Rozhodnutie Krajského súdu Košice sp. zn. 11Co/108/2013 z 22. 10. 2013 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Košice z 22. októbra 2013, sp. zn. 11Co/108/2013, ECLI:SK:KSKE:2013:7211233365.1 Krajský súd Košice | 11Co/108/2013 | ECLI:SK:KSKE:2013:7211233365.1 | 2013-10-22 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Neplatnosť právnych úkonov Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/13ca5b4c-77ad-44e5-8327-e1f1a6d120e1 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7211233365.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/108/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211233365
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Angela Čechová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211233365.1

Rozhodnutie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Angely Čechovej a sudcov Mgr.
Angeliky Sopoligovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcov 1. T.L. W., nar. XX.X.Z., bytom v T., P.
Č.. XX, 2. W. W., nar. XX.XX.Z., bytom v T., P. Č.. XX, zast. JUDr. Ľubomírom Hudákom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Mäsiarska č. 17, proti žalovanému I.. I. L., nar. XX.X.Z., bytom v T.W., X. Č.. X, zast.
JUDr. Jánom Mikuľákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Františkánska č. 5, o neplatnosť právneho
úkonu, o odvolaní žalobcov proti rozsudku č.k. 17C 138/2011-86 z 8.10.2012 Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom žalobu zamietol s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným
uznesením.

V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len „žalobcovia“) sa žalobou
domáhali, aby súd určil, že právny úkon uzavretý medzi žalobcami a žalovaným dňa 1.2.2010 v znení
uznania dlhu, pristúpenia k záväzku prostredníctvom Notárskej zápisnice N 26/2010, Nz 3243/2010 zo
dňa 1.2.2010 je absolútne neplatný a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania. Žalobcovia žalobu
skutkovo odôvodnili tým, že notársku zápisnicu podpísali z dôvodu, že žalovaný mal žalobcom poskytnúť
právne služby na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa 20.4.2009 v celkovej sume
7.000 €, pričom zo strany žalovaného bola ústna dohoda o právnej pomoci s tým, že mu bude vyplatená
odmena 1.000 €, ak firma žalobcov spol. Q. s.r.o. zrealizuje medzinárodné obchody. Žalovaný mal ďalej
poskytovať právne služby aj pre spoločnosti W. s.r.o., O. s.r.o. a W. W.. Spolu žalovaný vykonal 5 - 7
jednoduchých vecí, pričom koncom marca 2010 spísal zmluvu o poskytovaní právnych služieb datovanú
od začiatku roka 2010, v ktorej uviedol odmenu 1.000 € mesačne. Spoločnosť Q. s.r.o. dostala od
daňového úradu opakovane pokutu, pre nesprávne vyplnené tlačivá, na ktorých mali byť podpisy oboch
konateľov, avšak pán L. ich nepodpisoval, aj keď bol k tomu povinný. P. L. nemal záujem byť konateľom a
majiteľom tejto spoločnosti a uvažoval aj o jej predaji. Z uvedeného dôvodu museli žalobcovia podpísať
uvedené tlačivá a previesť svoj podiel na T. W. a funkciu konateľa na W. W.. Žalovaný podmieňoval
vykonanie uvedených skutočností podpísaním notárskej zápisnice a uznania dlhu, čo žalobcovia učinili
pod nátlakom týchto skutočností. Žalovaného zároveň vyzvali na riadne vyčíslenie právnych služieb,
čo neurobil. Žalobcovia ďalej uvádzali, že notársku zápisnicu podpísali len z dôvodu, že žalovaný
trval na tom, že vykoná zmeny vo firme a podpíše doklady pre daňový úrad, aby žalobcovi nedostali
pokutu, ktorá by položila firmu Q. s.r.o.. Žalovaný však nikdy žiadne úkony v tejto sume nevykonal.
Žalobcovia poukazovali na to, že boli žalovaným uvedení do omylu a podpísanie Notárskej zápisnice
N 26/2010, Nz 3243/2010 a uznanie dlhu bolo pod nátlakom. Žalovaný od počiatku nemal prejav
vôle vykonať zmeny a podpisy bez toho, aby žalobcovia vykonali úkony ohľadne notárskej zápisnice.
Žalovaný nesúhlasil s podanou žalobou, keďže žalobcovia nepreukázali na určenie neplatnosti právneho
úkonu naliehavý právny záujem a navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Dôvody uvádzané v
návrhu považoval za absolútne zavádzajúce a nepravdivé, nakoľko dohodnutá suma vo výške 1.000



