Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 25Co/93/2012 z 29. 4. 2012
Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 29. apríla 2012, sp. zn. 25Co/93/2012, ECLI:SK:KSNR:2012:4211213334.1
Krajský súd Nitra | 25Co/93/2012 | ECLI:SK:KSNR:2012:4211213334.1 | 2012-04-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 120 ods. 1 OSP, § 153 ods. 2 OSP, § 79 ods. 1 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6027c8a3-388f-4629-846b-3ec7923ddc5c
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4211213334.1

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/93/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213334
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4211213334.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: Z.. W. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. - Q. Y., Y. XX,
proti odporcovi: RIVAC s.r.o., so sídlom Zlatná na Ostrove, Ontopa 815, IČO: 35 934 760, o zaplatenie
sumy 10.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Komárne zo
dňa 16. 01. 2012 č. k. 8C/329/2011-37, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti               z r u š u j e  a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
10.000 eur spolu s úrokom vo výške 0,83 % mesačne od 21. 01. 2010 do 21. 03. 2010 a úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 10.000 eur od 22. 03. 2010 do zaplatenia a trovy konania vo výške 600 eur,
a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh v časti o zaplatenie 4,67 % mesačného úroku
od 21. 01. 2010 do 22. 03. 2010 zo sumy 10.000 eur a zmluvné pokuty 20 eur denne za každý deň
omeškania od 22. 03. 2010 do zaplatenia zamietol. Konanie o vydanie predbežného opatrenia zastavil.
Rozhodol tak s odkazom na ust. § 658 ods. 1 OZ a konštatoval, že účastníci uzatvorili dňa 21. 01. 2010
zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku 10.000 eur na obdobie 2
mesiacov, do 21. 03. 2010. Dňa 11. 01. 2011 odporca dlh uznal, napriek tomu pôžičku nevrátil. V zmluve
si účastníci  dohodli úroky z pôžičky vo výške 5,5 % mesačne, čo ročne predstavuje 66 %. Priemerné
úrokové miery poskytované peňažnými ústavmi v období od 01. 2010 do jedného roka boli 10 % ročne
a keďže výška úrokov pri úveroch musí byť v súlade so zákonom a nesmie sa priečiť dobrým mravom,
dohodnuté úroky  vo výške 66 % sú v rozpore s dobrými mravmi. S ohľadom na druh spotrebiteľského
úveru a úrokovú sadzbu komerčných bánk pri takomto úvere v čase uzatvorenia zmluvy súd prvého
stupňa za primeraný ustálil mesačný úrok 0,83 %, ktorý navrhovateľovi priznal od 21. 01. 2010 do 21.
03. 2010, kedy mala byť pôžička vrátená a vo zvyšku návrh zamietol. Zmluvnú pokutu vo výške 20 eur
denne považoval za dohodu v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 OZ, a preto aj v tejto časti
návrh zamietol. Úrok z omeškania priznal navrhovateľovi v súlade s § 517 ods. 1, 2 a § 3 Nariadenia
č. 87/1995 Z. z. odo dňa nasledujúceho, kedy sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného
dlhu, teda dňom 22. 03. 2010.

Proti vyhovujúcej časti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Uviedol,  že súd prvého
stupňa pojednával v jeho neprítomnosti, pričom rozhodol len na základe výsluchu navrhovateľa. Zistený
skutkový stav, z ktorého vychádzal je iný, pretože časť pôžičky už zaplatil, a preto je nárok v tejto časti
nedôvodný. K odvolaniu priložil fotokópiu príjmového pokladničného dokladu z 09. 09. 2011 na sumu
500 eur a ďalší pokladničný doklad na rovnakú sumu, na ktorom nie je uvedený dátum, pričom v oboch
je uvedené, že sa suma týka čiastkovej úhrady záväzku pôžičky zo dňa 21. 01. 2010 ako úroky podľa
uznania dlhu z 11. 01. 2011. Ohľadne  úroku 5,5 % uviedol, že súd mal skúmať primeranosť výšky úroku
v súlade s § 39 OZ a § 3 ods. 1 OZ z hľadiska jeho platnosti. Namietol aj výrok o náhrade trov konania
a rozsudok žiadal v tejto časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.



Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie istiny
10.000 eur s príslušenstvom, pričom istina je preukázaná zmluvou o pôžičke, ako aj z uznávacieho
prejavu odporcu, v ktorom uznal aj úroky z pôžičky v sume 6.210 eur. Dňa 09. 09. 2011 mu zaplatil
sumu 500 eur, ako úroky z uznania dlhu zo dňa 11. 01. 2011, avšak z istiny neuhradil žiadnu čiastku.
V ostatnej časti sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov navrhol rozsudok
ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) OSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nedostatočne
zistil skutkový stav, v dôsledku čoho účastníkovi konania bola postupom súdu odňatá možnosť konať
pred súdom.

Predmetom konania je návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 10.000 eur spolu s 5,5 % mesačným
úrokom za obdobie od 21. 01. 2010 do zaplatenia a zmluvnej pokuty 20 eur denne za každý deň
omeškania od 22. 03. 2010 do zaplatenia. Účastníci konania dňa 21. 01. 2010 uzatvorili zmluvu o
pôžičke, ktorou navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku 10.000 eur v hotovosti, ktorú mal odporca vrátiť
dňa 21. 03. 2010. V zmluve dohodli úrok vo výške 5,5 % mesačne, počnúc dňom 21. 01. 2010 a pre
prípad omeškania sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu 20 eur za každý deň
omeškania. V priebehu konania podal navrhovateľ návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa
domáhal zakázať odporcovi  nakladať s majetkom spoločnosti jej predajom. V priebehu konania návrh
zobral späť, a preto súd konanie v tejto časti podľa § 96 ods. 1, 3 OSP zastavil. Súd vo veci nariadil
pojednávanie, na ktoré sa odporca nedostavil. Súd pojednával v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods.
2 OSP, rozhodol na základe výsluchu navrhovateľa a listinných dôkazov, zmluvy o pôžičke zo dňa 21.
01. 2010 a uznania dlhu z 11. 01. 2011, v ktorom odporca ako dlžník uznal dlh voči navrhovateľovi ako
veriteľovi z titulu zmluvy o pôžičke zo dňa 21. 01. 2010 v celkovej výške 16.210 eur (pôžička 10.000
eur a úrok k 31. 12. 2010 v sume 6.210 eur). Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 10.000
eur s úrokom 0,83 % mesačne od 21. 01. 2010 do 21. 03. 2010 a úrokom z omeškania vo výške 9
% zo sumy 10.000 eur od 22. 03. 2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti, v časti o zaplatenie 4,67 %
úroku od 21. 01. 2010 do 22. 03. 2010 zo sumy 10.000 eur a zmluvnej pokuty 20 eur denne za každý
deň omeškania od 22. 03. 2010 do zaplatenia návrh zamietol z dôvodu, že dohodnutý úrok v celkovej
výške 66 % ročne je neprimeraný, keďže komerčné banky za poskytnutie spotrebiteľského úveru v čase
poskytnutia úveru poskytovali úver na 10 % ročný úrok, a pokiaľ ide o zmluvnú pokutu vo výške 20 eur
denne, túto  považoval za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.

Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorom si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Robí tak postupom upraveným v § 120 a nasl. OSP. Účastníci majú procesnú
dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť uviesť dôkazy na preukázanie tvrdených skutočností. Súd ale
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie
dokazovanie.  Hodnotenie dôkazov súdom, ktorého zásady sú zakotvené v ust. § 132 OSP sa
uskutočňuje po vykonanom dokazovaní.

Podľa § 153 ods. 2 OSP súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú,
iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob
vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný žalobou, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac,
než žiadal v žalobnom petite (§ 79 ods. 1 OSP) a odporcovi nemôže uložiť inú, než navrhovateľom
navrhovanú povinnosť alebo aby navrhovateľovi priznal síce požadované plnenie, avšak z iného



