Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 11CoE/97/2017 z 25. 7. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 25. júla 2017, sp. zn. 11CoE/97/2017, ECLI:SK:KSNR:2017:4116231721.1 Krajský súd Nitra | 11CoE/97/2017 | ECLI:SK:KSNR:2017:4116231721.1 | 2017-07-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: EP, zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, predpis č. 71/1986 Zb., OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8d7baae9-d114-4d86-9aa1-1c8339e20528 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2017:4116231721.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/97/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116231721
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4116231721.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Dany Kálnayovej a JUDr. Evy Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o.,
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária
JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., Martinčekova 13, Bratislava, korešpondenčná adresa: Vajnorská
100/A, Bratislava, proti povinnému: S. N., nar. XX. XX. XXXX, P. XXX, pre vymoženie sumy 1.462,50 eur
s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 25Er/1281/2016 a u súdneho exekútora
JUDr. Erika Tótha, Piaristická 2, Nitra pod sp. zn. Ex 2508/2015, o odvolaní oprávneného zo dňa 15. 02.
2017 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 9. januára 2017 č. k. 25Er/1281/2016-24, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou ustanovení § 41 ods. 2 písm. d/ a 44 ods. 2
zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovení § 1 ods. 1, § 2 písm. a/, b/ a § 3 ods. 1, 2
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a ustanovení § 52
ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 5, 4 písm. r) a § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 10. 01. 2013
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. so sídlom v
Bratislave pod sp. zn. IA-C/0712/0167.

4. Súd prvej inštancie skúmal, či žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titulu sú v súlade so zákonom a zistil, že uvedené podania nie sú v súlade
so zákonom, pretože vychádzajú z exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku, ktorý zaväzuje
povinného na plnenie, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, teda na plnenia právom
nedovolené, čo znamená, že exekučný titul má vady z materiálnej stránky. V prípade zistenia nedostatku
materiálnej vykonateľnosti je povinný exekúciu aj bez návrhu zastaviť. Uvedené oprávnenie a zároveň aj
povinnosť exekučného súdu potvrdil Najvyšší súd SR aj vo svojich rozhodnutiach, napr. 3 Cdo 146/2011
a 6 Cdo 143/2011. Exekučný súd má skúmať rozhodcovskú doložku/zmluvu a rozsudok rozhodcovského
súdu tak nevytvára prekážku rozhodnutej veci. Uvedené opätovne konštatoval aj Najvyšší súd SR
v uznesení sp. zn. 6Cdo 135/2012: „Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné
uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy



alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie platnej
rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem
iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t. j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na
jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská
zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon
nebol nikdy uzavretý. Prekážku rozsúdenej veci pre exekučné konanie netvorí právoplatný rozhodcovský
rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, a to ani vtedy, ak exekučný súd skúma, či exekučný titul
vydaný vo forme rozhodcovského rozsudku, je materiálne vykonateľný."

5. Súd prvej inštancie z predloženého rozhodcovského rozsudku a zmluvy o úvere zistil, že právny
predchodca oprávneného - Poštová banka, a.s. a povinný uzavreli dňa 15. 10. 2009 zmluvu o úvere č.
660811709, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1.500,- eur. Na základe výzvy
boli súdu predložené všeobecné obchodné podmienky poskytnutia úveru, ktoré obsahujú rozhodcovskú
doložku. Pri preskúmaní exekučného titulu zohráva dôležitú úlohu zistenie súdu, či sa exekučný titul z
nižšie špecifikovaných dôvodov vzťahuje na spotrebiteľský právny vzťah a jeho účastníci uvedení aj v
exekučnom titule sú tzv. veriteľ - oprávnený a spotrebiteľ - dlžník - povinný, a preto sa používajú právne
normy spotrebiteľského práva. Len pri spotrebiteľských vzťahoch totiž mohol a môže exekučný súd takto
postupovať a rozhodnúť, pretože ak by napríklad uvedený rozhodcovský rozsudok riešil podnikateľské
vzťahy, exekučný súd by takto postupovať a rozhodnúť nemohol. Uvedené niekoľkokrát konštatoval aj
Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti, napr. v uznesení sp. zn. 6 Cdo 7/2013 zo dňa 22.
01. 2014.