€ predstavovala paušálnu mesačnú odmenu za poskytované právne služby pre žalobkyňu v 1. rade a
všetky subjekty, ktoré žalobkyňa v 1. rade zastrešovala svojím riadením, teda spoločnosti, v ktorých
bola spoločníkom alebo konateľom, ako aj žalobca v 2. rade a spoločnosti, v ktorých bol žalobca v 2.
rade spoločníkom alebo konateľom. Právne služby žalobcom poskytoval v období od januára 2009 do
júla 2009 a paušálna odmena za tieto mesiace bola riadne vyfakturovaná faktúrou č. 20101 na základe
dohody so žalobcami. Tieto faktúry žalobkyňa v 1. rade riadne prevzala a ani ona ani žalobca v 2. rade
nemali voči nej žiadne výhrady ani námietky. Žalobcovia mali priebežný prehľad o poskytovaní právnych
služieb formou e-mailovej komunikácie, ktorá bola obvyklou komunikáciou medzi účastníkmi konania.
Taktiež sú nepravdivé a hrubo zavádzajúce tvrdenia, že žalobcovia boli donútení k podpisu notárskej
zápisnice, resp. boli uvedení do omylu. Poskytovanie právnych služieb žalovaným vôbec nesúviselo
ani nesúvisí s majetkovou účasťou žalovaného v spoločnosti Q. s.r.o.. Žalovaný ani nebol konateľom
tejto spoločnosti, pretože v tomto prípade ide len o zhodu mena, priezviska a bydlísk. Konateľom
spoločnosti Q. s.r.o. bol I. L., nar. XX.X.Z., pričom žalovaný bol len spoločníkom uvedenej spoločnosti.
Ďalšou konateľkou spoločnosti Q. s.r.o. bola žalobkyňa v 1. rade a spoločníčkou bola T. W., nar. X.X.Z..
Žalovaný nemal tak právo čokoľvek podpisovať v mene uvedenej spoločnosti a preto tvrdenia žalobcov,
že ich nútil podpísať notársku zápisnicu a previesť svoj podiel na T. W., nar. X.X.Z. (tretiu osobu) a
funkciu konateľa na W. W. je absurdné. Keďže žalovaný žiadnym spôsobom nezasahoval do riadenia
predmetnej spoločnosti, ktorú riadili jej konatelia ich konanie nemal ako ovplyvniť. V čase, kedy došlo k
prevodu obchodného podielu v predmetnej spoločnosti ani nemal vedomosť, že neboli podpísané nejaké
tlačivá. Podľa jeho názoru, žalobcovia neuvádzajú, v čom konkrétne, ako a akým spôsobom ich mal
on nútiť podpísať notársku zápisnicu, resp. v čom spočíva ich omyl. Žalobcovia si boli vedomí svojich
záväzkov a notársku zápisnicu a v nej obsiahnuté pristúpenie k závetu, uznanie dlhu, ako aj dohodu
o splátkach podpísali slobodne, vážne a bez omylu, čo sami svojimi podpismi aj potvrdili. Podkladom
pre fakturáciu a uzavretie notárskej zápisnice bola zmluva o poskytovaní právnych služieb. Notársku
zápisnicu žalobcovia podpísali dňa 1.2.2010, avšak prvýkrát, kedy namietali jej neplatnosť, je podanie
žaloby dňa 23.11.2011, teda takmer dva roky po podpise notárskej zápisnice. Predmetom notárskej
zápisnice bola aj dohoda o plnení dlhu v splátkach od 1.8.2010, hoci paušálna odmena za právne služby
sa týkala obdobia január až júl 2009. Žalovaný taktiež poukazoval na exekučné konanie vedené pod
sp.zn. Ex 2044/2010, kde žalobcovia žiadnym spôsobom nenamietali ani exekučný titul, ani pohľadávku
oprávneného, ani samotnú exekúciu. Naopak, žalobca v 2. rade v námietkach voči exekúcii zo dňa
23.2.2011 opätovne uznal a potvrdil svoj záväzok tým, že navrhol splátkový kalendár, na základe ktorého
chcel splácať záväzok v sume 15 € mesačne. Taktiež vykonal kroky zbavenie svojho majetku a úmyselne
ukrátiť veriteľov, keď dňa 23.11.2010 uzavrel kúpnu zmluvu so svojou sestrou, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti.