skutkového základu, než ktorý bol predmetom konania. Prekročením návrhu nie je, ak súd skutok, ktorý
bol predmetom konania posúdil po právnej stránke inak, než to urobil navrhovateľ. Výnimku z tejto
zásady tvoria prípady uvedené v ust. § 153 ods. 2 OSP, ktoré dovoľuje súdu prekročiť návrhy účastníkov
a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Predmetom odvolacieho konania je vyhovujúca časť rozsudku. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k
záveru že z doposiaľ vykonaného dokazovania nemožno ustáliť jednoznačný záver o dôvodnosti žalobou
uplatneného nároku v priznanej časti o zaplatení istiny v sume 10.000 eur s úrokom tak, ako ho ustálil
súd prvého stupňa vo výške 0,83 % mesačne od 21. 01. 2010 do 21. 03. 2010. Pokiaľ ide o úrok z
omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 10.000 eur, priznaný súdom prvého stupňa od 22. 03. 2010 do
zaplatenia, v tejto časti je rozsudok nesprávny a nepreskúmateľný, pretože z odôvodnenia rozhodnutia
nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa rozhodol o nároku, ktorý navrhovateľ žalobou neuplatnil. Zo
žaloby a ani z vyjadrenia navrhovateľa nevyplýva, že by sa domáhal zmeny návrhu, o ktorom by súd
musel rozhodovať v časti úroku z omeškania, ktorý mu súd priznal. S poukazom na vyššie uvedené súd je
viazaný návrhmi účastníkov konania, a preto nemôže navrhovateľovi priznať viac, než žiadal v žalobnom
petite a nemôže uložiť ani inú, ako navrhovateľom požadovanú povinnosť. Z uvedeného dôvodu je potom
rozhodnutie v tejto časti nesprávne a nepreskúmateľné. Pokiaľ ide o ostatné prisúdené nároky, zo spisu
vyplýva, že súd prvého stupňa o nich rozhodol na základe výsluchu navrhovateľa, keďže sa odporca
na pojednávanie nedostavil a súd pojednával v jeho neprítomnosti. Navrhovateľ požadoval zaplatenie
istiny 10.000 eur s úrokom 5,5 % mesačne (nie s úrokom z omeškania) tak, ako súd nesprávne uviedol
v odôvodnení rozsudku a zaplatenia zmluvnej pokuty 20 eur denne za každý deň omeškania s vrátením
dlhu. Odporca v odvolaní namietal výšku uplatnenej pohľadávky s tým, že navrhovateľovi uhradil časť
pôžičky  a pripojil fotokópiu dvoch pokladničných dokladov na sumu 2 x po  500 eur. Navrhovateľ v
odvolaní uviedol, že mu odporca dňa 09. 09. 2011 zaplatil 500 eur na úroky podľa uznania dlhu zo dňa
11. 01. 2011, pričom zotrval na návrhu a rozsudok navrhol potvrdiť. Keďže odporca k odvolaniu pripojil
listinné dôkazy, spochybňujúce navrhovateľom uplatnený a súdom prvého stupňa priznaný nárok, pričom
z doposiaľ vykonaného dokazovania nie je jednoznačne preukázané, aká časť pôžičky bola odporcom
uhradená a ani to, či odporcom tvrdená úhrada predstavovala zaplatenie istiny alebo príslušenstva istiny,
pričom  tvrdenia účastníkov konania sú v tomto smere rozporné, bolo potrebné napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa  zrušiť a vec mu vrátiť  na ďalšie konanie. Dôvodom pre takýto postup odvolacieho
súdu je  nedostatočné  zistenie skutkového  stavu s dôsledkom, že postupom súdu  bola účastníkovi
odňatá možnosť konať pred súdom, pretože odňatie možnosti konať sa dáva do súvislosti s faktickou
činnosťou súdu, nie s jeho právnym hodnotením veci zaujatým v preskúmavanom  rozhodnutí. Navyše,
súd prvého stupňa rozhodol nad rámec uplatneného nároku, a to v časti priznaného úroku z omeškania,
čím sa dopustil procesného pochybenia konaním v rozpore s ustanovením  § 153 ods. 2 OSP.

Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie žalobou
uplatneného nároku a navrhovateľom predložené dôkazy o dôvodnosti uplatneného nároku (zmluva o
pôžičke a dohoda o uznaní dlhu) boli spochybnené odvolateľom, nebol daný dôvod na potvrdenie a ani
zmenu napadnutého rozsudku v odvolacom konaní jednak z dôvodu, že opakovanie dokazovania by
bolo nad rámec odvolacieho konania a jednak z dôvodu, že súd prvého stupňa nerozhodol v súlade
so žalobným petitom. Súd prvého stupňa v ďalšom konaní vykoná dokazovanie na zistenie, akú sumu
odporca zaplatil navrhovateľovi na pôžičku a úroky a s ohľadom na vykonané dôkazy vo veci opätovne
rozhodne tak, aby výrok rozsudku korešpondoval so žalobným petitom.  V novom rozhodnutí súd prvého
stupňa rozhodne aj o trovách konania, vrátane trov konania odvolacieho.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.