{"guid": "01a190b5-911c-44f6-b5a7-c885c6195855:9dcb2739-86fb-4186-b0ea-d48b66a44d76", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2016:5715214552.1", "spisova_znacka": "8CoP/57/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 8CoP/57/2016 z 28. 12. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. decembra 2016, sp. zn. 8CoP/57/2016, ECLI:SK:KSZA:2016:5715214552.1", "identifikacne_cislo": "5715214552", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Ľubomír Gago", "sudca_id": 906, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lubomir-gago-906", "datum_vydania": "2016-12-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Starostlivosť o maloletých"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9dcb2739-86fb-4186-b0ea-d48b66a44d76", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2016:5715214552.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5715214552.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2016:5715214552.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/57/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715214552
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5715214552.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého
a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Martin ako opatrovníkom, dieťa rodičov - matky: T. Y., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX,
E. E., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Mravcom, advokátom so sídlom A. XX, K.
K., a otca: B. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XXX/X, M., o úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu, o odvolaniach otca a matky maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu
Martin č. k. 20P/301/2015-205 zo dňa 13. apríla 2016, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výrokoch o výživnom   potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o úprave styku a výrokoch naň nadväzujúcich mení tak, že otec
je oprávnený stretávať sa s mal. Z. Y., nar. XX.XX.XXXX
- každý nepárny týždeň od soboty od 10:00 hod. do nedele do 18:00 hod., vyjmúc obdobia Vianoc, Veľkej
noci a jarných prázdnin,
- každý rok cez Veľkú noc na Veľký piatok od 10:00 hod. do 18:00 hod.,
- každý rok počas Vianoc od 26.12. od 10:00 hod. do 27.12. do 18:00 hod. a od 04.01. od 10:00 hod.
do 06.01. do 18:00 hod.,
- každý rok počas jarných prázdnin od pondelka od 10:00 hod. do utorka do 18:00 hod.
- každý rok počas letných prázdnin v 29. kalendárnom týždni od pondelka od 16:00 hod. do nedele do
18:00 hod. a v 33. kalendárnom týždni od pondelka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

Otec si maloleté dieťa prevezme a po ukončení styku vráti matke v mieste bydliska mal. dieťaťa.

Matka maloletej je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť.

Rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť, oznámiť si
navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku, inak bezprostredne po jej vzniku.

Vo zvyšnej časti zostáva rozsudok okresného súdu   nedotknutý.

Žiaden z účastníkov    nemá  právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 20P/301/2015-205 zo dňa 13.04.2016 zveril mal. Z. Y. do osobnej
starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otcovi uložil povinnosť platiť na
maloletú výživné vo výške 100,- eur mesačne od 01.10.2015 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k



