Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/445/2013 z 17. 10. 2013 Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 17. októbra 2013, sp. zn. 11CoP/445/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1212220467.1 Krajský súd Bratislava | 11CoP/445/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1212220467.1 | 2013-10-17 | Uznesenie Citované ustanovenia: § 219 OSP, § 193 OSP, § 192 ods. 1 OSP, § 192 ods. 2 OSP, § 180 ods. 3 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4dfb7609-3161-4d4e-bd24-3fc82016209d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1212220467.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/445/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212220467
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1212220467.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v opatrovanskej veci K. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. P. XX, B., pozbavenej
spôsobilosti na právne úkony, zastúpenej opatrovníkom pre konanie Mestskou časťou Bratislava-
Ružinov, za účasti - 1/. J.. T. F., Z.. XX.XX.XXXX, B. A. XX, B., zastúpenej advokátkou JUDr. Margitou
Čulenovou, AK Benediktiho 4, Bratislava, 2/ F.. B. L., Z.. XX.XX.XXXX, B. Z. H. XX, B., 3/ Q. M. L. B.,
X. X, B., 4/ Okresnej X. B. D., A. XX, B., 5/ H. I. G., Z.. XX.XX.XXXX, B. I. XX, Bratislava, zastúpenej
advokátom JUDr. Martinom Abrahámom, AK Koceľova 25, Bratislava, ex offo o zmene opatrovníčky, na
odvolanie I. G. proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 49P 172/2012-252 zo dňa 26.04.2013,
jednohlasne (pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením uvoľnil z funkcie opatrovníka K. F. I. G. a uložil I. G.
povinnosť, aby bez meškania odovzdala spravovaný majetok, jeho správu spolu so záverečným účtom
novému opatrovníkovi a povinnosť vrátiť originál Listiny o ustanovení opatrovníka Okresnému súdu
Bratislava II v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd prvého stupňa v rozhodnutí ustanovil K.
F. za nového opatrovníka Q. M. L. Bratislava s tým, že opatrovník je oprávnený a povinný opatrovanca
zastupovať pri všetkých právnych úkonoch, spravovať jeho majetok, s tým, že ak nejde o bežné veci, je
na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu. Opatrovníkovi uložil povinnosť 2x ročne podávať
správy o svojej činnosti a sociálnych pomeroch opatrovanca vždy k 30.06. a k 31.01. príslušného
kalendárneho roka. V rozhodnutí napokon zastavil konanie voči J.. T. F. a voči F.. B. L. a vyslovil, že
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 10 ods.1 Občianskeho zákonníka, § 189a, § 192 ods.1,
§ 193, § 194 ods.3 O.s.p. a tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že osobnú starostlivosť o
opatrovankyňu vykonáva I. G. ( ustanovená za opatrovníčku opatrovankyne rozsudkom
Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17.05.2012, č.k. 28Ps/10/2009-56 ) nadštandardne, pričom sa
zdržuje v byte nesvojprávnej K. F.. Súd prvého stupňa konštatoval, že opatrovníčke bola uložená
povinnosť zastupovať opatrovankyňu pri všetkých právnych úkonoch, opatrovníčka však porušila svoje
povinnosti v súvislosti s vykonaním rekonštrukcie bytu opatrovankyne, ktorej náklady predstavujú
sumu cca X.XXX euro, pričom na toto konanie nežiadala súhlas súdu a o nákladnej rekonštrukcii
neinformovala ani miestny úrad. Mal za to, že ak sa opatrovníčka rozhodla vykonať v byte K. F.
rozsiahle a nadštandardné úpravy, ktorých výška nie je zanedbateľná, bolo jej povinnosťou žiadať súhlas
k takémuto úkonu, a bez súhlasu súdu nebolo v jej kompetencii takúto rozsiahlu rekonštrukciu realizovať
aj napriek tomu, že J.. T. F. ju údajne požiadala o rekonštrukciu a prisľúbila jej zaplatiť finančné náklady
s tým spojené. Investície vo výške X.XXX euro sú rozsiahlymi investíciami, a aj keď do bytu boli



vložené finančné prostriedky opatrovníčky, táto opatrovankyňu svojim spôsobom zadlžila, nakoľko je
nepochybné, že v prípade akejkoľvek zmeny v osobe opatrovníka sa opatrovníčka bude dožadovať
vrátenia vložených investícií. Otázku skúmania nutnosti rekonštrukcie v takom rozsahu v akom bola
vykonaná nepovažoval súd prvého stupňa za relevantnú, keďže uvedené nezmení okolnosť posúdenia
povinnosti opatrovníčky žiadať súd o súhlas s vložením investícií do bytu. Súd prvého stupňa taktiež
konštatoval, že opatrovníčka rovnako bez akýchkoľvek oznámení opatrovankyni zrušila a zriadila nový
účet.

