Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 4Co/543/2015 z 1. 2. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 1. februára 2017, sp. zn. 4Co/543/2015, ECLI:SK:KSTN:2017:3613210203.1 Krajský súd Trenčín | 4Co/543/2015 | ECLI:SK:KSTN:2017:3613210203.1 | 2017-02-01 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 388 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f0e56a85-da8d-4f40-ae7a-d34444c627b0 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3613210203.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/543/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613210203
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Martináková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3613210203.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Martinákovej a sudkýň
JUDr. Oľgy Lichnerovej a JUDr. Alice Beňovej v spore žalobcu A., zastúpeného A. proti žalovaným X/
P. X, 2/P., obaja zastúpení Z., o určenie, že listina „Dohoda o spoločnom užívaní RTL /regulátore plynu/
zo dňa 24.7.2000", nezakladá právo stavby na cudzom pozemku, o odvolaní žalovaných 1/, 2/ proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 11. februára 2015, č.k. 5C/134/2013-94, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z m e ň u j e tak, že žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o spoločnom užívaní RTL /regulátore/
plynu zo dňa 24.7.2000 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/, na ktorej je osvedčený podpis X.
C. pod číslom XXX v osvedčovacej knihe dňa 02.08.2000, nie je listinou, ktorá by preukazovala právo
žalovaných 1/, 2/ v intenciách ust. § 139 ods. l zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona v znení zmien
uskutočniť stavbu na pozemkoch v katastrálnom území N. C. parc. č. XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parc. č. XXXX zapísaných v evidencii nehnuteľností Okresného úradu
S., katastrálny odbor na LV č. XXXX ako vlastníctvo žalobcu. Ďalej rozhodol, že o trovách konania
rozhodne po právoplatnosti vo veci samej samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozhodnutia
uviedol, že žalobca sa podaným návrhom proti žalovaným 1/, 2/ domáhal určenia, že listina „Dohoda o
spoločnom užívaní RTL /regulátore/ plynu z 24.07.2000,“ nezakladá právo stavby na cudzom pozemku
na tom základe, že mu bolo doručené dňa 28.10.2013 rozhodnutie X. C. ako príslušného stavebného
úradu rozhodnutie č. K.-XXX/XXXX/SP-UX/X z 11.10.2013, ktorým bolo prerušené konanie
o dodatočnom stavebnom povolení stavby žalovaných 1/, 2/, ktorú postavili na pozemkoch v jeho
vlastníctve. Voči dodatočnému povoleniu stavby - plynovej prípojky, podal námietky, nakoľko žalovaní
ako stavebníci nemajú a ani nemali právo postaviť stavbu na cudzom pozemku. Žalovaní 1/, 2/ svoje
právo stavby neustále opierajú o dohodu zo dňa 24.07.2000, ktorou údajne žalobca súhlasil so stavbou,
pričom obsah dohody nehovorí o tom, že by obom žalovaným dal súhlas na stavbu plynovej prípojky cez
pozemky v kat. úz. C. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parc. č. XXXX tak, ako
sa uvádza v žiadosti o dodatočné stavebné povolenie stavby plynovej prípojky. Z dôvodu jeho námietky
stavebný úrad konanie o stavebnom povolení prerušil a odkázal ho so svojou námietkou na súd. Podľa
tvrdení žalobcu naliehavý právny záujem je jasný, lebo bez toho určenia táto napadnutá listina nemôže
byť podkladom pre stavebné povolenie, je jediným dôkazom, na základe ktorého boli vydané všetky
doterajšie rozhodnutia a bez určenia, že táto listina nemôže byť podkladom pre vydanie stavebného
povolenia by došlo znovu k porušeniu jeho práva a obec by vydala neplatné dodatočné stavebné
povolenie. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalobca na základe dohody zo dňa 24.7.2000 dal súhlas žalovaným 1/, 2/ na vybudovanie plynovej