rukám matky a vo zvyšku návrh matky zamietol. Nedoplatok na výživnom od 01.10.2015 do 31.03.2016
vo výške 200,- eur povolil otcovi splácať v splátkach po 15,- eur mesačne spolu s bežným výživným
počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku, pod následkom straty výhody splátok. Súd
zároveň upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou Z. každú
párnu sobotu a každú párnu nedeľu od 10:00 hod. do 18:00 hod., cez Veľkú noc na Veľký piatok každý
kalendárny rok od 10:00 hod. do 18:00 hod., cez Vianoce 26.12. každý kalendárny rok od 10:00 hod.
do 18:00 hod., na Nový rok 1.1. každý kalendárny rok od 10:00 hod. do18:00 hod. a vo zvyšku návrh
otca na úpravu styku zamietol s tým, že otec si maloletú prevezme a po uskutočnení stretnutia vráti
matke pred domácnosťou matky. Matke zároveň uložil povinnosť maloletú na styk riadne pripraviť a styk
otca s maloletou umožniť, rodičom uložil tiež povinnosť v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov
nebude môcť uskutočniť, oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 hodín pred začiatkom styku,
inak bezprostredne po jej vzniku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich
náhradu právo.
V odôvodnení uviedol, že návrhom podaným dňa 26.10.2015 sa matka domáhala zverenia maloletej Z.
do jej osobnej starostlivosti s uložením povinnosti otcovi maloletej prispievať na jej výživu sumou 200,-
eur mesačne odo dňa podania návrhu vždy do 10-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám a úpravy styku
otca s maloletou každý párny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 18:00 hod. z dôvodu, že s otcom nežijú
v spoločnej domácnosti a o výkone rodičovských práv a povinností sa nedohodli.
Uznesením č. k. 20P/301/2015-80 zo dňa 29.03.2016 súd vo veci nariadil predbežné opatrenie, ktorým
upravil styk otca s maloletou každú sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod.
Súd vo veci rozhodol aplikujúc ust. § 24 ods. 2, 4, 5, § 28 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 62, § 63, § 65 ods.
1, § 75 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o rodine\").
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodičia maloletej, ktorí sú manželmi, spolu nežijú
(od októbra 2015), osobnú každodennú starostlivosť o mal. Z. od odchodu zo spoločnej domácnosti
zabezpečuje matka maloletej, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky. Súd preto, aj
vzhľadom na vek maloletej, maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená
maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.
Pri určení výšky výživného súd vychádzajúc zo zásady rovnakej životnej úrovne rodičov a detí,
zohľadniac odôvodnené potreby mal. Z., ktoré sú dané jej nižším vekom (bude mať štyri roky v
septembri), uspokojovaním bežných hmotných potrieb, ako sú strava, oblečenie, obutie, hygienické
potreby a hračky, ale aj výdavkami v materskej škole (mesačný príspevok za pobyt 6,63 eur a za stravu
do 30,- eur, ZRPŠ ročne 50,- eur) a s liečbou opakovaných infektov močových ciest určil výživné vo
výške 100,- eur mesačne. Vychádzal pritom zo zistenia, že matka je od 03.08.2015 zamestnaná ako
administratívny pracovník v Billa, s. r. o., Bratislava, prevádzka Martin s priemernou mesačnou čistou
mzdou za august 2015 až január 2016 vo výške 405,67 eur, poberá prídavky na dieťa vo výške 23,52 eur
mesačne. Prihliadol tiež na to, že matka si plní čiastočne vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou
spojenou so zabezpečovaním každodenných potrieb. Skúmaním možností a schopností otca súd zistil,
že otec od 01.10.2012 pracuje ako nástrojár v AXYZ-CNC, s. r. o., s priemernou mesačnou čistou
mzdou za marec až december 2015 vo výške 523,65 eur mesačne, za január 2016 vo výške 565,72
eur, od 19.02.2015 je invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, bol mu
priznaný invalidný dôchodok vo výške 155,20 eur. Otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. C. Y.,
nar. XX.XX.XXXX, vo výške 100,- eur mesačne. U oboch rodičov súd prihliadol na platenie výdavkov na
bývanie (matka príspevok na stravu 120,- eur a na bývanie 100,- eur, otec nájom 80,- eur + elektrina
31,50 eur mesačne + uhlie za 517,44 eur). Výživné súd určil od 01.10.2015, t. j. od prvého dňa mesiaca,
v ktorom matka podala návrh, vychádzajúc z toho, že výživné sa platí mesačne vopred. Pri výživnom
určenom vo výške 100,- eur mesačne vznikol otcovi nedoplatok 200,- eur [100,- eur x 6 mesiacov =
600,- eur - 400,- eur zaplatené výživné (100,- eur október 2015 + 5 x 60,- eur november 2015 až marec
2016)], ktorý súd umožnil otcovi splácať v splátkach po 15,- eur mesačne.
Súd rozhodol aj o úprave styku otca s maloletou bez prítomnosti matky, nezistiac žiadne dôvody brániace
stretávaniu otca a maloletej. Pri rozhodovaní zobral do úvahy vek maloletej, jej režim, potreby, zdravotný
stav, vhodnosť prostredia, v ktorom sa s otcom budú stretávať a tráviť spoločný čas, okolnosti na strane
rodičov a ich vzájomný vzťah, ako aj zachovanie vzťahov s nevlastnou sestrou C., ktorá otca pravidelne
navštevuje.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30.06.2016 (ďalej len „O. s. p.\") tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.



