Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 20Sa/8/2017 z 13. 12. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 13. decembra 2017, sp. zn. 20Sa/8/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6017200073.1 Krajský súd Banská Bystrica | 20Sa/8/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6017200073.1 | 2017-12-13 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 71 zákona č. 461/2003 Z. z., § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b57fdadc-d39b-486d-942e-bc59706cbe95 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6017200073.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sa/8/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6017200073
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6017200073.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v konaní pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou,
v právnej veci žalobcu: N. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X, XXX XX G. proti žalovanému: Generálny
riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.10.2016 Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodla tak,
že podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) zamietla žiadosť
žalobcu o invalidný dôchodok, pretože na základe posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočky SP Lučenec zo dňa 26.09.2016, ktorý bol podkladom rozhodnutia, žalobca nie je invalidný,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť u neho bola posudkovým lekárom určená na 35 %.

2. Žalobca proti predmetnému rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
namietal posúdenie jeho zdravotného stavu, ktorý nie je dobrý, má problémy s chrbticou, pretrvávajúce
už od roku 2011 a tento stav prešiel až do neurologického problému. Uvádzal, že pracuje ako montér,
musí sa často nadychovať, pichá ho v boku, takže musí mať stále pritlačenú ruku k boku. Po dvoch
hodinách práce si musí ľahnúť. Nemôže dlho stáť ani ležať, jeho chrbtica to neznesie, seká ho v krížoch.
Celú noc ho pichá do srdca, cíti tŕpnutie a meravenie nad srdcom. S ťažkosťami prejde na nákup 50
m. K odvolaniu doložil neurologické vyšetrenie z 03.08.2016 a žiadal opätovné prehodnotenie jeho
zdravotného stavu.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. XXXX XXX XXXX X zo
dňa 09.01.2017 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.

4. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že zdravotný stav žalobcu bol na základe
podaného odvolania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky Lučenec
25.11.2016, ktorý nevyhovel odvolaniu a predložil kompletný spisový materiál na posúdenie
posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici.
Tento opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a vyhotovil lekársky posudok z 13.12.2016, v ktorom
uviedol, že u účastníka konania sú v popredí opakujúce sa bolesti chrbtice, v dôsledku čoho bol
opakovane vyšetrený na neurologickej ambulancii. Klinické vyšetrenia sú podložené zobrazovacími
vyšetreniami CT a LS chrbtice, v ktorých sú preukázané degeneratívne zmeny, bez výraznejšieho



útlaku okolitých štruktúr. V súlade s týmito nálezmi vyznieva aj neurologické vyšetrenie dokumentujúce
poruchu statodynamiky chrbtice, bez trvalého koreňového dráždenia svalovej asymetrie a sfinkterových
porúch. Ani neurologické vyšetrenie z 01.12.2016 nevysvetľuje dominujúce problémy - problémy s
dýchaním, pichaním v oblasti hrudníka, pod ľavým reberným oblúkom. Vykonané RTG pľúc je bez
patologického zistenia nálezu na pľúcach alebo srdci. Pri uvedenom stave bola určená miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % zodpovedajúca nervovému a svalovému dráždeniu so
slabosťou svalového korzetu s obmedzením pohybu v postihnutom úseku, čo je zaradené podľa prílohy
č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu,
oddielu E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položky 3 - degeneratívne zmeny
na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ - s miernym funkčným postihnutím s prejavmi
nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom
úseku. Pridružené ochorenia svojim charakterom a priebehom neodôvodňujú percentuálne zvýšenie.
Predovšetkým artróza váhonosných kĺbov - artróza bedrových kĺbov 1. a 2. stupeň, artróza kolien 2.
stupeň je hodnotená ako nález primeraný dosiahnutému veku.

5. Žalovaný konštatoval, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to
podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj z vlastného
vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia SP vyhodnotil zdravotný stav účastníka
konania a celkovú mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 35 %, v dôsledku
čoho účastník konania nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP.

6. Žalovaný tiež konštatoval, že odvolateľ nepredložil v odvolacom konaní také dôkazy, ktorými by
spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na
invalidný dôchodok. Odvolanie vyhodnotil ako nedôvodné, čo viedlo k jeho zamietnutiu a potvrdeniu
prvostupňového rozhodnutia.

7. Správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 17.02.2017 sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 09.01.2017. Namietal, že napadnuté rozhodnutie nie je
adekvátne jeho zdravotnému stavu. Tvrdil, že nemôže doplácať na to, že mu lekári nevedia zistiť
príčinu možno závažného zdravotného problému. Je práceneschopný viac ako 20 mesiacov pre neustále
pichanie v ľavom boku, časté nadychovanie, dodýchnuť sa mu dá len s pritlačenou rukou v boku. Do
práce sa mu s týmto problémom nedá ísť a na PN-ke zase nemôže byť celý život, v práci požadujú
dobrý zdravotný stav. Pokiaľ by bol na Úrade práce a nevzal by ponúkanú prácu, tak by ho z evidencie
vyradili. Doteraz nebol zistený dôvod - zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou jeho zdravotného stavu,
v dôsledku ktorého nemôže dlhodobo vykonávať zárobkovú činnosť.