Súd prvého stupňa pri rozhodovaní prihliadal i na skutočnosť porušenia rodinných väzieb medzi matkou
J.. T. F. a jej dcérou K. F. konaním opatrovníčky, ktorá matke opakovane zamedzovala prístup k dcére,
pričom dcéra žila s matkou až do času, kým ju opatrovníčka z bytu nepresťahovala s prísľubom, že ju
nasťahuje do zrekonštruovaného bytu - vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v byte sa však
zdržiava opatrovníčka so svojimi rodinnými príslušníkmi, ktorí jej údajne poskytujú pomoc s opatrovaním
K. F., keď sa ona z bytu vzdiali. Pokiaľ má opatrovníčka výhrady k osobe matky a k opatrovaniu K.
matkou, nemožno akceptovať jej konanie, ktorým zamedzuje kontakt opatrovankyne s jej najbližším
príbuzným s poukazom na to, že matka svojej dcére počas návštev ponúka potraviny po expirácii a
v čase návštev dochádza k neustálym konfliktom a hádkam. O problémoch v komunikácii a nedôvere
medzi matkou opatrovankyne a opatrovníčkou svedčia i opakované trestné oznámenia. Súd prvého
stupňa prihliadol na záujem obnovenia a zachovania rodinných pút garantovaných Ústavou SR a Listinou
ľudských práv a slobôd, i na konanie I. G., ktorá podala návrh na pozbavenie spôsobilosti na právne
úkony J.. T. F. a tento vzala späť po oboznámení sa so závermi znaleckého dokazovania vo veci.

Súd prvého stupňa vo výroku rozhodnutia zastavil konanie voči J.. T. F. a F.. B. L. ( ktorých vstup do
konania v jeho priebehu pripustil ), pričom J.. T. F. netrvala na svojom ustanovení za opatrovníka, a
vzhľadom na vek a jej zdravotné problémy by túto funkciu ani nebola schopná vykonávať. Prihliadajúc
na podané návrhy Okresnej prokuratúry Bratislava II a Mestskej časti Bratislava-Ružinov za opatrovníka
K. F. ustanovil Q. M. L. Bratislava.

O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odvolaná opatrovníčka I. G. namietajúc,
že súd prvého stupňa ignoroval záujmy opatrovanca s poukazom na vylúčenie verejnosti iba na treťom
pojednávaní. V súvislosti s nahrávaním týchto pojednávaní namietala, že nie je zjavné, od akého
právneho predpisu súd odvodil to, že opatrovníčka má povinnosť umožňovať návštevy matky, ktoré sú
pre opatrovanca škodlivé v dôsledku vznikajúcich konfliktov. Ďalej namietla, že súd nepripustil vykonanie
dôkazov, vo svetle ktorých by sa umiestnenie opatrovanca do Q. M. L. Bratislava javilo v rozpore s
jeho potrebami, nakoľko v stredisku nie je zabezpečená nepretržitá všeobecno-lekárska a psychiatrická
starostlivosť a je predpoklad, že mesačné náklady na pobyt opatrovankyne v tomto centre nebudú nižšie
ako 935 euro.

