Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 2S/37/2016 z 21. 3. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. marca 2017, sp. zn. 2S/37/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8016200721.2 Krajský súd Prešov | 2S/37/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8016200721.2 | 2017-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8926ef83-16ad-4d46-a768-195ee0a5245f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8016200721.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/37/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200721
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8016200721.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovoou v právnej veci žalobkyne F. V.,
nar. X. T. XXXX, trvale bytom XXX XX B. XX, právne zastúpenej JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom
so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, 040 01 Košice proti žalovanému Okresnému úradu X., odbor
opravných prostriedkov, Z. F., XXX XX X. o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného
zo dňa 1. augusta 2016 pod č. rozhodnutia: OU-PO-H na základe podanej žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov rozhodol dňa 1.
augusta 2016 pod č. rozhodnutia H. ako príslušný odvolací orgán podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm.
b) a ods. 3 zákona č. 180/2013 Z.z. v spojení s ustanoveniami § 5 a § 7 ods. 1 Zákona o správnom
konaní vo veci odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu Okresného úradu X., odboru všeobecnej vnútornej
správy zo dňa 29.02.2016 č. H..XXXX/XXXX/V. tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v časti týkajúcej sa udelenej pokuty takto: „Okresný úrad
X., odbor všeobecnej vnútornej správy podľa ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) a § 12 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch uložil obvinenej F. V. za tento priestupok sankciu - pokarhanie.“ Okresný
úrad X., odbor opravných prostriedkov podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu vo zvyšnej časti potvrdil a odvolanie obvinenej F. V. zamietol.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný poukazom na prvostupňové rozhodnutie, ktorým správny
orgán dňa 29.02.2016 pod príslušným č. OU-PO-H PR.XXXX/XXXX/VK uznal obvinenú F. V. vinnou
zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona SNR
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustila tým. že dňa
XX.XX.XXXX o XX:XX hod.. na pozemku v obci B. č. XX znemožnila susedovi F. Q. postrek proti burine
na jeho pozemku odtláčaním lexanu od spoločného plota, ktorým zamedzoval prípadnému prenikaniu
postreku na pozemok v spoluvlastníctve F. V., čím úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným
hrubým správaním. Obvinenej bola uložená sankcia - pokuta vo výške 20 EUR.

3. Ďalej žalovaný poukázal na predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa
05.10.2015, ktoré na základe odvolania obvinenej F. V. odvolací orgán rozhodnutím zo dňa 04.01.2016
zrušil a vec postúpil na nové prejednanie. Prvostupňový správny orgán po zrušení rozhodnutie vytýčil
pojednávanie na deň 26.02.2016, na ktorom vypočul svedka F. Q. za prítomnosti obvinenej, ktorá mala
možnosť klásť svedkovi otázky. Obvinená opätovne vypovedala na tomto ústnom pojednávaní a správny
orgán vyhodnotil už vykonané výpovede svedkov P. F. a F. A., G. G., D.. X. V. a F. V. a opätovne



vo veci samej rozhodol. Na základe vykonaného dokazovania dospel prvostupňový správny orgán k
záveru, že obvinená svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch iným hrubým správaním.
Zároveň podľa § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch uložil sankciu - pokutu vo výške 20 EUR.

4. O odvolaní obvinenej voči prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 29.02.2016 Okresný úrad X., odbor
opravných prostriedkov ako odvolací orgán rozhodol, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako
aj postup prvostupňového správneho orgánu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Zároveň sa zaoberal aj
všetkými odvolacími námietkami obvinenej, ktoré uviedla v rozsiahlom odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu správneho orgánu.

5. Odvolací orgán uviedol, že prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu vo veci pôvodne zrušil a
vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, pričom správny orgán bol povinný predvolať svedka F. Q. a
vypokonať konfrontáciu s obvinenou. Správny orgán bol viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu,
pričom dňa 26.02.2016 realizoval ústne pojednávanie svedka F. Q., následne obvinenej a tiež vykonal
ich konfrontáciu. Žalovaný uviedol, že po preskúmaní administratívneho spisu a rozhodnutia je zrejmé,
že predmetom konfliktu rodiny obvinenej a suseda F. Q. je postavenie betónového múru týmto susedom
v blízkosti pletivového oplotenia rodiny V., medzi ktorými je však úzky priestor vo vlastníctve F. Q., na
ktorom rastie aj burina. Odvolací orgán konštatoval, že zistený skutkový stav nebol sporný.

