Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/275/2012 z 11. 2. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trnava z 11. februára 2014, sp. zn. 24Co/275/2012, ECLI:SK:KSTT:2014:2109221326.2 Krajský súd Trnava | 24Co/275/2012 | ECLI:SK:KSTT:2014:2109221326.2 | 2014-02-11 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 685 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/a1d30e45-5358-4a73-a477-65ad0320e7b0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2109221326.2 Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/275/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109221326
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2109221326.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr.
Magdalény Krajčovičovej a JUDr. Ľubice Spálovej v právnej veci navrhovateľky JUDr. Martiny Mrázovej,
advokátky, Bratislava, Šoltésova 20, správkyne konkurznej podstaty TAZ, a. s., v likvidácii, Trnava,
Coburgova 84, IČO: 36 227 803, proti odporcovi N. J., nar. X.X.XXXX, bytom T., Z. XX/XXXX, za
účasti vedľajšieho účastníka Mgr. Ing. Pavla Korytára, správcu úpadcu Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO: 00 009 199, Trnava, Sladovnícka 13, o zaplatenie 845,44 eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo 4. júna 2012 č.
k. 12C/76/2009-160, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala
uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť jej 845,44 eur spolu s príslušenstvom, zamietol. O náhrade trov
konania rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje
rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 123, §125 ods. 1, § 132 ods. 1 a 2 a § 663 Občianskeho
zákonníka, ustanovením § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 182/1993 Z. z., ustanovením § 14 ods. 1 písm.
a/ zákona č. 328/1991 Zb., ustanovením § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. a ustanoveniami § 120
ods. 1 a 3 a § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie
navrhovateľky. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že navrhovateľka neuniesla v konaní dôkazné bremeno
v otázke svojej aktívnej vecnej legitimácie. Uplatnená pohľadávka predstavovala dlžné nájomné za
užívanie bytu č. XX, nachádzajúcom sa v T. na ulici Z. XX na 9. podlaží na základe Zmluvy o
nájme bytu zo 7.10.2002. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že v rozhodnom období
(2/2008 - 3/2009) predpísané nájomné za užívanie uvedeného bytu odporca navrhovateľovi nezaplatil.
Medzi účastníkmi bola spornou otázka vlastníctva uvedeného bytu, resp. osoby oprávnenej nakladať
s uvedeným bytom v rozhodnom období. Navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu v predmetnej veci
odôvodňoval tým, že konkurz na majetok úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii bol vyhlásený Krajským súdom v
Bratislave, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17.1.2000 a navrhovateľ ako ustanovený
správca vykonal súpis majetku úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii. Okrem iných, v uvedenom súpise bol
uvedený aj predmetný byt, resp. bytový dom, v ktorom sa byt nachádza. Týmto úkonom prešlo v
zmysle § 14 zákona. č. 328/1991 Z. z na navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom, zapísaným
do podstaty, t. j. právo byt držať, užívať, resp. požívať jeho úžitky, napríklad prenajímať a inkasovať
nájomné. Navrhovateľ taktiež poukázal na to, že predmetné nehnuteľnosti boli až do marca 2009 vedené
v katastri nehnuteľnosti tak, že na liste vlastníctva bol ako vlastník vedený úpadca, t. j. TAZ, a. s. v
likvidácii a ku dňu rozhodnutia nebolo právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetných nehnuteľností zo



