Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/24/2016 z 3. 10. 2016 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 3. októbra 2016, sp. zn. 2To/24/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3513010343.1 Krajský súd Trenčín | 2To/24/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3513010343.1 | 2016-10-03 | Uznesenie Oblasť práva: Trestné právo, Trestné právo – Iné práva a slobody, Život a zdravie Citované ustanovenia: § 319 TP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8dafffbd-a26c-407b-a953-2b98f55c4fb6 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3513010343.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/24/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513010343
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3513010343.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Patrika Príbelského, PhD. a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému A. D., nar. XX.XX.XXXX
v J., trvale bytom E. A. nad K., J. ul. č. XX, a spol., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného A.
D. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/137/2013-127 zo dňa 24.03.2015,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 04. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného A. D.

z a m i e t a,

pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 24.03.2015, sp. zn.:
1T/137/2013-127 boli obžalovaní A. D. a J. D. uznaní za vinných zo spáchania prečinu ublíženia
na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu
s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, ktorých sa dopustili na tom
skutkovom základe, že

dňa 21.01.2013 v čase o 17,30 h na mieste verejnosti prístupnom v Novom Meste nad Váhom pri
Záhradnej reštaurácii pri vlakovej stanici spoločným konaním s ďalším doposiaľ nezisteným páchateľom
fyzicky napadli poškodeného O. J., a to tým spôsobom, že počas toho, ako tento prechádzal cez
uvedené miesto, pričom prechádzal pomedzi obžalovaných s doposiaľ nestotožneným páchateľom, tak
obžalovaný A. D. začal na poškodeného kričať, že čo čumí, na čo mu poškodený odpovedal, že nič
nečumí, následne na to obžalovaný A. D. k poškodenému natesno pristúpil, na čo ho poškodený rukami
od seba odtlačil v úmysle chrániť si telesnú integritu, na čo ho obžalovaný A. D. začal udierať päsťami
do oblasti tváre, pričom ho opakovane udieral, na čo k poškodenému pristúpil aj obžalovaný J. D. spolu
s doposiaľ nezisteným páchateľom a začali poškodeného spoločne všetci udierať päsťami do oblasti
tváre až do momentu, kedy poškodený začal silno krvácať z nosa a z úst, na čo sa poškodený predklonil,
pričom počas toho, ako bol v predklone, tak ešte jeden z obžalovaných alebo doposiaľ nestotožnený
páchateľ ho jedenkrát silno udrel alebo kopol do oblasti hlavy - čela, na čo poškodený spadol na kolená
a obaja obžalovaní aj s doposiaľ nestotožneným páchateľom ušli smerom cez autobusovú stanicu k
predajni LIDL a následne na neznáme miesto, ktorým konaním poškodenému O. J., nar. XX. XX. XXXX
v J., trvale bytom Z., D. nad K. XXX, spôsobili otras mozgu ľahkého charakteru s krvným výronom
v podkožnom tkanive čelovej a okolo očnicovej oblasti, zlomeninu pravej očnice tzv. blow fraktúru
(hydraulickú zlomeninu), zlomeninu nosových kostí, bez posunu kostných úlomkov a tržno-zmliaždené
rany v oblasti ľavého obočia a hornej pery úst, asi 2,5 cm dlhé, zasahujúce do podkožného tkaniva,
ktoré zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a jeho následný prevoz do FN Trenčín s následnou



hospitalizáciou na traumatologickom oddelení FN Trenčín od 21.01.2013 do 24.01.2013 s celkovou
dobou obmedzenia na bežnom spôsobe života po dobu 4 - 5 týždňov a práceneschopnosťou od
21.01.2013 do 11.02.2013.

Za to bol A. D. podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4,
ods. 8, § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18
mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona bol zároveň zrušený výrok o treste uložený A. D. rozsudkom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp.zn. 2T/124/2013 zo dňa 04.10.2013, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.
Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku boli A. D. i J. D. zaviazaní spoločne a nerozdielne uhradiť
poškodenému O. J. náhradu škody vo výške 1.729,20 € (bolestné 110 bodov x 18,72 Eur za 1 bod).

