Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4S/34/2013 z 15. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 15. januára 2014, sp. zn. 4S/34/2013, ECLI:SK:KSPO:2014:8013200735.3 Krajský súd Prešov | 4S/34/2013 | ECLI:SK:KSPO:2014:8013200735.3 | 2014-01-15 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, SP, OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/097c70dc-fd11-465e-b511-8635396769f2 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8013200735.3 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/34/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200735
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200735.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a sudkýň
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu RNDr. O. L., bytom v O., K.
XXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Jánom Burocim, advokátom, Chrapčiakova 7, Spišská Nová Ves
proti žalovanému Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát,
Pionierska 33, Prešov o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 23. mája
2013 č. p. KRPZ-PO-KDI3-43/2013-P na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát, rozhodnutím o
priestupku zo dňa 05.03.2013 č.p. ORP-P-19/ODI2-PO-2013 podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č.
372//1990 Zb, o priestupkoch v znení neskorších predpisov, po prejednaní priestupku podľa § 74
citovaného zákona rozhodol, že obvinený RNDr. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. K. č. XXX/XX dňa
17.11.2012 v čase o 14:57 hod. v meste L. - ul. K., v smere jazdy L. - K., ako vodič motorového vozidla
zn. Volvo, ev. č. PO 733 CK, počas jazdy prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci (50 km/
hod.) o 25 km/hod., nakoľko vozidlo, ktoré viedol menovaný išlo v uvedenom úseku rýchlosťou 75 km/
hod. Následne bol hliadkou DO PZ Prešov zastavený a kontrolovaný. Uvedeným konaním RNDr. O. L.
porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke"), čím
závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej
premávke a z toho dôvodu sa uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22
ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov sa obvinenému RNDr. O. L. ukladá: pokuta vo výške 150 Eur , slovom jednostopäťdesiat
eur. Podľa § 79 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006
Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č.
531/2008 Z.z, je obvinený povinný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur slovom šestnásť eur. Uloženú
pokutu ako i trovy konania je obvinený z priestupku RNDr. O. L. povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia poštovými peňažnými poukazmi, ktoré osobne prevzal pri
ústnom pojednávaní.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.05.2013 č.p. KRPZ-PO-KDI3-43/2013-P rozhodol žalovaný
tak, že § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie



zamietol a rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove, pod č.p.: ORP-P-19/ODÍ2-PO-20!3 dňa 05.03.2013 potvrdil.

Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 23.05.2013 č. KRPZ-
PO-KDI3-43/2013-P a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. ORP-P-19/ODI2-PO-2013 zo
dňa 05.03.2013 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že prvostupňový i druhostupňový správny orgán sa zaoberali viacerými úvahami,
avšak k posúdeniu viny zo spáchania uvedeného priestupku je dôležité len posúdenie, či bolo dopravné
značenie osadené tak, že žalobca mal možnosť značku začiatku obce spozorovať. Argumenty v rovine,
že následne musel žalobca zbadať zastavané územie nemá žiadnu relevanciu k posúdeniu priestupku,
nakoľko je bežné, že i zastavaných územiach je povolená rýchlosť vyššia ako 50 km/h. Obmedzenia
rýchlosti sa musia vodičom riadne a včas oznamovať prostredníctvom dopravných značení. V tomto
prípade viditeľné značenie chýba. Poukázal na to, že zvislá dopravná značka začiatku obce (IS36a)
je informatívna dopravná značka podľa § 5 ods. 1 písm. f) vyhl. MV SR č. 9/2009 Z.z., ktorou sa
vykonáva Zákon o cestnej premávke. Touto značkou sa ukladajú vodičom obmedzenia rýchlosti jazdy.
Je nutné, aby vodič včas značku spozoroval a bola viditeľná i z väčšej vzdialenosti. Ďalej poukázal na
ust. § 8 ods. vyhlášky, podľa ktorého použité zvislé dopravné značky, dopravné zariadenia a vodorovné
dopravné značky v cestnej premávke musia byť včas viditeľné z dostatočnej vzdialenosti a počas celej
doby použitia musia poskytovať úplný a jednoznačný výklad. Argumentoval tým, že prvostupňový i
druhostupňový správny orgán sa však uvedeným zaoberali len okrajovo a argumentácie uvádzali v
rovine, že mal o obmedzení rýchlosti vedieť. S uvedeným však nemožno súhlasiť, lebo vodič je povinný
sa riadiť dopravným značeniami a nie domnienkami. Podľa úvah žalovaného by tak dopravné značenia
stratili význam. Vytýkal správnym orgánom, že nevykonali dôkaz k posúdeniu obrany žalobcu v tom
smere, či dopravné značenie bolo viditeľné. Pripojil fotografie, z ktorých je zjavné, že dopravnú značku
nie je vôbec vidieť pre konáre a stromy. Namietal, že nemôže byť zodpovedný z nedodržania rýchlosti,
pokiaľ mu obmedzenie rýchlosti nebolo prostredníctvom dopravnej značky oznámené. Z toho dôvodu
považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného za nezákonné. Správny orgán sa riadne nezaoberal
obranou žalobcu a v tomto smere nevykonal žiaden dôkaz.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K žalobným
námietkam uviedol, že k posúdeniu viny zo spáchania uvedeného priestupku je dôležité len posúdenie,
či bolo dopravné značenie osadené tak, že žalobca mal možnosť značku začiatku obce spozorovať,
pričom argumenty v rovine, že následne musel zbadať zastavané územie nemá žiadnu relevanciu,
nakoľko obmedzenia sa musia vodičom riadne a včas oznamovať prostredníctvom dopravných značení
a v tomto prípade viditeľné značenie chýba uviedol, že námietky žalobcu týkajúce sa umiestnenia a
podľa názoru žalobcu nedostatočnej viditeľnosti dopravnej značky „začiatok obce“, vo vzťahu ku skutku,
ktorý je mu kladený za vinu považoval a naďalej považuje za bezpredmetné a irelevantné, nakoľko
menovaný viedol vozidlo v opačnom smere jazdy - t.j. v smere z mesta L. na obec K., pričom z výpovede
samotného obvineného vyplýva, že svoju jazdu začal v B. P. - miestnej časti mesta L., t.j. v obci. K
namietanému umiestneniu dopravného značenia „začiatok obce“ uviedol, že toto bolo v uvedenom
prípade úplne v poriadku, o čom svedčí jednak záznam na priloženom CD nosiči, spracovaný náčrt,
ako aj doplnená fotodokumentácia zo dňa 26.02.2013. Poukázal na odôvodnenie preskúmavaného
rozhodnutia o priestupku, a síce, že zo spisového materiálu, ako aj vyjadrení samotného obvineného
vyplýva, že nepochybne sa nachádzal v zastavanom území a vzhľadom na jeho osobné pomery,
ako aj miestnu znalosť nepochybne vedel, že sa nachádza v obci, resp. to vedieť mal a mohol. K
námietke žalobcu, že správne orgány nevykonali dôkaz k posúdeniu obrany žalobcu v tom smere,
či dopravné značenie bolo viditeľné a pripojil fotografie, z ktorých je zrejmé, že dopravnú značku
nie je vôbec vidieť pre konáre a stromy, a preto nemôže byť zodpovedný z nedodržania rýchlosti,
pokiaľ mu obmedzenie rýchlosti nebolo prostredníctvom dopravnej značky oznámené uviedol, že s
vyššie uvádzanými tvrdeniami nesúhlasí a nestotožňuje sa s nimi, pričom dôvody boli podrobne
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia o priestupku. K preukázaniu viny žalobcu bola zároveň
orgánom oprávneným priestupok okrem iného vyhotovená fotodokumentácia, ako aj náčrt situácie v
mieste spáchania priestupku. K doplnenej fotodokumentácii žalovaný uviedol, že táto nebola zo strany
žalobcu v celom konaní o priestupku predložená. Uvedená fotodokumentácia naviac podľa názoru
žalovaného nemá ku skutku, ktorý je žalobcovi kladený za vinu žiadnu výpovednú hodnotu, pričom z
nej vôbec nie je zrejmé, kedy bola vyhotovená a zároveň opakovane poukázal, že je zrejmé, že bola
vyhotovená v opačnom smere jazdy, než žalobca viedol svoje vozidlo. Aj napriek uvedenému, minimálne



z jednej fotografie je preukázateľne viditeľné a čitateľné aj žalobcom opakovane namietané osadené
dopravné značenie označujúce „začiatok obce“. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa na mieste zistenia
a dokumentovania skutku k veci odmietol akokoľvek vyjadriť, hoci už vtedy mohol uvádzať skutočnosti
a navrhovať dôkazy na svoju obhajobu.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).

Krajský súd podľa § 244 a nasledujúcich ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.)
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov
uvedených v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom
administratívnych spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa § 249 ods. 1 a 2 O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem
všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré
napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom
žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupov správneho orgánu a aký konečný návrh robí.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri
vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je
zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami,
ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a
povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Krajský súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy piatej časti O.s.p.)
musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti rozumie
aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju
právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale
súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má
predpísané náležitosti.