6. Pri rozhodovaní o priestupku správny orgán správne vychádzal z dôkazov zabezpečených na
ústnych pojednávaniach, a to z výpovedí svedkov F. Q., P. F. a F. A., ktorí vypovedali zhodne a
potvrdili konanie obvinenej. Správny orgán nebral do úvahy výpoveď svedka G. G., ktorý obvinenú
pri delikte vôbec nevidel. Správny orgán správne vychádzal najmä z výpovede obvinenej, ktorá sa
priznala, že v inkriminovaný deň znemožňovala susedovi F. Q. postrek proti burine na jeho pozemku
odtláčaním plastovej krytiny - lexanu od spoločného plota, ako však uviedla, týmto konaním bránila
svoj majetok a zdravie. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je sporné, že sused F. Q. na postrek proti burine
používal prípravok Roundup Biaktiv. Z verejne dostupných zdrojov je známe, že uvedený prípravok je
autorizovaný Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave a predáva
sa na území SR.

7. K argumentácii uvádzanej obvinenou, že odtláčaním plastovej krytiny - lexanu tiež bránila svoj
majetok, t.j., aby nedochádzalo k poškodeniu oplotenia, žalovaný poukázal na výpoveď svedka - brata
obvinenej D.. X. V. a spoluvlastníka nehnuteľnosti, ktorý na ústnom pojednávaní pred správnym orgánom
okrem iného uviedol, že ... prišla obvinená k plotu a vyzvala ho, aby nepostrekoval, nekameroval a
nešúchal lexanom po ich plote kvôli tomu, aby ho nepoškodil, ale nemá preukázané, aby bol plot
poškodený... . Aj z uvedeného podľa názoru žalovaného je zrejmé, že sused F. Q. realizoval postrek tak,
aby prípadne nepoškodil majetok rodiny obvinenej. S poukazom na uvedené skutočnosti sa žalovaný
stotožnil s právnym posúdením skutku obvinenej, ktorý v enunciáte rozhodnutia uviedol správny orgán,
a to, že obvinená svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku proti
občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch iným
hrubým správaním, keď znemožnila susedovi F. Q. postrek proti burine na jeho pozemku odtláčaním
lexanu od spoločného plota, ktorým zamedzoval prípadnému prenikaniu postreku na pozemok v
spoluvlastníctve F. V..

8. Žalovaný ďalej poukázal na obsah ustanovenia § 12 ods. 1 Zákona o priestupkoch a zdôraznil,
že ukladanie pokút za správne delikty sa uskutočňuje v rámci úvahy správneho orgánu zákonom
dovoleného rozhodovacieho procesu, v ktorom správny orgán v zákonom stanovených limitoch,
hraniciach uplatňuje svoju právomoc a určí výšku sankcie, pričom použitie správnej úvahy musí byť v
súlade so zásadami logického uvažovania a rozhodnutie, ktoré je výsledkom tohto procesu musí byť
aj náležíte zdôvodnené.

9. Ďalej poukázal žalovaný v odôvodnení rozhodnutia na judikatúru Európskeho súdneho dvora pre
ľudské práva, ako aj Ústavného súdu SR, z ktorej vyplýva, kedy dochádza k porušeniu čl. 46 ods. 1
ústavy, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (rozhodnutia II. ÚS 383/06, III. ÚS
119/03-30, ako aj rozhodnutie IV. ÚS 115/03).



