Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/28/2017 z 18. 4. 2017
Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 18. apríla 2017, sp. zn. 43CoE/28/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6714210047.1
Krajský súd Banská Bystrica | 43CoE/28/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6714210047.1 | 2017-04-18 | Uznesenie
Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí
Citované ustanovenia: § 57 ods. 1 EP, EP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0aa32d8a-d752-4ecc-906c-5bb06d690fbd
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6714210047.1

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoE/28/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714210047
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714210047.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v exekučnej veci
oprávneného INFINITY GROUP a.s., so sídlom Dobronivská cesta 8923, 960 01 Zvolen, IČO: 43 970
630, zastúpeného spoločnosťou AK Dlhopolec s.r.o., so sídlom Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen, IČO: 36
867 306 proti povinnému D. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. XX, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Michalom Holčíkom, so sídlom Exekútorského úradu Nám. SNP 27, 960 01 Zvolen pod sp. zn.
EX 189/2014 o vymoženie pohľadávky v sume istiny 30.714,45 Eur, zmluvnej pokuty a príslušenstva,
o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. 8Er/410/2014-66 zo dňa 18. júna
2015 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Zvolen č. k. 8Er/410/2014-66 zo dňa 18. júna 2015 v druhej výrokovej vete
potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým uznesením v prvej výrokovej vete zamietol námietky povinného proti
exekúcii a zároveň v druhej výrokovej vete rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že ho zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že exekúcia je vedená na podklade exekučného titulu, ktorým
je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s.r.o. pod č.k. VK 156/2011 dňa 01.06.2012. Okresný súd ďalej uviedol, že poverený
súdny exekútor doručil súdu podanie povinného zo dňa 30.03.2015, ktoré súd posúdil podľa obsahu
ako námietky povinného proti exekúcii a zároveň návrh na zastavenie exekúcie. Povinný v ňom uviedol,
že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore,
s.r.o., so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš č.k. VK 156/2011 zo dňa 01.06.2012, na základe ktorého
sa vedie exekúcia, ho zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom. Povinný tiež namietal,
že rozhodcovskú zmluvu s oprávneným nikdy neuzatváral, a preto ani rozhodcovský súd nemohol
rozhodovať a vydať rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. V tejto súvislosti povinný poukázal na
skutočnosť, že podpísal iba ručiteľské vyhlásenie, ktoré bolo zahrnuté do listiny - Rámcová zmluva
o dielo zo dňa 30.08.2011, pričom samotnú zmluvu uzatvorila s oprávneným (zhotoviteľom diela)
len spoločnosť KOPAST s.r.o., IČO: 36 048 666 ako objednávateľ diela. Povinný nepodpisoval celú
Rámcovú zmluvu o dielo zo dňa 30.08.2011, v dôsledku čoho má za to, že on nie je zmluvnou
stranou ani zmluvy o dielo ako ani rozhodcovskej zmluvy. Povinný tiež namietal nedostatok právomoci
vyššie označeného rozhodcovského súdu na rozhodovanie vo veci aj z dôvodu, že v rozhodcovskej
zmluve je uvedený neexistujúci rozhodcovský súd označený ako „Stály rozhodcovský súd pri Slovenskej
arbitrážnej komore, s.r.o.“, pričom takýto rozhodcovský súd neexistuje, v dôsledku čoho má byť
rozhodcovská zmluva považovaná za zmluvu neplatnú. Záverom svojho podania povinný poukázal
na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/2011 zo dňa 31.05.2011, z ktorého o.i. vyplýva,
že aj rozhodnutie rozhodcovského súdu musí mať zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a



