol súd podľa § 49 ods. 3 CMP a na ich náhradu zaviazal otca a matku rovným dielom, teda
každého v jednej polovici. Poukázal na to, že v uznesení, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie,
bola účastníkom konania uložená povinnosť zložiť preddavok každému vo výške 300,- Eur, preddavok
však zložila len matka maloletej, otec preddavok nezložil, pričom znalcovi bola priznaná odmena celkom
vo výške 446,46 Eur, z čoho jedna polovica je 223,23 Eur. V rozhodnutí o priznaní znaleckého č. k.
20P/12/2018-58 zo dňa 29.1.2019 rozhodol súd tak, že polovica z priznaného znaleckého bola znalcovi
uhradená z preddavku zloženého matkou a zvyšná polovica bola uhradená zo štátnych rozpočtových



prostriedkov. Vzhľadom na to uložil súd (výrok II.) otcovi, aby zaplatil tieto trovy štátu vo výške 223,23 Eur.
Súd tiež uviedol, že má za to, že znaleckým dokazovaním bolo potrebné posúdiť vzťah maloletej k obom
rodičom, rodičia sa na starostlivosti o maloletú nevedeli dohodnúť a ich tvrdenia si odporovali, preto bol
vo veci ustanovený znalec, aby posúdil vhodnú formu starostlivosti o dieťa, znalecké dokazovanie teda
bolo vykonané v záujme spoločného maloletého dieťaťa.

4. O trovách konania (výrok III.) rozhodol súd podľa § 52 CMP.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletej. Uviedol, že
so zastavením konania nesúhlasí, naďalej trvá na svojom návrhu. Ďalej uviedol, že na Okresnom
súde Trnava sú viac ako 4 roky porušované jeho práva, Ústava SR a žiada, aby bol jeho návrh
riešený v inom okrese aj vzhľadom na to, že má vážne podozrenia z rodinkárstva, ovplyvňovania
zainteresovaných účastníkov konania, preto nemôže považovať Okresný súd Trnava za objektívny a
spravodlivý. Odvolanie voči výroku o trovách štátu otec odôvodnil tým, že trovy štátu vo výške 223,23
Eur odmieta zaplatiť, nakoľko tieto trovy zahŕňajú znalecké dokazovanie, s ktorým otec nesúhlasil a
ktorého sa nezúčastnil.

6. Súd prvej inštancie otca uznesením č. k. 20P/12/2018-75 zo dňa 3.6.2019 vyzval na odstránene
vád podaného odvolania tak, aby otec doplnil rozsah, v akom rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda,
uviedol dôvody podaného odvolania a čoho sa domáha. Otec na výzvu súdu nereagoval.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku - ďalej
len CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania,
musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok  pre jeho podanie, medzi nimi prednostne tým, či
odvolanie podal ten, kto je na to oprávnený.

8. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak (ods. 1). Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie
konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak (ods. 2).

9. Podľa § 359, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

10. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
11. Zo zápisnice o pojednávaní dňa 15.4.2019, na ktorom došlo k vyhláseniu napadnutého uznesenia,
odvolací súd zistil, že pred otvorením pojednávania navrhovateľ - otec maloletej vyhlásil, že vzhľadom
na všetky okolnosti a po vzájomnej diskusii pred otvorením pojednávania, vzal otec podaný návrh späť.
Súd následne po vyjadrení sa ostatných účastníkov konania k späťvzatiu návrhu, konanie zastavil, čím
otcovi, ktorý vykonal dispozíciu s predmetom konania späťvzatím podaného návrhu, v celom rozsahu
vyhovel.

12. Právo vziať podaný návrh späť je dispozičným právom účastníka konania. Procesný úkon, ktorým
účastník konania berie podaný návrh späť, je úkonom neodvolateľným. Späťvzatie návrhu vo veci samej
má za následok stratu práva (oprávnenia) podať odvolanie voči uzneseniu o zastavení konania, t. j.
účastník, ktorý vzal podaný návrh späť, už nemôže podať odvolanie voči zastavujúcemu uzneseniu,
ktorým sa vyhovelo jeho procesnému úkonu späťvzatia návrhu, prestáva byť legitimovaným na podanie
odvolania voči uzneseniu o zastavení konania pre späťvzatie návrhu.

13.  Je tomu tak preto, že späťvzatie návrhu je jednostranný procesný úkon, ktorým navrhovateľ
prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho
rozhodnutia. V zmysle ust. § 359 CSP, má právo podať odvolanie strana/účastník konania len v
prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej/jeho neprospech. V prípade však, že súd uznesením o
zastavení konania v celom rozsahu vyhovel dispozitívnemu úkonu účastníka konania spočívajúcemu v
späťvzatí podaného návrhu, možno konštatovať, že súd vydal rozhodnutie, ktoré bolo vydané v prospech
tohto účastníka konania. Preto ak odvolanie podá účastník konania, v prospech ktorého (vyhovením
jeho späťvzatiu návrhu vo veci samej) bolo napadnuté rozhodnutie vydané, ide o odvolanie podané
neoprávnenou osobou.