Súd prvého stupňa po zistení skutkového stavu z výsledkov vykonaného dokazovania a jeho právnom
posúdení v zmysle § 37 ods. 1 OZ, § 80 písm.c/ O.s.p. mal za to, že žalobcovia preukázali naliehavý
právny záujem na požadovanom určení, že právny úkon uzavretý medzi žalobcami a žalovaným dňa
1.2.2010 v znení uznania dlhu, pristúpenia k záväzku prostredníctvom Notárskej zápisnice N 26/2010,
Nz 3243/2010 zo dňa 1.2.2010 je absolútne neplatný a to v zmysle § 37 ods. 1 OZ, pretože určením
neplatnosti vyššie uvedených právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici, by sa zmenilo ich
právne postavenie, a to i napriek tomu, že v samotnom konaní žalobcovia nepopreli, že majú voči
žalovanému záväzok, namietali len jeho výšku. Súd ale v konaní z výsledkov vykonaného dokazovania
nemal preukázané, že v prípade uzavretých právnych úkonov obsiahnutých v notárskej zápisnici bolo
porušené ust. § 37 ods.l OZ, keďže účastníci právneho úkonu vyhlásili, že si uvedenú listinu prečítali,
jej obsahu porozumeli a svojím podpisom potvrdili, že vyjadrujú slobodnú a vážnu vôľu (čl. II bod ll
notárskej zápisnice N 26/10, Nz 3243/10). V notárskej zápisnici žalobcovia ako dlžníci v 1. a 2. rade
uznali dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu a výšky v sume 7 000 eur, a to v celom rozsahu a zaviazali
sa ho splatiť veriteľovi v siedmych mesačných splátkach počnúc dňom 1.8.2010 (čl. II bod 5 notárskej
zápisnice) a vyhlásili, že v prípade nesplnenia ich záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a nezaplatenia dlhu
z uznania dlhu a dohody o plnení dohôd v splátkach v zmysle § 41 ods. 2 Zák.č. 233/1995 Z.z. súhlasia
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice a s exekúciou na všetok ich majetok, ktorý podlieha exekúcii, a to
do výšky vzniknutých pohľadávok veriteľa, a ich príslušenstva. Po prečítaní notárom notárskej zápisnice
a jej vysvetlení, notársku zápisnicu schválili a pred notárom vlastnoručne podpísali. Tvrdená skutočnosť
žalobcami, že notársku zápisnicu podpísali pod nátlakom zo strany žalobcu a v omyle, nakoľko boli
pod značným psychickým tlakom z dôvodu ekonomických problémov v ich spoločnostiach, (žiadnym
spôsobom okolností podpisu notárskej zápisnice nepreukazovali a vlastnoručne podpisy nespochybnili),



