{"guid": "01d8486a-bb67-4c83-b866-f42de38343e4:35e78d52-3166-4716-8dcb-554e1053eeec", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2113213134.2", "spisova_znacka": "11Co/430/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/430/2013 z 21. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 21. januára 2014, sp. zn. 11Co/430/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2113213134.2", "identifikacne_cislo": "2113213134", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "Ľudovít Bradáč", "sudca_id": 139, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludovit-bradac-139", "datum_vydania": "2014-01-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-72.odsek-1", "nazov": "§ 72 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-72.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-166.odsek-1", "nazov": "§ 166 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-166.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-166"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-72", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-166"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/35e78d52-3166-4716-8dcb-554e1053eeec", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113213134.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113213134.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113213134.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/430/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113213134
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113213134.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Fedora Benku a sudcov JUDr. Silvie Hýbelovej
a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľky: Z. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XX, R.,
proti odporcovi: G. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O.. O. XX, R., t.č. G. X/X, XXXX N., zastúpený advokátkou:
JUDr. Darina Kurňavová, AK so sídlom Kapitulská 5, Trnava, o určenie príspevku na rozvedenú
manželku, o odvolaniach odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 15. augusta 2013, č.
k. 8C/463/2013-29 a proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 26. augusta 2013, č. k. 8C/463/2013-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a  v súvisiacom výroku o
nedoplatku na výživnom, v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom                   p o t v r d z u j e .

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania  n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 15.8.2013 uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky sumu 50,- eur mesačne s účinnosťou od 9.5.2013 do 17.1.2014 splatnú k rukám
navrhovateľky vždy do 15 dňa každého mesiaca dopredu. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie
od 9.5.2013 do 15.8.2013 vo výške 137,03 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 3,81
eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s právoplatnosťou tohto rozhodnutia,
keď vo zvyšnej časti sa návrh zamietol.

Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. Nariadenia rady ES č. 4/2009 o
právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej, a
to čl. 3 písm. b), čl. 3 bod 1 prílohy protokolu, § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, § 72 ods.
1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 veta prvá a druhá, Zákona o rodine, § 120 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a) zák. č. 601/2003 Z.z., § 2 písm. a)
zák. č. 571/2009 Z.z., § 3 ods. 2 písm. a) zák. č. 571/2009 Z.z., § 4 ods. 1 zák. č. 571/2009 Z.z., § 6 ods.
2 písm. a) zák. č. 571/2009 Z.z., keď svoje rozhodnutie vecne odôvodnil tým, že pri svojom rozhodovaní
vychádzal z citovaných zákonných ustanovení a mal za to, že priznaná výška výživného zodpovedá
primeranej výžive, keď v prípade navrhovateľky nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň
a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti, ktorá má zahŕňať náklady na stravovanie, náklady
na uspokojovanie ďalších nevyhnutných životných potrieb odôvodnených vekom, zdravotným stavom,
spôsobom života navrhovateľky, pričom podľa ustálenej súdnej praxe primeraná výživa predstavuje
vyšší príspevok, než by zodpovedal iba nevyhnutnej výžive. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že
podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu
dosahuje príjmy, napr. z príslušných dávok, ktoré mu neumožňujú pokryť základné životné potreby,
pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery. Súd skúmal v konaní hmotnoprávne



podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela: manželstvo musí
byť právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť, schopnosti
a možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok priznať, bývalí manželia
sa nevedeli dohodnúť o poskytnutí príspevku, súd posúdi súlad s dobrými mravmi (prihliadnutie na
príčiny rozvratu). Príspevok na výživu zdôrazňuje rozdiel medzi vzťahom k výživnému medzi manželmi
a exmanželmi. Ide o úhradu všetkých odôvodnených potrieb v bežnom chápaní pojmu výživné, a to
v primeranom rozsahu. Primeraná výživa znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej
vyživovacej povinnosti počas manželstva. Uspokojené majú byť v primeranej miere aj ďalšie životné
potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie, kultúrne potreby a to s prihliadnutím na jeho
vek, zdravotný stav, spôsob života a podobne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka
nie je schopná sama sa živiť, keď má obmedzenú túto možnosť z dôvodu celodennej starostlivosti o
maloletého H., ktorý pochádza z manželstva účastníkov konania. Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a
majetkové pomery odporcu, tento žije v Rakúsku, kde je pracovne zaradený ako praktikant a má čistý
priemerný mesačný príjem 859,39 eur. Mesačne má výdavky na bývanie 551,01 eur, internet 24,- eur,
garáž 62 eur, telefón, pričom s výdavkami mu pomáha jeho matka. Nie je vlastníkom nehnuteľnosti.
Má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom, na ktorých výživu prispieva matke spolu sumou
100 eur mesačne. V konaní nebolo preukázané, že odporca disponuje väčšou finančnou hotovosťou,
z ktorej by bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke, a preto súd vychádzal zo
zisteného príjmu a zohľadnení odôvodnených výdavkov odporcu. Pokiaľ ide o navrhovateľku v konaní
bolo preukázané, že táto je na rodičovskej dovolenke, toho času nemá žiaden príjem, keď nepoberá ani
rodičovský príspevok ani prídavky na deti. Avšak táto skutočnosť nemôže byť v neprospech odporcu,
keď podľa vyjadrenia navrhovateľky jej žiadosť sa vybavuje a dávky jej budú vyplatené spätne. Toho
času žije v domácnosti so svojou matkou a maloletými deťmi. Nemá žiadne výdavky na bývanie, keďže
tieto uhrádza jej matka. Súd rozhodol tak, že odporca je schopný platiť navrhovateľke výživné v sume
50 eur mesačne od 9. 5. 2013 do 17. 1. 2014 a vo zvyšnej časti návrh ako nedôvodný zamietol, keď
v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia ohraničil dobu platenia výživného do doby, kedy
maloletý H. dovŕši tri roky, keď podľa názoru súdu aj s ohľadom na vyjadrenie navrhovateľky, tento
nemá zdravotné problémy a následne nebude teda obmedzená schopnosť navrhovateľky zamestnať z
dôvodu celodennej starostlivosti o maloletého H.. Súd priznal výživné od podania návrhu, keď vychádzal
z vykonaného dokazovania a schopností a možností  odporcu a odôvodnených potrieb navrhovateľky.
Súd určil zročné výživné od 9. 5. 2013 do 15. 8. 2013 vo výške 137,03 eur (23 dní x á 1,61 eur za máj
2013 + 6-7/2013 á 50 eur x 2 mesiace). Súd povolil odporcovi splácať nedoplatok na zročnom výživnom
v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v mesačných splátkach po 3,81 eur
mesačne spolu s bežným výživným, keď zohľadnil skutočnosť, že odporca je povinný platiť výživné na
maloleté deti. Súd vychádzal pri rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním
vypočutím účastníkov konania, listinnými dokladmi založenými v spise, pričom prihliadol na ďalší obsah
spisového materiálu (§ 120 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľka vo svojom návrhu bola povinná v zmysle ust.
§ 79 ods. 1 Os.p. pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti   a označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva
a ďalej prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a
označením dôkazných prostriedkov  v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p. Súd teda vec prejednal v intenciách
tvrdení uvádzanými navrhovateľkou v návrhu, ktorými odôvodnila svoj návrh na začatie konania,
vyjadrením odporcu. Súd vykonaným dokazovaním považoval skutkový stav za dostatočne preukázaný
na rozhodnutie vo veci samej.  Existencia ďalších dôkazov  v konaní nevyplynula najavo, a to ani z
priebehu konania ani zo samotného návrhu navrhovateľky. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným
dokazovaním považoval súd za dostatočné pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa
k meritu, a preto uzavrel, že nebolo potrebné nariaďovať výnimočné ďalšie dokazovanie nad rozsah
dôkaznej aktivity účastníkov konania (§ 120 ods. 1,4 O.s.p. ).

Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 26. augusta 2013 súd prvého stupňa rozhodol, že odporcovi náhradu
trov konania nepriznal a zaviazal odporcu zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za návrh vo
výške 16,50 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku Okresnému súdu Trnava.

Svoje rozhodnutie ( dopĺňací rozsudok ) súd právne odôvodnil použitím ust. § 166 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, § 142 ods. 2, § 151 ods. 8 Občianskeho súdneho poriadku, § 2 ods. veta prvá a
druhá, § 4 ods. 2 písm. e) zák. č. 71/1992 Zb., § 8 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov a vecne
svoje rozhodnutie o náhrade trov konania rozhodol tak, že podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku odporca bol v konaní úspešný, keď dosiahol čistý úspech vo výške 90 % (úspech vo výške 95