súpisu majetku TAZ, a. s. v likvidácii. Vedľajší účastník poukázal na rozhodnutie, vydané v konaní pred
Okresným súdom Trnava, sp. zn. 44Cbi/6/2007 a nasledujúce rozhodnutia Krajského súdu v Trnave
a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorých je zrejmé, že predmetný byt nebol vylúčený zo
súpisu podstaty úpadcu TAZ, a. s. štátny podnik v likvidácii, a preto bol vedľajší účastník oprávnený
nakladať s bytom v rozhodnom období, t. j. aj vyberať nájomné. Akékoľvek ďalšie excindačné konanie
v konkurznom konaní, vedenom na Krajskom súde v Bratislave je bezvýznamné, pretože Krajský
súd v Bratislave je viazaný právoplatne zisteným stavom, ktorý bráni súdu vyriešenú prejudiciálnu
otázku v ďalšom konaní inak právne posúdiť, čo okrem iného znamená, že súd sa nebude zaoberať
tvrdeniami, ktoré by boli v rozpore so skutkovými zisteniami, a ktoré boli v predchádzajúcom konaní
preukázané, a na základe ktorých súd rozhodol. Z uvedeného vyplynulo, že navrhovateľ tvrdil, že
prenajímateľom bytu v rozhodnom období bol on s odôvodnením, že ako prvý zaradil do súpisu
majetku, patriaceho do podstaty sporný byt a aj v Správou katastra predloženého listu vlastníctva bol
v rozhodnom období úpadca vedený vlastníkom sporného bytu. Vedľajší účastník tvrdil, že on mal v
rozhodnom období postavenie prenajímateľa s odôvodnením, že sporný byt je v súpise všeobecnej
podstaty úpadcu, je predmetom konkurzného konania vyhláseného na majetok úpadcu, keď k tvrdeniu
navrhovateľa, že bol zapísaný v rozhodnom období na liste vlastníctva ako vlastník sporného bytu
uviedol, že domnienka o vlastníctve, svedčiaca osobe zapísanej na liste vlastníctva je vyvrátiteľná, a bola
vyvrátená právoplatným rozsudkom o zamietnutí vylúčenia nehnuteľností zo súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu. Súd ako predbežnú otázku riešil v tomto konaní, kto bol prenajímateľom bytu v rozhodnom
období. Navrhovateľ síce tvrdil, že je vlastníkom predmetného bytu, avšak 26.3.2008 Okresný súd
Trnava rozsudkom č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu navrhovateľa o vylúčenie nehnuteľností,
vrátane predmetného bytu, zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00 009 199. Dňa 23.9.2008 Krajský súd v Trnave rozsudkom
č. k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý rozsudok nadobudol
právoplatnosť 20.11.2008. Z uvedených rozsudkov vyplýva, že byty, vrátane predmetného bytu, sú
predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok úpadcu Trnavské automobilové závody,
štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00 009 199 a iba správca uvedeného úpadcu, nie navrhovateľka
je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami, s čím sa prvostupňový súd v predmetnej veci
stotožnil a domnienku o vlastníctve, svedčiacu osobe, zapísanej na liste vlastníctva v rozhodnom čase,
považoval za vyvrátenú citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenie nehnuteľností zo
súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľka (resp. úpadca, ktorého je navrhovateľka
konkurzným správcom) nie je a ani nebola vlastníčkou bytov, nemohol nájomcom týchto bytov voči
navrhovateľke vzniknúť dlh nájomného. Navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno preukázania svojej
aktívnej vecnej legitimácie v tomto konaní. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1
O. s. p. a úspešnosťou odporcu a vedľajšieho účastníka, ktorým náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
si žiadne neuplatnili a v konaní im nevznikli.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný navrhovateľ, v ktorom
navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrhu navrhovateľa vyhovieť a odporcovi
uložiť povinnosť zaplatiť mu 845,44 eur s príslušenstvom. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého
stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a taktiež
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.). Uviedol, že sa návrhom domáhal zaplatenia pohľadávky 845,44 eur s
príslušenstvom proti odporcom titulom dlhu na nájomnom za užívanie bytu za obdobie od februára 2008
do marca 2009, keď nájomný vzťah medzi účastníkmi konania, založený na základe zmluvy o nájme
bytu zo 7.10.2002 nebol dosiaľ spochybňovaný. Navrhovateľ je správcom konkurznej podstaty úpadcu
TAZ, a. s., v likvidácii, IČO: 36 227 803, keď do súpisu majetku, patriaceho do podstaty, bol zaradený
aj byt v užívaní odporcu. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že právoplatným rozhodnutím
Okresného súdu Trnava sp. zn. 44Cbi/6/2007, na ktoré sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku
odvoláva, ktorým súd zamietol návrh navrhovateľa na vylúčenie vecí, patriacich do konkurznej podstaty
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, nebola definitívne vyriešená otázka
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, keďže vo výroku tohto rozhodnutia súd autoritatívne
určil len skutočnosť, že nevylučuje veci (zároveň aj predmetný byt) z konkurznej podstaty úpadcu
Trnavské automobilové závody, štátny podnik v likvidácii, a nie skutočnosť, že vlastníkom predmetných
nehnuteľností v rozhodnom období bol niekto iný, ako navrhovateľ. Odvolateľ uviedol, že podstatou
oprávnenia v zmysle § 14 písm. a) v spojení s § 19 zákona č. 328/1991 Zb. je oprávnenie správcu vec
držať, užívať a požívať jej plody a úžitky, a to bez ohľadu na to, či je úpadca vlastníkom predmetnej veci,