2. Proti tomuto rozsudku čo do výroku o úprave styku podal otec maloletej odvolanie, ktorým sa
domáhal zmeny napadnutého rozsudku v tejto časti tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletou každý
nepárny týždeň od piatka od 16:00 hod. do nedele do 18:00 hod., prvé tri dni jarných prázdnin, počas
Veľkonočných sviatkov od štvrtka od 16:00 hod. do soboty do 18:00 hod., počas Vianočných sviatkov
od 29.12. od 16:00 hod. do 06.01. do 18:00 hod. a počas letných prázdnin od 17.07. príslušného roku
od 16:00 hod. do 31.07. do 18:00 hod. a od 14.08. od 16:00 hod. do 28.08. do 18:00 hod.
Namietal, že súd napadnutým rozsudkom neumožnil, aby maloletá Z. prespala v jeho domácnosti a styk
obmedzil len na jeho dochádzanie za maloletou, a to v párnu sobotu zvlášť a párnu nedeľu zvlášť. Súd
vychádzal z argumentov matky maloletej, že táto sa pomočuje. Jedná sa však o bežný jav u malých
detí, s ktorým rodič počíta. Matka maloletej odišla z ich domácnosti v októbri 2015, pomočovanie bolo
sporadické. Podľa detskej lekárky sa jedná o infekty močových ciest, užívala liek Urinal v sirupovej
forme. Jedná sa teda o bežné somatické ochorenie s bežným spôsobom liečenia, ktoré nemôže vylúčiť
možnosť prespania maloletej v jeho domácnosti. Ide o prostredie, v ktorom maloletá rástla a cíti sa tam
dobre. Chodí k nemu aj jeho sedemročná dcéra z predošlého manželstva, obe sa od malička poznajú
a vedia sa spolu hrať. V domácnosti s ním žije i jeho priateľka, ktorá udržiava domácnosť, varí, a tak
by bolo o maloletú počas celého pobytu dobre postarané. Priateľka má s maloletou dobrý vzťah. Nie sú
preto žiadne dôvody, prečo by Z. nemohla prespávať v jeho domácnosti.

3. Proti rozsudku okresného súdu čo do výrokov o výživnom a o úprave styku podala odvolanie i matka
maloletej, ktorá sa podaným odvolaním domáhala zmeny napadnutého rozsudku spočívajúcej v určení
vyživovacej povinnosti otca vo výške 200,- eur mesačne a v úprave styku otca s dcérou len každú párnu
sobotu.
Uviedla, že určenie výživného vo výške 100,- eur považuje za nedostatočné, preto žiada určiť výživné
vo výške 200,- eur mesačne, ktorá suma zodpovedá kritériám § 62 zákona o rodine. Zdôraznila, že len
na lieky pre maloletú vynakladá cca 20,- eur mesačne.
Nesúhlasila ani s úpravou styku v zmysle napadnutého rozsudku, keď pri úprave v zmysle napadnutého
rozsudku by s dcérou nemohla byť neprerušene každý víkend. Vzhľadom na útly vek dcéry považuje
za primerané, aby bol otec oprávnený stretávať sa s maloletou len raz za dva týždne, t. j. každú párnu
sobotu.

4. Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol jej odvolanie zamietnuť pri súčasnom vyhovení
jeho odvolaniu.
Uviedol, že výšku výživného považuje za primeranú pomerom účastníkov konania, pričom poukázal na
svoje narušené zdravie v rozsahu 45 %, na svoj príjem z pracovného pomeru a čiastočný invalidný
dôchodok, tiež na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči staršej dcére z prvého manželstva vo výške
100,- eur. V ďalšom opätovne poukázal na to, že má záujem o stretávanie sa s dcérou, pričom úpravu
styku napadnutým rozsudkom nepovažuje za dostatočnú.

5. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila, k odvolaniu žiadneho z rodičov sa nevyjadril ani opatrovník
maloletej.

