{"guid": "01be2b0a-5ffe-43fd-a54b-2e3b01d136c1:6129ea2c-353f-4a93-9ba2-512756d13741", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2017:1110218108.1", "spisova_znacka": "14Co/29/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 14Co/29/2014 z 13. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. februára 2017, sp. zn. 14Co/29/2014, ECLI:SK:KSBA:2017:1110218108.1", "identifikacne_cislo": "1110218108", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Oľga Nižňanská", "sudca_id": 1331, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-olga-niznanska-1331", "datum_vydania": "2017-02-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/212", "nazov": "predpis č. 212/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/212", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/212-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/212/#paragraf-8.odsek-2", "nazov": "§ 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/212/#paragraf-8.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/212-1995/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/212/#paragraf-8.odsek-3", "nazov": "§ 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/212/#paragraf-8.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/212-1995/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/212#paragraf-8", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6129ea2c-353f-4a93-9ba2-512756d13741", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1110218108.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1110218108.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2017:1110218108.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110218108
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1110218108.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.
Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: Lawyer Partners a.s., so sídlom
Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o., so
sídlom Pri starej prachárni 13, Bratislava, proti žalovanému: K. S., bytom B. 6, I., o zaplatenie 6,30 eur,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 11C/2/2013 - 28 zo dňa
21.03.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 11C/2/2013 - 28 zo dňa
21.03.2013   p o t v r d z u j e .

Žalovanému nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobou podanou dňa 26.07.2006 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 190,- Sk (6,30 eur) z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov
Žalobu odôvodnil tým, že Slovenský rozhlas na žalobcu postúpil pohľadávku na základe verejnej
obchodnej súťaže, pričom žalovaný bol informovaný o postúpení pohľadávky oznámením zo dňa
20.10.2005. Súčasne bol vyzvaný na úhradu nedoplatkov vo výške 700,- Sk. Žalobca si uplatnil
len nepremlčanú časť tohto nedoplatku vo výške 190,- Sk. Súd prvej inštancie konštatoval, že v
konaní zaťažuje dôkazné bremeno žalobcu. Jeho povinnosťou bolo preukázať svoje tvrdenia v žalobe.
Konkrétne, že na základe realizačnej zmluvy č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.07.2005 prevzal od Slovenského rozhlasu aj žalovanú pohľadávku. Súd sa oboznámil sa s
predloženými listinnými dôkazmi - poštovým podacím hárkom zo dňa 20.10.2005, listom adresovanom
žalovanému zo dňa 20.10.2005 podpísanom v elektronickej podobe, výpisom nedoplatkoch žalovaného,
a ostatným obsahom súdneho spisu. Poukázal na § 13 ods. 7 zákona č. 68/2008 Z.z. o úhrade za služby
verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom, podľa ktorého na úhrady za
tieto služby sa použije zákon NR SR č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch (ďalej len ZoKP).
V zmysle § 3 tohto zákona je platiteľom poplatkov fyzická osoba, ktorá vlastní prijímač. Platiteľ poplatku
je povinný zaplatiť poplatok za prijímač vyberateľovi poplatku vo výške ustanovenej týmto zákonom.
Povinnosť vzniká prvým dňom mesiaca po tom, ako platiteľ poplatku nadobudol prijímač a skončí sa
posledným dňom mesiaca, v ktorom zanikla povinnosť platiť poplatok. Mesačná výška poplatku je podľa
§ 4 ZoKP 40,- Sk za používanie rozhlasových prijímačov pre fyzickú osobu. Ak platiteľ poplatku nesplní
povinnosť a je v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti, vyberateľ
poplatkov Slovenská televízia a Slovenský rozhlas ho písomne vyzve na splnenie povinnosti podľa
zákona. Ak si platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, uplatní si Slovenský rozhlas alebo