a to až do doby, pokiaľ nebude právoplatne rozhodnuté o vylúčení predmetnej veci z konkurznej podstaty
úpadcu. V prípade súpisu majetku podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, nebolo ešte rozhodnuté o
vylúčenie veci zo súpisu podstaty, a teda v zmysle ustanovenia § 14 písm. a) oprávnenie nakladať
s majetkom podstaty, t. j. aj s predmetným bytom, svedčí navrhovateľovi ako správcovi konkurznej
podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, IČO : 36 227 803. Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní poukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1CoKr/17/2009 z 29.1.2009, v ktorom bolo uvedené,
že práva a povinnosti, spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia tomu správcovi
konkurznej podstaty, ktorý majetok spísal ako prvý. Týmto oprávneným správcom konkurznej podstaty
bol JUDr. Dušan Pohovej ako pôvodný správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii a
taktiež poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/249/2008, z ktorého
taktiež vyplýva, že práva a povinnosti, spojené so súpisom majetku do konkurznej podstaty svedčia
tomu správcovi, ktorý majetok spísal ako prvý, a teda správca úpadcu TAZ, š. p., vôbec nemal právo
zapísať do súpisu všeobecnej podstaty dotknuté nehnuteľnosti. Odvolateľ uviedol, že do marca 2009
bol vedený vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, ako to aj vyplýva z oznámenia
Správy katastra Trnava zo 6.7.2009.

Odporca odvolací návrh nepodal a k odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa poukázal na právny názor, podľa ktorého nie
je možné vylúčiť vec zo súpisu z dôvodu, že tento je zapísaný v súpisoch podstát viacerých úpadcov,
ktorý záver nemá oporu v platných právnych predpisoch. V roku 2008 správca posúdil, že majetok
patrí úpadcovi len na základe zápisov o vlastníctve práva úpadcu na príslušných listoch vlastníctva
bez ďalšieho posúdenia listín, na základe ktorých došlo k prevodu dotknutého majetku. Správca
argumentuje zápismi na liste vlastníctva, pričom tieto zakladajú len vyvrátiteľnú domnienku vlastníckeho
práva. V súčasnosti dotknuté nehnuteľnosti nie sú zapísané ako vlastníctvo úpadcu na príslušných
listoch vlastníctva a taktiež bolo právoplatne rozhodnuté, že správca nemá právo požadovať vylúčenie
dotknutého majetku zo súpisu všeobecnej podstaty subjektu Trnavské automobilové závody, štátny
podnik v konkurze, pretože úpadca nebol nikdy vlastníkom dotknutých nehnuteľností. Z uvedeného
vyplýva, že správca v rozpore so zákonnou zásadou vynakladania odbornej starostlivosti, vykonal
nesprávne posúdenie rozsahu majetku podliehajúceho konkurzu, vyhláseného na majetok úpadcu
a tohto posúdenia sa nesprávne pridržiava do súčasnosti. Správca rovnako odmieta akceptovať
závery právoplatných rozhodnutí príslušných súdov, ako aj príslušnej prokuratúry, z obsahu ktorých
jednoznačne vyplýva záver, že vlastníkom dotknutých nehnuteľností nebol a nie je úpadca, pretože
dotknuté nehnuteľnosti neboli predmetom privatizácie, a majetok patrí Trnavským automobilovým
závodom, štátny podnik. Právny názor o aplikovaní zásady priority v prípade kolízie zápisov identického
majetku do viacerých konkurzných podstát vychádza z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.
zn. 29Cdo/249/2008. Uvedený právny názor nemá však žiadnu oporu v platných právnych predpisoch
Slovenskej republiky a správca, uvedený právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už
bolo právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému majetku. Inštitút
vylučovacej žaloby je svojou podstatou vlastníckou žalobou a žalobou určovacou a jej cieľom je chrániť
vlastnícke právo. Je vlastníckou žalobou procesného charakteru, pretože nedodržanie podmienok, za
ktorých sa uplatňuje, má za následok, že sa má za to, že vec bola do súpisu zaradená oprávnene a
tretia osoba sa už nemôže dovolávať svojho práva k nej. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie správcu
o tom, že o otázke vlastníckeho práva nebolo dosiaľ právoplatne rozhodnuté, nemá oporu v právnom
poriadku Slovenskej republiky. Rozsudok najvyššieho súdu ČR sa vysporiadava iba s kolíznou situáciou
medzi správcami, kedy absentuje súdne rozhodnutie, na základe ktorého by bolo možné ustáliť otázku
vlastníckeho práva k spornému majetku.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.) postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v
medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.



Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 8.4.2013 č. k. 3 K/105/1999-2481 bola do funkcie
správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, Trnava, Coburgova 84, IČO : 36227803
ustanovená JUDr. Martina Mrázová, advokátka, Bratislava, Šoltésovej 20 a funkcia dovtedajšieho
správcu konkurznej podstaty JUDr. Dušana Pohoveja, advokáta, Bratislava, Nám. Slobody 10, zanikla
8.4.2013.

Predmetom konania, vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12 C/76/2009 bolo zaplatenie
pohľadávky 845,44 eur s príslušenstvom ako dlžné nájomné za užívanie bytu č. XX, nachádzajúceho sa
v T. na ul. Z. XX na 9. podlaží za obdobie február 2008 - marec 2009 (vrátane), a to na základe Zmluvy o
nájme bytu zo 7.10.2002, ktorý byt bol zahrnutý do súpisu majetku úpadcu TAZ, a. s. v likvidácii, a týmto
úkonom prešlo na navrhovateľa oprávnenie nakladať s majetkom, zapísaným do podstaty. Rozsudkom
napadnutým odvolaním navrhovateľa súd prvého stupňa jeho návrh zamietol. Predmetom odvolacieho
konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil v podstate tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolací dôvod v
zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa
nezodpovedá postupu, vyplývajúcemu z ust. § 132 O. s. p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a
vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti
je logicky rozpor, alebo ktoré odporujú ust. § 122 - 135 O. s. p. Odvolací dôvod v zmysle ust. § 205
ods. 2 písm. f) O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený
skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na
daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa, obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219
ods. 2 O. s. p.).

Podľa § 120 ods. 1 O. s. p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Účastníci konania majú procesnú dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie
tvrdených skutočností. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je
ich vykonanie nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 O. s. p.). Každého z účastníkov
teda zaťažuje dôkazné bremeno preukázania svojich tvrdení pod následkom neunesenia dôkazného
bremena. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101
ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej,
mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť
označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré uviedol v návrhu a vo vyjadrení odporcu.
Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej
povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z
dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo
nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme



zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V sporovom konaní platí dispozičná a prejednacia zásada. Účastníci (na oboch procesných
stranách) sú v ňom povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti a označia dôkazné prostriedky (viď § 101 ods. 1 O. s. p.). Súd ale nie
je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nemusí vykonať všetky navrhované dôkazy.
Posúdenie návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania
vykonané, je vždy vecou súdu (viď § 120 ods. 1 O. s. p.) a nie účastníkov konania.

V zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (v súčasnosti zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze
a reštrukturalizácii) základným podkladom pre speňaženie podstaty je súpis konkurznej podstaty, ktorý
vykonáva správca konkurznej podstaty. Predmetom konkurzu sú veci, byty a nebytové priestory, práva
a iné majetkové hodnoty, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu, a majetok, ktorý dlžník
nadobudol počas konkurzu, ako aj majetok, ktorým dlžník zabezpečil svoj záväzok. V súpise musí byť
zachytený celý rozsah konkurznej podstaty a správca do súpisu podstaty zahrnie aj všetky pochybné
prípady spolu s poznámkou o dôvodoch pochybnosti. Správca konkurznej podstaty úpadcu zaradí
do súpisu každú vec, o ktorej je presvedčený, že patrí alebo môže patriť do podstaty. Nemá pritom
povinnosť skúmať existenciu vlastníckeho práva úpadcu k zapisovaným veciam a vec do súpisu zaradí
aj v prípade, ak má pochybnosti, či skutočne do podstaty patrí. Vtedy ju ale zapíše do podstaty s
poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo o iných dôvodoch, ktoré jej zaradenie do
súpisu spochybňujú. Konkurzný súd posúdi dôvody spochybňujúce zaradenie veci do podstaty a buď vec
z podstaty vyradí, alebo osobe, ktorá spochybňuje zaradenie veci do podstaty, uloží lehotu na podanie
vylučovacej žaloby. Táto žaloba má procesnú povahu a nedodržanie stanovenej lehoty má za následok
to, že vec sa považuje do súpisu oprávnene zahrnutá a dotknutá osoba sa už nemôže domáhať svojho
práva k nej. Rovnaký záver je potrebné urobiť aj v prípade, ak osoba, ktorá sa cíti byť vlastníkom určitej
veci, nenamieta jej zapísanie do konkurznej podstaty, nedovoláva sa svojho vlastníckeho práva k nej
a nežiada ju ani vylúčiť z podstaty, alebo svoje námietky voči zaradeniu veci do podstaty vezme späť.
Potom platí, že do podstaty patria veci, ktoré patrili dlžníkovi v deň vyhlásenia konkurzu. Súpis podstaty
tvorí právny podklad pre speňaženie majetku patriaceho do podstaty, lebo speňažený môže byť len ten
majetok, ktorý bol spísaný, pričom správca je oprávnený takto spísaný majetok speňažiť, okrem prípadu,
ak bol zo súpisu zákonným spôsobom vylúčený.

Keďže sa odvolací súd sa stotožnil nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, na
zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p. dopĺňa nasledovné.

Ustanovenie § 78 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii výslovne ustanovuje, že súd uloží
tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu
proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá
sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. V prípade určovacej žaloby podľa § 78 zák. č. 7/2005 Z.
z., ide teda v rámci žalôb podľa § 80 písm. c) O. s. p. o určovaciu žalobcu sui generis, kde naliehavý
právny záujem je daný existujúcim konkurzným konaním a z neho vyplývajúcou požiadavkou rýchlosti
a hospodárnosti konania v zmysle § 6 O. s. p., ktorej realizácia je zabezpečená tým, že sa v ňom
rieši otázka vlastníctva (ÚS SR 202/2011). Správne súd prvého stupňa riešil ako predbežnú otázku, kto
bol prenajímateľom, resp. osobou oprávnenou disponovať s predmetným bytom v rozhodnom období.
Navrhovateľ síce predložil list vlastníctva, v ktorom je zapísaný úpadca ako vlastník predmetného bytu,
avšak 26.3.2008 Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 44Cbi/6/2007-653 zamietol žalobu navrhovateľa
o vylúčenie nehnuteľností (vrátane predmetného bytu) zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Trnavské
automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00 009 199 a 23.9.2008 Krajský súd v
Trnave rozsudkom č. k. 21CoKr/4/2008-767 potvrdil uvedený rozsudok Okresného súdu Trnava, ktorý
rozsudok nadobudol právoplatnosť 20.11.2008. Z odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Trnava č. k.
44 Cbi 6/2007-653 z 26.3.2008 vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal právo,
ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučuje. Navrhovateľ nepreukázal existenciu platného právneho
úkonu, ktorým došlo k nadobudnutiu vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam na FNM a následne
na navrhovateľa, a preto súd návrh ako nedôvodný zamietol. V odôvodnení rozhodnutia Krajského
súdu v Trnave č. k. 21 CoKR 4/2007-767 z 23.9.2008 sa okrem iného uvádza, že navrhovateľ na svoje
tvrdenia nepredložil súdu a ani nenavrhol vykonať žiadne relevantné dôkazy a preto súd prvého stupňa
správne konštatoval, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal právo vylučujúce