10. Odvolací orgán ďalej konštatoval, že sa zaoberal aj uložením výšky udelenej sankcie a druhu, pričom
uloženú sankciu - pokutu vo výške 20 EUR posúdil ako takú, ktorá nezodpovedá účelu zákona, neplní
výchovný cieľ a je neopodstatnená. Preto svojím rozhodnutím s poukazom na to, že obvinená delikt
spáchala voči susedovi, s ktorým vedie dlhšie spor kvôli postaveniu betónového plotu a s poukazom aj
na všetky skutočnosti zmenil tak, že rozhodol, že je postačujúca sankcia vo forme pokarhania tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti I. zmeneného rozhodnutia žalovaného.

11. K odvolacím námietkam obvinenej týkajúcich sa predmetu priestupkového konania odvolací orgán
uviedol, že sa s nimi vysporiadal samotným rozhodnutím, a to najmä v časti odôvodnenia rozhodnutia,
pričom predmetom preskúmavaného priestupkového konania bol skutok, ktorý obvinená spáchala dňa
XX.XX.XXXX o XX:XX hod. na pozemku v obci B. č. XX, preto k ostatným odvolacím námietkam,
ktoré súvisia s riešením dlhodobého susedského sporu ohľadne betónového oplotenia, resp. ktoré boli
predmetom samostatných konaní pred orgánmi objasňujúcimi priestupky a pred správnym orgánom sa
žalovaný z tohto dôvodu v rozhodnutí nevyjadroval.

12. K námietke obvinenej o nemožnosti vyhotovovania si záznamu z ústneho pojednávania za účasti
svedka F. Q. kvôli jej ochrane, žalovaný uviedol, že ústne pojednávanie v konaní o priestupku je
neverejné, a preto naňho nie je možné aplikovať nález Ústavného súdu SR č. 28/96, na ktorý poukázala
obvinená.

13. Žalovaný pre úplnosť uviedol, že obvinená je oprávnená sa obrátiť na orgány štátu alebo obce, ktoré
sú príslušné posúdiť, či betónový plot suseda F. Q. bol postavený v súlade s právnymi predpismi, resp.,
či jeho postavenie má alebo nemá negatívny dopad na zdravie a majetok susedov V..

14. Žalovaný ako odvolací orgán preskúmal odvolaním napadnuté prvostupňové rozhodnutie správneho
orgánu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a konštatoval, že správny orgán posúdil vec správne
po právnej aj skutkovej stránke, teda správne vyhodnotil skutkový a právny stav, na vec aplikoval
správne právne predpisy a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací správny orgán
zmenil výrokovú časť rozhodnutia správneho orgánu v časti druhu udelenej sankcie a vo zvyšnej časti
odvolanie obvinenej zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

15. Včas konanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 1. augusta
2016 pod č. H. a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania trov konania.

16. V žalobe argumentovala žalobkyňa poukazom na rozhodnutia správnych orgánov, pričom namietala,
že skutok sa vôbec nestal. Podľa nej nie je pravda, že by sa priznala, že by znemožňovala susedovi
F. Q. postrek proti burine, ako to účelovo píše žalovaný v odôvodnení rozhodnutia. Nie je pravda,
že by žalobkyňa naplnila všetky pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu
spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1) písm. d) Zákona o priestupkoch „iným hrubým
správaním“, pretože nie je pravda, že by znemožnila susedovi F. Q. postrek proti burine na jeho pozemku,
dokonca ani nie je pravda, že by znemožnenie postreku bolo z jej postavenia za plotom vôbec fyzicky
možné.

17. Podľa žalobkyne nie je pravda, že by práve ona žiadala odstránenie buriny, ako to účelovo píše
žalovaný v odôvodnení rozhodnutia, pričom odstránenie buriny žiadal niekto iný, nie osoba žalobkyne.
Neprichádza teda do úvahy, že by teda žalobkyňa zároveň bránila odstráneniu buriny. Podľa žalobkyne
slušné slovné vyjadrenie nesúhlasu s prevádzaním postreku vedľajšieho pozemku z pozície vlastníka
na vlastnom pozemku je legitímnym zákonným vyjadrením svojho postoja k určitej činnosti zaručeným
Ústavou SR, čo nie je možné zamieňať a hodnotiť ako pojmový znak priestupku. Vzhľadom na to,
že sused prevádzal postrek na vlastnom vedľajšom pozemku z pozície svojho vlastného pozemku vo
výške cca 2,5 metra nad jej pozemkom, konkrétne z výšky svojho betónového plotu a žalobkyňa sa
nachádzala na svojom, jednak nižšie položenom pozemku a ešte k tomu stála len na úrovni svojho
pozemku, teda o celé 3 metre bola nižšie ako sused, inú než slovnú možnosť vyjadrenia nesúhlasu
nemala a z dôvodu fyzickej situácie nemohla susedovi ani zabrániť, ale ani zabraňovať uskutočneniu