% - 5 %) a keďže si odporca náhradu trov konania neuplatnil preto mu ju súd nepriznal. O povinnosti
odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 21,60 € súd rozhodol v zmysle ustanovení § 6, ods. 2,
§ 7, ods. 5 a položky č. 8, písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, v spojení s § 4, ods. 2, písm. e) a § 2,
ods. 2, prvá veta zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, nakoľko
navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od platenia súdneho poplatku, pričom uvedená povinnosť
prechádza v rozsahu prisúdenej sumy na odporcu, keď základom pre vyrubenie sadzby poplatku je
suma 437,03 eur /vyčíslenie priznaného výživného/, pričom výška súdneho poplatku je 2% z súdom
prisúdenej sumy 200 Eur a bola vypočítaná ako (2 % z 437,03 eur čiže 8,54 eur). Súd mal za to, že
navrhovateľka bola v konaní čiastočne úspešná, keď jej čistý úspech v konaní bol 5 % /95 % neúspech/
a zaviazal odporcu na pomerné zaplatenie súdneho poplatku a to vo výške jeho čistého neúspechu,
ktorý je 5 %, teda  výška súdneho poplatku za návrh, na ktorého zaplatenie súd zaviazal odporcu je 5
% z 8,54 eur, teda 0,68 eur. Avšak minimálna výška súdneho poplatku je 16,50 eur, preto súd rozhodol
tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Proti obom rozsudkom súdu prvého stupňa podal odporca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby
odvolací súd napadnuté rozsudky zmenil tak, že návrh navrhovateľky zo dňa 9.5.2013 bude zamietnutý
s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne zhodnotil príjmy a výdavky odporcu, keď
odporca od februára 2012 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie vo Viedni a bola mu priznaná
podpora v nezamestnanosti v sume 730 eur mesačne, keď od apríla 2013 podpísal pracovnú zmluvu
ako praktikant s firmou, ktorá je v oblasti automobilového priemyslu, ale k tomu, aby mal stály čistý
príjem vo výške 859,39 eur, čo je o cca o 130 eur vyššie ako suma, ktorú dostáva z úradu práce, bude
preverovaný a preskúšaný v mesiaci november, december 2013, kedy firma v tomto čase rozhodne o
tom či bude ďalej pre ňu pracovať alebo s ním skončí pracovný pomer. Ďalej odporca uviedol, že súd
prvého stupňa nebral do úvahy mesačný výdavok vo výške 50 eur titulom pôžičky, na ktorú bol odporca
odkázaný z dôvodu zariadenia si bytu a nákupu najzákladnejšieho nábytku v obchodnom reťazci IKEA,
ďalej sumu 30 eur titulom životného poistenia, sumu 40 eur - poplatok za telefón, ktoré náklady vznikajú
z dôvodu telefonického kontaktu s maloletým R.. Pokiaľ by súd skúmal a zhodnotil aj vyššie uvedené
výdavky odporcu, zhodnotil by skutkový stav tak, že obaja účastníci majú rovnakú životnú úroveň a tým
nie je daná ani kvalifikovaná miera odkázanosti navrhovateľky na odporcu. Je toho názoru, že v konaní
nie sú dané hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného
manžela, nakoľko navrhovateľka je schopná sa sama živiť a to aj napriek tomu, že  sa stará o maloleté
dieťa vo veku do 3 rokov, keď odporca nie je schopný a nemá možnosť ani majetkové pomery, ktorý by
umožňovali súdu príspevok priznať, pričom opakovane poukazuje na jeho príjmy vo výške 859,39 eur a
výdavky vo výške 817,84 eur. Z príjmu vo výške 859,39 eur odporca platí pravidelné výživné mal. R. v
sume 70 eur a výživné na mal. H. v sume 30 eur. Podľa názoru odporcu neobstojí odôvodnenie súdu v
tom, že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť, z dôvodu, že sa celodenne stará o mal. H., keďže
takáto celodenná starostlivosť sa dá nahradiť v zariadeniach pre maloleté deti, ktoré na to slúžia a nebolo
preukázané, žeby zdravotný stav maloletého bránil jeho umiestneniu v takomto zariadení. Vzhľadom na
vyššie uvedené dôkazy o výške príjmu a výške výdavkov odporcu je zrejmé, že odporca nie je schopný
a nemá možnosti navrhovateľke prispievať na výživu.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania (§
214 ods. 2 O.s.p) preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom ako aj konanie
mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k
záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej
časti v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 8C/463/2013 je návrh navrhovateľky,
ktorým žiada uložiť odporcovi povinnosť platiť jej výživné vo výške 250,- eur mesačne od 9.5.2013.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti  postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 50 eur mesačne s
účinnosťou od 9.5.2013 do 17.1.2014, v časti určenia nedoplatku vo výške 137,03 eur, v časti trov