Opatrovankyňa má príjem z invalidného dôchodku cca XXX euro, pričom ani spolu s príjmom z
komerčného nájmu 2-izbového bytu nedosiahne potrebných XXX euro. Výkon rozhodnutia súdu má
podľa opatrovníčky spôsobiť finančné zruinovanie opatrovankyne, ktorej majetok by bol speňažený na
úhradu dlhov voči Q. M. L.. Poukázala na to, že v konaní súd prvého stupňa nevypočul ošetrujúcich
lekárov ohľadom negatívneho vplyvu prítomnosti matky na zdravotný a psychický stav opatrovankyne,
čo predstavuje odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/, c/ a d/ O.s.p.. S ohľadom na
údajné odlúčenie súd vychádzal z mylného predpokladu, že nesvojprávna nemá vlastnú vôľu, pričom
nezáujem opatrovankyne o svoju matku vychádza z predošlého týrania dcéry matkou. Ďalej podotkla,
že súd nezohľadnil súvislosť medzi tvrdením matky opatrovankyne, že opatrovníčka z bytu ukradla
XX.XXX euro v hotovosti a dôkazmi, že byt bol viac ako XX rokov v neobývateľnom stave v súvislosti
s objasnením dôvodu, pre ktorý matka túto sumu nepoužila na odvrátenie zdravotnej hrozby jej dcéry.
Vzhľadom na skutočnosť, že J.. T. F. nie je nesvojprávna, bude schopná niesť aj prípadné trestnoprávne
následky podvodného vylákania prostriedkov od opatrovníčky. Súd prvého stupňa vyvoláva dojem,
že opatrovníčka využíva byt opatrovankyne pre súkromné účely, čo nevyplýva z dokazovania , a ani
z úradných návštev. K obmedzeniu styku opatrovankyne s jej matkou uviedla, že opatrovankyňa je na



rozdiel od názoru súdu schopná prejaviť svoju slobodnú vôľu, postaviť sa a ísť svojej matke otvoriť dvere,
pričom tak nikdy neurobí. Oznámenie opatrovníčky sa týka skutočnosti, že nebude matke opatrovankyne
žiadnym spôsobom nápomocná vlastným konaním pri zabezpečení jej vstupu do bytu opatrovankyne
s poukazom na incident s nahrávaním. Záver súdu o zadlžení opatrovankyne zo strany opatrovníčky
považuje za nepreskúmateľný, nakoľko nie je zjavné, ako to mala urobiť, žiaden dlh opatrovankyne voči
nej nie je, ale pohľadávku eviduje voči matke opatrovankyne.

Nepodanie návrhu na schválenie rekonštrukcie zo strany súdu odôvodnila opatrovníčka tým, že byt bol
v stave ohrozujúcom zdravie jej aj opatrovankyne, tento stav bol primárnym dôvodom, pre ktorý bol
podaný návrh na pozbavenie spôsobilosti opatrovankyne na právne úkony, pričom nutnosť rekonštrukcie
bola známa kolíznemu opatrovníkovi dávno pred jej vykonaním. Opatrovníčka ďalej uviedla, že s
prihliadnutím na dobu nečinnosti súdu vo veci sp.zn. 28Ps 10/2009 nemohla očakávať rozhodnutie súdu
v takom krátkom čase, aby bolo možné zrealizovať rekonštrukciu počas hospitalizácie opatrovankyne,
pričom rozsah prác nebol vopred zjavný.

Opatrovníčka napokon v odvolaní uviedla, že musela odvracať hroziaci útok na práva opatrovankyne
život ohrozujúcim prostredím ako i konaním matky opatrovankyne, ktorá po ustanovení opatrovníčky
opakovane vyberala peniaze patriace jej dcére a umorila vkladnú knižku znejúcu aj na dcérino meno. Má
za to, že obsahom spisu je preukázaná dlhodobá neexistencia citových väzieb medzi opatrovankyňou a
jej matkou s výnimkou väzby na košík potravín, ktorý matka dcére nosí. Okrem toho ani opatrovníčke a
zrejme ani matke opatrovankyne nebol úplne jasný rozdiel medzi funkciou opatrovníka a opatrovateľskou
činnosťou. Záverom opatrovníčka žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na
konanie súdu prvého stupňa, prípadne zmenil tak, že návrh zamietne.