6. Vzhľadom na to, že odvolací súd vo veci rozhodoval za účinnosti nových procesných kódexov, zákona
č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C. m. p.\") a zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.\"), účinných od 01.07.2016, bol povinný pri svojom postupe aplikovať
novú právnu úpravu (§ 395 ods. 1 C. m. p., § 470 ods. 1, 3 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov
uskutočnených do 30.06.2016 ostali zachované (§ 395 ods. 2 C. m. p., § 470 ods. 2 C. s. p.). Zároveň
súd vo svojom rozhodnutí prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom
konania (§ 362 C. s. p., § 7 C. m. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.
s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu podľa § 65, § 66 C. m. p. a napadnutý rozsudok vo výrokoch
o výživnom podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil a vo výroku o úprave styku a výrokoch
naň nadväzujúcich podľa § 388 C. s. p. zmenil.

8. Vo vzťahu k výživnému odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu
predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v tejto časti vykonal dostatočné dokazovanie, na jeho
základe náležite zistil skutkový stav, tento správne vyhodnotil a zo zistených skutočností vyvodil i správny



právny záver. Odvolanie matky maloletej v tejto časti vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, keď matka
v odvolaní neuviedla a ani odvolací súd nezistil také skutočnosti, s ktorými by sa nebol vysporiadal už
súd prvej inštancie a ktoré by mali vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
v tejto časti.

9. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a
majetkové pomery povinného. Konkrétna výška výživného je teda ovplyvňovaná faktormi jednak na
strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné
skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je
daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa
môžu byť rôzne podľa okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sú závislé predovšetkým od
veku a zdravotného stavu dieťaťa, od jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a rozsahu jeho
prípravy na budúce povolanie a ďalších okolností. Výživné pre dieťa nemá slúžiť len na uspokojovanie
jeho najzákladnejších hmotných potrieb (jedlo, bývanie, ošatenie, obuv), ale aj ďalších odôvodnených
potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, prípravu na povolanie, kultúrne, športové,
rekreačné potreby a pod.). Na strane povinného sa skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové
pomery, počet ním vyživovaných osôb, výška takéhoto výživného a pod.

10. Vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie bolo preukázané, že maloletá Z. má bežné potreby,
primerané deťom, ktoré navštevujú materskú škôlku. Zvýšené výdavky sú spojené len s jej zdravotným
stavom v súvislosti s opakovanými infektmi močových ciest, ktoré súd prvej inštancie pri svojom
rozhodovaní zohľadnil. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje s výškou výživného určenou súdom
prvej inštancie, ktorá je rovnaká ako výška výživného na staršiu dcéru otca, mal. C., nar. XX.XX.XXXX
a je primeraná i možnostiam a schopnostiam otca maloletej, ktorý je síce invalidný s mierou poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %, zatiaľ je však zamestnaný v riadnom pracovnom pomere
s priemerným mesačným príjmom cca 560,- eur a je zároveň poberateľom čiastočného invalidného
dôchodku vo výške cca 155,- eur. Súd prvej inštancie správne ustálil i rozhodné obdobie, po ktoré
bolo potrebné upraviť výživné otca voči maloletej Z. a správne určil i výšku zameškaného výživného
zohľadniac výživné doteraz platené otcom maloletej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd,
vyhodnotiac odvolanie matky maloletej v tejto časti ako nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výrokoch o výživnom, vrátane výroku o zameškanom výživnom, podľa § 387 ods. 1 C. s.
p. potvrdil.

11. Ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd odvolanie matky maloletej aj v časti úpravy styku otca s
maloletou, keď odvolanie otca v tejto časti oproti tomu vyhodnotil ako dôvodné.

12. Právo styku detí s rodičmi vychádza z Ústavy Slovenskej republiky (v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy
SR starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu
a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli
rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona), rovnako vyplýva z viacerých ustanovení Dohovoru
o právach dieťaťa (čl. 7 upravuje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, čl.
8 zakotvuje právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením
nezákonných zásahov, čl. 9 zakotvuje, že štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo
dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma
rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa, a pod.). Európsky súd pre ľudské práva vo
svojich rozhodnutiach opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky
s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov, resp. že dieťa má právo na to, aby
dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez
akéhokoľvek vonkajšieho tlaku druhého rodiča. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je významným
činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa a je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv
dieťaťa upravených aj v zákone o rodine. Styk rodiča s maloletým dieťaťom má zaistiť v čo najväčšej
miere vytváranie a udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citového puta k obom rodičom, je
zároveň jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti toho rodiča, ktorému nebolo
dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove dieťaťa. Nemožno totiž opomenúť, že v zmysle §
28 ods. 1, 2 zákona o rodine majú rodičovské práva a povinnosti v celom ich rozsahu obaja rodičia.