Uvedený rozsudok nenadobudol vo vzťahu k obžalovanému A. D. právoplatnosť, pretože v zákonnej
lehote ho A. D. napadol odvolaním čo do výroku o vine i treste. V dôvodoch odvolania poukázal na to,
že si je vedomý svojho priznania sa. Navrhoval ale i vypočutie ďalších svedkov vyšetrovateľovi, ktorí
neboli vypočutí. Jeho brat bol odsúdený neprávom. Síce sa tiež priznal, ale vtedy pracoval, ráno prišiel
z práce, ani sa nestihol prezliecť a prišli poňho príslušníci polície. Nevedel čo rozpráva. Žiada preto, aby
bol prípad opätovne prešetrený a zistený i ďalší páchateľ, ktorým je D. G.. Celý incident vyprovokoval
poškodený. Poškodený mu zlomil nos. On sa k činu opakovane priznáva, ale jeho brat s tým nič nemal.
To môžu dosvedčiť A. Z., J. Z., Z. Z. a barmanka z toho baru. Zároveň žiadal, aby si svoj trest mohol
„odrobiť“ na slobode, pretože má chorých rodičov.

Verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti poškodeného, ktorý sa napriek riadnemu
upovedomeniu bez ospravedlnenia nedostavil.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie
navrhuje ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný na svojom odvolaní zotrval. Síce sa priznáva, ale navrhol, aby bol napadnutý rozsudok
zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na nové konanie, aby mohol byť uznaný za vinného i D. G..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva
na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými
ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu
súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval
podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na
objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok
spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové



závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne
vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por.
Obaja obžalovaní sa ku spáchaniu trestného činu v plnej miere priznali. Obaja uviedli, že spolu
poškodeného napadli. To potvrdil vo svojej výpovedi i poškodený, ktorý opoznal oboch obžalovaných ako
páchateľov. Spáchanie trestného činu obžalovanými bolo preukázané i závermi znaleckého posudku
MUDr. Mariána Pamulu, znalca z odboru zdravotníctvo, odvetvie chirurgia a ostatnými listinnými
dôkazmi.
Krajský súd potom v podrobnostiach odkazuje na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa v
napadnutom rozsudku.
Zároveň neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali, že skutok prebehol inak ako je
uvedené v napadnutom rozsudku. Naopak, bolo jednoznačne preukázané, že poškodeného napadli
obaja obžalovaní a žiadna ďalšia tretia osoba sa do skutkového deja ako páchateľ nezapájala. Tvrdenia
obžalovaného uvádzané v odvolaní sú plne vyvrátené vykonaným dokazovaním.
Obžalovaný A. D. s bratom J. D. teda svojím konaním naplnili všetky znaky skutkových podstát
žalovaných trestných činov tak, ako to správne skonštatoval už okresný súd.
Vo vzťahu k výroku o treste v napadnutom rozsudku krajský súd konštatuje, že pri ukladaní trestu
okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Okresný súd správne neprihliadol na priznanie sa
obžalovaného ako na poľahčujúcu okolnosť, pretože ako vyplýva z jeho neskorších prejavov, priznaniu
chýba úprimné oľutovanie spáchania trestného činu. Správny je preto i rezultát súdu prvého stupňa
o uložení trestu nepodmienečného (resp. trestov nepodmienečných), vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaný je recidivistom a ukladanie podmienečného, resp. iného druhu trestu by sa minulo účinkom.
Ani predchádzajúce podmienečné a nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na obžalovaného
zjavne potrebný prevýchovný účinok. Správne bol tiež ukladaný trest súhrnný, čo súd prvého stupňa i
náležite odôvodnil.
Napokon, správnym sa javí i výrok o povinnosti na náhradu škodu poškodenému, keď táto bola
preukázateľne spôsobená konaním oboch obžalovaných a jej výška bola riadne preukázaná a nárok na
jej náhradu bol riadne uplatnený.
Na základe týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné a preto ho
podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.