postreku prevádzanému zhora. Teda fyzicky nedošlo ani nemohlo dôjsť k žiadnemu stretu a nedošlo ani
k naplneniu ďalšieho pojmového znaku priestupku.

18. Ďalej žalobkyňa argumentovala, že pokus žalobkyne o odtláčanie nejakej dosky suseda cez oká
plotu od svojho vlastného plotu do max. dĺžky prstu žalobkyne, nie je fyzicky spôsobilé znemožňovať,
ani znemožniť postrek zhora. Takže slová a hodnotenie „znemožnenie postreku“ ktoré použil žalovaný
v rozhodnutí nebolo jednoducho fyzicky možné, činnosť žalobkyne nebola a nie je fyzicky schopná
postreku ani zabraňovať, ani zabrániť. Takže podľa žalobkyne nedošlo a ani nemohlo dôjsť ani k
ďalšiemu pojmovému znaku priestupku.

19. Žalobkyňa ďalej argumentovala v žalobe, že nedošlo v zmysle ustanovenia § 49 Zákona o
priestupkoch k žiadnemu prejavu vo vyhrážaní sa ujmou na zdraví. Nedošlo k ďalšiemu pojmovému
znaku priestupku a nedošlo k drobnému a ani k žiadnemu ublíženiu na zdraví. Nedošlo teda k ďalšiemu
pojmovému znaku priestupku, nedošlo k nepravdivému obvineniu z priestupku. Nedošlo teda k ďalšiemu
pojmovému znaku priestupku, nedošlo ku schválnosti. Nedošlo teda k ďalším pojmovým znakom
priestupku. Nedošlo ani k inému hrubému správaniu žalobkyne. Toto konanie žalobkyne neviedlo k
žiadnemu narušeniu občianskeho spolunažívania, nebolo spôsobilé k takému narušeniu viesť. Práve
naopak, k narušovaniu a k schválnostiam dochádza z druhej strany plotu, a preto nebolo spôsobilé k
takému narušeniu viesť v situácii, keď z iných vážnejších príčin je už dlhodobejšieho rázu.

20. Žalobkyňa v závere žaloby argumentovala ďalej tým, že nie je pravdou, že by sa priznala k
znemožňovaniu postreku susedovi, ako to účelovo píše žalovaný v odôvodnení rozhodnutia. Naviac,
je to fyzicky celkom vylúčené a okrem vyjadrenia slušného slovného nesúhlasu nič žalobkyňa nebola
schopná previesť. Je to fyzickou situáciou a fyzickými zákonmi proste nemožné. Ďalej dôvodila
žalobkyňa tým, že vyjadrenie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že sa priznala, je čisto účelové
tvrdenie nezakladajúce sa na pravde, pričom žalobkyňa nielenže nenaplnila všetky pojmové znaky
skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1) písm.
d) Zákona o priestupkoch, ale naopak, odtláčanie dosky o dĺžku prstu nebolo ani fyzicky spôsobilé
znemožňovať a už vôbec nie znemožniť postrek prevádzaný z výšky 2,5 m. Žalobkyňa preto tvrdí, že
skutok znemožnenia postreku sa ani nestal. Podľa nej slovné slušné vyjadrenie nesúhlasu s postrekom
zo svojej pozície na vlastnom pozemku považuje za ústavou zaručenú slobodu vyjadrenia názoru, čo
rovnako nie je možné hodnotiť ako priestupok. Žiadny priestupok sa podľa nej nestal a nie je preto
možné za niečo, čo sa nestalo vyvodzovať akúkoľvek sankciu. Vec mala byť podľa nej odložená. Úplne
v závere poukázala na to, že spory medzi susedmi sa majú riešiť ak už nie dohodou, tak pripadne cestou
občianskoprávnych sporov, a nie cestou trestného, resp. priestupkového práva. Napadnuté rozhodnutie
žalovaného je podľa nej nezákonné, preto navrhla, aby ho súd zrušil.

21. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 16.11.2016 vyjadril žalovaný a navrhol žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrval na dôvodoch, ktoré uviedol v preskúmavanom rozhodnutí.
K podanému vyjadreniu sa vyjadrila písomne žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu dňa
07.12.2016, pričom opätovne argumentovala tým, že skutok odtláčania lexanovej dosky sa nestal a
navrhla rozhodnutie žalovaného zrušiť.
K vyjadreniu právneho zástupcu žalobkyne sa opätovne vyjadril písomným podaním zo dňa 06.02.2017
žalovaný a zotrval na svojich argumentoch, navrhol opätovne žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

22. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že žalobkyňa sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a
postupu žalovaného podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku, ktorý bol ako zákon č.
162/2015 Z.z., účinný od 01.07.2016. Žalobu žalobkyňa podala osobne dňa 04.10.2016.

23. Podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p“) vyplýva,
že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

24. Podľa § 491 ods. 2 S.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo



dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

25. Podľa § 491 ods. 3 S.s.p., na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli
sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota
až v tomto neskoršom čase.

26. S poukazom na vyššie citované ustanovenia preto súd v predmetnom konaní pod sp. zn. 2S/37/2016
vedenom na Krajskom súde v Prešove postupoval v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 162/2015
Z.z. účinného od 01.07.2016.

27. Predmetom preskúmavacieho konania je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté s
konečnou platnosťou o uznaní viny a uložení sankcie u žalobkyne podľa § 49 ods. 1 zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

28. V zmysle § 23 ods. 2 písm. a) S.s.p. sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách
vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. Preto správny
súd konal ďalej v predmetnom konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/37/2016
nie ako predseda senátu, ale ako sudca.

29. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 372/1990 Zb.“ alebo „zákon o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

30. Podľa § 3 Zákona o priestupkoch, na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti,
ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

31. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

32. Podľa § 49 ods. 2 Zákona o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1 písm. d) možno uložiť
pokutu do 99 EUR.

33. Podľa § 51 Zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú
sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní - ďalej len „správny poriadok“).

34. Podľa § 58 ods. 1, 2 Zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa
rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či a) sa stal
skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona, b) tento skutok spáchala osoba podozrivá
zo spáchania priestupku, c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave
páchateľa priestupku postačí samotné prejednanie priestupku, d) uloží ochranné opatrenie, e) uloží
páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

35. Objasňovanie priestupkov podľa odseku 1 vykonávajú správne orgány, ktoré sú príslušné prejednať
zistené priestupky, ak priestupok zistili v rozsahu svojej pôsobnosti alebo ak im priestupok oznámil iný
orgán (§ 56 ods. 1), ktorý nie je oprávnený priestupok prejednať podľa tohto alebo iného zákona. Správne
orgány sú oprávnené požiadať o vykonanie objasňovania priestupkov orgány oprávnené objasňovať
priestupky podľa odseku 3 v rozsahu ich pôsobnosti.

36. Podľa § 59 ods. 1, 2 Zákona o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného
zistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) alebo na
základe oznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

37. Správne orgány a orgány oprávnené objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) sú povinné v rozsahu svojej
pôsobnosti prijímať oznámenia o priestupkoch a čo najskôr ich vybavovať.



38. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) veta prvá Zákona o priestupkoch, orgány oprávnené objasňovať priestupky
(§ 58 ods. 3) sú pri objasňovaní priestupkov oprávnené vyžadovať vysvetlenie od fyzických osôb alebo
právnických osôb.

39. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o priestupkoch, o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán
oprávnený objasňovať priestupky (§ 58 ods. 3) záznam alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku
objasňovania priestupku.

40. Podľa § 60 ods. 3 písm. d) Zákona o priestupkoch, orgán oprávnený objasňovať priestupky predloží
správu o výsledku objasňovania priestupku a po zistení páchateľa priestupku príslušnému správnemu
orgánu (spisový materiál H.
41. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o priestupkoch, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde
o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1).

42. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni
ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa
odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého
ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

43. Skutková podstata priestupku je charakteristická štyrmi obligatórnymi znakmi: subjekt, subjektívna
stránka, objekt, objektívna stránka.
Subjektom je páchateľ priestupku; subjektom môže byť len fyzická osoba. Podmienkou je deliktuálna
spôsobilosť osoby, teda spôsobilosť naplniť svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty priestupku
(vek 15 rokov, neexistencia dôvodov vylučujúcich nepríčetnosť),
Subjektívna stránka predstavuje zavinenie; zavinenie môže byť úmyselné alebo z nedbanlivosti; na
zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie hoci len z nedbanlivosti, ak zákon nevyžaduje výslovne
úmysel,
Objektom sú vybrané spoločenské vzťahy, ktoré sú chránené zákonom a proti ktorým konanie smeruje,
Objektívna stránka je daná konaním (komisívnym, omisívnym) , následkom a príčinnou súvislosťou
medzi konaním a následkom (kauzálny nexus); fakultatívnymi znakmi objektívnej stránky sú čas a miesto
konania.

44. Sankciou, t.j. následkom za priestupok je pokarhanie, pokuta, zákaz činnosti a prepadnutie veci (§
11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.). Pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť
priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný,
na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten
istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

45. Na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené všetky
štyri znaky skutkovej podstaty priestupku - subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka
(kumulatívne). V prípade, žeby čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno potom
hovoriť o priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti o jej existencii a nebola
preukázaná nado všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech
obvineného). V predmetnej právnej veci bol podľa názoru súdu presne a nado všetku pochybnosť zistený
skutkový stav, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty:

- priestupku sa dopustila žalobkyňa (subjekt),
- žalobkyňa dňa 22.07.2015 na pozemku, k.ú. B. č. XX pred viacerými svedkami sa dopustila
konania, ktoré bolo v zmysle Zákona o priestupkoch kodifikované ako priestupok proti občianskemu
spolunažívaniu (subjektívna stránka)
- predmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt),
- konaním žalobkyne bolo narušené občianske spolunažívanie, konkrétne susedské vzťahy (objektívna
stránka)

46. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku).



47. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom
pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,
ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku).

48. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky,
ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi
sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. Účastník konania je povinný navrhnúť
na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti. Správne orgány podľa súdu postupovali v zmysle uvedených ustanovení, pričom
na dokazovanie použili všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, pričom
postupovali v súlade so zákonom.

49. V zmysle § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať prepísané náležitosti.

50. Krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalovaný ako odvolací
orgán sa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne,
pokiaľ ide o úplné zistenie skutkového stavu veci a zistenia protiprávneho konania zo strany obvinenej.
Pritom protiprávne konanie žalobkyne, ktorým došlo k spáchaniu priestupku tak, ako je uvedené vo
výroku prvostupňového rozhodnutia, ako aj v uvedenom zmenenom výroku žalovaného bolo vymedzené
úplne a určite. Skutok bol popísaný tak, ako sa v skutočnosti stal. Skutočnosť, že sa skutok stal potvrdili
všetci účastníci priestupkového konania, medzi nimi aj žalobkyňa.

51. Zistenie skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie
veci a skutkový stav bol zistený správne, pričom vyplýval z obsahu administratívneho spisu. Žalovaný
ako odvolací orgán sa stotožnil so skutkovým stavom, ktorý bol zistený prvostupňovým správnym
orgánom a dospel k záveru, že tento postupoval v súlade so zákonom.