Rodič, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do starostlivosti, uplatňuje svoju úlohu vo výchove dieťaťa
práve a predovšetkým prostredníctvom styku s dieťaťom. Záujem na vytvorení a udržiavaní dobrých
citových vzťahov medzi dieťaťom a rodičom, ktorému nebolo dieťa zverené do výchovy, je daný aj
tým, že tento citový vzťah v prípade neočakávaných životných udalostí umožní nahradiť výchovu týmto
rodičom. Výnimkou z pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď
záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne
zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý
môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa a jediným kritériom pre takéto riešenie je
aktuálna nevyhnutnosť a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Pokiaľ nie sú zistené
také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je daný zákonný
dôvod na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný,
resp. neprimerane obmedzený.

13. Nakoľko v prejednávanej veci neboli zistené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie
styku otca s maloletou Z., odvolací súd nepovažuje úpravu styku určenú súdom prvej inštancie za
dostatočnú. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné
podmienky pre starostlivosť o mal. dieťa, preto nie je dôvodné obmedziť styk otca s maloletou len na pár
hodín počas víkendu bez možnosti prespania maloletej u otca. V priebehu konania nebolo preukázané
(napriek vyjadrenej obave matky), že by sa otec nedokázal o maloletú náležite postarať, a to aj s
prihliadnutím na jej zdravotný stav. Maloletá je zároveň na prostredie u otca zvyknutá, nakoľko tu žila
až do odchodu so svojou matkou v októbri 2015. Súd sa nestotožnil s námietkou matky, že vzhľadom
na nízky vek maloletej postačuje jej styk s otcom raz za dva týždne v rozsahu jedného dňa. Maloletá
je vo veku, kedy sa začína formovať osobnosť dieťaťa, a to aj prostredníctvom komunikácie s rodičmi
a jeho najbližším prostredím, zdokonaľujú sa poznávacie procesy a intelekt dieťaťa, utvárajú sa prvé
mravné predstavy, hodnoty a city, rozvíja sa sebauvedomovanie, sebakontrola. Práve počas styku s
dieťaťom, ako už bolo uvedené, má pritom možnosť podieľať sa na výchove dieťaťa aj rodič, ktorému
dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok
v časti úpravy styku podľa § 388 C. s. p. zmenil a otcovi umožnil styk s dcérou každý nepárny víkend
od soboty do nedele, vrátane prespania, ako aj rozšírený styk počas prázdnin či sviatkov, čo umožňuje
rozvíjanie plnohodnotného vzťahu medzi otcom a dcérou. Počas pobytu maloletej v domácnosti otca
sa zároveň môže rozvíjať vzájomný vzťah nielen medzi dcérou a otcom, ale aj medzi maloletou Z. a
druhou dcérou otca maloletou C.. Zároveň odvolací súd, rovnako ako súd prvej inštancie, v záujme
zabezpečenia bezproblémovej realizácie styku otca s maloletou dcérou upravil povinnosti rodičov v
súvislosti s touto realizáciou, pokiaľ ide o preberanie a odovzdanie maloletej na začiatku a na konci
styku, ako aj povinnosť rodičov oznámiť druhému z rodičov v dostatočnom predstihu prekážky brániace
realizácii styku otca s dcérou.

14. Vo zvyšnej časti, ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadneho z účastníkov konania, zostáva
rozsudok okresného súdu nedotknutý.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p., v spojení s § 58,
§ 52 C. m. p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,



d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 C. m. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "20P/301/2015", "guid": "183edd8f-2271-4082-8057-5a6bb11cde92:28b51599-75ff-479b-8551-9cfad204affa", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}