zapísanie majetku do súpisu. V danom prípade navrhovateľ jeho vlastnícke právo postupom podľa §
78 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nevyvrátil a preto platí zákonná domnienka (aj keď nie je
výslovne uvedená v ust. § 67 zák. č. 7/2005 Z. z. účinného v čase vyhlásenia konkurzu), že sporné
nehnuteľnosti boli do súpisu zapísané oprávnene, a teda ich vlastníkom bol úpadca, aj keby v konečnom
dôsledku nebolo išlo o jeho majetok. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd uvádza, že súhlasí s
právnym názorom odvolateľa ohľadne aplikovania zásady priority v prípade kolízie zápisov identického
majetku do viacerých konkurzných podstát tak, ako to uvádza aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 29Cdo/249/2008, nakoľko v čase zapísania majetku do súpisu oboch konkurzných
podstát zákon č. 328/1991 Zb. resp. zák. č. 7/2005 Z. z. tento duplicitný zápis nezakazoval tak, ako
je to upravené v súčasnosti v zmysle ust. § 78 ods.9 zák. č. 7/2005 Z. z., avšak odvolateľ uvedený
právny názor nesprávne aplikuje, pretože v súčasnosti už bolo rozsudkom Okresného súdu Trnava
č. k. 44Cbi/6/2007-653 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave ako odvolacieho súdu č. k.
21CoKr/4/2008-767 právoplatne rozhodnuté o nedostatku vlastníckeho práva úpadcu k dotknutému
majetku, čím zásada priority stratila opodstatnenie. Pokiaľ v rámci speňažovania podstaty správca
takúto vec predá, nemôže sa tretia osoba úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva, prípadne
vydania veci, lebo v zmysle § 132 Občianskeho zákonníka, takéto nadobudnutie má právne účinky
prevodu vlastníctva aj proti pôvodnému vlastníkovi (ÚS SR 263/2009). Z vyššie uvedeného vyplýva,
že byty, vrátane predmetného bytu, sú predmetom konkurzného konania, vyhláseného na majetok
úpadcu Trnavské automobilové závody, štátny podnik v konkurze, Trnava, IČO : 00 009 199 a iba
správca uvedeného úpadcu, nie navrhovateľ, je oprávnený disponovať s uvedenými nehnuteľnosťami.
Na základe uvedeného sa tak domnienka o vlastníctve, svedčiaca o osobe zapísanej na liste vlastníctva
v rozhodnom čase považuje správne v zmysle ust. § 70 a nasl. zákona č. 162/1995 Z. z. za vyvrátenú
citovanými právoplatnými rozsudkami o zamietnutí vylúčenia nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej
podstaty úpadcu. Keďže navrhovateľ nebol a ani nie je vlastníkom bytov, nemohol nájomcom týchto
bytov voči navrhovateľovi vzniknúť dlh na nájomnom. Z tohto dôvodu nemôže byť navrhovateľ ani aktívne
vecne legitimovaný v tomto konaní a správne preto konštatoval súd prvého stupňa, že navrhovateľ
neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení o aktívnej vecnej legitimácii v tomto konaní.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, rozhodol vecne správne,
a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 O. s. p. napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods.1 O. s. p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní plne procesne úspešným odporcovi a
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnili a v
odvolacom konaní im nevznikli.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.