prípojky, na ktorú vydala stavebné povolenie obec C. dňa 25.10.2000 č.k. XXXX/XXX-K č.l.39 spisu.
V danom prípade išlo o drobnú stavbu, na ktorú bola obec C. v tom čase oprávnená a táto dohoda
medzi účastníkmi konania bola podkladom pre vydanie stavebného povolenia - správne ohlásenia
drobnej stavby plynoinštalácie. Podľa názoru Krajského stavebného úradu v Trenčíne pri preskúmaní
stavebného povolenia X. C. č.j. XXXX/XXX-K zo dňa 25.10.2000 označeného ako stavebné povolenie
v rámci rozhodnutia správneho orgánu mimo odvolacieho konania a z výpovede svedka P.. A. E.
vyplýva, že ide o paakt, teda o nulitné rozhodnutie, ktoré bolo vydané mimo rámca právomoci X. C..
Toto rozhodnutie nebolo zrušené, lebo uplynula doba troch rokov. V danom prípade ide o drobnú stavbu,
vydané rozhodnutie obce bolo vydané ako stavebné povolenie. Podľa § 57 ods. l stavebného zákona
účinného v čase rozhodnutia stavebného úradu, stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu,
stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, teda
v danom prípade, keď vydala X. C. stavebné povolenie konala nad rámec svojej právomoci, rozhodnutie
nebolo v trojročnej lehote zrušené. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení, že dohoda o spoločnom
užívaní RTL regulátora zo dňa 24.07.2000 nie je listinou, ktorá by preukazovala právo žalovaných 1/,
2/ uskutočniť stavbu na pozemkoch žalobcu parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a
par. č. XXXX súd videl v tom, že napriek tomu, že žalobca dal touto dohodou súhlas žalovaným 1/,
2/ na realizáciu stavby plynovodu, avšak žalobca má naliehavý právny záujem na tomto určení, lebo
bez tohto určenia by bolo jeho právne postavenie ako vlastníka sporných pozemkov neisté. Dohoda
zo dňa 24.07.2000 nie je listinou v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona, na základe ktorej by bolo
možné viesť plynovod na dobu neurčitú cez 6 pozemkov žalobcu, ktoré v dohode výslovne špecifikované
nie sú, pričom z rozhodnutia obce - stavebného povolenia vydaného podľa § 58 ods.2 stavebného
zákona zo dňa 25.10.2000 č.j. XXXX/XXX-K, ktorým povolila žalovaným 1/, 2/ montáž plynofikácie
vyplýva, že sa mala stavba realizovať len na parcele č. XXXX/X vo vlastníctve žalovaných 1/, 2/, no v
skutočnosti sa stavba realizovala na dvoch pozemkoch žalovaných 1/, 2/, a to na parcele č. XXXX/X,
XXXX/X v kat. úz. N. C. a prechádza cez pozemky vo vlastníctve žalobcu: parc. č. XXXX/X, XXXX,
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X v kat. úz. C., t.j. cez šesť pozemkov žalobcu. Bez tohto určenia
by bolo vlastnícke právo žalobcu ohrozené, tým, že žalovaní 1/, 2/ vedú plynovod cez šesť pozemkov
žalobcu, čo je takmer 50 metrovú plynovú prípojku bez toho, aby táto dohoda spĺňala hmotnoprávny titul
na užívanie týchto pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovanými 1/, 2/. Listina, ktorá bola podkladom
