Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 11S/190/2016 z 4. 9. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 4. septembra 2017, sp. zn. 11S/190/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3016200706.2 Krajský súd Trenčín | 11S/190/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3016200706.2 | 2017-09-04 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e2901606-17bf-4178-a48d-ef645e9dc82e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3016200706.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/190/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3016200706
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3016200706.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a sudcov
JUDr. Eleny Zaťkovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: O. W. s miestom
podnikania Dolné Vestenice, Záhumenská 145/56, IČO: 33 785 422, právne zastúpený advokátom JUDr.
Jozefom Námešným so sídlom Prievidza, Nábrežie sv. Cyrila 47 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 103667304/2016 zo dňa 5. augusta 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáha zrušenia v záhlaví označeného rozhodnutia
žalovaného, ktorým podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2004 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trenčín
č. 102929760/2016 zo dňa 12.04.2016. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa §
68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrúbil žalobcovi rozdiel dane v sume 40.700,- eur na dani z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2014.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného a správcu dane z dôvodu,
že prvostupňové rozhodnutie vydal orgán vecne nepríslušný pre nedostatok jeho právnej subjektivity,
že ide o nulitné rozhodnutie, žalovaný sa nevyporiadal s námietkami v odvolaní proti prvostupňovému
rozhodnutiu, správne orgány nerealizovali súčinnosť so žalobcom v daňovom konaní, nesprávne
vyhodnotili dôkazy vykonané v daňovom konaní a žalobcu zaťažili neprimerane dôkazným bremenom.
Žalobca poukázal na to, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že rozhodnutie
vydal Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza. Pobočka daňového úradu je organizačnou zložkou
daňového úradu a preto vecne príslušným orgánom bol Daňový úrad Trenčín a nie je jeho organizačná
zložka - pobočka Prievidza. Rozhodnutie podpísala Ing. SR. vedúca oddelenia daňovej kontroly 7 a
žalobca má pochybnosti, či rozhodnutie podpísala oprávnená osoba. Uvedené skutočnosti žalobca
namietal už v odvolaní, avšak žalovaný sa s jeho námietkou nevyporiadal. Ďalej žalobca poukázal
na ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku a skutočnosť, že nebol správcom dane oboznámený s jeho
pochybnosťami. Žalovaný svojim rozhodnutím potvrdil nezákonné rozhodnutie prvostupňového orgánu
v rozpore s § 3 ods. 3 a § 24 ods. 3 daňového poriadku. Žalobca vyslovil názor, že daňové orgány
hodnotili dôkazy podľa ľubovôle, nevyhodnotili dôkazy predložené žalobcom a písomné svedecké
výpovede nevzali do úvahy. Žalobca predložil doklady preukazujúce zdaniteľné plnenie a to nielen
faktúry, pokladničné bloky, výpisy z účtov a písomné svedecké výpovede, ale tiež i faktúry od dodávateľa
z Nemecka pre jeho dodávateľa HONORUS s.r.o., preukazujúce, že jeho dodávateľ predmety získal do