6. Súd prvej inštancie mal za to, že právomoc rozhodcovského súdu je založená rozhodcovskou
doložkou, ktorá je obsiahnutá v článku 10.2 OP " Riešenie sporov ". V zmysle č. l. 10.2.2 OP: " Banka
a klient sa dohodli sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré
medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/
alebo vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy a)
Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v
čase začatia rozhodcovského konania. b) Pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený
predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho štatútu a
rokovacieho poriadku, ktoré súd platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania. Ak klient,
najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí banke písomné oznámenie, že
s rozhodcovskou doložkou nesúhlasí má sa za to, že ju prijal. V zmysle č. l. 2: Definícia pojmov
rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd zriadená pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŹNA a
MEDIAĆNÁ, a. s., IČO: 35 862 882, zapísané v OR SR OS Bratislava I., odd. Sa, vl. 3157/B. Exekučný
súd posúdil uvedenú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienkou v zmysle ustanovenia
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie zistil, že sa v tomto prípade jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa preto
musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský úver (zmluva o
spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU), lebo veriteľ - oprávnený
je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra), a považuje sa teda za
dodávateľa a dlžník - povinný je jednoznačne spotrebiteľom a to v súlade s § 52, odsek 3, 4 Občianskeho
zákonníka a § 3, odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo
forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a ZSU). Ochrana,
ktorú poskytuje Občiansky zákonník ako aj Exekučný poriadok spotrebiteľom, umožňuje exekučnému
súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu z hľadiska existencie neprijateľnej podmienky v neprospech
spotrebiteľa, ktorá v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka znamená absolútnu neplatnosť tejto
zmluvnej podmienky a na ktorú súd prihliada i bez návrhu. Pokiaľ by teda právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, rozhodcovský rozsudok ako celok by
bol vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom.

8. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú doložku uvedenú v podmienkach pre úver, ktoré tvoria
súčasť zmluvy za neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka. Táto
doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech



spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva
ho na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal. Doložka bola v
obchodných podmienkach formulovaná tak, že splynula s ostatnými štandardnými podmienkami. Podľa
názoru súdu, už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti
rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi
dodávateľom a spotrebiteľom. Podľa názoru súdu prvej inštancie takto formulovaná doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná. Podpis na zmluve, podľa súdu nie je možné považovať zároveň aj za
prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a
individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto prípade nebol dodržaný.
Zo zmluvnej podmienky sa nestáva individuálne dohodnutá podmienka len tým, že od nej spotrebiteľ
neodstúpil. Rozhodcovská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa
záujem na ochrane spotrebiteľa. Ak rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná,
ale vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia
strana si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže
náležité naplánovať, sú plne namieste. Ochrana, ktorú poskytuje Občiansky zákonník spotrebiteľom
umožňuje exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy,
ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je
odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo.

9. Skutočnosti uvedené v napadnutom uznesení bránia tomu, aby rozhodcovský rozsudok vydaný za
uvedených okolností mohol byť relevantným exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora.
Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej
zmluvy/doložky má v spore vyplývajúcom z práv spotrebiteľa za následok materiálnu nevykonateľnosť
rozhodcovského rozsudku.

10. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

11. Proti tomuto uzneseniu sa oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom
stanovenej lehote odvolal.

12. Namietal, že prekročením zákonných limitov pre skúmanie žiadostí o vydanie poverenia, a to
skúmaním iných listín ako pripúšťa výslovné znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd prvej
inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci samej a účastník ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvej
inštancie. Tvrdil, že mu súd prvej inštancie ako účastníkovi konania - oprávnenému odňal možnosť
konať pred súdom, nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu, pričom nedostatočne zistil skutkový stav. S poukazom na znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku uviedol, že exekučný súd nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť iné listiny, napr. zmluvu
o úvere, ktorá obsahuje rozhodcovskú doložku. Inak povedané, ak je exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať
či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo ako súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve
len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nie je možné priznať exekučnému súdu väčší rozsah
vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia len jazykové,
logické a systematické dôvody, ale aj premenné historického výkladu. V tomto smere poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. 06. 2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009 a nález Ústavného súdu
pod sp. zn. II. ÚS 499/2012. Poukázal tiež na prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného
titulu a prekážky rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky súdom prvého stupňa. Mal za
to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom
určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka
rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. Teda je tu prekážka "res iudicata" a uvedeným
konaním dochádza k porušeniu článku 2 ods. 2 Ústavy SR, nakoľko súd svojím konaním išiel nad
rámec zákona. Nie je možné, aby súdy ignorovali vôľu zákonodarcu, ktorú jasne vyjadril pri konštruovaní
vzťahu medzi súdnym a rozhodcovským konaním. Uviedol, že vylúčením možnosti riešiť spory podľa
zákona o rozhodcovskom konaní, a to nesprávnou aplikáciou právnych predpisov, súd prvej inštancie



dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, rozhodoval v tej istej veci, v ktorej sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, odňal účastníkovi konania -
oprávnenému konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zdôraznil, že oprávnený ako právny nástupca
Poštovej banky, a.s. postupoval v súlade s ust. § 93 b/ zákona o bankách a dal možnosť klientovi
návrh rozhodcovskej doložky odmietnuť. Poukázal i na nesprávne aplikovanie ustanovení Občianskeho
zákonníka, konkrétne ust. § 53 ods. 4, porušenie § 215 CSP, absenciu akýchkoľvek dôkazov pre právne
závery v rozhodnutí uvedených a pre rozhodnutie vo veci a tiež na odlišný postup iných súdov v tento
oblasti. Konštruovaním nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňatím možnosti vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu, súd prvého stupňa zistil skutkový stav, ktorý neobstojí,
odňal oprávnenému ako účastníkovi konania možnosť konať pred súdom a vec nesprávne právne
posúdil. Uviedol tiež, že aplikáciou sekundárneho práva Európskej únie v horizontálnych vzťahoch a
judikatúry Európskeho súdneho dvora, súd prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho
právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, odňal účastníkovi konania - oprávnenému
konať pred súdom a nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Zároveň poukázal na to, že súd prvého stupňa neprimerane
zvýhodnil povinného pred exekučným súdom na základe jeho postavenia Uviedol, že exekučný súd
svojim postupom znemožnil uplatniť svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade
zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku. Všetko uvedené oprávnený konštatoval s poukazom na
rozsiahlu judikatúru súdov a Ústavného súdu SR v tejto oblasti.

13. Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že súd žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd
napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojedávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie zo dňa 09. 01. 2017 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom
sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31.
03. 2015, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15. 03. 2015 na
vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 10.
01. 2013 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. so
sídlom v Bratislave pod sp. zn. IA-C/0712/0167, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02. 2013 a
vykonateľnosť dňa 26. 02. 2013. Následne súdny exekútor JUDr. Erik Tóth podaním zo dňa 31. 03.
2015 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 28. 11. 2016) požiadal príslušný súd o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie následne
výzvou zo dňa 29. 11. 2016 žiadal právneho zástupcu oprávneného, aby mu v určenej lehote predložil
Všeobecné obchodné podmienky k zmluve č. 6600811709. Na uvedenú výzvu reagoval právny zástupca
oprávneného podaním zo dňa 12. 12. 2016 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 23. 12. 2016) a predložil
požadovaný dokument. Dňa 09. 01. 2017 sudca súdu prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie, ktorým
zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z
dôvodov uvedených v odôvodnení predmetného uznesenia.

16. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva
právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie



poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,
rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od
1. januára 2015) v znení účinnom od 01. 01. 2015, exekučné konanie na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti
tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť
poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského
konania zaväzovať.
Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31.
decembra 2014.

Podľa § 243h ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom v čase rozhodovania odvolacieho súdu,
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa
§ 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

Podľa § 9a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci
nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku.

17. Podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,
či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný
exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. V predmetnej veci je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 10. 01. 2013 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným
pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a. s. so sídlom v Bratislave pod sp. zn. IA-C/0712/0167,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02. 2013 a vykonateľnosť dňa 26. 02. 2013, o vydanie ktorého
požiadal právny predchodca oprávneného na základe zmluvy o úvere dostupnápôžička zo dňa 15. 10.
2009. V bode 7 zmluvy o úvere dostupnápôžička zo dňa 15. 10. 2009 sa uvádza: „Zmluvné strany
sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach.“ V bode 10.2.2. Všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská
doložka v znení: „Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých



sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní Služieb, Bankových
produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik príslušnej
Zmluvy, a to v nasledovnom znení:
a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku ktoré sú platné a účinné v čase
začatia rozhodcovského konania;
b) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie
a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku ktoré sú platné
a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu.“

19. V súvislosti s rozhodcovskou doložkou a na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia
odvolací súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV.
ÚS 55/2011-19, že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v
predmetnej veci spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo Všeobecných obchodných podmienok
štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere dostupnápôžička zo dňa 15. 10. 2009 a
tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v predmetnej veci
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred
spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. S poukazom na uvedené potom treba považovať
rozhodcovskú doložku uvedenú Všeobecných obchodných podmienkach štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy o úvere dostupnápôžička zo dňa 15. 10. 2009 bez ohľadu na jej formu a znenie za
neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti ho v určitých
prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky
potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a
štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

20. V predmetnej veci odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nie každá zmluvná podmienka
vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa a je neprijateľná. Pokiaľ je však
zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa, nemali by byť pochybnosti o tom, že
takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, v takom prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi.
Takýto výkon práv podľa predmetnej rozhodcovskej doložky je v rozpore s právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa a nemôže požívať súdnu ochranu.

21. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená vo Všeobecných obchodných
podmienkach štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy o úvere dostupnápôžička zo dňa 15.
10. 2009 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej
veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej
rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej doložky
si plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno
v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a
žiadosť súdneho exekútora zamietol. Týmto postupom exekučný súd správne a v súlade so zákonom
odmietol poskytnúť exekučnú právnu ochranu nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, nakoľko
boli splnené podmienky na zamietnutie návrhu, ktorým súdny exekútor žiadal o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

23. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo
v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ
domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí,
ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak
je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa
druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o
ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.