Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/97/2014 z 24. 6. 2015
Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 24. júna 2015, sp. zn. 9Co/97/2014, ECLI:SK:KSPO:2015:8413212396.1
Krajský súd Prešov | 9Co/97/2014 | ECLI:SK:KSPO:2015:8413212396.1 | 2015-06-24 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/01fdeca7-4906-4e9e-99de-ac0163ec42b9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8413212396.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/97/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413212396
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8413212396.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance, so sídlom Industriestrasse
13C, CH-6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Y. D., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom XXX XX G. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného OZ právna pomoc
spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42247268, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklušom,
advokátom so sídlom Stará Baštova 2, 040 01 Košice, adresa na doručovanie: Budapeštianska 8, 040
01 Košice, o zaplatenie 711,36 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Kežmarok č.k. 3C 40/14-76 zo dňa 3.6.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e  rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o náhrade trov
konania.

N e p r i z n á v a  účastníkom a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu
trov konania.

Posledným výrokom rozsudku uložil žalobcovi povinnosť uhradiť v prospech vedľajšieho účastníka sumu
118,98 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša,
advokáta so sídlom v Košiciach, a to z titulu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po
51,45 eur a dva režijné paušály po 8,04 eur.

Proti rozsudku, len proti výroku o povinnosti žalobcu nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu
na strane žalovaného  trovy konania v sume 118,98 eur, podal odvolanie žalobca.  V dôvodoch odvolania
uviedol, že z povahy inštitútu vedľajšieho účastníctva plynie, že jeho účelom je pomoc niektorému z
účastníkov sporového konania.  Vedľajší účastník v tomto spore je združením podľa ust. § 25 zák. č.
250/2007 Z. z. a môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaniach pred štátnymi
orgánmi pri uplatňovaní jeho práv, vrátane náhrady ujmy spôsobenej porušením práva spotrebiteľa.
Účelom združenia na ochranu spotrebiteľa je vo všeobecnosti aktívna ochrana spotrebiteľov aj v
spotrebiteľských  súdnych   sporoch.    Takéto   združenie musí byť spôsobilé poskytovať

kvalifikovanú právnu ochranu a pomoc spotrebiteľovi bez toho, aby muselo byť zastúpené advokátom.
Vynaloženie nákladov na zastúpenie združenia advokátom je nehospodárne a neúčelné. Poukázal na
skutočnosť, že dôvodom zamietnutia žaloby v jej časti bola súdom I. stupňa posúdená premlčaná časť
nároku žalobcu uplatneného v tomto konaní. V zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa platného v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej je súd povinný prihliadať na
premlčanie nároku dodávateľa zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo.  Nakoľko súd I. stupňa bol povinný z



úradnej povinnosti prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu, nemôže sa jednať a ani sa nejedná o trovy
potrebné na účelné bránenie práva na strane vedľajšieho účastníka na strane žalovaného.  Vedľajší
účastník na strane žalovaného svojim konaním nijako neprispel k meritórnemu rozhodnutiu, z toho
dôvodu nie je možné hovoriť o účelne uplatnených trovách právneho konania vedľajším účastníkom na
strane žalovaného. Práve v prípadoch súdom ex offo vykonávanej kontroly spotrebiteľských nárokov,
ako je tomu aj v prejednávanej veci, nie je  možné hovoriť o účelne vynaložených trovách právneho
zastúpenia, naviac subjektom, ktorý sám zo svojej podstaty má byť dostatočne kvalifikovaný na
poskytnutie a hájenie záujmu spotrebiteľov. Zastáva názor, že správnym procesným postupom mal súd
I. stupňa o trovách konania vo vzťahu medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovaného
rozhodnúť podľa ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného
náhradu trov konania nepriznať.