52. Čo sa týka námietok žalobkyne s týmito sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia v
celom rozsahu vysporiadal, pričom ku každej námietke reagoval osobne a uviedol skutočnosti, ktoré
viedli žalovaného ako odvolacieho orgánu k tomu, aby odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

53. Správny súd preto pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal
vydaniu tohto rozhodnutia v predmetnej veci sa zaoberal predovšetkým otázkou, či vykonané dôkazy,
z ktorých správny orgán vychádzal, neboli spochybnené najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzali,
alebo pre porušenie niektorej zásady správneho konania a ďalej aj otázkou, či vykonané dôkazy logicky
predstavujú možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. V tejto súvislosti sa správny súd
riadil rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 20.06.2007 pod sp. zn. 2Sž-o-Ks/92/2006, ako aj rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR 8Sžo/67/2015 zo dňa 22.10.2015.

54. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti
a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi. Zo skutkových okolností bezpochyby vyplýva,
že priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustila žalobkyňa F. V. tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia správnych orgánov. Už samotná skutočnosť, že obvinená z priestupku podala
pred uvedeným inkriminovaným dňom, kedy sa stal priestupok viaceré písomné podania na svojho
suseda X. Q. ohľadom odstránenia buriny na príslušný Obecný úrad B., pričom uvedené výzvy, ktoré
smerovali jednak k X. Q., ako aj k obci B. sú obsahom administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný
súdu v rámci konania. Sú teda obsahom priestupkového spisu. Ide konkrétne o listy p. Q. od rodiny
V. zo dňa XX.XX.XXXX, žiadosť na obec B. zo dňa XX.XX.XXXX, ďalšia žiadosť na obec B. zo
dňa XX.XX.XXXX, žiadosť o vyzvanie k vykosovaniu zo dňa XX.XX.XXXX. Uvedené listinné dôkazy
pozpochyby preukazujú, že samotná žalobkyňa viackrát žiadala tak svojho suseda X. Q., ako aj obec B.,
aby sused Q. odstránil burinu, ktorá sa nachádzala medzi jej a susedovým plotom. Nie je teda pravdou



tvrdenie žalobkyne v žalobe, že žalovaný uvedené skutočnosti ohľadom odstránenia buriny žalobkyňou
uvádzal vo svojom rozhodnutí ako nepravdu.

55. Správny súd zároveň poukázal na tú skutočnosť, že samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi, a to
počas konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj následne po zrušení prvostupňového
rozhodnutia zo dňa 05.10.2015, na ústnom pojednávaní dňa 26.02.2016, keď došlo k jej opätovnej
výpovedi, ako aj konfrontácii so susedom X. Q. opätovne potvrdila, že bránila v postreku X. Q. - susedovi,
pričom uvádzala, že bránila takto svoj majetok a svoje zdravie. Tieto skutočnosti potvrdila viackrát,
teda už v priebehu správneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom, ako aj v odvolaní voči
prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 05.10.2015, ako aj následne v odvolaní voči prvostupňovému
rozhodnutiu zo dňa 26.02.2015. Išlo o písomné podania - odvolania proti rozhodnutiu zo dňa 22.10.2015
doručené prvostupňovému správnemu orgánu 26.10.2015, ako aj následné písomné odvolanie zo dňa
21.03.2016 doručené prvostupňovému správnemu orgánu 23.03.2016. V uvedených podaniach na
strane 4 odvolania, žalobkyňa konkrétne argumentovala tým, že: „aj došla polícia, mala vyzvať suseda
X. Q., aby prestal striekať toxín, šúchať po ich plote a snímať ich audio a asi aj video podľa nej. Keďže
polícia žiaden zásah na ich obranu neurobila, X. Q. a spol. na ich ústne protesty nereagovali, preto ona
v záujme ochrany ich zdravia, majetku a ich súkromia musela sa takto slušne a neškodne obraňovať.
Takže to bola jediná možnosť, ako Q. a spol. slušne a neškodne zabrániť v robení týchto pre nich
škodlivých a obťažujúcich činností. Veď týmto jej zásahom im nijako neublížila.“

56. Správny súd teda nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovede obvinenej pred samotnými
príslušníkmi polície, ktorí prišli dňa 22.07.2015 na miesto samé, ako aj o spôsobe, akým žalobkyňa
bránila, resp. zabraňovala výkonu postreku X. Q. na jeho pozemku, resp. na pozemku medzi pozemkom
X. Q. a pozemkom v spoluvlastníctve žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa bránila v postreku buriny
susedovi X. Q. potvrdil aj svedok D.. V. a svedkovia F. A. a P. F..