Z administratívneho spisu krajský súd zistil, že dňa 17.11.2012 bola Diaľničným oddelením PZ Prešov
spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku/záznam o skutku na úseku cestnej dopravy, z
ktorého vyplýva, že vodič RNDr. O. L. dňa 17.11.2012 o 14:57 hod. bol v L. na ulici K. prekročil maximálnu
dovolenú rýchlosť v obci 50 km/hod. o 25 km/hod., t. j. bola mu nameraná rýchlosť 75 km/hod., vodič
odmietol zaplatiť uloženú pokutu 90 Eur a žiadal byť oznámený na dopravný inšpektorát. Vodič odmietol
podpísať správu výsledku objasňovania priestupku. RNDr. O. L. svojím konaním porušil ust. § 16/4
zákona č. 8/2009 Zz., čim sa dopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. V
administratívnom spise sa nachádza statický záznam č. 4055 zo dňa 17.11.2012, čas 14:57:42 hod. z
miesta L. mesto, dovolená rýchlosť 50 km/hod., nameraná rýchlosť 75 km/hod.. V administratívnom spise
sa ďalej nachádza Certifikát o overení č. 2657/312.06/12 cestného laserového rýchlomeru, Evidenčná
karta žalobcu, Rozkaz o uložení sankcie za priestupok zo dňa 21.01.2013 č. ORP-P-19/ODI2-PO-2013,
Odpor proti uloženiu sankcie za priestupok zo dňa 09.02.2013 podaný žalobcom, fotodokumentácia
dopravnej značky L., náčrt L. - ul. K. s označením miesta zastavenia a kontroly vodiča, zápisnica z
ústneho pojednávania zo dňa 05.03.2013 OR PZ v Prešove, ODI Prešov, kde žalobca uviedol, že jazdu
začal v O., potom bol v B. P. a vracal sa späť do O.. Išiel z B. P. do O. tak, ako je to uvedené v náčrte,
akurát miesto zastavenia bolo až pri železnici. Počas celej jazdy, ktorú vykonával si nebol vedomý toho,
aby vošiel do mesta L.. Na trase, ktorú absolvoval, nebola obmedzená rýchlosť. Preňho bolo podstatné,
či do mesta alebo obce vošiel a nie či z neho vychádzal. Navrhoval, aby sa čím skôr a nie len v tomto
meste riešili veci, ktoré pretrvávajú nie dni, ale aj roky. Bolo by dobré, ak by správca cesty túto dopravnú
značku dal do poriadku. Po vjazde do mesta L. zastavil v časti B. P., bol odniesť nejaké veci u svokrovcov



jeho sestry, ktorí tam bývajú. Na otázku, či si myslel, že svokrovci jeho sestry bývajú mimo obce uviedol,
že podstatné je nemyslieť si, ale dodržiavať pravidlá cestnej premávky.

Rozhodnutím o priestupku zo dňa 05.03.2013 č.p. ORP-P-19/ODI2-PO-2013 Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát, podľa § 52 ods. 2 písm. a) zákona č.
372//1990 Zb, o priestupkoch v znení neskorších predpisov, po prejednaní priestupku podľa § 74
citovaného zákona rozhodol, že obvinený RNDr. O. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., ul. K. č. XXX/XX dňa
17.11.2012 v čase o 14:57 hod. v meste L. - ul. K., v smere jazdy L. - K., ako vodič motorového vozidla
zn. Volvo, ev. č. PO 733 CK, počas jazdy prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci (50 km/
hod.) o 25 km/hod., nakoľko vozidlo, ktoré viedol menovaný išlo v uvedenom úseku rýchlosťou 75 km/
hod. Následne bol hliadkou DO PZ Prešov zastavený a kontrolovaný. Uvedeným konaním RNDr. O. L.
porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“), čím
závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky podľa § 137 ods. 2 písm. d) zákona o cestnej
premávke a z toho dôvodu sa uznáva vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Podľa § 22
ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov sa obvinenému RNDr. O. L. ukladá: pokuta vo výške 150 Eur, slovom jednostopäťdesiat
eur. Podľa § 79 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006
Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č.
531/2008 Z.z, je obvinený povinný uhradiť trovy konania vo výške 16,- €, slovom šestnásť eur. Uloženú
pokutu ako i trovy konania je obvinený z priestupku RNDr. O. L. povinný zaplatiť do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia poštovými peňažnými poukazmi, ktoré osobne prevzal pri
ústnom pojednávaní.