pre vydanie správneho rozhodnutia - stavebného povolenia tieto náležitosti preukázateľne nespĺňa, je
neurčitá, neobsahuje presné označenie pozemkov, po ktorých má plynovod prechádzať a je otázne, či
žalobca v čase jej podpisu mal dostatočnú vedomosť o tom, kade táto plynofikácia povedie, aj keď bola
vypracovaná projektová dokumentácia, nebolo preukázané, že sa žalobca s ňou vôbec oboznámil a že
v čase podpisu tejto dohody mal o nej dostatočnú vedomosť a bol s ňou dostatočne oboznámený. I keď
je nesporné, že dohodu podpísal, na pojednávaní súdu uviedol, že dohodu podpísal, ale bola to dohoda
o spoločnom užívaní regulátora plynu, ale odmietal to, že by mala plynová prípojka prechádzať cez
jeho pozemky, a tvrdil, že sa na tom so žalovanými 1/, 2/ nedohodol, čím je preukázateľne porušované
ústavne garantované právo žalobcu na ochranu jeho vlastníckeho práva garantovaného v článku 20
Ústavy Slovenskej republiky. Súd mal pochybnosti o jednoznačnosti a určitosti vôle žalobcu uvedomiť
si v tom momente dôsledky podpisu tejto dohody najmä pre jej neurčitosť a pochopiť trasu skutočného
prechodu plynofikácie cez jeho pozemky, ktorá nevyplýva ani z rozhodnutia X. C. - označeného ako
stavebné povolenie, v ktorom je uvedené, že plynofikácia má prechádzať len cez pozemky žalovaných
cez parcelu č. XXXX/X v kat. úz. N. C., vychádzajúc, okrem iných okolností, aj z toho, že v sporoch,
ktoré žalobca vedie od roku 2003 na súdoch, napáda predmetnú dohodu a tvrdí, že nemal vôľu súhlasiť
s vybudovaním plynovodu žalovaných cez jeho pozemky. Nemožno preto od žalobcu ako vlastníka
predmetných pozemkov žiadať, aby strpel prechod plynovej prípojky cez svojich šesť pozemkov bez
toho, aby predmetná listina spĺňala náležitosti ustanovenia § 139 ods. l stavebného zákona. Žalobca už
14. rok strpel prechod plynovodu cez jeho pozemky bez toho, aby obržal l Euro odplaty za takto položený
plynovod, pritom ide nepochybne o obmedzenie jeho vlastníckeho práva, na svojich pozemkoch nesmie
realizovať žiadnu stavbu, má problém pozemky odpredať, dať do nájmu z dôvodu, že žalovaní 1/, 2/
majú na ňom vybudovaný plynovod, ktorý je výlučne len v záujme žalovaných 1/, 2/, pričom prechod
plynovodu cez pozemky žalobcu nie je garantovaný žiadnou odplatnou zmluvou spĺňajúcou ust. § 139
ods. l stavebného zákona. Dohoda zo dňa 24.07.2000 za účelom zabezpečenia ochrany vlastníckeho
práva žalobcu na zriadenie stavby na cudzom pozemku musí spĺňať náležitosti § 139 ods.1 stavebného
zákona, inak dochádza k porušovaniu vlastníckeho práva žalobcu garantovaného článkom 20 Ústavy
Slovenskej republiky, preto súd považoval žalobný návrh za dôvodný a v celom rozsahu žalobe vyhovel.
Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil podľa § 80 písm. c/ O.s.p., § 54, § 55 ods. 1, 2, § 57
ods. 1, 2, 3, 4, 5, § 58 ods. 1, 4, § 139 ods. 1 stavebného zákona, čl. 13 ods. 1, 4, čl. 20 ods. 4 Ústavy