konania a povinnosti odporcu zaplatiť Okresnému súdu Trnava súdny poplatok za návrh vo výške 16,50
eur.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zistenia a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Zákon o rodine ustanovuje v § 72 Zák. o rodine povinnosť, ktorá môže vzniknúť zásadne len po
právoplatnom rozvode manželstva. Ide o vznik povinnosti rozvedeného manžela prispievať na výživu
bývalému manželovi, ktorý nie je schopný sám sa živiť. Oprávnenému bývalému manželovi vznikne
právo na zabezpečenie primeranej výživy. Zo zákonnej úpravy ust. § 72 Zákona o rodine, možno vyvodiť
podmienky, za ktorých možno priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela: manželstvo musí
byť právoplatne rozvedené, jeden z rozvedených manželov nemá schopnosť sám sa živiť z dôvodu
nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti
o dieťa do troch rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe
lekárskeho posudku, čo mu neumožňuje pokryť základné životné potreby. Súd preskúmava schopnosti,
možnosti a majetkové pomery druhého manžela, umožňujúce príspevok priznať v zmysle kritérií § 75
Zákona o rodine a meritórne rozhodne, ak to nie je v rozpore s dobrými mravmi a bývalí manželia sa
nevedia o poskytnutí príspevku dohodnúť. V prípade, že dôjde ku zmene pomerov, je možné pri zvážení
všetkých vyššie uvedených kritérií, zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom (§ 78 Zákona o
rodine). K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na obidvoch stranách,
podľa okolností môže ísť o subjektívne ale aj objektívne skutočnosti; ako zmenu pomerov je možné
posúdiť aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, 14P/23/2011-85 zo dňa 11. 1. 2012
bolo manželstvo účastníkov rozvedené (rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3. 3. 2012) a odporcovi
bolo uložené platiť na výživu mal. R., narodeného X. XX. XXXX  sumu 70 eur mesačne a na mal.
H., narodeného XX. X. XXXX sumu 30 eur mesačne. Hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd videl
vo vzájomnom citovom odcudzení sa manželov. Navrhovateľka žije spolu s maloletými deťmi u svojej
matky, ktorá sama hradí všetky výdavky ohľadne domácnosti, nakoľko jej navrhovateľka neprispieva.
Navrhovateľka nie je v súčasnosti poberateľkou žiadnych dávok, nakoľko až do 8.7.2011 žila s odporcom
v Rakúskej republike a už dva roky si vybavuje vyplácanie rodičovského príspevku a rodinných prídavkov
na maloleté deti, ktoré jej však budú vyplatené len 6 mesiacov dozadu. Otec v súčasnosti žije sám
vo N. a jeho výdavky na domácnosť predstavujú mesačne sumu 551 eur, ďalej sú to poplatky za
internet vo výške 24 eur mesačne, za garáž 62 eur mesačne a za telefón vo výške 36, 55 eur.
Účastníci konania nepoberajú dávky v hmotnej núdzi a ani v minulosti nepoberali. V minulosti boli obaja
nezamestnaní a vyradení z evidencie  nezamestnaných.Z potvrdenia B., Y. zo dňa 19. 7. 2013 vyplýva,
že odporcovi boli vyplatené nároky z poistenia v nezamestnanosti od 9. 2. 2012 do 14. 5. 2012 /podpora
v nezamestnanosti/ 24,58 eur na deň, od 18. 7. 2012 do 30. 8. 2012 /podpora v nezamestnanosti/ 24,58
eur na deň, od 31. 8. 2012 do 31. 12. 2012 /dávky v hmotnej núdzi/ 23,35 eur na deň, od 1. 1. 2013 do 27.
1. 2013 /dávky v hmotnej núdzi/ 23,35 eur na deň, od 28. 1. 2013 do 31. 1. 2013 /dávky v hmotnej núdzi -
vzdelávanie/ 23,35 eur, od 2. 2. 2013 do 28. 2. 2013 /dávky v hmotnej núdzi - vzdelávanie/ 23,35 eur, od
1. 3. 2013 do 25. 3. 2013 / dávky v hmotnej núdzi - vzdelávanie/ 23,35 eur. Z výplatných pások odporcu
vyplýva, že  v apríli 2013 mal čistý príjem 859,39 eur, v máji 2013  - 859,39 eur, v júni 2013 - 859,39 eur.