K odvolaniu sa vyjadrila matka opatrovankyne J.. T. F., ktorá k dôvodom nahrávania v byte nesvojprávnej
uviedla, že mala obavy o svoje aj dcérino zdravie a život, pretože jej opatrovníčka pri návštevách
nadávala a vyhrážala sa fyzickým násilím za pomoci svojich rodinných príslušníkov. Po vydaní uznesenia
o zmene opatrovníka mala opatrovníčka na J.. F. hrubo naliehať, aby vzala návrh späť a nútila ju podpísať
už pripravené znenie späťvzatia. Opatrovníčka má podľa matky opatrovankyne v mieste bydliska zlú
povesť, je agresívna a jej syn bol opakovane trestaný za násilnú trestnú činnosť. Opatrovníčka síce
spochybňuje vo svojom odvolaní právo súdu uložiť jej povinnosť strpieť návštevy matky opatrovankyne,
pričom matka opatrovankyne v návrhu na vydanie predbežného opatrenia poukázala na judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá sa opiera o Listinu ľudských práv a slobôd, kde súd sformuloval
povinnosť uloženú štátom Únie, aby vykonávali aktívne kroky proti rozdeleniu rodín, naopak má štát
vytvárať také podmienky, aby boli rodiny spájané a bol umožnený najmä styk rodičov s deťmi, s čím sa
stotožnil aj okresný súd. Pokiaľ ide o financovanie pobytu dcéry v domove sociálnych služieb poukázala
na výsluch F.. L. zo Q. M. L. Bratislava z ktorého vyplynulo, že mesačná cena za pobyt v zariadení
je XXX euro, pričom túto čiastku vie zo svojich príjmov, príjmu K. a nájmu dvoch bytov bez ujmy
zabezpečiť. Stredisko má zabezpečenú 24 hodinovú starostlivosť, pričom opatrovníčka jej takúto službu
nezabezpečila, nemá ani žiadnu kvalifikáciu či prax s psychiatrickým pacientom. Finančná suma XX.XXX
euro z bytu nesvojprávnej bola tvorená výberom z účtu v Č. T..Q.. vo výške XX.XXX euro, ktorý bol
darom od rodiny žijúcej v zahraničí, zvyšok boli úspory z dôchodku nesvojprávnej, na ktorú starostlivosť
sa matka snažila našetriť peniaze.

Matka opatrovankyne ďalej uviedla, že opatrovníčka už v minulosti za údajnú opateru jeden byt od
staršej osoby získala. Podľa judikatúry ustanovený opatrovník zastupuje osobu zbavenú spôsobilosti na
právne úkony pri právnych úkonoch, nestará sa osobne o jej zdravie a denné potreby a ak to situácia
vyžaduje, je povinný opatrovancovi zariadiť odbornú ošetrovateľku, resp. ho umiestniť vo vhodnom
zariadení. Pokiaľ ide o nadávky a krik medzi matkou a dcérou, nie je ničím neobvyklým, že duševne
chorá osoba je niekedy voči blízkym a okoliu agresívna. Nevypočul lekárov považovala za správne,
keďže konanie nebolo o zdravotnom stave jej ani dcéry, ktorý je už preukázaný znaleckými posudkami.
O dcérino zdravie sa vždy úzkostlivo starala, nikdy dcéru nepredávkovala, chodila s ňou pravidelne
na dovolenky, neexistujú dôkazy o bití, dekubitoch, nadrogovaní. O dcéru sa už nevládala starať, na
čo však existuje právna ochrana a splnomocnené inštitúcie - dcéru nebolo treba zbaviť svojprávnosti.
Konštatovala, že protiprávne spolužitie opatrovníčky v byte síce zabezpečilo lepší hygienický štandard,



ale v súčasnosti je nesvojprávna opuchnutá a nepohyblivá, pretože je stále doma. Záverom poukázala na
protináboženské invektívy opatrovníčky voči nej a urážlivé spochybňovanie jej pobytu v koncentračnom
tábore. Napadnuté uznesenie žiadala v celom rozsahu potvrdiť.

K podanému odvolaniu sa vyjadrilo Q. M. L. Bratislava s tým, že je cirkevnou organizáciou-
právnickou osobou, zameranou na poskytovanie sociálnych služieb pre seniorov a zdravotne ťažko
postihnutých občanov bez ohľadu na vierovyznanie. V rámci vysoko kvalifikovaného personálu a
materiálno technického zabezpečenia je pripravené prijať pani K. F. na celodennú 24 hod. starostlivosť
a prítomnosť inej fyzickej osoby nablízku. Stredisko má rezervované miesto pre K. a jej matku, klientom
je zabezpečená komplexná starostlivosť, zariadenie má dohodu s praktickým lekárom/geriatrom ktorý
má ambulanciu pre verejnosť v priestoroch strediska a taktiež má zabezpečené návštevy psychiatra. K
financovaniu pobytu K. F. uviedla, že každý občan posúdený vyšším územným celkom (ďalej len ,,VÚC“)
na stupeň odkázanosti V alebo VI dostane automaticky zo strany VÚC príspevok XXX euro na pobyt v
zariadení a VÚC ešte zariadeniu doplatí XX euro na prevádzku. Cena za klienta v zariadení vychádza
XXXX euro, z toho VÚC priplatí na každého klienta XXX euro, takže cena pre klientov je XXX euro čo
znamená, že pani Tatiana Majerová si dokáže pobyt v zariadení zaplatiť.