57. Na základe skutočností, ktoré boli preukázané v konaní správneho orgánu prvého stupňa a ktoré
sú obsahom administratívneho spisu, ako aj na vyššie uvádzané dôvody, preto považoval správny
súd všetky skutkové okolnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného za správne a popis zisteného
skutkového stavu za súladný s obsahom administratívneho spisu, pričom skutkový stav veci bol
dostatočne a riadne zistený, preto tvrdenie žalobkyne, že sa skutok nestal nie je vierohodné a považuje
uvedené konštatovanie žalobkyne, jednak v žalobe, ako aj na pojednávaní pred súdom za zbavovanie
sa samotnej viny za uvedený priestupok.

58. Z obsahu priestupkového spisu, ktorý bol predložený žalovaným mal správny súd za bezpochyby
preukázané, že správny orgán sa so všetkým relevantnými námietkami uvádzanými v žalobkyňou v
priestupkovom konaní vysporiadal a v rozhodovaní žalovaného sú uvedené všetky skutočnosti, ktorými
sa zaoberal ako odvolací orgán a reagoval na všetky námietky uvedené v odvolaní žalobkyne. K
námietkam žalobkyne, že správne orgány sa nedostatočne vyporiadali s existenciou samotného skutku,
resp. jeho posúdením, pričom žalobkyňa viackrát v žalobe tvrdí, že skutok sa nestal, správny súd
je toho názoru, že prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, s ktorým právnym názorom,
skutkovým a právnym popisom skutku stotožnil aj žalovaný sa vysporiadal a považuje uvedenú
námietku za bezpredmetnú. Aj správny súd je toho názoru, že správne orgány bezpochyby popísali
presne a definovali skutok, ktorý sa stal XX.XX.XXXX o XX:XX hod. v obci B. č. XX a dospeli k
názoru, že uvedeného skutku sa dopustila obvinená tak, ako je jej kladené za vinu vo výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu a s ktorým výrokom sa stotožnil aj žalovaný ako odvolací
orgán vo svojom rozhodnutí, ktorým v konečnom dôsledku zmenil iba sankciu uloženú za uvedený
priestupok.

59. Správny súd dospel k právnemu záveru totožnému ako dospeli správne orgány a rozhodol, že
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané správne a v súlade so zákonom, pričom
nedošlo k porušeniu zákona, ani zákonom chránených záujmov žalobkyne a nedošlo ani k porušeniu jej
subjektívnych práv, ktoré zaručuje žalobkyni ústava, ako aj Dohovor o ľudských právach.

60. V konaní správny súd postupoval v zmysle Správneho súdneho poriadku a podľa § 112 ods. 1, ako
aj v zmysle ustanovenia § 112 ods. 3 S.s.p. a dal možnosť všetkým prítomným účastníkom na konaní
pred súdom, aby predniesli svoje prednesy a poukázali na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci



a zároveň, aby predniesli svoje konečné návrhy a vyjadrenia a k právnemu posúdeniu veci, na základe
ktorých správny súd rozhodol.

61. Správny súd v súlade s ustanovením § 190 Správneho súdneho poriadku žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

62. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 175 ods. 1 Správneho súdneho poriadku a
s poukazom na neúspešnosť žalobkyne rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal a
žalovanému, aj keď bol v konaní úspešný s poukazom na ustanovenie § 168 ods. 1 Správneho súdneho
poriadku náhradu trov konania nepriznal, pretože nepovažoval trovy žalovaného za hodné tohto zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 244 ods. 2 písm. a) v spojení s
§ 444 ods. 1 S.s.p.)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.