Odvolací súd konštatuje, že priebehu konania na súde prvého stupňa boli nepochybne zistené a
preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci z predložených listinných
dôkazov. Prvostupňový súd sa vysporiadal s námietkami odporcu  uplatnenými v odvolaní, ktoré
tvorili jeho obranu v prevažnej miere už v priebehu konania na súde prvého stupňa a ani v priebehu
odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o
príspevku na výživu navrhovateľky.



Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, s poukazom na odvolacie argumenty odporcu, sa
potom žiada dodať nasledovné:

Pokiaľ ide o splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky a to neschopnosti jedného z bývalých
manželov, v danom prípade navrhovateľky živiť sa primeraným spôsobom sama, táto podmienka v
danej veci bola preukázaná. Ako správne zistil súd prvého stupňa, navrhovateľka sa nepretržite stará
o maloleté dieťa, ktoré v čase podania návrhu malo 2 roky a 4 mesiace a preto z dôvodu starostlivosti
o maloleté dieťa nemá možnosť živiť sa primeraným spôsobom sama. Navrhovateľka má s maloletými
deťmi zabezpečené bývanie u svojej matky, ktorej však na domácnosť vôbec neprispieva, pretože
nemá v súčasnosti žiaden príjem. Nie je poberateľkou ani žiadnych dávok sociálneho zabezpečenia
a to z dôvodu svojho pobytu na území Rakúskej republiky do 8.7.2011 a je jediným príjmom, ktorým
ale zabezpečuje starostlivosť o maloleté deti je vyplácané výživné od otca vo výške 100,- eur.  Za
danej situácie nie je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu v podanom odvolaní, že navrhovateľka
má možnosť zabezpečiť si riadny príjem tým, že sa zamestná, nakoľko maloletý ešte nedosiahol vek
3 rokov, aby mohol byť riadne zaradený do predškolského zariadenia. Pri skúmaní dôvodnosti návrhu
navrhovateľky súd prvého stupňa správne skúmal aj majetkové pomery odporcu, ktorý je zamestnaný,
býva sám vo Viedni a jeho priemerný mesačný príjem je 859,39 eur a v prípade ak by nedošlo k
predĺženiu pracovnej zmluvy tak by poberal dávky v nezamestnanosti vo výške 730,- eur mesačne.
Súd prvého stupňa pri stanovení výšky príspevku pre rozvedenú manželku zohľadnil nielen výšku jeho
aktuálneho príjmu, ale aj jeho vyživovacie povinnosti k maloletým deťom a celkove jeho majetkové,
sociálne pomery a až potom ustálil, že navrhovateľkou požadovaný príspevok na výživné je dôvodný a
určil primeraný príspevok na jej výživu vo výške 50,- eur. S takýmto záverom sa odvolací súd stotožňuje
a zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti má prednosť pred ostatnými odporcom uvádzanými
povinnosťami. Príjem a životná úroveň odporcu je vyššia ako navrhovateľky, čoho dôkazom je to,
že odporca je schopný platiť si mesačný poplatok za garáž vo výške 62,- eur a určený príspevok
navrhovateľke pomôže aspoň na zabezpečenie nákladov na bývanie, nakoľko ostala sama s maloletými
deťmi a preto vzhľadom na pomery odporcu, je priznané výživné z titulu príspevku na rozvedenú
manželku primerané. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1
O.s.p.), preto argumentácia odporcu o jeho predpokladanom znížení príjmu v budúcnosti pre rozhodnutie
vo veci v súčasnosti je irelevantná. Okolnosť zníženia príjmu v budúcnosti nemôže byť akceptovaná
na rozhodnutie v súčasnosti, keď sa rozhoduje na základe rozhodných skutočností, ktoré sú aktuálne v
čase vyhlásenia rozsudku. Spätným určením povinnosti platiť príspevok, vznikol odporcovi nedoplatok
za obdobie od 9.5.2013 do 15.8.2013 ktorý prvostupňový súd správne vyčíslil sumou 137,03 eur a povolil
zaplatiť v splátkach po 3,81 eur mesačne počnúc od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd sa plne stotožnil so záverom súdu prvého stupňa a preto rozsudok súdu prvého stupňa
v jeho napadnutej časti spolu s jeho dopľňacím rozsudkom z vyššie uvedených dôvodov ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil, keď tento dopľňacím rozsudkom rozhodol správne aj o
náhrade trov konania a o poplatkovej povinnosti odporcu.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. a úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania s poukazom na ust. § 151 ods. 1 O.s.p.
a tiež z dôvodu, že v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bol prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/463/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}