J.. T. F. si ich zariadenie vybrala z dôvodu, že v budove evanjelickej nemocnice niekoľko rokov pracovala,
umiestnením matky i dcéry do zariadenia by mohla byť znovu vybudovaná a zachovaná rodinná integrita.
Zástupkyňa strediska ďalej uviedla, že pani G. nepustila pani F. na návštevu dcéry takmer 3 mesiace
(apríl-júl), osoby zo strediska osobne pravidelne doprevádzali pani F. na návštevu jej dcéry a boli sami
svedkami toho, že ju za dcérou nepúšťala. Nakoľko odprevádzali p. F.Ú. na návštevy už od decembra,
niekoľkokrát sa zúčastnili i stretnutia a videli radosť, ktorú K. zo stretnutia prejavila.

Opatrovník pre konanie (Mestská časť Bratislava - Ružinov) k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje
so záverom súdu prvého stupňa, že povinnosťou opatrovníka je pri správe majetku opatrovanca
požiadať súd o schválenie rekonštrukcie bytu, keďže v danom prípade rozsiahla rekonštrukcia nespĺňa
atribúty bežnej veci. Opatrovníčka takýmto súhlasom nedisponovala, porušila svoje povinnosti pri správe
cudzieho majetku a zmena opatrovníka je potrebná. Novo ustanovený opatrovník Q. M. L. Bratislava
je zaregistrované Bratislavským samosprávnym krajom a poskytuje celoročnú sociálnu službu. Novo
ustanovený opatrovník má teda povinnosti nielen ako opatrovník, ale aj ako poskytovateľ sociálnej služby
a dá sa predpokladať, že túto funkciu bude vykonávať riadne v súlade so zákonom. Záverom navrhol
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť.

Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava II sa k odvolaniu vyjadril v tom zmysle, že dôvody podaného
odvolania považuje za účelové a stotožňuje sa s výrokom i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia
súdu. Mal za to, že poukazovanie na perfídne a morbídne praktiky T. F. v odvolaní sú irelevantné,
keďže sa nestala opatrovníčkou K. F. a samotná neschopnosť zabezpečiť vlastnými silami dostatočnú
starostlivosť neznamená, že nemajú byť zachované prirodzené väzby medzi rodinnými príslušníkmi
za predpokladu, že o K. F. bude postarané v súlade s jej potrebami. Ďalej uviedol, že odvolateľka na
jednej strane argumentuje psychickou chorobou opatrovanca, avšak na druhej strane chce prihliadať
na to, keď opatrovanec nadáva matke, čo svedčí o dvojitom metri pri posudzovaní psychického stavu
opatrovanca. Odvolanie sa tiež obšírne venuje rekonštrukcii, pričom niet pochýb o tom, že opatrovníčka
mala povinnosť vyžiadať si súhlas súdu v prípade že nejde o bežnú vec, a to odhliadnuc od toho, či
vznikla zmluva o pôžičke medzi opatrovníčkou a matkou opatrovankyne, alebo nie.

Ani zhodnotenie nehnuteľnosti nie je bežnou vecou, argumentovanie priebehom a dĺžkou konania sp.zn.
28Ps 10/2009 nie je na mieste, nakoľko toto by mohlo byť zámienkou pre akékoľvek porušovanie zákona
zo strany opatrovníčky. Za zjavne účelové možno považovať i tvrdenie o nevedomosti opatrovníčky o
rozdieloch medzi postavením opatrovateľa a opatrovníka, keďže bola súdom o právach a povinnostiach
poučená a zložila sľub.



Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.,
prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne
a sú dané dôvody na zmenu opatrovníka.

Súd prvého stupňa v danej veci vykonal náležité dokazovanie v zmysle § 120 ods. 1, 2 O.s.p., jednotlivé
vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil, svoje rozhodnutie
náležite odôvodnil, pričom s právnym záverom ku ktorému po vykonanom dokazovaní dospel, sa plne
stotožnil aj odvolací súd.

Podľa § 192 ods. 1, 2 O.s.p., súd je povinný postarať sa o to, aby bol ustanovený opatrovník osobám,
ktoré ho podľa zákona musia mať. V uznesení, ktorým súd ustanovuje opatrovníka, uvedie i rozsah
opatrovníckych práv a povinností.

Podľa § 193 O.s.p., ustanovenia § 176 až 180 platia obdobne.

Podľa § 180 ods. 3 O.s.p., súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka, prípadne opatrovníka,
a najmenej dvakrát do roka ho hodnotí v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany detí
a sociálnej kurately.

Podľa § 28 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len ,,O.z.“), ak zákonní
zástupcovia sú povinní aj spravovať majetok tých, ktorých zastupujú, a ak nejde o bežnú vec, je na
nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu.

V danej súvislosti odvolací súd dopĺňa, že osobná starostlivosť o opatrovanca môže ale nemusí tvoriť
zložku výkonu opatrovníctva, opatrovník teda nemá vo vzťahu k opatrovancovi aj povinnosť osobnej
starostlivosti. Takáto starostlivosť je najčastejšie prítomná za predpokladu príbuzenského vzťahu medzi
opatrovancom a opatrovníkom. U cudzej fyzickej osoby nepatriacej do príbuzenskej línie opatrovanca
a tiež bez akéhokoľvek predchádzajúceho vzťahu k opatrovancovi však nie je možné ignorovať
pohnútky, na základe ktorých sa fakticky bezplatne (za príspevok XX,XX euro mesačne) podujme na
výkon celodennej osobnej starostlivosti o opatrovanca, ktorý sa navyše nekontrolovateľne pomočuje a
vyprázdňuje.

Kým teda osobná starostlivosť o opatrovanca je v rámci zložiek výkonu opatrovníctva fakultatívnou, tak
najpodstatnejšími (a to obligatórnymi) zložkami výkonu tejto funkcie je predovšetkým zastupovanie ako
i riadna správa majetku opatrovanca, pri ktorých je opatrovník nezastupiteľný a ktoré má vykonávať
osobne.

Z uvedeného vyplýva, že pri posudzovaní otázky, či opatrovníctvo plní svoj účel a je na prospech
opatrovancovi, nemožno vychádzať iba z faktoru doloženej bezchybnej osobnej starostlivosti, ale je
potrebné posudzovať výkon celého komplexu zložiek opatrovníctva, najmä tých podstatných.

Vykonaným dokazovaním súdu prvého stupňa bolo bez akejkoľvek pochybnosti preukázané, že
opatrovníčka nespravovala majetok opatrovankyne s tzv. starostlivosťou riadneho hospodára. Je
nepochybné, že opatrovníčka nakladala s majetkom opatrovankyne svojvoľne, keď bez potrebného
súhlasu súdu, ktorý bola povinná si vyžiadať, vykonala kompletnú rekonštrukciu bytu opatrovankyne
a rovnako i vtedy, keď bez súhlasu súdu zrušila jej účet a založila opatrovankyni iný. Odôvodnenie
opatrovníčky o zdĺhavosti prípadného súdneho konania o súhlase, s odvolaním sa na dĺžku konania
sp.zn. 28Ps 10/2009, je i podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bez akéhokoľvek právneho
významu. Neobstojí ani odvolací argument opatrovníčky, že rekonštrukciu vykonala na základe ústnej
zmluvy o pôžičke s matkou opatrovankyne J.. T. F..