nemôže byť prejavom svojvôle (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Odôvodnenie rozhodcovského rozsudku
podľa povinného zákonné náležitosti nespĺňa, čím došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu
ochranu. Z rozhodcovského rozsudku možno vyvodiť aj arbitrárnosť rozhodujúceho rozhodcovského
súdu, predpojatosť príslušného rozhodcu, ako aj porušenie rovnosti účastníkov rozhodcovského
konania. Povinný ďalej uviedol, že pohľadávky oprávneného vymáhané v tomto exekučnom konaní
započítava ako ručiteľ s pohľadávkami spoločnosti KOPAST s.r.o., a to na tom základe, že oprávnený
dodal dňa 30.08.2011, 31.08.2011 a 05.09.2011 obchodnej spoločnosti KOPAST s.r.o., so sídlom
vo Zvolene, vadné výrobky, čím oprávnený porušil svoju povinnosť plniť riadne, v dôsledku čoho
obchodná spoločnosť KOPAST s.r.o. oznámila oprávnenému tieto vady v rámci reklamácií č. 12/11 zo
dňa 12.09.2011 a č. 13/11 zo dňa 19.09.2011, pričom tieto vadné výrobky spoločnosti KOPAST s.r.o.
oprávnený vyfakturoval faktúrou č. 2011652 zo dňa 31.08.2011 a faktúrou č. 2011668 zo dňa 07.09.2011.
Vzhľadom na skutočnosť, že oprávneným dodané výrobky boli už zapracované do výrobkov spoločnosti
KOPAST s.r.o., v dôsledku čoho ich nebolo možné odstrániť, musela spoločnosť KOPAST s.r.o. pre
jej odberateľa vyrobiť v krátkej dobe nové výrobky. Nakoľko výrobky vyrobené z vadných výrobkov
dodaných oprávneným boli nepoužiteľné a bez hodnoty v spojení s tým, že spoločnosť KOPAST s.r.o.
musela vyrobiť úplne nové výrobky, vznikla spoločnosti KOPAST s.r.o. škoda. Pohľadávka spoločnosti
KOPAST s.r.o. voči oprávnenému spôsobilá k započítaniu potom predstavovala sumu 25.344,98 Eur
pozostávajúcu zo sumy 776,97 Eur uplatnenej faktúrou č. 2011668 zo dňa 07.09.2011 titulom zľavy z
ceny diela - vrátenie zaplatenej časti ceny diela, dátum vzniku pohľadávky je 19.09.2011 (deň oznámenia
vád) a zo  sumy 24.568,01 Eur uplatnenej z titulu náhrady škody, pričom dátum vzniku pohľadávky je
18.10.2011. Nakoľko došlo k stretnutiu pohľadávok spôsobilých na započítanie povinný mal za to, že
po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané. Na základe uvedených skutočností povinný
navrhol, aby súd jeho námietkam vyhovel prípadne, aby prebiehajúcu exekúciu zastavil v zmysle
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

3. K námietkam povinného a k návrhu na zastavenie exekúcie sa oprávnený vyjadril podaním zo dňa
17.04.2015, ktoré bolo súdu doručené dňa 20.04.2015. Oprávnený uviedol, že námietka povinného
týkajúca sa rozporu exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) s dobrými mravmi s poukazom
na tvrdenú neexistenciu rozhodcovskej zmluvy neobstojí, a to vzhľadom na skutočnosť, že s týmito
námietkami sa už právoplatne vysporiadal tak Rozhodcovský súd zriadený pri Slovenskej arbitrážnej
komore, s.r.o., a to v rámci odôvodnenia exekučného titulu, ako aj Okresný súd Lučenec v rámci
rozsudku sp. zn. 14C/77/2012 zo dňa 26.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 13Co/342/2012 zo dňa 30.04.2013, keď žalobu povinného na zrušenie rozhodcovského
rozsudku č.k. VK 156/2011 zo dňa 01.06.2012 zamietol. Pokiaľ ide o povinným namietaný zápočet
pohľadávok uviedol, že ten existoval už pred vznikom exekučného titulu, zásadne ho nemožno uplatniť,
pretože jeho relevancia sa skončila v okamihu vydania vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo
podkladom pre exekúciu, pričom exekučný súd musí toto rozhodnutie rozhodcovského súdu a vyššie
označené rozhodnutia všeobecných súdov rešpektovať, nakoľko opačný postup by bol v rozpore so
samotným účelom a povahou exekučného konania majúceho charakter vykonávacieho konania a
nie nachádzacieho. Oprávnený má za to, že povinný nepreukázal dôvody, pre ktoré by bolo možné
považovať exekúciu za neprípustnú.

4. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v predmetnej exekučnej veci povinný neuviedol žiadne
právne relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal odôvodnenosť podaných námietok a návrhu
na zastavenie exekúcie, keďže namietal len také skutočnosti, ktoré existovali v čase pred vydaním
exekučného titulu, a s ktorými sa vysporiadal tak Rozhodcovský súd pri Slovenskej arbitrážnej
komore, s.r.o., so sídlom Nemocničná 16, 990 01 Veľký Krtíš v rámci rozhodcovského konania, ktoré
predchádzalo vydaniu exekučného titulu, ako aj všeobecný súd rozhodujúci o návrhu povinného, ktorým
žiadal zrušenie exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného pod sp. zn. VK 156/2011
dňa 01.06.2012, a to v rámci konania vedeného Okresným súdom Lučenec, ktorý rozsudkom č.k.
14C/77/2012-76 zo dňa 26.09.2012 návrh zamietol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
21.05.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/342/2012-146 zo dňa
30.04.2013. V nadväznosti na uvedené okresný súd uviedol, že zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v § 159 ods. 2 ustanovoval, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov
a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Súd tiež
poukázal ustanovenie § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní podľa ktorého, doručený
rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Exekučný súd nemá kompetenciu preskúmavať



resp. inak posudzovať právoplatné rozhodnutia vydané inými orgánmi súdnej moci Slovenskej republiky,
nakoľko výrok právoplatného rozsudku je záväzný nielen pre účastníkov konania, ale aj pre všetky
orgány, tunajší súd ako súd exekučný nevynímajúc.

5. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného ohľadom existencie predpokladov na vzájomné započítanie
pohľadávok medzi oprávneným a obchodnou spoločnosťou KOPAST s.r.o. existujúcich v čase pred
vydaním exekučného titulu toto nemá v tomto štádiu exekučného konania právny význam, nakoľko na
uvedenú skutočnosť bolo možné nahliadať v rámci základného konania, k čomu napokon aj došlo,
keď na strane č. 5 rozhodcovského rozsudku sp. zn. VK 156/2011 zo dňa 01.06.2012 sa rozhodca
Rozhodcovského súdu pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o., so sídlom Nemocničná 16, Veľký Krtíš
s danou otázkou náležite vysporiadal. Na základe uvedených skutočností mal okresný súd za to, že
exekučné konanie je vedené dôvodne a preto tak námietky povinného proti exekúcii, ako aj návrh
povinného na zastavenie exekúcie ako nedôvodné zamietol.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote povinný odvolanie, v ktorom namietal,
že okresný súd sa v napadnutom uznesení nevysporiadal s aplikáciou ust. zákona 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, na ktoré poukázal v námietkach proti exekúcii, z ktorých vyplýva, že exekučný
súd je povinný preskúmať rozsudok rozhodcovského súdu a exekučné konanie zastaviť z dôvodov
uvedených v § 45 ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 244/2002 Z.z.. Povinný tvrdil, že rozhodcovský, na
podklade ktorého sa vedie exekúcia ho zaväzuje na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom, a to z
dôvodu uvedených v námietkach proti exekúcii, na ktoré v celom rozsahu poukázal.

7. Povinný ďalej uviedol, že v námietkach proti exekúcii zo dňa 24.03.2015 ako ručiteľ započítal
pohľadávky spoločnosti KOPAS, s.r.o. so sídlom vo Zvolene s pohľadávkami oprávneného
uplatňovanými v tomto exekučnom konaní, a to na základe § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka. K
tvrdeniu okresného súdu o tom, že rozhodcovský súd sa s námietkou započítania náležite vo svojom
odôvodnení vysporiadal uviedol, že v rozhodcovskom rozsudku je k započítaniu uvedené len to, že „v
danom prípade je pohľadávka nezapočitateľná“, pričom z odôvodnenia nie je možné zistiť, ako rozhodca
k takémuto záveru dospel, z akých dôvodov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil.
Z uvedených dôvodov považoval povinný v uvedenej časti rozhodcovský rozsudok za nepreskúmateľný.
Povinný ďalej namieta, že okresný súd pri vydávaní napadnutého uznesenia opomenul tú skutočnosť, že
započítanie urobil po vydaní rozhodcovského rozsudku v námietkach proti exekúcii zo dňa 18.06.2015,
a je preto irelevantné, či predpoklady na započítanie existovali už pred vydaním rozhodcovského
rozsudku.

8. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a exekúciu podľa
ust. § 50 ods. 4 Exekučného poriadku zastavil s poukazom na § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002/ Z.z. o
rozhodcovskom konaní a s poukazom na § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku.

9. Podaním zo dňa 19.02.2016 sa k odvolaniu povinného vyjadril oprávnený, ktorý považoval námietku
týkajúcu rozporu exekučného titul z dobrými mravmi z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy za
nedôvodnú, keďže sa s ňou vysporiadal, tak Okresný súd Lučenec v rámci rozsudku sp. zn. 14C/77/2012
zo dňa 26.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/342/2012
zo dňa 30.04.2013, ako aj Rozhodcovský súd, ktorý sa vysporiadal aj s jednostranným zápočtom
povinného.

10. Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané vyšším súdnym úradníkom. Podľa § 374 ods.
4 posledná veta O.s.p. platného do 30.06.2016, ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou
osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťal (§202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Nakoľko proti výrokovej vete o zamietnutí námietok proti exekúcie zákon odvolanie nepripúšťa (ust.
§ 202 ods. 2 O.s.p. platný do 30.06.2016 a  Exekučného poriadku), k zrušeniu napadnutej časti
rozhodnutia došlo podľa ust. § 374 ods. 4 veta posledná O.s.p. platného do 30.06.2016 podaním
odvolania oprávnenou osobou-povinným v odvolacej lehote a preto o námietkach povinného proti
exekúcie opäť rozhodol zákonný sudca, a to uznesením č.k. 8Er/410/2014-79 zo dňa 26.05.2016, ktorým
námietky povinného proti exekúcii zamietol. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.07.2016.
Sudca nemienil odvolaniu povinného proti výrokovej vete o zamietnutí návrhu na zastavenie konania
vyhovieť, preto ho predložil odvolaciemu súdu na rozhodnutie.



11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v rozsahu podaného odvolania, bez nariadenia
pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie povinného proti druhej výrokovej vete nie je
dôvodné.

12. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
Exekučný poriadok), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

13. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“) ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

15. Povinný podal odvolanie proti napadnutému uzneseniu okresného súdu ešte za účinnosti zákona
č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol zrušený k 30.06.2016. Odvolací súd o tomto
odvolaní rozhoduje už podľa zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od
01.07.2016, ktorý sa v zmysle vyššie uvedených prechodných a záverečných ustanovení, ako aj v
zmysle § 9a ods. 1 Exekučného poriadku použije aj v tomto konaní, pričom podľa § 470 ods. 2
CSP zostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti
zachované.

16. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 10.07.2014 bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne bola okresnému súdu dňa 11.07.2014 doručená
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.  Okresný súd vydal dňa
13.11.2014 pre súdneho exekútora poverenie č.k. 8Er/410/2014-12, ktorým ho poveril v zmysle ust. §
45 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. vykonaním exekúcie na základe vykonateľného rozhodcovského
rozsudku vydaného Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. pod č.k. VK
156/2011 dňa 01.06.2012 na vymoženie sumy 30.714,45 Eur istiny spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9,50 % ročne: zo sumy 9.072,91 Eur od 15.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 8.546,35 Eur od 08.11.2011
do zaplatenia, zo sumy 7.169,44 Eur od 08.11.2011 do zaplatenia, úrokmi z omeškania vo výške 9,25
% ročne: zo sumy  3.809,29 Eur od 15.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.116,46 Eur od 22.11.2011 do
zaplatenia, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,05 % denne: zo sumy 9.072,91 Eur od 15.09.2011 do
zaplatenia, zo sumy 8.546,35 Eur od 08.11.2011 do zaplatenia, zo sumy 7.169,44 Eur od 08.11.2011 do
zaplatenia, zo sumy 3.809,29 Eur od 15.11.2011 do zaplatenia a zo sumy 2.116,46 Eur od 22.11.2011
do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania vo výške 3 356,59 Eur a trov exekúcie.

17. Dňa 30.03.2015 bolo súdu doručené prostredníctvom súdneho exekútora podanie povinného, ktorým
podal námietky proti exekúcii spolu s návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. f)
Exekučného poriadku.

18. K námietkam povinného a k návrhu na zastavenie exekúcie povinného sa oprávnený vyjadril
podaním zo dňa 17.04.2015.

19. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

20. Podľa § 306 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka ručiteľ môže voči veriteľovi
uplatniť všetky námietky, na ktorých uplatnenie je oprávnený dlžník, a použiť na započítanie pohľadávky
dlžníka voči veriteľovi, ak na započítanie by bol oprávnený dlžník, keby veriteľ vymáhal svoju pohľadávku
voči nemu. Ručiteľ môže použiť na započítanie aj svoje pohľadávky voči veriteľovi.



21. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej Exekučný poriadok) exekúciu súd zastaví, po vydaní rozhodnutia
zaniklo právo ním priznané.

22. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

23. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

24. Podľa ust. § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účinný do
31.12.2014 (ďalej len ZRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných
predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku,
konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporuje dobrým mravom.

25. Ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK účinné do 31.12.2014  priamo ukladá v prípadoch vymenovaných
v § 45 ods. 1 ZRK aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky právoplatného rozsudku, ale zákonodarca právnou
úpravou platnou do 31.12.2015 upravil postup ako zabrániť, aby sa plnenie priznané rozhodcom
nevymohlo v prípade, ak sa jedná o plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom.

26. Podľa ust. § 54b ods. 1 ZRK v znení účinnom od 01.01.2015 ustanovenia tohto zákona sa použijú
aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.

27. Základným predpokladom na úspešné a zákonné vedenie exekúcie oprávneného voči povinnému je
existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba rozhodnutie, ktoré je
vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo
vydané) ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, a
presnosti označenia subjektov práv a povinností a vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene
vykonať). Potvrdenie o vykonateľnosti rozhodnutia (§ 42 Exekučného poriadku) je potvrdením o jeho
formálnej vykonateľnosti.

28. Exekučný poriadok v § 57 odseku 1 taxatívne vymedzuje dôvody, kedy exekučný súd musí exekúciu
zastaviť bez zreteľa na to, či to účastník exekučného konania navrhol (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). Zastavenie z dôvodu zániku práva v exekučnom titule priznaného podľa písmena f) dochádza
na základe skutočností upravených v hmotnoprávnych predpisoch, medzi ktoré patrí nielen zánik
uloženej povinnosti zaplatením, ale aj započítaním. Započítanie (kompenzácia) je spôsobom zániku
navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď sa stretli pohľadávky
spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to potrebné. Podmienkou započítania je,
že ide o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, keď je veriteľ jednej pohľadávky súčasne dlžníkom
druhej pohľadávky, a dlžník naopak (vzájomnosť pohľadávok). Zároveň platí, že plnenie musí byť
rovnakého druhu. Takéto vzájomné pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. K započítaniu
nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa na to právny úkon niektorého
z účastníkov záväzkového právneho vzťahu (kompenzačný prejav). Na takýto prejav je oprávnený v
zmysle kogentného ust. § 306 ods. 2 Obchodného zákonníka aj ručiteľ v prípade, že veriteľ vymáha
pohľadávku voči nemu, tak ako je tomu v prejednávanej veci.

29. Exekučný súd by mohol začatú exekúciu zastaviť pre jej neprípustnosť, ak by tu bol iný dôvod,
pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku), pričom za explicitne
nepomenovaný „iný dôvod" možno považovať aj zistenia týkajúce sa exekučného titulu. Exekučný súd
je síce oprávnený a povinný skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už
začatého exekučného konania, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to
napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie



zastaviť, avšak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť takéhoto rozhodnutia, ktorým je rozhodnutie
všeobecného súdu, pretože je rozhodnutím súdu vyhlásenom v konaní viazaný.

30. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namietal
neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, od ktorej odvodil právomoc rozhodcovský súd, ako aj to že Okresný
súd Lučenec v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/77/2012 právoplatne rozsudkom č.k. 14C/77/2012-76
zo dňa 26.09.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/342/2012-146
zo dňa 30.04.2013 rozhodol o návrhu povinného na zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného
Rozhodcovským súdom pri Slovenskej arbitrážnej komore, s.r.o. pod č.k. VK 156/2011 dňa 01.06.2012
(exekučného titulu) tak, že ho zamietol. V rozhodnutiach sa okresný súd, ako aj odvolací súd zaoberali
existenciou rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným, od ktorej odvodil právomoc
rozhodcovský súd, pričom dospeli k záveru, že táto bola medzi účastníkmi uzavretá. Nakoľko námietka
nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na vydanie exekučného titulu bola predmetom prieskumu
v konaní o rušenie rozhodcovského rozsudku, kde bolo konštatované, že právomoc rozhodcovského
súdu bola daná, okresný súd viazaný takto vysloveným právnym názorom, správne považoval opätovne
vznesenú námietku o neexistencii rozhodcovskej zmluvy aj v exekučnom konaní za nedôvodnú.