OR PZ, ODI Prešov výrok svojho rozhodnutia odôvodnil tým, že obvinený vzhľadom na okolnosti a
jeho osobné pomery vedieť mal a vedieť mohol o tom, že ide po ceste v obci, nakoľko s motorovým
vozidlom išiel v smere z mesta L. do obce K.. Z vyjadrenia obvineného, ktoré uviedol počas ústneho
pojednávania vyplýva, že bol v časti mesta L. - B. P., kde bol u svokrovcov jeho sestry, ktorí bývajú v B. P.
odniesť nejaké veci, teda do vozidla nasadol v obci a mal vedomosť o tom, že sa v obci nachádza, keďže
rodinní príslušníci, ktorých navštívil nebývajú mimo obce, ale v B. P.. Keďže na spáchanie priestupku
postačí konanie nedbanlivostné a nie je potrebné dokazovať úmysel, správny orgán vychádza z faktu, že
obvinený sa priestupku dopustil z dôvodu nevedomej nedbanlivosti, čo zároveň správny orgán považuje
za poľahčujúcu okolnosť. Vychádzal aj z úvahy, že aj pre vodičov vozidiel, ktorí začínajú jazdu v obci
platia ustanovenia o jazde v obci bez ohľadu na to, či prešli okolo dopravnej značky začiatok obce alebo
nie. Pri tejto úvahe poukázal na skutočnosť, že ak sa do nejakej obce dostane osoba ako spolujazdec,
chodec, alebo ako cestujúci vlakom, prípadne iným dopravným prostriedkom a v danej obci si požičia
motorové vozidlo, taktiež má vedieť a môže mať vedomosť o tom, že sa v obci nachádza už aj podľa
súvislej výstavby rodinných domov, existencie škôl,. úradov a nákupných centier alebo podľa prítomnosti
veľkého počtu chodcov na chodníkoch a iných účastníkov cestnej premávky, aj napriek tomu, že počas
jazdy s vozidlom neprešiel okolo dopravného značenia začiatok obce. Vychádzal zo skutočnosti, že vodič
vozidla, ktorý je držiteľom vodičského oprávnenia, teda ovláda predpisy o cestnej premávke a okrem
dopravného značenia IS 36a - začiatok obce pozná aj iné dopravné značenie, tak vie rozlíšiť skutočnosť,
že napríklad označovanie priechodu pre chodcov, hlavnej cesty a vedľajšej cesty v obci je iné ako ich
označovanie mimo obce t.j. dopravné značenie A13 - priechod pre chodcov sa používa najmä mimo
obce, pričom v obci sa priechod pre chodcov označuje dopravným značením IP6 - priechod pre chodcov.
Dopravné značenie P5 a P6 - križovatka s vedľajšou cestou sa používa na označenie hlavnej a vedľajšej
cesty výlučne mimo obce a dopravné značenie P8 s dodatkovou tabuľkou P12, P13 a nasl. sa používa na
označenie hlavnej a vedľajšej cesty výlučne v obci. Z uvedeného vyplýva, že účastník cestnej premávky
môže mať vedomosť o tom, že sa nachádza v obci alebo mimo obce aj na základe použitého vybraného
dopravného značenia. Je nepochybné, že obvinený počas jazdy s vozidlom prešiel okolo dopravného
značenia označujúceho začiatok obce, ako aj okolo dopravného značenia označujúceho hlavnú a
vedľajšiu cestu. Správny orgán v žiadnom prípade nepoukazuje na skutočnosť, že nie je potrebné
začiatky a konce obcí označovať príslušným dopravným značením, a taktiež nechce obhajovať absenciu
takéhoto dopravného značenia, avšak v tomto konkrétnom prípade bolo podľa úvahy správneho orgánu
aj označenie začiatku obce úplne v poriadku. Účastník cestnej premávky toto dopravné značenie mohol
vidieť z dostatočnej vzdialenosti, čo potvrdzuje aj fakt, že obvinený po kontrole vykonanej policajtmi si