Slovenskej republiky. Ďalej rozhodol, že o náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods.3 OSP do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní 1/, 2/, ktorí žiadali napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobu žalobcu zamietnuť. Dôvodili, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázali na to, že žalobca v stavebnom konaní ako vlastník
pozemkov, na ktorých sa neoprávnená stavba nachádza, podal námietky proti dodatočnému povoleniu
stavby, avšak v sporovom konaní nežiada súd, aby rozhodol o jeho námietkach proti dodatočnému
povoleniu stavby, ale žalobným návrhom sa domáha určenia, že dohoda zo dňa 24.07.2000 nezakladá
právo stavby na cudzom pozemku. Jedná sa o negatívnu určovaciu žalobu, ktorá predpokladá naliehavý
právny záujem na podanie takejto žaloby. Poukázali na to, že predmetná dohoda o spoločnom užívaní
RTL /regulátora/ plynu zo dňa 24.07.2000, ako aj súhlas vlastníka pozemku s vedením vedenia plynu
cez pozemok žalobcu k ich rodinnému domu, bola predmetom dokazovania v konaní vedenom na
Okresnom súde v R. pod sp. zn. S., v ktorom súdy konštatovali, že žalovaní vybudovali plynovú
prípojku v súlade so zákonom na základe písomného súhlasu žalobcu a platného stavebného povolenia.
Na základe odvolania žalobcu sa vecou zaoberal Krajský súd v H., ktorý rozsudkom č.k. XCo/XXX/
XXXX-XX potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalovaní
položili plynové potrubie cez pozemok žalobcu ku svojmu domu na základe dohody zo dňa 24.07.2000,
ktorá z hľadiska oprávnenosti tohto zásahu do vlastníctva žalobcu postačovala. Nešlo o jednanie
žalovaných bez súhlasu žalobcu, a teda nejde o protiprávny stav. Z uvedeného je možné konštatovať,
že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na podanie predmetnej určovacej žaloby vyvolanej
stavom objektívnej právnej neistoty, nakoľko súdy už v roku 2000 konštatovali, že predmetná dohoda
spolu s príslušnými rozhodnutiami správnych orgánov zakladajú právo žalovaných na stavbu na cudzom
pozemku. Pokiaľ žalobca dôvodil, že Krajský stavebný úrad rozhodol, že stavebné povolenie vydané X.
C. je nulitné, tak klame, nakoľko Krajský stavebný úrad vo veci nerozhodoval, ani rozhodovať nemohol,
nakoľko od vydania rozhodnutia o povolení drobnej stavby uplynulo viac ako tri roky. Taktiež zdôraznili
aj tú skutočnosť, že doposiaľ v správnom resp. v inom konaní nedošlo k zrušeniu rozhodnutia X.
C. zo dňa 25.10.2000, č.j. W.X/XXX-K, ktorým im bola povolená montáž plynoinštalácie a plynovej
prípojky. Nesúhlasili s názorom súdu prvej inštancie, že i napriek tomu, že žalobca na základe dohody
zo dňa 24.07.2000 im dal súhlas na vybudovanie plynovej prípojky cez svoje pozemky, tento súhlas
nie je listinou v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona. Posudzovať súhlas vlastníka pozemku v
zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona vytrhnutý z kontextu povoľovacieho konania drobnej stavby
je právny nezmysel. Mali za to, že písomný súhlas vlastníka pozemku so stavbou plynovej prípojky
spolu s ohlásením drobnej stavby, príslušnej dokumentácie a rozhodnutia stavebného úradu o jej
povolení zakladajú právo stavby na cudzom pozemku. Zároveň s rozhodnutím stavebného úradu vzniká
zákonné vecné bremeno, ktoré je vlastník pozemku povinný strpieť v zmysle § 139 ods. 1 zák. č.
50/1976 Zb. - právo vyplývajúce z iných právnych predpisov (zák. č. 70/1998 Z.z. o energetike). Takýto
postup pri povoľovaní drobných stavieb potvrdili vo svojich svedeckých výpovediach aj svedkovia -
pracovníci stavebného úradu. Namietali, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s dohodou
zo dňa 24.07.2000 vo vzťahu k dodatočnému povoleniu stavby v zmysle § 88a stavebného zákona.
Podľa ich názoru mal súd skúmať, či dohoda obsahujúca aj súhlas vlastníka pozemku so stavbou
plynovej prípojky je použiteľná aj v konaní o dodatočnom povolení stavby. Pritom už Krajský súd v H.
v odôvodnení svojho rozsudku sp. zn. XCo/XXX/XXXX konštatoval, že uloženie plynovodu z hľadiska
časového nemôže byť krátkodobým riešením, a pokiaľ si v uvedenej dohode účastníci nedojednali dobu
presne ohraničenú, treba mať za to, že sa dohodli na dobu neurčitú. Znamená to, že táto dohoda by
mala platiť aj pri dodatočnom povoľovaní stavby. Dôvodili, že žalobca ako vlastník pozemku si sám
dobrovoľne obmedzil svoje vlastnícke právo, preto nemôže ísť o jeho porušovanie. Pokiaľ súd prvej
inštancie urputne bráni vlastnícke právo žalobcu, ktorý si sám obmedzil písomným súhlasom so stavbou
na svojich pozemkoch, potom kde sú zaručené ich ústavné práva, keď neporušili žiadny zákon, riadne
v roku 2000 oznámili stavebnému úradu drobnú stavbu, doložili ju so všetkými potrebnými dokladmi a
aj súhlasom vlastníka pozemku, plynovú prípojku zrealizovali podľa platnej projektovej dokumentácie
na základe stavebného povolenia stavebného úradu v roku 2000 a až od roku 2003, po zhoršení
susedských vzťahov, čelia vyhrážkam a žalobám zo strany žalobcu. Uplatnili si náhradu trov konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ písomne nevyjadril.



4. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového
poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z., ďalej len CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/, 2/ je dôvodné.

5. Po podaní odvolania žalovanými 1/, 2/ došlo k zmene právnej úpravy občianskeho súdneho konania,
keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) platný v čase vydania
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a v čase podania odvolania.

6. V danom prípade bolo odvolanie žalovaných 1/, 2/ podané dňa 26.02.2015. Podľa prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Vychádzajúc
z uvedených ustanovení, s prihliadnutím na základné princípy CSP uvedené v jeho čl. 2 ods. 1 a čl.
3 ods. 1, odvolací súd posudzoval dôvody odvolania podľa právneho stavu účinného ku dňu podania
odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p.

7. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca má v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na určení, že dohoda o spoločnom užívaní RTL /regulátora/
plynu zo dňa 24.07.2000 nie je listinou, ktorá by preukazovala právo žalovaných uskutočniť stavbu na
pozemkoch žalobcu parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a parc. č. XXXX v k.ú. N. C..
Konštatoval, že dohoda zo dňa 24.07.2000 nie je listinou v zmysle § 139 ods. 1 stavebného zákona,
na základe ktorej by bolo možné viesť plynovod na dobu neurčitú cez 6 pozemkov žalobcu, ktoré v
dohode výslovne špecifikované nie sú. Bez tohto určenia by bolo vlastnícke právo žalobcu ohrozené tým,
že žalovaní vedú plynovod cez 6 pozemkov žalobcu bez toho, aby táto dohoda spĺňala hmotnoprávny
titul na užívanie týchto pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovanými 1/, 2/. Mal za to, že dohoda zo
dňa 24.07.2000 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným 1/ nie je listinou, ktorá by preukazovala právo
žalovaných 1/, 2/ v intenciách ust. § 139 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (stavebného zákona), a preto
nemôže byť podkladom pre vydanie dodatočného stavebného povolenia pre žalovaných 1/, 2/. Táto
dohoda zo dňa 24.07.2000 je neurčitá, neobsahuje presné označenie pozemkov, po ktorých má plynovod
prechádzať a je otázne, či žalobca v čase jej podpisu mal dostatočnú vedomosť o tom, kadiaľ táto
plynofikácia povedie. Nemožno preto od žalobcu ako vlastníka dotknutých pozemkov žiadať, aby strpel
prechod plynovej prípojky cez svojich 6 pozemkov bez toho, aby predmetná listina splnila náležitosti
ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona. Žalobca už 14. rok strpel prechod plynovodu cez jeho pozemky
bez toho, aby obdržal odplatu za takto položený plynovod, pritom ide nepochybne o obmedzenie
jeho vlastníckeho práva, keď na svojich pozemkoch nesmie realizovať žiadnu stavbu, má problémy
pozemky odpredať, dať do nájmu, pričom prechod plynovodu cez pozemky žalobcu nie je garantovaný
žiadnou odplatnou zmluvou spĺňajúcou ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona. Konštatoval, že dohoda
zo dňa 24.07.2000 za účelom zabezpečenia ochrany vlastníckeho práva žalobcu na zriadenie stavby na
cudzom pozemku musí spĺňať náležitosti § 139 ods. 1 stavebného zákona, inak dochádza k porušovaniu
vlastníckeho práva žalobcu garantovaného čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky, preto žalobe žalobcu v
celom rozsahu vyhovel.

8. Odvolací súd sa s právnym názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozsudku
nestotožňuje. Súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutkový stav veci, ale jeho rozhodnutie
je založené na nesprávnom právnom posúdení, keď síce aplikoval správny právny predpis, avšak
nesprávne ho interpretoval.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa v konaní vedenom na Okresnom súde R. pod sp. zn.
PE XC/XX/XXXX domáhal odstránenia plynovodu postaveného žalovanými 1/, 2/ na jeho pozemkoch
dôvodiac, že plynovodné potrubie si vybudovali žalovaní na jeho pozemku bez jeho vedomia. Okresný
súd R. rozsudkom zo dňa 07.03.2006 č.k. PE XC/XX/XXXX-XX žalobu žalobcu o odstránenie plynovodu
zamietol s poukazom na to, že žalobca dal žalovanému 1/ súhlas s vedením nízkotlakového vedenia
plynu cez svoj pozemok, žalovaní vybudovali plynovú prípojku v súlade so zákonom a na základe
platného stavebného povolenia. Krajský súd v H. rozsudkom zo dňa 16.11.2006 č.k. XCo/XXX/XXXX-XX
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s odôvodnením, že v predmetnej veci nedošlo k neoprávnenému
zásahu žalovaného 1/ do vlastníctva žalobcu, keď sa tak dialo na základe súhlasu žalobcu, t.j. dohody
zo dňa 24.07.2000. Žalovaní teda položili plynové potrubie cez pozemok žalobcu ku svojmu domu na