nemá vplyv na platnosť uvedených zmlúv obsiahnutých v notárskej zápisnici. Žalobcovia nepreukázali,
že bol zo strany žalovaného na nich vyvíjaný nátlak a tvrdenie žalobcov, že žalovaný podmieňoval
podpísanie daňových priznaní podpisom notárskej zápisnice, ktorú potom mali žalobcovia podpísať pod
nátlakom, ako aj tvrdenie žalobkyne v 2. rade, že pokiaľ pán L. nepodpísal daňové priznanie, nebolo
možné previesť firmu Q., s.r.o. na žalobcu v 2. rade, čo sa malo udiať až po podpise notárskej zápisnice,
považoval súd len za účelové. Výsluch svedka pána I. L. staršieho podľa návrhu žalobcov na potvrdenie
skutočnosti nepodpisovania daňových priznaní a uvedenia dôvodu, prečo tak nerobil nepovažoval súd
za účelné, nakoľko z výpovede tohto svedka nevyplynú okolnosti tvrdené žalobcami pri podpise notárskej
zápisnice, keďže uvedený svedok pri jej podpise ani nebol a konanie, resp. nekonanie pána L. staršieho,
nemôže mať vplyv na dohodu účastníkov zmluvy v poskytovaní právnych služieb. Vzhľadom na to, že
žalobcovia súdu nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil pravdivosť ich tvrdení (o nátlaku vyvíjaného
zo strany žalovaného, prípadne že žalovaný uviedol žalobcov do omylu), naopak žalovaný preukázal (e-
mailovou komunikáciou so žalobcami), že už v decembri 2008 bola medzi účastníkmi konania dohoda
o paušálnej odmene, čo následne žalobcovia žiadnym spôsobom výšku paušálnej odmeny nenamietali
(žalobkyňa v 1. rade žalovanému na jeho e-mail dňa 8.9.2009 odpovedala: „Určite Vám vyplatíme čo
sme Vám dlžní, ale ste až siedmy v poradí exekútorov, preto Vás prosím o strpenie...", žalobca v 2. rade
žalovanému dňa 24.2.2011 odpovedal „...ako som ti povedal pri stretnutí, nevyhýbam sa tomu záväzku
no momentálne ho nemám z čoho platiť...momentálne je dlh cca 6.250, akonáhle to bude v mojej moci,
pôjdu ti ďalšie korunky..."), tvrdili len, že nemajú finančné zdroje na uspokojenie nároku žalovaného
na jeho odmenu, mal súd za to, že neuniesli dôkazné bremeno a tvrdenia žalovaného považoval za
pravdivé. Napokon žalobcovia nepreukázali svoje tvrdenia ani v tom, že medzi účastníkmi konania
bola dohoda o paušálnej odmene, ktorá mala byť viazaná na spoločnosť Q. s.r.o., i napriek tomu, že
žalovaný poskytoval právne služby aj pre ostatné subjekty (spoločnosti) žalobcov a že táto odmena
mala byť žalovanému vyplatená len v prípade, ak spoločnosť Q. s.r.o. zrealizuje medzinárodné obchody.
Žalobca v 2. rade ani v námietkach voči exekúcii dlžnú sumu nenamietal a bol ochotný svoj záväzok
žalovanému splácať po 15 eur mesačne, a ani žalobkyňa v 1. rade nepoprela vo svojej výpovedi dlh voči
žalovanému, namietala len jeho výšku. Od vystavenia faktúry žalovaným a spísania notárskej zápisnice
však žalobcovia neučinili žiadne kroky, aby pohľadávku žalovaného uspokojili čo i len čiastočne, ak mali
za to, že žalovanému dlhujú nižšiu sumu. Vychádzajúc zo skutkového zistenia a po právnom posúdení
veci súd prvého stupňa žalobu zamietol s tým, že o náhrade trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením.

Rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalobcovia a napadnuté rozhodnutie považovali za vecne
nesprávne v rozpore so skutočným stavom veci, pričom odvolanie odôvodňovali v zmysle odvolacích
dôvodov § 205 ods. 2 písm. d/,f/,c/O. s. p., keďže prvostupňový súd nesprávne právne posúdil skutkový
stav veci, neakceptoval výsledky vykonaného dokazovania, dokazovanie nevykonal v zmysle § 132 O.
s. p., § 129 ods. 2 O. s. p. a to tým, že súd pochybil, keďže vykonal dokazovanie, ale vzhľadom na
nepredloženie mandátnej zmluvy na zastupovanie firmy žalobcov žalovaným a nevykonaním dôkazu
vypočutia p. L. staršieho, ktorého žalobcovia navrhovali predvolať za účelom potvrdenia ich skutočností
a teda dôvodu, pre ktorý bol zo strany žalovaného vyvíjaný nátlak na žalobcov, mali za to, že súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a rozhodol nie na základe vlastnej úvahy, ale podľa názoru žalobcov na
základe vlastnej ľubovôle bez náležitého objasnenia merita veci, teda v rozpore so zák. ust. § 132
O.s.p. Žalobcovia poukazovali na to, že súd prvého stupňa im uprel ich procesné právo konať pred
súdom a hájiť svoje záujmy a tvrdenia, čím porušil aj ich ústavné práva, vyjadriť sa k podanej žalobe,
nakoľko konal a rozhodol bez toho, aby žalobcovia mali možnosť vyjadriť sa k žalobe a disponovať
predmetom a meritom konania, taktiež vyjadriť sa k stanovisku odporcu. Predložené dôkazy akceptoval
len jednostranne v prospech žalovaného a vôbec nepreskúmal dostatočne merito veci. Tým súd pochybil
pri vykonávaní a vyhodnotení dôkazov, ktoré by objasňovali nimi tvrdené skutočnosti. Súd prvého stupňa
neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu na odročenie pojednávania dňa 8.10.2012, ale konal s
tým, že ospravedlnenie neuznal, pričom žalobcovia sa ospravedlnili včas a keďže termín, pre ktorý bolo
odročené predmetné pojednávanie im bol určený na predošlom pojednávaní v inej veci, nedisponovali
písomným predvolaním. Poukazovali na to, že súdu prvého stupňa oznámili, že odročenie pojednávania
dali na vedomie aj právnemu zástupcovi protistrany, čo však súd neakceptoval a pojednával bez ich
účasti. Tým súd prvého stupňa podľa žalobcov konal v rozpore s procesným právom v zmysle ust. § 118
ods. 4 O.s.p. Taktiež konal v rozpore s ust. § 153 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi



účastníkmi sporné, ak o nich, alebo ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti, čo však súd
podľa žalobcov neurobil, nakoľko nevykonal ani základné dôkazy, pričom v skutočnosti boli sporné a
rozhodol v rozpore s týmto zákonným ustanovením. Žalobcovia ďalej v podanom odvolaní poukazovali
na odôvodnenie podanej žaloby, a to tú skutočnosť, že právny úkon podpísania notárskej zápisnice
sp.zn. N 26/2010, Nz 3243/2010 zo dňa 1.2.2010 nebol urobený slobodne, pretože žalobcovia konali
pod nedovoleným nátlakom zo strany žalovaného, ktorý o tom vedel a tieto skutočnosti využil, a preto
tento úkon je absolútne neplatný v zmysle ust. § 37 ods. 1 OZ. Tvrdenie súdu o tom, že žalobcovia
súdu nepredložili žiaden dôkaz, ktorý by potvrdil pravdivosť ich tvrdení (o nátlaku vyvíjanom zo strany
žalovaného, prípadne uvedenia žalobcov do omylu) je irelevantné a účelové. Z jednotlivých výpovedí
žalobcov a predložených písomných dokladov do spisu (dokladov o uložení pokút daňovým úradom,
ich uhradenie, doklady o prevode firmy, obchodných podielov), z porovnania dátumov jednotlivých
uskutočnených prevodov je zrejmé, že všetky tieto úkony boli vykonané pred podpisom notárskej
zápisnice, o čom svedčí to, že žalobcovia konali pod nedovoleným nátlakom zo strany žalovaného s
tým, aby odvrátili hroziacu ujmu vysokých pokút zo strany daňového úradu za nepodpísanie daňového
priznania p. L. a následný krach firmy, podpísali notársku zápisnicu sp.zn. N 26/2010, Nz 3243/2010 zo
dňa 1.2.2010. Z týchto skutočností je podľa žalobcov zrejmé, že žalovaný vedel a využil tieto skutočnosti
na to, že zmeny vo firmách vykoná a vykonal len pod podmienkou podpísania notárskej zápisnice, čo
mal súd brať na zreteľ pri svojom hodnotení dôkazov. S poukazom na uvádzané procesné pochybenia
súdu prvého stupňa žalobcovia navrhovali, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval, aby odvolací súd rozsudok súdu ako vecne správny potvrdil
a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania spolu vo výške 66,32 eur. Žalovaný mal za to,
že súd prvého stupňa nepochybil ani pri aplikácii ust. § 153 ods. l O.s.p., § 132 O.s.p., § 129 O.s.p.,
pričom žalobcovia žiadnym spôsobom nepreukázali ani existenciu nátlaku ani omylu, ako ani existenciu
ich záväzku voči žalovanému. Poukázal na bližšie zdôvodnenie obsiahnuté vo vyjadrení k odvolaniu,
pričom žalovaný dával do pozornosti aj Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 68/1998, v zmysle ktorého
v uvedenom prípade nedošlo k porušeniu základného práva žalobcov ani k odmietnutiu spravodlivosti
zo strany konajúceho súdu, ak konal bez ich prítomnosti na pojednávaní dňa 8.10.2012, nakoľko na
uvedenom pojednávaní si konajúci súd splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu z O. s. p..

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. ) za dodržania podmienok podľa § 156
ods. 3 O. s . p. , keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu
najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, prejednal odvolanie žalobcov v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.
1, 3 O. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny, preto ho podľa § 219 ods. l O. s. p. potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O. s . p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, na správnosť
ktorých poukazuje. Žalobcovia podané odvolanie odôvodňovali odvolacími dôvodmi podľa § 205 ods.
2 písm.c/, d/, f/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav vecí, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací súd preto posudzoval, či tieto odvolacie dôvody sú
dané, a teda či z hľadiska týchto odvolacích dôvodov je napadnutý rozsudok vecne správny. Existencia
týchto odvolacích dôvodov však odvolacím súdom nebola zistená, lebo súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov úplne zistil skutkový stav vecí a vykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,
pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa tak vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd
prvého stupňa zistený skutkový stav podriadil pod správne právne predpisy a tieto aj správne aplikoval.
Odvolacie námietky žalobcov tak nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.



Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Potrebné je uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné, ďalej dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré
boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie
skutkového stavu je však odvolacím dôvodom za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení
bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne
významnú skutočnosť. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací
dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné
skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za
právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom
prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil
po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny
význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie
je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo,
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav
(skutkové zistenie) a zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery. Nesprávnym právnym posúdením
veci (odvolací dôvod podľa § 205 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil na
správne zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, alebo aplikoval správny právny predpis, ale
ho nesprávne vyložil, prípadne vtedy, ak zo skutočností dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne
právne závery.

Odvolací súd zistil, že žalobcami uvádzané odvolacie dôvody sú nedôvodné.

Súd vykonáva dokazovanie na pojednávaní, ak neboli splnené podmienky na vydanie rozhodnutia bez
ústneho pojednávania (§ 122 ods. 1 O.s.p.). Účastníci majú právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy, a ku
všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali (§ 123 O. s. p.). Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj
iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1
O.s.p.). Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom
tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.).

Podľa § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci. Skutočnosť, pre ktorú je v zákone je ustanovená podmienka, ktorá pripúšťa
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel opak (§ 133 O.s.p.).

Odôvodnenie rozhodnutia umožňuje účastníkom konania posúdiť, ktoré skutočnosti považoval súd za
preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov,
ako vyložil a aplikoval príslušné právne predpisy a v konečnom dôsledku akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodnutí vo veci samej (§ 157 ods. 2 O.s.p.).



Podľa § 129 ods. 1, 2 O.s.p. dôkaz listinou sa vykoná tak, že predseda senátu alebo samosudca na
pojednávaní listinu alebo jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak súd vo veci nenariaďuje
pojednávanie. Predseda senátu alebo samosudca môže uložiť tomu, kto má listinu potrebnú na dôkaz,
aby ju predložil, alebo ju obstará sám od iného súdu, orgánu alebo právnickej osoby.

Podľa § 153 ods. l O. s. p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania
bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo
s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje
najmä:

a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne
oznámi, ako návrh posúdil (§ 119 ods. 1, 2 O. s. p.).

Podľa § 119 ods. 4 O. s. p. ,ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez
zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň,
keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená
v spise.

Ak sa pojednávanie neodročuje, pred jeho skončením súd vyzve účastníkov, aby zhrnuli svoje návrhy
a vyjadrili sa k dokazovaniu i k právnej stránke vecí. Na záver súd uznesením vyhlási dokazovanie za
skončené (§ 118 ods. 4 O.s.p.).

Po zákonnej citácii uvedených zákonných ustanovení odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa
nepostupoval v rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami. Z obsahu spisu zistil, že žalobca podanú
žalobu podložil listinnými dôkazmi, z ktorých vychádzal súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí, a to
Notárskej zápisnice zo dňa 1.2.2010 č. N 26/2010, Nz 3243/10, NCRIs 3318/2010 spísanej pred I.. W..
S. T., notárkou so sídlom v T., T. XX, ktorej obsahom je pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ a uznaní
dlhu podľa § 588 OZ, taktiež dohoda o plnení dlhu v splátkach podľa § 51 OZ. Žalobcovia taktiež k
podanej žalobe predložili faktúru č. 20101 na vyfakturovanú sumu 7 000 eur s dátumom vyhotovenia
dňa 14.1.2010 a splatnosťou 29.1.2010 (č. l. 4 - 8 spisu). Žalovaný s vyjadrením k žalobe doručil
výzvy na zaplatenie žalovanej sumy, návrh na vykonanie exekúcie, námietky žalobcu v 2. rade proti
exekúcii, v ktorých žalobca v 2.rade uvádza, že na základe jeho aktuálnej situácie si môže dovoliť platiť
oprávnenému po 15 eur mesačne, ale ako náhle sa to zmení, bezodkladne uhradí oprávnenému podľa
možnosti svoj záväzok (č. l. 36 - 42 spisu), e-mailovou komunikáciou medzi účastníkmi konania (č. l.51
- 54 spisu). Na pojednávaní konanom dňa 18.6.2012 (č. l. 56 - 62 spisu) súd vykonal výsluch žalobcu
v 2. rade, žalovaného, pričom žalobkyňa v 1. rade prostredníctvom právneho zástupcu ospravedlnila z
dôvodu práceneschopnosti svoju neprítomnosť a súhlasila s tým, aby súd pojednával a prejednal vec
v jej neprítomnosti. Pojednávanie bolo odročené na 17. 9. 2012 s tým, že právny zástupca účastníkov
konania a účastníci konania termín pojednávania vzali na vedomie a volaní nebudú. Zároveň súd uložil
žalobcom, aby predložil odovzdávacie protokoly spoločnosti Q.,s.r.o. zo dňa 17. 2. 2010 a zmluvy o
poskytovaní právnych služieb pre spoločnosť T. W. s.r.o. a pre fyzickú osobu T. W.. Na pojednávaní
konanom dňa 17. 9. 2012 (č. l. 68 - 73 spisu) bol predložený odovzdávací protokol vyžiadaný na minulom
pojednávaní zo strany súdu a bola vypočutá žalobkyňa v 1.rade, pričom všetci účastníci konania,
ako aj ich právni zástupcovia boli prítomní na tomto pojednávaní. Pojednávanie bolo odročené na