prešiel uvedenú trasu a existujúce dopravné značenie aj našiel a videl. Správny orgán osobne preveril
dňa 13.02.2013 umiestnenie dopravnej značky a nezistil skutočnosť, že by daná dopravná značka bola
umiestnená tak, aby nespĺňala podmienky umiestňovania dopravného značenia. Dopravné značenie IS
36a - začiatok obce - „L.“, ktorého umiestnenie obvinený spochybňuje je umiestnené pri ceste v súlade
s technickými normami a zásadami umiestňovania dopravného značenia (t.j. výška, bočná vzdialenosť
od okraja cesty, uhol k osi vozovky), je včas a dostatočne viditeľné a poskytuje účastníkom cestnej
premávky jednoznačný a úplný výklad. Taktiež vyhotovenie, tvar symbolu - nápisu, farba a rozmer
zodpovedá príslušným právnym predpisom a vyobrazenie zodpovedá príslušnému vzoru. V blízkosti
uvedenej dopravnej značky sú vysadené stromy, ktoré z veľkej vzdialenosti obmedzujú výhľad na
dopravnú značku, avšak táto značka je viditeľná z dostatočnej vzdialenosti, tak ako to zákon vyžaduje.
K námietke obvineného v odpore proti rozkazu o uložení sankcie, že bol v omyle, že sa stále nachádza
na ceste mimo obce a neprekračuje dovolenú rýchlosť uviedol, že obvinený išiel motorovým vozidlom
rýchlosťou nižšou ako 90 km/hod. a považuje jeho tvrdenie za nedôveryhodné. Poukázal na to, že z
vyhotoveného videozáznamu z priebehu merania rýchlosti je evidentné, že vodič motorového vozidla
zn. Volvo, ev. č. PO 733 CK. počas zachytenia jeho priebehu jazdy sa po priblížení k meraciemu
zariadeniu a kamere umiestnených vo vozidle príslušníkov Policajného zboru začal prudko a intenzívne
brzdiť, pričom na ceste sa v blízkosti nenachádzal iný účastník cestnej premávky. Táto skutočnosť podľa
názoru správneho orgánu potvrdzuje fakt, že obvinený si uvedomil, že rýchlosť jeho vozidla je meraná
policajtmi a z toho dôvodu začal prudko brzdiť. Aj z toho dôvodu považuje správny orgán námietky
obvineného za účelové, ktoré uvádza v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za ním spáchaný priestupok proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a z toho vyplývajúcej sankcie. Ďalej uviedol, že skutok sa stal
na ceste v obci, kde je najvyššia povolená rýchlosť jazdy 50 km/hod., bez ohľadu na omyl obvineného.
Odchýlka merania a presnosť merania je u laserových rýchlomerov 3 %, čo by v tomto konkrétnom
prípade pri nameranej rýchlosti 75 km/hod. predstavovalo odchýlku 2,25 km/hod. od reálnej rýchlosti
jazdy. Z uvedeného vyplýva, že aj keby bola reálna rýchlosť vozidla len 72,5 km/hod., jednalo by sa o
porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. Ostatné okolnosti, ktoré namieta obvinený,
ako napríklad neprekontrolovanie dopravného značenia zo strany policajtov vykonávajúcich meranie sú
nedôvodné, nakoľko meranie rýchlosti vykonávali príslušníci PZ, ktorí absolvovali školenie k obsluhe
daného rýchlomeru a vykonávali ho v súlade s návodom na obsluhu, ktorý vydal výrobca. Uvedené
zariadenie bolo pred zavedením do praxe testované a riadne schválené gesčným rozhodnutím. Policajti,
ktorí zistili a dokumentovali priestupok nemali žiaden pomer k veci ani k samotnému obvinenému, preto
správny orgán nemá žiaden dôvod pochybovať o vierohodnosti spísanej správy o výsledku objasňovania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Sankcia nemá byť len represívna, ale aj
výchovná, preto má za to. že uložená sankcia uvedená vo výroku tohto rozhodnutia je primeraná k
spáchanému skutku a že v budúcnosti bude na RNDr. O. L. pôsobiť dostatočne preventívne a výchovne,
aby sa obdobného skutku v budúcnosti nedopustil, resp. aby ho odvrátila od protiprávneho konania. Pri
ukladaní sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, a to, že ide o porušenie pravidiel cestnej premávky
závažným spôsobom; na spôsob spáchania a následky, a to, že išlo o výrazné prekročenie najvyššej
dovolenej rýchlosti jazdy vozidiel, avšak išlo pravdepodobne o nevedomú nedbanlivosť. Prihliadal na
okolnosti priestupku, a to, že ku skutku došlo na ceste v obci, kde nie je zvýšený pohyb chodcov. Pri
ukladaní sankcie za priestupok bolo prihliadnuté na osobu páchateľa, a to, že je držiteľom vodičského
oprávnenia od roku 1994 a v posledných dvoch rokoch má 1-krát záznam v karte vodiča o tom, že
bol postihnutý za obdobný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Z uvedených
dôvodov správny orgán určil druh a výmeru uložených sankcií v zmysle platnej právnej úpravy, kde za
tento priestupok možno uložiť ako sankcie - pokutu vo výške od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti
vedenia motorového vozidla na dobu do troch rokov, pričom vzhľadom na uvedené okolnosti, správny
orgán obvinenému ukladá sankciu pokuty vo výmere dolnej hranice sadzby ustanovenej zákonom a
sankciu zákazu činnosti viesť motorové vozidlo obvinenému vôbec neuložil.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil tým, že s rozhodnutím nesúhlasí,
lebo sa nezakladá na pravdivom a objektívnom posúdení prípadu. Dopravná značka začiatku obce
nebola pri rýchlosti 90 km/hod spozorovateľná, keďže bola umiestnená za konármi stromov. V cestnej
premávke musí byť rešpektované okrem iného aj aktuálne značenie a dopravné značky. Tvrdenie, že
mal, resp. mohol vedieť, že ide po ceste v obci iba na základe osobných pomerov je neakceptovateľné.
To, či niekto býva v obci alebo mimo obce nie je relevantné. Či je cesta z pohľadu obmedzenia
rýchlosti súčasťou obce alebo nie určujú príslušné dopravné značky a nie geografické alebo historické
vedomosti účastníka cestnej premávky. Úvaha o začatí jazdy vozidlom napríklad po pricestovaní vlakom
sa vzťahuje na úplne inú situáciu, teda pre prípady, keď vodič nevie, kde sa nachádza, keďže k vozidlu