základe dohody, ktorá z hľadiska oprávnenosti tohto zásahu do vlastníctva žalobcu postačovala, nešlo
o jednanie žalovaného bez súhlasu žalobcu, a teda sa nejedná o protiprávny stav do vlastníckeho práva
žalobcu.

10. Na základe podnetu žalobcu na preskúmanie rozhodnutia vydaného X. C. o povolení stavby
predmetnej plynovej prípojky, Krajský stavebný úrad v R. v písomnom stanovisku zo dňa 07.03.2007
oznámil žalobcovi, že X. C. nebola vecne príslušným správnym orgánom na vydanie rozhodnutia o
povolení stavby predmetnej plynovej prípojky, z tohto titulu takéto rozhodnutie je nezákonné, nakoľko
v tom čase bol vecne príslušným stavebným úradom Okresný úrad životného prostredia v S., odbor
životného prostredia. Vydané stavebné povolenie je preto nulitné, jedná sa o rozhodnutie, ktoré nemá
právnu účinnosť, avšak nakoľko trojročná lehota od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia uplynula,
odvolací súd nemohol preskúmať rozhodnutie vydané X. C. pod č. XXXX/XXX-K zo dňa 25.10.2000.

11. Okresná prokuratúra v S. na základe podnetu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu X.
C. oznámila žalobcovi, že rozhodnutie X. C. o povolení plynoinštalácie a plynovej prípojky zo dňa
25.10.2000 č. XXXX/XXX-K je nulitné, teda neexistuje, preto je potrebné uskutočniť legalizáciu
predmetnej stavby v zmysle príslušných ustanovení stavebného zákona. V písomnom stanovisku
Okresná prokuratúra S. oznámila žalobcovi, že v danom prípade Krajský stavebný úrad v R. listom zo
dňa 20.07.2011 postúpil ako správny orgán druhého stupňa vec X. C. ako prvostupňovému orgánu na
konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a stavebného zákona.

XX. Obec C. ako príslušný stavebný úrad na základe výzvy žalovaných 1/, 2/ zo dňa 26.06.2013
a na základe upozornenia prokurátora začal konanie v zmysle § 88a ods. 1 stavebného zákona o
dodatočnom povolení stavby „plynovej prípojky“ v X. C., postavenej na pozemkoch vo vlastníctve
stavebníkov - žalovaných 1/, 2/ a na pozemkoch parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X
a parc. č. XXXX vo vlastníctve žalobcu. Voči vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby uplatnil
námietky žalobca dôvodiac, že stavebníci nemali právo postaviť stavbu na jeho pozemku. X. C. ako
príslušný stavebný úrad rozhodnutím zo dňa 11.10.2013 č. K.-XXX/XXXX/SP-UX/X odkázal žalobcu ako
vlastníka pozemkov, na ktorých stojí stavba „plynová prípojka“ s občiansko-právnymi námietkami na
súd. Zároveň podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby
až do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci.

13. Žalobca na základe vyššie uvedeného postupu stavebného úradu podal dňa 25.11.2013 na súde
prvej inštancie žalobu o určenie, že Dohoda o spoločnom užívaní RTL /regulátora/ plynu zo dňa
24.07.2000 uzavretá medzi ním a žalovaným 1/ nie je listinou, ktorá by preukazovala právo žalovaných
1/, 2/ v intenciách ust. § 139 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. (stavebného zákon) uskutočniť stavbu na jeho
pozemkoch k.ú. N. C. parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX zapísaných na LV
č. XXXX.

