{"guid": "01ba70c6-a249-4259-9d31-7139ef3e7cb5:fcb35f3b-bd07-444b-aeee-bf81b84620b9", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2016:3814214928.1", "spisova_znacka": "19CoE/358/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/358/2016 z 28. 12. 2016", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. decembra 2016, sp. zn. 19CoE/358/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3814214928.1", "identifikacne_cislo": "3814214928", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Antónia Svičinová", "sudca_id": 130, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-antonia-svicinova-130", "datum_vydania": "2016-12-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "nazov": "§ 387 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fcb35f3b-bd07-444b-aeee-bf81b84620b9", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3814214928.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814214928.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2016:3814214928.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/358/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214928
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814214928.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného: L., zastúpeného
D. proti povinnému: B., o vymoženie 3.652,56 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/3138/2014-15 zo dňa 30. mája 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie    p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu. Rozhodnutie zdôvodnil tým, že
oprávnený sa návrhom zo dňa 31.07.2014 domáhal proti povinnému vykonania exekúcie na vymoženie
sumy 3.652,56 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 04.09.2012,                    č.k. 3Zm/499/2012-16, ktorý nadobudol
právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.05.2014. Súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie
dňa 17.09.2014. Oprávnený doručil súdu dňa 21.01.2016 doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie.
Z doplnenia vyplýva, že právny predchodca oprávneného (K.) a povinný uzavreli dňa 18.02.2005
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Zmenka bola povinným ako vystaviteľom vystavená na
rad oprávneného za účelom zabezpečenia pohľadávky zo zmluvy pre prípad omeškania povinného s
plnením záväzkov na základe Dohody o zmenkovom vyplňovacom práve. K doplneniu návrhu predložil
Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.02.2005 a Dohodu o zmenkovom vyplňovacom
práve zo dňa 18.02.2005. Z predloženej zmluvy vyplýva, že ju uzavrel právny predchodca oprávneného
ako veriteľ a povinný ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že by povinný pri jej uzatváraní konal v rámci
predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že vlastný
právny vzťah, týkajúci sa oprávneného a povinného, vznikol na podklade spotrebiteľskej zmluvy (§ 23a
ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Rozhodnutie, ktoré je podkladom                  na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, keďže exekučným titulom je
zmenkový platobný rozkaz. Z pripojených listín a zo samotného exekučného titulu vyplýva, že zmenkový
súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný nárok.
Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii, rozhodoval výlučne na podklade tvrdení
oprávneného a na podklade predloženého originálu zmenky, tak ako to upravovala právna úprava §
175 a nasl. O.s.p.              v znení účinnom ku dňu vydania exekučného titulu. Keďže zmenkový
súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu, plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou,
je nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na prípadné neprijateľné podmienky,
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, prípadne na rozpor s dobrými mravmi alebo
zákonom. Zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo
zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti                     so spotrebiteľskou zmluvou,
ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul, bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so



zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje
(predpokladá). Z listinných dôkazov, predložených oprávneným, nevyplýva, že by v danom prípade išlo
o nespotrebiteľský vzťah, resp. že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho
vzťahu účastníkov konania, a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku, teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod                         na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. m) (s poukazom na § 243f ods. 4) Exekučného poriadku, preto súd prvej inštancie
vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie             (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku)
a exekúciu zastavil.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol, aby
odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil a rozhodol o pokračovaní              vo vykonávaní exekúcie,
alebo aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza                          z nesprávneho právneho posúdenia
veci, exekučný súd tiež neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Podľa
oprávneného mal exekučný súd sám preskúmať prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Nakoľko
zákonodarca v ustanovení § 243f ods. 1, resp. § 39 ods. 4 Exekučného poriadku uložil oprávneným
povinnosť predkladať všetky rozhodujúce skutočnosti vrátane dôkazov (teda uložil oprávneným novú
povinnosť preukázať kauzu zmenky), možno predpokladať, že táto povinnosť má protiváhu v povinnosti
súdu predložené dôkazy preskúmať a vyhodnotiť. Až keď exekučný súd zistí niektorú                     z
uvedených vád, na ktoré zmenkový súd pre absenciu príslušných zákonných ustanovení nemohol ex
offo prihliadnuť, môže exekúciu ako neprípustnú zastaviť. V danom prípade nie je zrejmé a naviac mal
oprávnený preukázať, že nie je dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučný súd nepoukázal ani na jednu
neprijateľnú zmluvnú podmienku, neuviedol, či,                     a prečo by bolo použitie zmenky
neprípustné alebo zakázané a nepoukázal ani na rozpor                 s dobrými mravmi, ani so
zákonom. V danom prípade je z predloženej zmenky zrejmý dátum a miesto jej vystavenia, a to v S.
dňa 18.02.2005. Taktiež úverová zmluva                    a Dohoda o zmenkovom vyplňovacom práve boli
podpísané dňa 18.02.2005. Obmedzenie používania zmeniek na zabezpečenie spotrebiteľských zmlúv
bolo vložené do zákona                     č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa až s účinnosťou od
01.05.2014. Do tohto dátumu nebolo použitie zmeniek v spotrebiteľských zmluvách nijakým spôsobom
obmedzené, naopak, viaceré zákony, napríklad zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
použitie zmenky na zabezpečenie spotrebiteľského úveru vyslovene predpokladal. Vzhľadom na tieto
skutočnosti oprávnený zdôraznil, že jeho nárok nepochádza z neprijateľných zmluvných podmienok, nie
je v rozpore s obmedzením alebo neprípustnosťou zmenky alebo                 v rozpore s dobrými mravmi
alebo so zákonom, a teda neboli dané dôvody na zastavenie exekúcie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2
CSP. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia. Na odvolacie námietky
oprávneného odvolací súd uvádza:
5. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku (v znení účinnom od 23.12.2015) v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa                                         odo dňa účinnosti tohto
zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený
povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

6. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

7. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m),
a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti                     so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo



prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že na súde prvej inštancie bola dňa 11.08.2014 podaná žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, kde exekučným titulom bol zmenkový
platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 04.09.2012, č.k. 3Zm 499/2012-16, ktorý
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.05.2014. Súd prvej inštancie vydal dňa 17.09.2014
poverenie na vykonanie exekúcie            pre súdneho exekútora. Dňa 21.01.2016 bolo súdu prvej inštancie
doručené doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spolu so zmluvou o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX z 18.02.2005 a zmluvou o zmenkovom vyplňovacom práve z 18.02.2005.

10. Za správny považuje odvolací súd právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného K.) a povinnou dňa
18.02.2005, je zmluvou spotrebiteľskou, teda, že medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou
bol založený na jej základe spotrebiteľský vzťah. Nič v zmluve nenasvedčuje tomu, že by ju bola povinná
uzatvárala                   na účely svojho podnikania, povolania alebo zamestnania, v zmluve bola povinná
identifikovaná obvyklými údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa, teda menom, priezviskom, adresou
bydliska, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a naopak, právny predchodca oprávneného
bol v čase uzavretia zmluvy podnikateľom, ktorý mal v predmete podnikania okrem iného poskytovanie
úverov. Napokon záver, že išlo o spotrebiteľský vzťah, nenamietal v odvolaní ani oprávnený.

11. Pokiaľ oprávnený tvrdil, že súd prvej inštancie mal preskúmať a vyhodnotiť ním predložené dôkazy v
tom zmysle, či došlo k niektorej z vád uvedených v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, odvolací
súd k tomu uvádza, že súd prvej inštancie vyhodnotil listiny predložené oprávneným v rozsahu, v akom
to bolo potrebné na rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného
poriadku. Na základe listín, predložených oprávneným, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, ako
už bolo uvedené vyššie, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul),
bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, a že tento nárok vznikol v súvislosti
so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od
23.12.2015, zákonodarca jednoznačne uzákonil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek
právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd v zmysle takto
formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať,
či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v
rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Je možné súhlasiť s oprávneným, že v čase vydania exekučného titulu (zmenkového platobného
rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať
na tieto okolnosti. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. sa však zákonodarca
rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval
nárok             zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku - hoci
vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto konaniach
sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz o opaku
(teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie použitia
zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo              so zákonom), by musel vychádzať z listín
predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku dostatočne preskúmal                      na základe listín predložených oprávneným, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku
nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.

13. Ak by zákonodarca chcel, aby exekučný súd preskúmaval, či spotrebiteľská zmluva, ktorá bola
právnym základom vymáhaného nároku, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či plnenie z
nej bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, ako naznačoval oprávnený v odvolaní, prípadne,
aby exekučný súd preskúmaval, či sa prípadné neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej



zmluve premietli do vymáhaného nároku (teda v základnom konaní sa rozhodlo o nároku aplikáciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky), bol by to nepochybne v citovanom ustanovení jednoznačne slovne
vyjadril. Formulácia „v konaní ... nebolo prihliadnuté na ...“ (§ 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku)
nepripúšťa iný výklad než ten, že exekučný súd má preskúmať, či sa súd v základnom konaní zaoberal
prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok, obmedzením alebo neprípustnosťou
použitia zmenky alebo rozporom s dobrými mravmi alebo so zákonom, a ak sa súd v základnom konaní
týmito okolnosťami nezaoberal, exekučný súd nemá inú možnosť než exekúciu zastaviť. Odvolací súd si
je vedomý, že ide o prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučných titulov, avšak zrejme takto chcel
zákonodarca docieliť, aby došlo v základnom (nie v exekučnom) konaní k opätovnému preskúmaniu
nárokov uplatňovaných voči spotrebiteľom, o čom svedčí stanovenie možnosti podať návrh                      (od
01.07.2016 žalobu) na obnovu konania (§ 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku; § 3
zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov).

14. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže exekučným titulom v danej veci bol zmenkový platobný
rozkaz, z ktorého podstaty vyplýva, že pri jeho vydávaní sa nezohľadňuje kauza zmenky, ale len samotná
zmenka, súd prvej inštancie správne aplikoval na preskúmavaný prípad ustanovenie § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku. Pre naplnenie hypotézy tohto ustanovenia je podstatné, že išlo o nárok zo
zmenky, ktorý vznikol v súvislosti                       so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v základnom konaní
nebolo prihliadnuté (1.)                          na neprijateľné zmluvné podmienky, (2.) na obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo (3.) na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom (postačuje
neprihliadnutie na jeden z týchto troch bodov). V danom prípade je zjavné, že Okresný súd Bratislava
V. v základnom konaní (v súlade s vtedy účinným procesným predpisom) rozhodoval len                   na
základe predloženia originálnu zmenky, nemal k dispozícii zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX,
ani zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve, teda ani nemohol preskúmať, či nárok uplatňovaný
zo zmenky nemá základ v aplikácii neprijateľných zmluvných podmienok, alebo či nie je v rozpore s
obmedzením alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo s dobrými mravmi alebo so zákonom.

15. Aj keď vyššie uvedené postačuje na potvrdenie rozhodnutia o zastavení exekúcie, odvolací súd
považuje za potrebné reagovať aj na odvolaciu námietku oprávneného, že jeho nárok nepochádza z
neprijateľných zmluvných podmienok, nie je v rozpore s obmedzením alebo neprípustnosťou zmenky
alebo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom.                        Je pravda, že v
čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere, zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve a vystavenia
blankozmenky povinnou (18.02.2005) žiaden zákon nezakazoval zabezpečenie spotrebiteľských úverov
zmenkou, naopak, samotný zákon o spotrebiteľských úveroch (zákon č. 258/2001 Z. z. aj neskorší
zákon č. 129/2010 Z. z.) s takouto možnosťou počítal. To však neznamená, že dodávateľ mohol
vyžadovať zabezpečenie spotrebiteľského úveru akoukoľvek zmenkou (vrátane blankozmenky, či
zmenky prevoditeľnej indosamentom). Už vtedy účinné ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
zakazovalo zmluvné ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky), pričom za také sa
považovali aj ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na
iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti, alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.              Aj keď v tom čase zmluva o úvere nespadala do definície
pojmu spotrebiteľská zmluva (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), podľa zákona o ochrane spotrebiteľa
išlo o spotrebiteľskú zmluvu (§ 23a zákona č. 634/1992 Zb.). Indosament je pritom práve takým
spôsobom prevodu zmenky, ktorý zhoršuje postavenie spotrebiteľa, lebo nezachováva jeho námietky
vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi (čl. I § 17 zákona zmenkového a šekového). Keďže teda išlo o
spotrebiteľský vzťah a nebola vylúčená prevoditeľnosť zmenky indosamentom (pričom nič nebránilo
právnemu predchodcovi oprávneného ako dodávateľovi v zmluve o zmenkovom vyplňovacom práve
použiť ustanovenie čl. I § 11 ods. 2 zákona zmenkového a šekového, umožňujúce vylúčiť prevoditeľnosť
indosamentom), možno samotnú požiadavku                             na vystavenie blankozmenky prevoditeľnej
indosamentom považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

16. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

17. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "16Er/3138/2014", "guid": "da7d2914-aefa-4242-933c-9e83b8ada2b0:0856d689-02ca-494c-be4f-ea09f233f400", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "270d21ca-3984-4f58-9a3e-0652ae864cc7:66ae4dd3-0cce-43dc-aa79-dc5639bbc56c", "ecli": null, "spisova_znacka": "3Zm/499/2012", "nazov": "Zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 3Zm/499/2012 z 4. 9. 2012", "sud": "Okresný súd Bratislava V", "datum_vydania": "2012-09-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/270d21ca-3984-4f58-9a3e-0652ae864cc7:66ae4dd3-0cce-43dc-aa79-dc5639bbc56c"}], "citovane_v": []}