neprišiel po verejnej komunikácii a v takom prípade je jeho povinnosťou oboznámiť sa s dopravnou
situáciou. On celý čas, teda aj pred zastavením vozidla išiel po verejných komunikáciách, preto musel
vedieť, kde sa nachádza z pohľadu dopravnej situácie. Ak by malo platiť uvedené pravidlo aj v jeho
situácii, potom by bol každý vodič povinný po každom zastavení vozidla preveriť, či sa nachádza v
obci alebo nie. To by bolo ale nelogické. Aký je rozdiel medzi vodičom, ktorý napríklad plynulé bez
zastavenia prejde cez obec a vodičom, ktorý počas prejazdu obce zastaví na križovatke, keďže svieti
červená a následne pokračuje v prejazde obce? Ak by sa mala napriek uvedenému aj na jeho situáciu
vzťahovať uvedená úvaha, nič by to nezmenilo na skutočnosti, že aj pri opätovnom preverení dopravnej
situácie by pri vjazde do obce znovu nespozoroval dopravnú značku začiatku obce, keďže táto bola aj
naďalej umiestnená za konármi stromov. Tvrdenie, že dopravné značenie mohol vidieť z dostatočnej
vzdialenosti, keďže to potvrdzuje fakt, kedy po kontrole policajtmi prešiel uvedenú trasu a existujúce
dopravné značenie aj našiel a videl je zavádzajúce a nepravdivé. Po tom, ako ma policajti upozornili, že
sa nachádza v obci, šiel ďalej smerom von z obce. Na základe informácie od policajtov, že sa nachádza
v obci, pomalou jazdou sledoval, či je niekde v protismere umiestnená dopravná značka začiatku obce.
Túto značku som z protismeru, z ktorého nebola zakrytá žiadnou prekážkou spozoroval. Nespochybňuje,
že dopravná značka bola osadená, sám sa o tom presvedčil, že osadená bola, to však nič nemení
na skutočnosti, že v smere jazdy bola prekrytá konármi stromov. To, že bola viditeľná z protismeru je
irelevantné. Podstatné je, že nebola rozpoznateľná v smere jazdy pri vjazde do obce. Správny orgán
neskôr pri obhliadke zistil, že v blízkosti dopravnej značky začiatku obce sú vysadené stromy, ktoré z
veľkej vzdialenosti obmedzujú výhľad na dopravnú značku. Taktiež skonštatoval, že je značka viditeľná
z dostatočnej vzdialenosti. Uvedené konštatovanie a formulácie považujes za subjektívne, keďže mi z
uvedeného nie je jasné, čo znamená veľká vzdialenosť ani čo v uvedenej situácii znamená dostatočná
vzdialenosť. Tvrdil, že nebol schopný rozpoznať značku prekrytú konármi stromov pri rýchlosti 90 km/
hod. K poznámke o prudkom brzdení uviedol, že policajt sediaci za volantom stojaceho vozidla značky
Superb bez označenia, ktoré bolo umiestnené kolmo na smer jazdy, naňho namieril zariadením v polohe
pripomínajúcej zameranie zbraňou. Jeho prvá myšlienka bola, že naňho niekto z tmavého automobilu s
tmavými fóliami mieri zbraňou. Považoval za nebezpečné z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky, ak
je ktokoľvek takýmto spôsobom nejednoznačne identifikovateľný.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 23.05.2013 č. KRPZ-PO-
KDI3-43/2013-P tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov odvolanie zamietol a rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove pod č.p.: ORP-P-19/ODI2-PO-20!3 dňa 05.03.2013
potvrdil.

Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že poukázal na závery prvostupňového správneho orgánu a
skonštatoval, že po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj konania, ktoré
jeho vydaniu predchádzalo nezistil dôvody pre jeho zmenu alebo zrušenie. Preskúmaním spisového
materiálu a dôkazov v ňom zhromaždených odvolací správny orgán nadobudol presvedčenie, že RNDr.
O. L. spáchal daný skutok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia o
priestupku, t.j., že ako vodič vozidla počas jazdy prekročil najvyššiu povolenú rýchlosť jazdy v obci
50 km/hod. o 25 km/hod., čím mu bola nameraná rýchlosť 75 km/hod. Tak svojím konaním porušil
ust. § 16 ods. 4 Zákona o cestnej premávke, podľa ktorého vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou
najviac 50 km/hod. Spáchanie priestupku je potvrdené Správou o výsledku objasňovania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, protokolom - fotodokumentáciou priestupku cestného
laserového rýchlomera zn. Tru Cam LTI s číslom snímku, resp. záznamom č. 4055, ako aj záznamom
z priebehu skutku na CD nosiči. Z nich je okrem iného zrejmé, že dňa 17.11.2012 v čase o 14:57 hod.
v meste L., na ul. K. bolo hliadkou Policajného zboru zaznamenané prekročenie najvyššej povolenej
rýchlosti jazdy v obci vodičom osobného motorového vozidla zn. Volvo S40 ev.č.: PO-733CK, ktorý
podľa protokolu o nameranej rýchlosti v meranom úseku jazdil rýchlosťou 75 km/hod., čo vykazoval
cestný laserový rýchlomer zn. Tru Cam LTI, s číslom snímku, resp. záznamom č. 4055. Vodič uvedeného
vozidla bol zastavený a kontrolovaný bezprostredne po zistení predmetného dopravného priestupku. Po
zastavení vozidla hliadka PZ s vodičom RNDr. O. L. spísala správu o výsledku objasňovania priestupku,
kde boli uvedené skutočnosti zaznamenané. Vodič odmietol zaplatiť ukladanú blokovú pokutu a žiadal
sa byť oznámený na DI. Vodičovi bolo zo strany príslušníkov PZ umožnené, aby sa ku skutku vyjadril, čo
tento nevykonal, hoci už tu mohol uvádzať skutočnosti, resp. dôkazy na svoju obhajobu, pričom rovnako
odmietol podpísať správu o výsledku objasňovania priestupku. Žalovaný ďalej uviedol, že nemá dôvod
pochybovať o správnosti a presnosti merania tak, ako to uvádza protokol, resp. záznam so snímkou č.