31. Odvolací súd nepovažoval za dôvodný ani návrh povinného na zastavenie exekúcie s poukazom na
ust. § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, pretože exekučný titul zaväzuje na plnenie,
ktoré odporuje dobrým mravom a to z dôvodu, že od 1. januára 2015 je platná a účinná novela zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, vykonaná zákonom č. 336/2014 Z. z., ktorá zrušila ustanovenie
§ 45 tohto zákona, umožňujúce do 31.12.2014 priamo alebo na návrh v prípadoch vymenovaných v §
45 ods. 1 ZRK zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku, ak plnenie priznané
rozhodcom je plnením, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporujúce dobrým
mravom. Na základe intertemporálneho ustanovenia § 54b ods. 1 k vyššie uvedenej novele zákona
o rozhodcovskom konaní sa nové znenie zákona použije aj na konania začaté pred účinnosťou tohto
zákona, a teda aj na prebiehajúce konanie.

32. Ku kompenzačnej námietke povinného, ktorú vzniesol súčasne s podanými námietkami, ktoré
boli oprávnenému doručené dňa 07.04.2015 odvolací súd uvádza, že základným predpokladom pre
zánik pohľadávok ich započítaním je samotná existencia k započítaniu spôsobilých pohľadávok. To
znamená, že tieto pohľadávky musia reálne existovať. Pokiaľ teda povinný namieta, že na základe
jeho kompenzačnej námietky, ktorú vzniesol ako ručiteľ záväzku spoločnosti KOPAST, s.r.o. voči
spoločnosti INFINITY GROUP, a.s. z Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2011 došlo k započítaniu
vzájomných pohľadávok spoločnosti INFINITY GROUP, a.s. a spoločnosti KOPAST, s.r.o., musel by súdu
jednoznačne preukázať existenciu takejto pohľadávky spoločnosti KOPAST, s.r.o. voči oprávnenému,
nakoľko ho zaťažuje nielen bremeno tvrdenia, ale aj dôkazné bremeno.

33. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 228/09-10
zo dňa 02.06.2009, v ktorom súd konštatoval, že uplatnenie započítacej námietky samo o sebe môže
byť dostačujúce napríklad vtedy, ak pohľadávka, ktorá sa má započítať, bola právoplatne prisúdená
(judikovaná), prípadne vtedy, ak pohľadávka nie je sporná, prípadne protistrana pohľadávku uznáva,
resp. ju nepopiera.

34. V danom prípade však nenastala ani jedna z uvedených situácií. Povinný a ani spoločnosť KOPAST,
s.r.o. nedisponuje žiadnym exekučným titulom voči oprávnenému, v ktorom si uplatnili a bolo im priznané
právo na zaplatenie sumy, ktorá bola predmetom započítania a oprávnený existenciu pohľadávky
spoločnosti KOPAST, s.r.o.  popiera, pretože má za to, že rovnakú námietku už vzniesla spoločnosť
KOPAST, s.r.o., pričom v rozhodcovskom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu exekučného titulu bolo o
nej rozhodnuté tak, že rozhodcovský súd ju vyhodnotil ako pohľadávku nezapočítateľnú.

35. Nakoľko pohľadávka spoločnosti KOPAST, s.r.o. voči oprávnenému vo výške 25.344,98 Eur, ktorú
povinný jednostranným právnym úkonom ako ručiteľ započítal voči pohľadávke oprávneného vymáhanej
v tejto exekúcii, je sporná, odvolací súd dospel k záveru, že táto nie je vhodná na započítanie s
nespornou vykonateľnou pohľadávkou oprávneného určenou exekučným titulom. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 45/2004 zo
dňa 26.01.2005, vychádzajúc z ktorého nezrelá (sporná) pohľadávka nie je vhodná na započítanie s
pohľadávkou zrelou (nespornou) a odporca by túto pohľadávku musel uplatniť v osobitnom konaní a



len po jej priznaní súdom by túto mohol jednostranne započítať. Iný postup by bol možný, len ak by
oprávnený pohľadávku povinného uznal.

36. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd preto nepovažoval za dôvodnú ani námietku povinného
o tom, že došlo k zániku vymáhanej pohľadávky oprávneného započítaním.

37. Keďže exekúciu možno zastaviť len z dôvodov uvedených v ustanovení § 57 Exekučného poriadku
a povinný nepreukázal také skutočnosti, s ktorými citované zákonné ustanovenie spája povinnosť
exekučného súdu exekúciu zastaviť, odvolací súd konštatoval, že okresný súd jeho návrh na zastavenie
exekúcie zamietol dôvodne.

38. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej časti druhej
výrokovej vety ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).