14. Keďže s poukazom na vyššie uvedené, v danom prípade odvolanie voči výroku I. napadnutého
uznesenia podal účastník konania - otec, v prospech ktorého bol výrok I. napadnutého uznesenia
vydaný, bolo nevyhnutným, aby odvolací súd odvolanie otca s použitím § 386 písm. b) CSP voči výroku I.,
v spojení so závislým výrokom III. napadnutého uznesenia (ktorý výrok III. nebol osobitnými odvolacími
dôvodmi otca napadnutý), ako podané neoprávnenou osobou odmietol.

15. Pokiaľ ide o vyjadrenie otca v podanom odvolaní, že žiada, aby vec bola prejednávaná na inom súde,
nakoľko má podozrenie z ovplyvňovania, odvolací súd uvádza, že vzhľadom na zastavenie predmetného
konania, je tento jeho argument irelevantný a zároveň, že nespĺňa ani náležitosti námietky zaujatosti
sudcov Okresného súdu Trnava podľa § 52 ods. 2 CSP, preto sa v tomto smere na túto časť jeho
odvolania, ani ako na námietku zaujatosti neprihliada (§ 52 ods. 2 CSP).

16. Pokiaľ však ide o odvolanie otca, voči výroku II. napadnutého rozhodnutia, tu dospel krajský súd
k záveru, že v tejto časti napadnutého rozhodnutia bolo odvolanie otca podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v tejto časti vydané (§
359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 357 písm. m/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP, v
spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a
dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca v tejto časti nie je dôvodné, preto je potrebné uznesenie
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).

17. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
keď otcovi uložil povinnosť nahradiť štátu trovy konania vo výške 223,32 Eur.

18. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav v tejto časti konania, pokiaľ
ide o preukázané skutočnosti právne rozhodné pre rozhodnutie o náhrade trov konania štátu, a pretože v
celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho
dôvodov a odkazuje na výstižné, správne, presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie
písomného vyhotovenia preskúmavaného rozhodnutia. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa
mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie v tejto časti konania odchýliť a nemôže
preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba
nasledovné:

19. V danom prípade sa otec podaným návrhom domáhal zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej M., keď žiadal, aby bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti
oboch rodičov. Matka s podaným návrhom nesúhlasila, napriek tomu otec na podanom návrhu trval.
Súd na pojednávaní dňa 16.7.2018 vypočul aj maloletú M., ktorá uviedla že chce zostať v starostlivosti
matky a nechce byť v striedavej osobnej starostlivosti. Otec napriek vyjadreniu názoru maloletej na
podanom návrhu trval. Vzhľadom na to bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychológie, pričom otec proti pôvodne ustanovenému znalcovi podal námietku zaujatosti a žiadal, aby
súd vo veci ustanovil iného znalca, čomu súd vyhovel uznesením zo dňa 16.10.2018. Znalec PhDr.
Peter Molnár potom vypracoval vo veci znalecký posudok č. 4/2019 zo dňa 24.1.2019, za čo mu bolo
uznesením č. k. 20P/12/2018-58 zo dňa 29.1.2019 priznané znalecké vo výške 446,64 Eur, pričom
polovica tejto odmeny bola uhradená z preddavku zloženého matkou maloletej a zvyšná polovica zo
štátnych rozpočtových prostriedkov, nakoľko si otec svoju povinnosť zaplatiť preddavok na trovy spojené
so znaleckým dokazovaním, ktorá mu bola uložená uznesením č. k. 20P/12/2018-21 zo dňa 18.7.2018
nesplnil.

20. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

21. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu trov konania a o výške trov konania rozhoduje súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.



22. V súlade s vyššie citovanými ustanoveniami potom súd prvej inštancie správne v konečnom
rozhodnutí, ktorým zastavil predmetné konanie, rozhodoval ex offo aj o nároku štátu na náhradu trov
konania, ako aj o výške tejto náhrady. Odvolací súd má tiež za to, že súd prvej inštancie správne v
danom prípade rozhodol o tom, že na trovách nariadeného znaleckého dokazovania sa majú obaja
rodičia maloletej M. podieľať v rovnakom rozsahu, keďže znalecké dokazovanie bolo vykonané v
záujme maloletej, ktorý záujem by mal byť spoločným záujmom oboch jej rodičov, a keď vzhľadom na
podaný návrh otca, ktorý sa domáhal zmeny existujúcej úpravy výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej, z výlučnej osobnej starostlivosti matky, na striedavú osobnú starostlivosť, a to napriek tomu,
že matka ani maloletá so striedavou osobnou starostlivosťou nesúhlasili, bolo dôvodným preskúmať
vzťah maloletej k obom rodičom,  preto bolo nariadenie znaleckého dokazovania v predmetnej veci
zároveň aj  v záujme otca maloletej. Argument otca, že s nariadeným znaleckým dokazovaním nesúhlasil
a ani sa ho nezúčastnil neobstojí a nie je spôsobilý zvrátiť jeho povinnosť nahradiť trovy štátu, ktoré
vznikli uhradením nákladov znaleckého dokazovania, nariadeného na preskúmanie najvhodnejšej formy
starostlivosti o maloletú, ktoré skúmanie otec svojim návrhom v podstate podnietil.

23. Odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním osobitne napadnutom výroku II. ako
vecne správne s použitím §  387 ods. 1  a 2 CSP potvrdil.

24. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 58  a § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom
žiaden z účastníkov návrh na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 57 CMP ani nepodal.

25. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).



Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).