4055, keďže obsahuje okrem iných údajov aj záber na prednú časť vozidla zn. Volvo S40, vrátane ev.
čísla PO-733CK, resp. následne pri odjazde aj na zadnú časť uvedeného vozidla. Celý priebeh uvedenej
udalosti je rovnako zachytený na priloženom CD nosiči, ktorý obsahuje celý priebeh z daného merania
rýchlosti jazdy. Čas merania, nameraná rýchlosť, ako aj evidenčné číslo a typ vozidla je tak preukázaný
fotodokumentáciou z merača rýchlosti - snímkou č. 4055. Ďalej uviedol, že samotná vyhotovená
fotodokumentácia - protokol z cestného laserového rýchlomeru Tru Cam LTI výr. č. TC 001184 spoločne
so správou o výsledku objasňovania priestupku preukazujú, že k spáchaniu skutku a k vyhotoveniu
fotodokumentácie z jeho spáchania došlo v obci, konkrétne v obci L. na ul. K.. Uvedenú skutočnosť
následne preukazuje aj náčrt z miesta spáchania priestupku, ktorý nespochybňuje ani samotný obvinený,
ako aj záznam z priebehu uvedenej udalosti na CD nosiči, z ktorého je zreteľne zrejmé spomalenie
vozidla vedeného vodičom RNDr. O. L. po tom, čo tento si uvedomil prítomnosť príslušníkov PZ a nimi
vykonávané meranie rýchlosti jazdy v danom úseku. Jeho námietky vo vzťahu k uvedenému úkonu
považuje za ničím nepodložené. Opakované námietky RNDr. O. L., týkajúce sa umiestnenia a podľa
jeho názoru nedostatočnej viditeľnosti dopravnej značky „začiatok obce“ považuje za bezpredmetné,
resp. irelevantné, nakoľko menovaný viedol vozidlo v opačnom smere jazdy - t.j. v smere z mesta
L. na obec K.. Poukázal na to, že menovaný žiadnym spôsobom nenamietal, resp. nespochybňoval
umiestnenie, resp. viditeľnosť dopravného značenia “koniec obce“, ktoré bolo v uvedenom prípade
pre neho podstatné. Zo spisového materiálu, ako aj z vyjadrení samotného obvineného vyplýva, že
menovaný sa nepochybne nachádzal v zastavanom území (zastavanosť pritom možno považovať za
charakteristický znak obce) a vzhľadom na jeho osobné pomery, ako aj miestnu znalosť (obec O., v
ktorej má menovaný trvalý pobyt sa nachádza následne na trase ktorou tento viedol vozidlo, resp. pobyt
príbuzných v B. P. - miestna časť mesta L., ako aj skutočnosť, že z vyjadrení obvineného nevyplýva
skutočnosť, že by po uvedenej trase viedol vozidlo po prvý krát) nepochybne vedel, že sa nachádza
v obci, resp. to vedieť mal a mohol. Obvinený mal možnosť vyjadriť svoje námietky priamo na mieste
zistenia a dokumentovania daného skutku. Priamo na mieste zistenia a dokumentovania skutku po
poučení a po oboznámení zo strany hliadky PZ, aký skutok je mu, ako vodičovi vozidla kladený za vinu
menovaný sa ku nemu odmietol akýmkoľvek spôsobom vyjadriť, hoci už tu mohol uvádzať skutočnosti
na svoju obhajobu a navrhovať dôkazy, čo však nevykonal. Jeho následné námietky správny orgán
považuje za ničím nepodložené, uvádzané v snahe zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok.
Preskúmaním postupu prvostupňového správneho orgánu pred vydaním rozhodnutia o priestupku zistil,
že ten pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového
spisu a boli obstarané zákonným spôsobom, a preto ich možno považovať za hodnoverné a presvedčivé
a tieto boli, resp. sú postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Správny orgán na dokazovanie
použil prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci, a ktoré sú v súlade s právnymi
predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré je vecou
správnej úvahy správneho orgánu, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci, a jeho
právne posúdenie priestupku zodpovedá tomuto stavu. Preskúmal aj postup prvostupňového správneho
orgánu pri určení druhu sankcie a jej výmery a zistil, že prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu a
výšky sankcie prihliadal na závažnosť priestupku, ktorá je vo svojej podstate vyjadrená v zákone, najmä
na spôsob a okolnosti jeho spáchania, na jeho následky, na mieru zavinenia, ako aj na spoločenskú
nebezpečnosť, ako aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti prípadu, t.j., že ku skutku došlo na ceste
v obci, kde nie je zvýšený pohyb chodcov, pričom išlo o výrazné prekročenie rýchlosti jazdy vozidiel
a jednalo sa zrejme o nevedomú nedbanlivosť. ODI v Prešove prihliadal aj na evidenčnú kartu vodiča
RNDr. O. L., z ktorej vyplýva, že menovaný je držiteľom vodičského oprávnenia od roku 1994 a v
evidenčnej karte má v posledných dvoch rokoch jeden záznam, že bol postihnutý za obdobný skutok.
Prihliadal aj na osobu obvineného, ako aj na všetky skutočnosti, ktoré menovaný uviedol na ústnom
pojednávaní o priestupku, a ktoré v konaní vyšli najavo. Posúdením týchto okolností prvostupňový
správny orgán uložil RNDr. O. L. podľa ust. § 22 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch za ním spáchaný
skutok sankciu - pokutu vo výške 150 Eur. Za priestupok podľa ust. § 22 ods, 1 písm. h) Zákona o
priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti viesť motorové
vozidlá až na tri roky. I KDI v Prešove na základe vyššie uvedeného konštatuje, že prvostupňový správny
orgán sa pri uložení druhu sankcie za priestupok a jej výmery dostatočne zaoberal všetkými hľadiskami
a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch v ust. § 12 ako predpoklad úvahy o uložení sankcie stanovuje
a vyššie uvedené hodnotenie považuje za náležité a dostačujúce k určeniu a odôvodneniu uloženej
sankcie v jej druhu a výmere a zastáva názor, že sankcia bola uložená v súlade so zákonom a jej
výška je primeraná porušeniu právneho predpisu tak, ako to prvostupňový orgán dostatočne uviedol a
odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného rovnako vyplýva, že menovanému bola za ním spáchaný



