Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 23CoE/8/2015 z 22. 7. 2015 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 22. júla 2015, sp. zn. 23CoE/8/2015, ECLI:SK:KSTN:2015:3511206151.1 Krajský súd Trenčín | 23CoE/8/2015 | ECLI:SK:KSTN:2015:3511206151.1 | 2015-07-22 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 207 ods. 2 OSP, § 207 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/17d76c5d-c49e-4c40-8010-c1670dc1c955 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3511206151.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23CoE/8/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511206151
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3511206151.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 36432105, proti povinnej: V. B., bytom V. XX, I. W. nad O.,
o vymoženie 995,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. júla 2013, č. k. 1Er/592/2011-19, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolacie konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,
s poukazom na § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako aj
na § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách. Uviedol, že dňa 19.07.2011 bola tamojšiemu
súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie
995,82 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku sp. zn.:
WHB011471 vydaného dňa 01.10.2010. Spolu so žiadosťou bola súdu doručená fotokópia zmluvy o
úvere zo dňa XX.XX.XXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, spolu s
obchodnými podmienkami pre úver. Zmluva uzatvorená medzi predchodcom oprávneného a povinným
spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je to, že sú pre
spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej
zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné zmluvné podmienky - Obchodné
podmienky pre úver (verzia 1/2007), ktoré povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred
a pre veľký počet spotrebiteľov. Súd prvého stupňa zistil, že v článku 3 bod 6 zmluvy o úvere a v článku
11, bod 11.2 obchodných podmienok pre úver (verzia 1/2007) je obsiahnutá neprijateľná podmienka
- rozhodcovská doložka v zmysle ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka. Súd zastaví exekúciu
resp. zamietne žiadosť v celom rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu
alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy
(§ 39, § 53 ods. 5 Obč. zákonníka, § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z., § 44 Exekučného
poriadku). V predmetnej veci nemal exekučný súd preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzavretá
vo forme osobitnej zmluvy. Rozhodcovská doložka je obsiahnutá v obchodných podmienkach pre
úver s odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o
úvere. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v
predmetnom konaní, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť iný spôsob rozhodovania prípadného
sporu než v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným zmluvným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému
konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa
po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym



a rozhodcovským súdnym procesom niet ani zmienky. Už len tieto skutočnosti možno považovať
za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto
zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Neprijateľná rozhodcovská doložka
sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom.
Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými
mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Takto formulovaná rozhodcovská doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a
ako taká je teda v zmysle ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd prvého stupňa
dospel k záveru, že rozhodcovská doložka tvoriaca podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku,
ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní, jej neprimeranou (neprijateľnou) a preto neplatnou
zmluvnou podmienkou. Z uvedeného vyplýva, že neplatná rozhodcovská doložka nemohla platne založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a ani na vydanie rozhodnutia, ktoré by následne
mohlo požívať tiež náležitú ochranu v procese exekučného vymáhania ním priznanej pohľadávky, teda
stať sa spôsobilým podkladom pre vykonanie exekúcie. Z uvedených dôvodov prvostupňový súd podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku ex offo zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, a to v celom rozsahu.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnenému sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom. Poukázal na to, že v zmysle § 37 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní, doručený rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Účinky
rozhodcovského rozsudku teda majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom
nakladať rovnako, ako s rozsudkom všeobecného súdu, pretože v opačnom prípade by porušil
zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený
uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že exekučný súd nie je oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery)
rozhodcovského rozsudku či rozsudku všeobecného súdu a nedisponuje právomocou rušiť či meniť
rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného
titulu. Poukázal na znenie § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a mal
za to, že z neho vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná
zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá neprijateľná podmienka totiž spôsobuje aj rozpor
plnenia s dobrými mravmi. Dôvodil, že úverová zmluva, ktorej plnenie je predmetom konania, predstavuje
štandardnú úverovú zmluvu, na jej základe bol povinnému poskytnutý úver bankou, pôsobiacou na
území SR v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorá podlieha dohľadu NBS. V tomto smere
poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.09.2011 a uznesenie Krajského súdu v
Prešove sp. zn. 9CoE 27/2011 zo dňa 21.12.2011. Záverom namietal, že § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001
Z. z. o bankách zakotvoval povinnosť bánk ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, pričom rozhodcovská doložka v zmluve bola naformulovaná a dojednaná na
základe splnenia zákonnej povinnosti banky a ako taká nemôže prestavovať neprijateľnú podmienku.

Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 29.12.2014 oprávnený navrhol exekúciu
zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a vrátiť zaplatený súdny poplatok.

Na základe výzvy odvolacieho súdu zo dňa 23.06.2015 oprávnený oznámil, že odvolanie podané proti
uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 11. júla 2013, č. k. 1Er/592/2011-19 berie
späť a žiada konanie zastaviť.

Podľa § 207 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho
vziať späť.



Podľa § 207 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Keďže doposiaľ o odvolaní oprávneného nebolo rozhodnuté, odvolací súd s poukazom na ustanovenie
§ 207 ods. 2, 3 OSP odvolacie konanie o odvolaní oprávneného proti napadnutému uzneseniu zastavil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.