Slovenská televízia právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde. Ustanovenie § 8 ZoKP definuje, kto
a za akých okolností môže sa žalobou na súde domáhať úhrady nedoplatku. Z jeho ustanovení vyplýva,
že po uplynutí výzvy platiteľovi na splnenie povinnosti si môže toto právo na príslušnom súde uplatniť
Slovenský rozhlas, pričom v tomto prípade si právo na súde uplatnil subjekt, ktorému bola pohľadávka
postúpená. Žalobca aktívnu legitimáciu v spore preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorá
bola súdu doručená v elektronickej podobe. Súd tento dôkaz neakceptoval a vychádzal z toho, že
žalobca v spore nepreukázal aktívnu legitimáciu. Súdu predložil len dôkaz v elektronickej podobe a
v spise sa nenachádza ani jej fotokópia, s ktorou by sa súd mohol oboznámiť. Ďalším dôvodom pre
zamietnutie žaloby by bola skutočnosť, že žalobca nepreukázal doručenie výzvy na zaplatenie poplatku
žalovanému. Táto písomná výzva podľa § 8 ods. 2 ZoKP je jednostranný adresný právny úkon, s
ktorým citovaný zákon spája pre platiteľa poplatku a aj jeho vyberateľa presne určené právne následky.
Spočívajú v tom, že ak adresát tohto právneho úkonu neuhradí nedoplatok ani v priebehu určenej lehoty
určenej v písomnej výzve, je možné si právo na úhradu nedoplatku uplatniť na príslušnom súde. Ďalším
právnym následkom je tá skutočnosť, že ak platiteľ poplatku poplatok neuhradí v určenej lehote, vznikne
mu povinnosť platiť aj poplatok z omeškania. Ide tak o jednostranný právny úkon, kde prejavuje vôľu
Slovenský rozhlas, resp. iný vyberateľ poplatku. Logickým výkladom je možné dospieť k tomu, že právne
následky vyvolané týmto právnym úkonom môžu nastať iba jeho riadnym doručením platiteľovi poplatku.
Súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie podmienky uvedenej v citovanom § 8
ods. 2 ZoKP, a za tejto situácie nemohli nastať ani právne následky vyplývajúce z prejavu jeho vôle.
Konkrétne, že žalovanému nebolo umožnené uhradiť nedoplatok v dodatočne určenej lehote 21 dní,
pričom až po uplynutí tejto lehoty mal Slovenský rozhlas oprávnenie podať žalobu na príslušnom súde.
Dôkazné bremeno na preukázanie riadneho doručenia výzvy platiteľovi poplatku pritom zaťažuje v tomto
prípade žalobcu. Súd preto žalobu pre nedostatok aktívnej pasívnej legitimácie žalobcu a nesplnenie
podmienky určenej v § 8 ods. 2 ZoKP zamietol. O trovách konania rozhodol podľa 142 ods. 1 OSP, ale
vzhľadom na to, že úspešný žalovaný si náhradu trov konania neuplatnil, súd mu takýto nárok nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca podaním doručeným súdu dňa 14.05.2010. Poukázal
na to, že podával viacero návrhov na začatie konania s podobným obsahom ako v prejednávanej veci.
Využil možnosť uvedenú v ustanovení § 42 ods. 1 OSP a žalobu a všetky dôkazy predložil uložené na
DVD nosiči. Keďže boli opatrené zaručeným elektronickým podpisom, prihliada sa na ne ako na originál.
Na DVD nosiči sa nachádzajú všetky dôkazy, na ktoré sa žalobca odvoláva vo svojej žalobe. Pokiaľ
ide o aktívnu legitimáciu, žalobca je presvedčený, že súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu
veci. Žalobca nadobudol pohľadávku na základe postúpenia, pričom postupcom bol Slovenský rozhlas
ako pôvodný veriteľ. Okresný súd Bratislava 1 vo veci vedenej pod spisovou značkou 7C/144/2006
meritórne rozhodol o tom, že zmluva o postúpení pohľadávky je platná, a na jej základe došlo k
zmene veriteľa. Postúpenie pohľadávky neodporovalo žiadnemu právneho predpisu. Na žalobcu tak
prešla pohľadávka aj s príslušenstvom, a všetky práva s ňou spojené. Teda aj právo uplatniť si túto
pohľadávku na súde. Žalobca ďalej namietol, že súd v napadnutom rozsudku skonštatoval, že žalobca
nepreukázal skutočnosť, že oznámenie o postúpení pohľadávky bolo žalovanému skutočne doručené.
V tomto smere žalobca zdôraznil, že žiadny doklad o obsahu zásielky nie je možné zabezpečiť, s
výnimkou notárskej zápisnice, ktorá osvedčuje priebeh odosielania zásielky a to od vkladania listiny
do obálky až po odovzdanie zásielky na poštovom úrade. Nie je možné dokázať, čo sa v konkrétnej
zásielke nachádzalo a či adresátovi nebola odoslaná len prázdna zásielka. Zabezpečovanie notára pre
každú zásielku, ktorá sa kedy odosiela, je nemysliteľné, a preto súd nemôže požadovať preukázanie
obsahu odosielanej zásielky. Občiansky zákonníka vyžaduje, aby postupca - Slovenský rozhlas oznámil
dlžníkovi postúpenie pohľadávky. Sankciou za to, že tak postupca neurobí je to, že dlžník sa svojho
dlhu zbaví ak splní pôvodnému veriteľovi. Následkom neoznámenia tak nie je stav, že postupník sa
nestal veriteľom pohľadávky, ale len to, že musí akceptovať splnenie dlhu pôvodnému veriteľovi. Pre
úspešné vymáhanie pohľadávky v súdnom konaní tak nie je postupník povinný preukázať, že dlžník o
postupe nevie. Postačuje preukázať to, že sa platne stal veriteľom pohľadávky. Túto skutočnosť žalobca
preukázal okrem iného aj predložením zmluvy, ktorou došlo k postúpeniu pohľadávky zo Slovenského
rozhlasu na žalobcu. Zákon navyše neustanovuje povinnosť doručiť výzvu, ale povinnosť vyzvať dlžníka.
Keďže Slovenský rozhlas nepoznal inú adresu dlžníka, vyzval dlžníka len na adrese, ktorú mal k
dispozícii. Slovenský rozhlas nedisponuje s osobnými údajmi, ktoré by mu umožňovali zistiť aktuálny
pobyt dlžníka v Centrálnom registri pobytu obyvateľov. Slovenský rozhlas si tak svoju povinnosť oznámiť
dlžníkovi postúpenie pohľadávky splnil odoslaním oznámenia na jedinú jemu známu adresu. V tejto
súvislosti poukázal žalobca na povinnosť žalovaného oznámiť Slovenskému rozhlasu zmenu trvalého
bydliska v lehote do 30 dní. Vyplýva to z § 3 ods. 8 písm. b/ zákona č. 212/1995 Z.z. Žalobca považuje