Hoci opatrovníčka mala za účelom rozsiahlej rekonštrukcie vynaložiť vlastné prostriedky ( čo aj s
tvrdeným prísľubom ich náhrady zo strany matky opatrovankyne ), je v prípade matky opatrovankyne z
výsledkov doterajšieho dokazovania zrejmé, že ide o osobu bez právneho vzťahu k zrekonštruovanému
bytu (keďže výlučnou vlastníčkou je nesvojprávna K. F.), a preto sa úspech prípadnej snahy vymôcť
náhradu vynaložených prostriedkov od matky opatrovankyne javí nanajvýš pochybným. Opatrovníčke
by za tejto situácie zrejme neostalo iné, než požadovať náhradu od osoby, ktorá sa na jej úkor takto
bezdôvodne obohatila, teda od samotnej opatrovankyne. Ak potom opatrovankyňa poberá iba dôchodok,
ktorý každomesačne pohltia réžie za bývanie a základné potreby, opatrovníčka by ňou vynaložené sumy
zrejme mohla vymôcť len za cenu speňaženia bytu, o ktorý tu podľa názoru odvolacieho súdu ide v
prvom rade, čím by bola opatrovankyňa pripravená o jediný nehnuteľný majetok v jej vlastníctve.

Údajnú nevedomosť opatrovníčky o obsahu inštitútu opatrovníctva možno celkom vylúčiť faktom, že
bola súdom o právach, povinnostiach a význame opatrovníctva riadne poučená (č.l. 60 spisu 28Ps
28/2009), zložila sľub opatrovníka, a bola jej vydaná Listina o ustanovení za opatrovníka (čl. 59 spisu
28Ps 28/2009) obsahujúca jasný obsah výkonu opatrovníctva .

Je treba uviesť, že činnosť opatrovníkov osôb pozbavených spôsobilosti na právne úkony je a má byť
kontrolovaná súdom aj prostredníctvom nutnosti vopred daného súhlasu súdu, pokiaľ ide o nakladanie
s majetkom opatrovanca v iných než bežných veciach, ktorým sa má zabrániť práve svojvôli opatrovníka
smerujúcej priamo či nepriamo k pozbaveniu majetku opatrovanca. Nie je preto prípustné ( tak ako
práve v prejednávanom prípade ) , aby dochádzalo k situáciám, kedy opatrovník koná o dôležitých
veciach opatrovanca bez súhlasu súdu, ktorý sa tým dostáva do postavenia neinformovaného subjektu
bez možnosti zasiahnuť.

Podľa článku 19 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava SR, každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa článku 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uvedenej ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.,
rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená.

Z citovaných článkov Ústavy a Listiny je potrebné vyvodiť, že ustanovený opatrovník rovnako nie je
oprávnený podmieňovať právo styku opatrovankyne s matkou svojim subjektívnym dojmom či názorom
o nevhodnom vplyve matky na opatrovankyňu. Oprávnenie na zásah do súkromného a rodinného života
osoby nemá byť produktom úvahy zasahovateľa, a neprislúcha ustanovenému opatrovníkovi o prerušení
rodinných väzieb rozhodovať, dokonca s tvrdením, že ak by chcela nesvojprávna matku vidieť, môže
prísť otvoriť dvere sama.

Keďže doterajší výkon opatrovníctva so zreteľom k už uvedenému nemožno považovať za riadny,
je i podľa názoru odvolacieho súdu vhodnou alternatívou ustanovenie Q. M. L.Z. Bratislava, ktoré
má v zmysle vyjadrenia k odvolaniu vytvorené všetky podmienky tak pre celodennú starostlivosť o
opatrovankyňu, ako i o jej matku, a ako právnická osoba môže opatrovankyňu aj zastupovať pri právnych
úkonoch a spravovať jej majetok, pričom v zmysle vyjadrenia strediska budú činiť mesačné finančné
náklady opatrovankyne na pobyt v zariadení XXX euro, nakoľko zvyšok je financovaný z príspevkov
VÚC.

Pokiaľ odvolaná opatrovníčka v odvolaní namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci a to, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností ( výsluch ošetrujúcich lekárov ohľadom negatívneho
vplyvu prítomnosti matky na zdravotný stav opatrovankyne ) je treba uviesť, že odvolací súd v
tomto smere nezistil žiadne pochybenia. Vykonanie tohto dôkazu ani odvolací súd nepovažoval za
dôkaz smerujúci k objasneniu skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o zmene opatrovníka
ustanoveného opatrovankyni rozhodnutím súdu pre riadne neplnenie si povinností z jeho strany.



Odvolací súd z uvedených dôvodov uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.