skutok uložená pokuta na spodnej hranici sankčného pásma, resp. najnižšia možná pokuta, pričom
zákaz činnosti viesť motorové vozidlá mu uložený nebol.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov je priestupkom
zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo inom zákone, ale nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov alebo o trestný čin.

Podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Zákon o priestupkoch“) priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten,
kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise, alebo prekročí
rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením v obci o 20 km/hod. a viac alebo
mimo obce o 30 km/hod. a viac.

Podľa § 22 ods. 2 písm. c) Zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno
uložiť pokutu od 150 Eur do 800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov,.

Podľa § 11 ods. 3 Zákona o priestupkoch od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť,
ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

Podľa § 77 Zákona o priestupkoch výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.
3), o započítaní času do času zákazu činnosti o uložení ochranného opatrenia o nároku na náhradu
škody a o trovách konania.

Podľa § 3 Zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a), b) Zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ
vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo nevedel, že svojím konaním
môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné
pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej iba
SP), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si zaobstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov.

Podľa § 34 ods. 1 až 5

1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci
a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb.(ďalej iba ZP), ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené
inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 58 ods. 1 a 2 ZP objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona sa rozumie obstaranie podkladov
potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či
a) sa stal skutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona,
b) tento skutok spáchala osoba podozrivá zo spáchania priestupku,
c) sa uloží sankcia za priestupok alebo sa od jej uloženia upustí, ak k náprave páchateľa priestupku
postačí samotné prejednanie priestupku,



d) uloží ochranné opatrenie,
e) uloží páchateľovi priestupku povinnosť uhradiť spôsobenú škodu.

Podstatnou námietkou žalobcu v danej veci je, že pri jeho ceste z obce O. do mesta L. - časť B. P. bolo
dopravné značenie označujúce začiatok obce osadené tak, že ju nemal možnosť spozorovať. Odmietol
tvrdenie správnych orgánov, že o obmedzení rýchlosti mohol alebo mal vedieť, pretože ako vodič je
povinný riadiť sa dopravnými značeniami a nie domnienkami.

Krajský súd preskúmaním rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu a ich
postupu zistil, že žaloba nie je dôvodná. Zo spisu je nepochybne preukázané, že žalobca bol dňa
17.11.2012 v čase o 14:35 hod. zastavený príslušníkmi Policajného zboru v meste L. na ul. K., keď
odchádzal z B. P. do Terne v smere jazdy L. - K., kde je povolená rýchlosť 50 km/hod. Argumentácia
žalobcu, že pri vstupe do mesta L. nemohol značku začiatku obce spozorovať z väčšej vzdialenosti,
a preto sa nemohol riadiť dopravným značením, a teda aj obmedzením rýchlosti v obci, považuje súd
za účelovú. Zo správy o výsledku objasňovania priestupku vyplýva, že žalobca sa k skutku nevyjadril a
správu odmietol podpísať. Nedostatočnou viditeľnosťou značky obce pri vjazde do obce sa bránil až v
odpore proti rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 09.02.2013. Až následne bola vypracovaná
policajnými orgánmi aj fotodokumentácia z dopravného značenia označujúceho začiatok obce do mesta
L.. Žalobca predložil k žalobe fotodokumentáciu z miesta osadenia značky označujúcej začiatok obce,
ale sám uviedol na pojednávaní, že nevie, kedy bola táto fotodokumentácia vyhotovená. V dôsledku
toho je táto fotodokumentácia bez výpovednej hodnoty. Za účelovú v tomto prípade súd považuje aj
argumentáciu žalobcu, že ako vodič je povinný riadiť sa dopravnými značeniami a nie domnienkami,
zvlášť keď bol príslušníkmi PZ zastavený v čase, keď odchádzal z B. - P. po ulici K. v L., a teda musel
vedieť, že sa nachádza v obci.

Krajský súd konštatuje, že žalobca, keď odchádzal z B. P. po ul. K. musel vedieť, že sa nachádza v
meste L., a teda mohol a mal vedieť, že sa nachádza v obci s povolenou rýchlosťou 50 km/hod. Správne
preto postupovali správne orgány, ak uznali žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.
1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a uložili mu pokutu vo výške 150 Eur podľa § 22
ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona. Obidve rozhodnutia správnych orgánov sú riadne odôvodnené a ich
postup bol správny.

Z uvedeného dôvodu súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a účastníkom náhradu trov konania nepriznal,
pretože žalobca v konaní nemal úspech a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.