8. 10. 2012 s tým, že účastníci konania termín pojednávania vzali na vedomie a volaní nebudú. Súd
opätovne uložil žalobcom predložiť súdu zmluvy o poskytovaní právnej pomoci pre spoločnosť W. T.
s.r.o. a T.Í. W. fyzická osoba, a to v lehote 5-tich dní. Ospravedlnením zo dňa 28. 9. 2012 doručeným
Okresnému súdu Košice II dňa 3.10.2012 (č. l. 80 spisu) právny zástupca žalobcov požiadal o odročenie
pojednávania z dôvodu kolízie termínov pojednávaní, nakoľko má pojednávanie na Okresnom súde
Humenné. Týmto ospravedlnil aj účasť svojich klientov, ktorí trvajú na pojednávaní za jeho prítomnosti.
Zároveň oznámil, že odročenie pojednávania dal na vedomie aj právnemu zástupcovi protistrane.
Požiadal o vytýčenie pojednávania, okrem vytyčovacích termínov uvedených v ospravedlnení. Súd
nevyhovel žiadosti právneho zástupcu o odročení pojednávania z dôvodu, že termín pojednávania vzal
na vedomie, taktiež aj účastníci konania a v tom čase neuviedol žiadnu kolíziu termínu pojednávania.
Zároveň súd ho požiadal o predloženie predvolania na pojednávanie na Okresnom súde Humenné spolu
s dátumom jeho odročenia, nakoľko uvedené podanie absentuje v žiadosti o odročenie pojednávania (č.l.
81 spisu). Právny zástupca žalovaného podaním (na čl. 84 spisu) súdu uviedol, že nesúhlasí s odročením
pojednávania, pričom dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 68/1998. Odvolací súd
ďalej zistil, že do termínu pojednávania, na ktorom súd rozhodol a to 8.10.2012 právny zástupca
žalobcov napriek výzve súdu nezdokladoval žiadosť o odročenie pojednávania, na pojednávanie sa
žalobcovia a právny zástupca nedostavili, pričom súd, keďže mal splnené podmienky v zmysle § 101
ods. 2 O.s.p. konal v ich neprítomnosti, taktiež aj v neprítomnosti žalovaného, ktorého neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil jeho právny zástupca. V zápisnici súdu prvého stupňa z 8.10.2012 súd prvého
stupňa uviedol, že žalobcom dvakrát uznesením uložil predložiť zmluvy o poskytovaní právnych služieb
a túto povinnosť ani dodatočne nesplnili, a keďže zo strany žalovaného ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania neboli a po záverečnej reči žalobcu prostredníctvom právneho zástupcu, súd po poučení
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. vyhlásil uznesením dokazovanie za skončené a následne vo veci rozhodol
rozsudkom. Po konkrétnom opise vykonaného dokazovania vo veci súdom prvého stupňa odvolací súd
zistil, že súd prvého stupňa postupoval v súlade s ust. § 119 O.s.p. keď nemienil vyhovieť žiadosti
právnemu zástupcovi žalobcov o odročenie pojednávania, uvedenú skutočnosť mu oznámil a to vopred
pred termínom pojednávania. Odvolací súd taktiež dáva do pozornosti nález Ústavného súdu SR sp.zn.
I.ÚS 68/1998, v zmysle ktorého „Obsahom základného práva zaručujúceho právo každého, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku
všetkým vykonaným dôkazom, nie je povinnosťou súdu vyhovieť akejkoľvek jeho žiadosti na odročenie
pojednávania. Kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom termíne na rozdielnych súdoch
nie je akceptovateľným predpokladom uznania existencie „dôležitého dôvodu“ na odročenie riadne a
včas vytýčeného pojednávania. Posúdenie opodstatnenosti „dôležitého dôvodu“ (§ 101 ods. 2 O.s.p.)
v každom konkrétnom prípade patrí výlučne do právomoci konajúceho súdu. Odvolací súd dodáva, že
žalobcovia, príp. ich právny zástupca za stavu, že súd neakceptoval ich žiadosť o odročenie, mali sa
dostaviť na pojednávanie dňa 8.10.2012. V prípade, že tak neučinili, súd prvého stupňa mal splnené
zákonné podmienky v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p, aby konal a rozhodol v ich neprítomnosti, pričom
vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania v čase rozhodnutia súdu v zmysle § 154 ods. 1 O.s.p.,
keďže žalobcovia napriek dvom výzvam súdu žiadané doklady nepredložili. Súd prvého stupňa tak
správne uzavrel, že na základe zisteného skutkového stavu vo veci vychádzal z výsledkov vykonaného
dokazovania a nakoľko žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., keďže
účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazov vykoná, čo aj súd vykonal, pričom účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel
konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky
a že dbajú na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.). Žalobcovia nedbali na pokyn súdu a žiadané listiny
súdu nepredložili, preto súd nemohol v rámci vykonaného dokazovania vychádzať z týchto dôkazov a
vychádzal len z listín a dôkazov, ktoré mal do doby vyhlásenia rozsudku, keďže súd pokračuje v konaní
aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie, ani nepožiada
z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Súd prvého stupňa tak postupoval, preto procesne
nepochybil. Skutočnosť, že nevykonal na návrh žalobcu v 2.rade výsluch svedka p. I. L. st. na potvrdenie
skutočnosti nepodpisovania daňových priznaní a uvedenia dôvodu, prečo tak nerobil, súd odôvodnil
v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom ani odvolací súd nezistil, že by pre rozhodnutie súdu
prvého stupňa bolo potrebné vykonať tento dôkaz. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozsudku len dodáva, že z ust. § 37 ods. 1 OZ vyplýva absolútna neplatnosť právneho úkonu, ktorá
nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Každý, kto má na to naliehavý právny
záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Právny úkon
nie je urobený slobodne, ak účastník koná pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka,



alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže
byť priamo fyzické donútenie, alebo bezprávna vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho
účastníka nahradená vôľou donucovateľa. Bezprávna vyhrážka, je psychické donútenie takej intenzity,
že vzbudzuje dôvodný strach u konajúceho účastníka. Konanie v tiesni za nápadne nevýhodných
podmienok (§ 49) a tiež konanie v omyle (§ 49a OZ) nemá samo osebe za následok neplatnosť právneho
úkonu. V prvom prípade možno od zmluvy odstúpiť, v druhom prípade (v prípade omylu) ten, kto je
takým právnym úkonom dotknutý, môže sa dovolať relatívnej neplatnosti (§ 40a).

Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť /tzv. bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno), ktoré sú v
sporovom konaní naplnením prejednávacej zásady stanovuje, že je zásadne vecou účastníka konania
tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení; pričom bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno je medzi účastníkmi konania rozdelené v závislosti od toho, ako vymedzuje právna
norma práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu. Teda účastník je povinný navrhnúť
dôkazy na preukázanie tých právne významných skutočností, ohľadom ktorých má bremeno tvrdenia.
Dôkazným bremenom sa tak rozumie procesná zodpovednosť účastníka za to, že počas konania
vykonanými dôkazmi neboli preukázané jeho tvrdenia a preto muselo byť rozhodnuté v jeho neprospech.
Keďže žalobcovia nepredložili žiadne dôkazy, ktorými by potvrdili pravdivosť svojich tvrdení o nátlaku
vyvíjaného zo strany žalovaného, prípadne, že žalovaný uviedol žalobcov do omylu, prípadne o naplnení
podmienok v zmysle § 37 ods. 1 OZ, odvolací súd ako vecne správny potvrdzuje rozsudok súdu prvého
stupňa (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodol (§ 224 ods. 4 O.s.p.) z dôvodu, že odvolací
súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania
z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.