V preskúmavanej veci podaným odvolaním neboli dotknuté výroky rozsudku vo veci samej a o nepriznaní
práva na náhradu trov konania žalovanému.  Tieto výroky  nadobudli právoplatnosť a v tejto časti nebolo
možné napadnutý rozsudok preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní
odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací  súd   viazaný   dôvodmi   podaného odvolania do
tej miery, že nebol oprávnený túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.).  Po  takomto preskúmaní napadnutého rozsudku
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Podľa článku 46 ods. 1 a článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch
ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Každý má právo na právnu pomoc v
konaní pred súdom, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za
podmienok ustanovených zákonom.

Podľa § 25 ods. 1 veta prvá O.s.p., ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta.

Obsahom práva na právnu pomoc garantovaného článkom 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je
možnosť každého na základe vlastnej úvahy zvoliť si zástupcu v konaní pred súdom, vyjmúc prípady
obligatórneho zastúpenia. Je totiž výsostným (slobodným) právom účastníka rozhodnúť, koho ustanoví
za svojho zástupcu v konaní pred súdom. Možnosť   tejto   voľby   (úvahy)   Ústava   SR   neobmedzuje
a   ani iným spôsobom

nevymedzuje. Jej kritériá sú autonómnou vecou účastníka konania. Obsahom tohto základného práva
na právnu pomoc je predovšetkým právo každého subjektu mať možnosť dostať kvalifikovanú právnu
pomoc v konaní pred štátnym orgánom, ako aj to, aby mu neboli vytvárané prekážky pre realizáciu tohto
jeho práva zo strany štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy.

Vychádzajúc z ustanovení § 93 ods. 1, 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008, má Občianske združenie
právna pomoc spotrebiteľom oprávnenie vystupovať v tomto súdnom konaní ako vedľajší účastník na
strane žalovaného (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože
možnosť, aby vystupovalo ako vedľajší účastník na strane žalovaného  spotrebiteľa mu dáva priamo
špeciálna zákonná úprava uvedená v § 93 ods. 2 O.s.p., ako aj zákon číslo 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa.  Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno z toho vyvodiť len jediný záver, a to, že vedľajší účastník
má (rovnako ako akýkoľvek „hlavný“ účastník) jednak právo   na  právnu pomoc  pred  súdmi (čo je
základné ústavné právo podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR), ktoré sa v rámci  civilného   súdneho
konania   realizuje   možnosťou   zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie advokátom. Druhým
právnym dôsledkom skôr uvedených zásad je aj právo vedľajšieho účastníka na náhradu trov konania,
kam podľa § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia,
ak je zástupcom advokát, ako aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je nepochybne aj Zákon o ochrane
spotrebiteľa číslo 250/2007 Z. z..



Okolnosť, že vedľajší účastník je združením zameraným na ochranu spotrebiteľov nie je dôvodom, ktorý
by vylučoval priznať mu trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastúpením.

Samotný žalobca v podanom odvolaní nepopiera,  že vedľajší účastník má ústavou zaručené právo na
právnu pomoc poskytovanú prostredníctvom advokáta, avšak spochybňuje účelnosť takto vynaložených
trov právneho zastúpenia, keď podľa jeho názoru by združenie na ochranu práv spotrebiteľa vytvorené
podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane práv spotrebiteľa, malo byť odborne spôsobilým subjektom
schopným poskytovať spotrebiteľovi potrebnú ochranu aj v konaní pred súdom.

V tejto súvislosti je treba poukázať na ustanovenie § 3 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo združovať sa spolu s inými spotrebiteľmi v
združeniach a prostredníctvom týchto združení v súlade so zákonom chrániť a presadzovať oprávnené
záujmy spotrebiteľov, ako aj uplatňovať práva zo zodpovednosti voči osobám, ktoré spôsobili škodu
na právach spotrebiteľov. Z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že by sa takto združovať
mohli len spotrebitelia, ktorí sú odborne pripravení poskytovať takúto ochranu iným spotrebiteľom. Preto
jednoznačne aj združenia vytvorené podľa § 3 ods. 4 zákona číslo 250/2007 Z. z. majú v súlade s §
93 ods. 4 O.s.p. po svojom vstupe do konania rovnaké práva a povinnosti, ako ktorýkoľvek účastník.
Majú teda aj právo

nechať sa v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolia, pričom takýto zástupcom môže byť advokát
(§ 24 a § 25 O.s.p.).