za neprípustný taký výklad zákona, že len faktickým odchodom z adresy bydliska bez splnenia zákonnej
oznamovacej povinnosti, by sa dlžník zbavil svojej povinnosti zaplatiť dlžný koncesionársky poplatok.
Súd tak v konaní poskytol ochranu žalovanému, ktorý sa v konaní nebránil tým, že nemal povinnosť
zaplatiť koncesionársky poplatok. Bránil sa jedine tým, že si neprevzal výzvu na úhradu dlhu. Z tohto
dôvodu sa žalobca domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe
vyhovel v celom rozsahu tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 6,30 eur a nahradiť mu
trovy konania.

4. Žalovanému bolo odvolanie žalobcu doručené dňa 30.05.2013 s výzvou, aby sa k nemu vyjadril, čo
žalovaný neurobil.

5. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
účinný od 01.07.2016, (ďalej len CSP). Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Krajský súd preto prejednal odvolanie žalobcu ako súd odvolací podľa § 34 CSP,
v napadnutom rozsahu podľa § 380 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP. Dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky na zmenu a ani na zrušenie napadnutého rozsudku.

6. Odvolací súd sa nestotožňuje len s tou časťou odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej súd
prvého stupňa uviedol svoj záver o neexistencii aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že podľa §
8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. sa môže domáhať úhrady koncesionárskych poplatkov výlučne
Slovenský rozhlas. Je dôvodná odvolacia námietka, že ak by boli splnené zákonné náležitosti, zmluvou
o postúpení pohľadávok by prešli všetky práva z uplatneného nároku na žalobcu. Bolo povinnosťou
súdu prvého stupňa oboznámiť sa aj s dôkazmi predloženými elektronickou poštou. Ak spĺňali zákonom
požadovanú formu a bola priložená zmluva o postúpení pohľadávky, súd mal ďalej skúmať, či nastali
účinky postúpenia pohľadávky v súlade s ustanovením § 526 OZ. Žalobca však v konaní vo veci
nepreukázal ďalšiu rozhodnú skutočnosť, že pôvodný veriteľ a jeho právny nástupca doručil žalovanému
výzvu v súlade s § 8 ods. 2 zákona č. 212/1995 Z.z. na splnenie povinnosti uhradiť koncesionársky
poplatok. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní dňa 21.3.2013 tak, že nevie o akú pohľadávku
žalobcu sa jedná. Kedysi býval na B. a neskôr sa presťahoval. Z potvrdenia Registra obyvateľov SR
na č.l. 15 vyplýva, že na súčasnej adrese trvalého pobytu - B. 6, I., je žalovaný prihlásený už od
21.01.1998. Napriek tomu právny predchodca žalobcu - Slovenský rozhlas výzvu na úhradu nedoplatkov
zo dňa 20.10.2005 adresoval žalovanému na adresu B. XX, I., a domáhal sa úhrady nedoplatkov
za koncesionárske poplatky za obdobie rokov 2002 až 2003 (výpis nedoplatkov na č.l.6). Výzvu tak
doručoval na adresu, na ktorej sa žalovaný nezdržiaval viac ako 7 rokov. Až po doručení takejto výzvy by
vzniklo Slovenskému rozhlasu podľa § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z.z. právo na vymáhanie nedoplatku
súdnou cestou, a táto podmienka splnená nebola.

7. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny
potvrdil. Podľa 396 ods. 1 v nadväznosti na § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP odvolací súd nepriznal
úspešnej strane žalovaného nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon  pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia  rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota  plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu  vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.  Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom         (§ 429 ods. 1 CSP).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti  ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie  napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh (§ 428  CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "11C/2/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}