8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žalobu ako
nedôvodnú navrhol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“)
ako nedôvodnú zamietnuť.

9. K namietanej skutočnosti žalobcu, že jeho zdravotné problémy naďalej pretrvávajú žalovaný uviedol,
že prípadné zhoršenie zdravotného stavu v budúcnosti môže žalobca riešiť dočasnou PN, resp.
opakovaním žiadosti.

10. K správnej žalobe žalovaný tiež uviedol, že z opakovaného posúdenia zdravotného stavu žalobcu
po odvolaní posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne
dňa 25.11.2016 a 13.12.2016 vyplynulo, že u žalobcu sú v popredí opakujúce sa bolesti chrbtice a
preto bol žalobca opakovane vyšetrený na neurologickej ambulancii. Klinické vyšetrenia sú podložené
zobrazovacími vyšetreniami CT a LS chrbtice, v ktorých sú preukázané degeneratívne zmeny, bez
výraznejšieho útlaku okolitých štruktúr. Ani posledné neurologické vyšetrenie zo dňa 01.12.2016
nevysvetľuje dominujúce problémy žalobcu t. j. problémy s dýchaním, pichaním v oblasti hrudníka a pod
ľavým reberným oblúkom. Z tohto dôvodu bol vykonaný aj RTG pľúc avšak bez patologického zistenia
nálezu na pľúcach alebo srdci. Pri uvedenom stave bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 35 % ako zodpovedajúca nervovému a svalovému dráždeniu so slabosťou svalového
korzetu s obmedzením pohybu v postihnutom úseku. Pridružené ochorenia svojim charakterom
a priebehom neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Keďže celková miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť bola určená
na 35 %, žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 ZoSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný



stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

11. Po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe žalobcovi, žalobca nevyužil možnosť podať k nemu
repliku.

12. Správny súd prekúmal rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu ako aj prvostupňové rozhodnutie
a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná,
preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

13. Žaloba žalobcu je špecifickou správou žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v III. časti
Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú
správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134
ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2
SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach)
nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. Vychádzajúc z uvedeného, správny súd preskúmaval
rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového rozhodnutia), nielen
v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne v celom rozsahu.

14. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 107 ods. 2 SSP nakoľko
nezistil žiadny z dôvodov v zmysle ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné
pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP súd oznámil miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu. Nakoľko sa verejného vyhlásenia
rozsudku nezúčastnili účastníci konania ani žiadna verejnosť, správny súd vyhlásil rozsudok vyvesením
skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 14.12.2017, a to v
súlade s ust. § 137 ods. 3 druhá veta SSP.

15. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, s
obsahom administratívneho spisu, so žiadosťou žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, s odbornými
posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, s
pripojenými listinnými dôkazmi a dospel k záveru, že v prejednávanom prípade bol zachovaný zákonom
ustanovený postup pri posudzovaní žiadosti žalobcu o priznanie invalidného dôchodku, čo vyústilo do
vydania rozhodnutia žalovaného v súlade so zákonom.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný
stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

19. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

20. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.



21. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

22. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

23. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

24. Z vyššie citovanej právnej úpravy vyplýva, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný
dôchodok je skutočnosť, že poistenec sa stal invalidný. Invalidita je indikovaná tým, že poistenec pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40
% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 70 ods. 1, § 71 ods. 1 ZoSP).

25. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; lekársku posudkovú činnosť podľa ods. 1 vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) a podľa ods. 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne
za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

26. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu, ako aj posúdenie
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, t. j. posudzovanie následkov nepriaznivého
zdravotného stavu na pracovnú schopnosť poistenca, čo vyžaduje príslušné odborné lekárske znalosti,
vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom. Podľa ust. § 153 ods. 5 ZoSP
lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia vykonávajú posudkoví lekári sociálneho poistenia
organizačných zložiek Sociálnej poisťovne.

27. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení Kapitoly XV - choroby podporného a pohybového
aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 - degeneratívne
zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, písm. b/ - s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi
nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom
úseku, umožňuje priznať mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v rozpätí 20 % - 35 %.

28. Na základe podaného odvolania a na základe kritérií určených zákonom o sociálnom poistení,
posúdili zdravotný stav žalobcu opätovne posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek
Sociálnej poisťovne, a to posudkový lekár sociálneho poistenia SP pobočky Lučenec dňa 25.11.2016
a posudkový lekár sociálneho poistenia SP ústredie dňa 13.12.2016. Posudkoví lekári zotrvali na
pôvodnom posudku, ktorý bol podkladom odvolaním napadnutého rozhodnutia, so záverom, že žalobca
nie je invalidným v zmysle § 71 ods. 1 ZoSP, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

29. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v
rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b/ bod 1. ZoSP) je nevyhnutnou
požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery
jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle § 196 a nasl. ZoSP,
pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti
dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§153 ods. 3 písm. a/ ZoSP).

30. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli
vypracované po zvážení všetkých okolností namietaných žalobcom a že závery posudkov vychádzajú
zo súčasného zdravotného stavu žalobcu a z poznatkov súčasnej medicíny. Porovnaním posudkov
sú zistil, že tieto navzájom kolerujú a zhodne konštatujú určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať



zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s
aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu. Správny súd nezistil žiadnu
takú skutočnosť, ktorá by spochybňovala závery posudkových lekárov, preto si ich osvojil a vychádzal z
nich pri posudzovaní vecnej správnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Keďže závery posudkových
lekárov správny súd považoval z hľadiska skutkového, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami
a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, zároveň sú bez nejasností a vnútorných rozporoch a vo
svojich záveroch úplne zhodné, nebol daný dôvod na prípadné ďalšie dokazovanie.

31. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t.j. jednej diagnózy s možným
prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú
(§ 71 ods. 6, 7 ZoSP). V danom prípade posudkoví lekári sociálneho poistenia určili ako rozhodujúce
zdravotné postihnutie u žalobcu postihnutie uvedené v Kapitole XV, oddiel E, položka 3, písm. b/ s mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 % s tým, že iné zdravotné postihnutie, ktoré by
odôvodňovalo zvýšenie percentuálnej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezistili. Podľa
posudkových lekárov žalobca nemá žiadne také pridružené ochorenia, ktoré by významným spôsobom
ovplyvňovali jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Správny súd posudzoval, či závery podaných posudkov majú základ v lekárskych nálezoch
a vyšetreniach všetkých zdravotných problémov, ktoré uvádzal žalobca v konaní pred Sociálnou
poisťovňou, a to najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé znižovať jeho pracovný
potenciál. Žalovaný svoje rozhodnutie, ktorým zamietol odvolanie žalobcu proti prvostupňovému
rozhodnutiu opieral o posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne
ústredie zo dňa 13.12.2016. Námietky žalobcu uvedené v žalobe nie sú spôsobilé spochybniť vecnú
správnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru súdu vychádzajú len zo subjektívneho presvedčenia
žalobcu o nesprávnom hodnotení jeho zdravotného stavu, no objektívne nevyvolávajú pochybnosti o
náležitom odbornom posúdení jeho zdravotného stavu ani o správnej aplikácii príslušných zákonných
ustanovení. Žalobca nepredložil žiadne lekárske správy, ktorými by spochybnil záver posudkových
lekárov sociálneho poistenia. Súdu nie sú známe žiadne lekárske nálezy, ktoré by dokumentovali iný
stav zdravotných ťažkostí žalobcu, než ten, ktorý už bol posudkovo zhodnotený.

33. Opätovne správny súd zdôrazňuje, že posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov, pričom správne súdy v rámci rozhodovania
v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali záver o tom, či ide o osobu s
ťažkým zdravotným postihnutím alebo o invalidnú osobou, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom
medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný
dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi
odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp.zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.2015).

34. V intenciách vyššie uvedeného záveru v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR správny súd posudzoval
závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných
zložiek, pričom po oboznámení sa s lekárskymi nálezmi a správami, ktoré boli podkladom pre
vyhotovenie lekárskych posudkov, správny súd konštatuje, že nemal dôvod pochybovať o objektívnosti,
odbornej úrovni a úplnosti záverov posudkových lekárov, ktorým kompetencia posudzovať zdravotný
stav žiadateľa o invalidný dôchodok ako odborne spôsobilým subjektom bola zverená v ust. § 153 ods.
5 zákona o sociálnom poistení.

35. Správny súd poznamenáva, že v zmysle § 135 ods. 1, 2 SSP je pre súd rozhodujúci stav v čase
právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy napadnutého žalobou. Preto by správny súd ani
nemohol prihliadať na nové dôkazy - lekárske správy a nálezy vyhotovené po právoplatnosti rozhodnutia
žalovaného, pokiaľ by preukazovali zmeny v diagnostickom zhodnotení zdravotného stavu žalobcu. V
prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobcu po tomto termíne (po právoplatnosti žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného) ak by ho žalobca vedel preukázať novými odbornými lekárskymi nálezmi,
žalobca môže opätovne požiadať príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o priznanie invalidného
dôchodku.



36. Z uvedených dôvodov správny súd považuje rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce
prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne a postup, ktorý im predchádzal za správne, preto správnu
žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

37. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario. Žalobcovi, ktorý
nebol v konaní úspešný, súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej
podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom
(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).