Účelnosť poskytnutej právnej pomoci sa potom posudzuje zhodne ako účelnosť takejto pomoci
poskytovanej iným účastníkom súdneho konania (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

V preskúmavanej veci vstúpilo Občianske združenie právna pomoc spotrebiteľom - ďalej len Združenie,
do konania dňa 23.4.2014. Následne súd nariadil vo veci pojednávanie na prejednanie podanej žaloby ,
a to konkrétne dňa 3.6.2014. Podaním zo dňa 13.5.2014  sa vedľajší účastník vyjadril k veci samej, keď
namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorou bola dojednaná zmluvná pokuta, aj jej neplatnosť.
Prvostupňový súd zamietol podanú žalobu práve z uvedeného dôvodu.

Prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom je nepochybne nevyhnutným úkonom
právnej služby poskytnutej advokátom jeho klientovi v prípade, že takýmto klientom je  Združenie na
ochranu práv spotrebiteľa, ktoré  sa   necháva  v    súdnych

sporoch zastupovať  konkrétnym   advokátom. Súčasná prax považuje  za   takýto   úkon  právnej služby
oznámenie Združenia o jeho vstupe do súdneho konania na strane žalovaného spotrebiteľa ako vedľajší
účastník. Účelnosť takto vykonaného úkonu právnej služby je posudzovaná v závislosti od účelnosti
ďalších úkonov právnej služby poskytovanej vedľajším účastníkom prostredníctvom advokáta. Nie je
preto možné priznať náhradu trov právneho zastúpenia len za samotné zahlásenie vstupu Združenia
do súdneho konania.

Účelnosť takéhoto zahlásenia vstupu, ako aj účelnosť ďalších nasledujúcich  úkonov právnej služby
sa posudzuje z hľadiska, či jeho realizáciou došlo k využitiu zákonom priznaného procesného práva
účastníka, pričom takýto úkon právnej pomoci bol v konkrétnom štádiu súdneho konania potrebný pre
rozhodnutie súdu a bol ním aj očakávaný, či dokonca vyžiadaný. Účelnosť konkrétneho úkonu právnej
pomoci je posudzovaná podľa okolností prejednania tej-ktorej veci.

Žalovaný účastník, a teda aj vedľajší účastník stojaci na jeho strane, má po podaní žaloby právo
vyjadriť sa k jej obsahu (§ 123 O.s.p.), pričom je o tom súdom výslovne poučený (§ 120 ods. 4
O.s.p.), či k tomu aj vyzvaný (§ 114 ods. 2, 3 O.s.p.). Účelnosť takto vykonaného úkonu právnej služby
sa zvýrazňuje v prípade, keď sa právny zástupca účastníka (vedľajšieho účastníka) nezúčastní na
nariadenom pojednávaní a k žalobe sa len písomne vyjadril.



Vychádzajúc z týchto záverov stotožňuje sa odvolací súd s právnym názorom vysloveným v
preskúmavanom rozhodnutí o účelnosti zahláseného vstupu vedľajšieho účastníka do konania v spojení
s písomným vyjadrením k veci samej.

Preto odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdzuje  rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti
ako vecne správny.

Úspech v odvolacom konaní mal vedľajší účastník, a teda aj žalovaný, na ktorého strane vystupuje. Preto
im obom vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania (§ 142 ods.
1 a § 224 ods. 1 O.s.p.). Vedľajšiemu účastníkovi ani žalovanému však žiadne odvolacie trovy nevznikli,
ani nepodali návrh na náhradu takýchto trov. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania žiadnemu z účastníkov.

Toto uznesenie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.