14. V prvom rade je potrebné uviesť, že žalobca podal negatívnu určovaciu žalobu (o určenie, že dohoda
zo dňa 24.07.2000 nezakladá právo stavby na cudzom pozemku), podmienkou úspešnosti ktorej je
preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Odvolací súd poukazuje tiež na
to, že naliehavý právny záujem súd skúma počas celého konania, teda ho odvolací súd skúma aj v
odvolacom konaní. Ako bolo vyššie konštatované, s účinnosťou od 01.07.2016 nadobudol účinnosť
nový procesný predpis - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v ust. § 137 písm.
c/ pripúšťa žalobu na určenie, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca má naliehavý právny
záujem na požadovanom určení takto formulovanej určovacej žalobe, nakoľko žalobca sa domáha
nároku, ktorý nemá oporu v platnom hmotnom práve. Žalobca si totiž podľa názoru odvolacieho súdu
neuplatnil v tomto konaní nárok, ktorý je podstatou jeho občianskoprávnej námietky v stavebnom konaní,
lebo sa domáha určenia, že dohoda zo dňa 24.07.2000 nie je listinou, ktorá by preukazovala právo
žalovaných v intenciách ust. § 139 ods. 1 stavebného zákona uskutočniť stavbu na pozemkoch vo
vlastníctve žalobcu. Podľa názoru odvolacieho súdu takto uplatnené právo nemá hmotnoprávny základ
v príslušných ustanoveniach Občianskeho zákonníka, nejde o vzťah občianskoprávneho charakteru,
preto takto uplatnený nárok nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení občianskeho práva.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že X. C. ako príslušný stavebný úrad postupom podľa § 88a
ods. 3 stavebného zákona odkázala žalobcu v konaní o vydanie rozhodnutia o dodatočnom povolení



stavby „plynovej prípojky“ ako vlastníka pozemkov, na ktorých je stavba postavená s občianskoprávnymi
námietkami na súd. V zmysle § 88a ods. 3 stavebného zákona preukázanie práv k pozemku stavebný
úrad skúma v konaní o vydaní dodatočného povolenia až potom, keď sa preukázal súlad s verejnými
záujmami. Osobitne je upravený postup v prípade, keď nepovolená stavba alebo jej časť je na cudzom
pozemku a vlastník pozemku s jej dodatočným povolením nesúhlasí. Vtedy je stavebný úrad povinný
odkázať vlastníka na súd, lebo neoprávnenú stavbu z hľadiska občianskoprávnych predpisov upravuje §
135c Občianskeho zákonníka. Pokiaľ je stavba postavená na cudzom pozemku a jeho vlastník nevyužije
možnosť obrátiť sa na súd vo veci ochrany svojich vlastníckych práv napriek tomu, že ho stavebný
úrad podľa § 137 stavebného zákona na takýto postup vyzval a súčasne konanie prerušil, stavebný
úrad si v takomto prípade podľa § 137 ods. 3 nemôže urobiť v tejto veci úsudok sám. To znamená,
že stavebný úrad konanie preruší až dovtedy, kým nedôjde k usporiadaniu občianskoprávnych vzťahov
medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku postupom podľa § 135c Občianskeho zákonníka.

16. Odvolací súd preto uzatvára, že za situácie, kedy žaloba žalobcu bola formulovaná „o určenie,
že Dohoda zo dňa 24.07.2000 o spoločnom užívaní RTL /regulátora/ plynu uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným 1/ nie je listinou, ktorá by preukazovala právo žalovaných 1/, 2/ v intenciách ust. § 139
ods. 1 stavebného zákona uskutočniť stavbu na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu“, takáto žaloba
nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení občianskeho práva, a preto je bezzákladná. Riešením
vzniknutej situácie je podanie žaloby na súd podľa § 135c Občianskeho zákonníka, výsledok ktorej bude
podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby. Za daného stavu žalobca
nemal naliehavý právny záujem na požadovanom určení, preto odvolací súd žalobu žalobcu zamietol.
Odvolanie žalovaných 1/, 2/ bolo z uvedených dôvodov opodstatnené.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
tak, že žalobu žalobcu zamietol.

18. O náhrade trov konania na súde prvej inštancie a o náhrade trov odvolacieho konania bolo
rozhodnuté podľa § 255 v spojení s § 396 ods. 2 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/, 2/ priznal nárok
na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

19. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opraveného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).