vlastníctva a mal právo s nimi nakladať. Daňové orgány prekročili svoje zákonné práva, keď žalobcu
zaťažili neprimerane dôkazným bremenom. Uvedenými rozhodnutiami bol žalobca preukázateľne
ukrátený na svojich právach a preto žiadal rozhodnutie žalovaného a Daňového úradu Trenčín, pobočka
Prievidza zrušiť a žalovaného zaviazať k zaplateniu trov konania žalobcovi. Zároveň žiadal, aby správny
súd priznal žalobe odkladný účinok.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Ku námietke
nulite rozhodnutia prvostupňového daňového orgánu uviedol, že v rámci odvolacieho konania žalovaný
nedisponoval informáciou o podaní podnetu, či o vydanie rozhodnutia o nulite. Predmetom odvolania
bolo rozhodnutie o vyrúbení rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty zdaňovacie obdobie apríl 2014.
Námietky žalobcu v odvolaní žalovaný preveril a zistil, že sú neopodstatnené. Správca dane, ktorý
rozhodnutie vydáva, v rozhodnutí uvedie náležitosť: označenie orgánu, buď daňový úrad samostatne
alebo daňový úrad aj s pobočkou, prípadne kontaktným miestom. V posudzovanom prípade správca
dane len v hlavičke rozhodnutia uviedol označenie Daňový úrad Trenčín, pobočka Prievidza, čo nemá
vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia. Vo výroku, v odôvodnení aj v poučení rozhodnutia je
označený orgán štátnej správy: Daňový úrad Trenčín, ktorý rozhodnutie zákonným spôsobom vydal.
Rozhodnutie je podpísané oprávnenou osobou Ing. Silviou Kušnírovou, vymenovanou do funkcie
vedúceho štátneho zamestnanca - oddelenie daňovej kontroly 7. Riaditeľ daňového úradu je oprávnený
previezť svojej podpisové oprávnenia aj na vedúceho oddelenia daňového úradu. Pokiaľ sa týka
pochybností správcu dane, ktoré podľa názoru žalobcu nevyplývajú zo zápisnice z ústneho pojednávania
č. 93130/5/545014/Bla z 18.12.2014, žalovaný uviedol, že predmetné číslo zápisnice v priebehu daňovej
kontroly nebolo vydané. Zo dňa 18.12.2014 sa v spise nachádza zápisnica č. 9313401/5/5456409,
v ktorej hlavným predmetom bolo oboznámenie daňového subjektu so zisteniami správcu dane a v
závere správca dane vyzval žalobcu v lehote do 5.1.2015 predložiť dôkazy na preukázanie zdaniteľných
obchodov. Žalovaný k neuznaniu písomných svedeckých výpovedí poukázal na svojej stanovisko v
rozhodnutí o odvolaní, na ktorom zotrváva. Žalovaný trvá na svojom právnom názore a pridržiava sa
zistených skutočností rozhodujúcich pre vydanie napadnutého rozhodnutia.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na dôvodoch podanej žaloby, pričom
uviedol, že pri čísle zápisnice z ústneho pojednávania došlo k zrejmej chybe v písaní. Zároveň uviedol,
že administratívny spis predložený žalovaným je nekompletný, pretože neobsahuje napr.: úradný
záznam z 19.8.2014, výzva na predloženie dokladov z 19.8.2014, odpovede na výzvy, medzinárodnú
žiadosť o výmenu informáciu zo 14.7.2015. Nekompletnosť administratívneho spisu zakladá dôvod na
zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 8Sžf/41/2011.

5. Žalovaný na vyjadrenie žalobcu zaslal súdu stanovisko, v ktorom uviedol, že administratívny spis
predložený súdu je kompletný, nachádzajú sa v ňom i písomnosti označené žalobcom.

6. Tunajší súd uznesením zo dňa 1.12.2016, č.k. 11S/190/2016-52 zamietol návrh žalobcu na priznanie
odkladného účinku žalobe.

7. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj „správny súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych
orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 SSP), ktorými
je súd v prejednávanej veci viazaný (§ 134 ods. 1,2 SSP) a po oboznámení sa s vyjadreniami účastníkov
konania a pripojeným administratívnym spisom dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať
úspech, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol z týchto dôvodov:

8. Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 103667304/2016 zo
dňa 5.8.2016, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 102929760/2016 zo dňa
12.4.2016 podľa § 74 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok). Potvrdeným
rozhodnutím bol žalobcovi ako daňovému subjektu podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. vyrúbený
rozdiel dane v sume 40.700 eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2014, keď žalobcovi nebolo
priznané právo na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených od dodávateľskej spoločnosti
HONORUS s.r.o. za predaj áut - LAND ROVER SPORT SDVG a MERCEDES S 500 LANG 4.MATIC
(faktúra č. 20140029 zo dňa 3.4.2014 a faktúra č. 20140049 zo dňa 28.4.2014).



9. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil, že správca dane (Daňový úrad
Trenčín, pobočka Prievidza) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu danej z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie apríl 2014. Na základe zistení daňovej kontroly vypracoval Protokol č. 20162153/2015 dňa
30.4.2015, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam daňovej kontroly bol doručený žalobcovi
dňa 5.5.2015. Žalobca sa písomne k protokolu vyjadril a správca dane protokol a výsledky daňovej
kontroly spolu so zisteniami vo vyrubovacom konaní prerokoval s daňovým subjektom dňa 30.3.2016.

10. Správca dane nepriznal žalobcovi za zdaňovacie obdobie apríl 2014 uplatnené odpočítanie DPH v
celkovej sume 40.700 eur a to od dodávateľa HONORUS s.r.o. z faktúr uvedených v bode 7 z dôvodu,
že žalobca porušil ust. § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH s tým, že daň odpočítal v rozpore s
týmto ustanovením. Žalobcovi ako daňovému subjektu nevzniklo právo odpočítať daň z tovaru, keďže pri
tomto tovare nevznikla daňová povinnosť na strane dodávateľa (HONORUS s.r.o.) z titulu uskutočnenia
dodávky tovaru podľa § 19 ods. 1 zák. o DPH.

11. Správca dane z Odpovede na dožiadanie od Daňového úradu Nitra (správca dane spoločnosti
HONORUS s.r.o.) zistil, že spoločnosť HONORUS s.r.o. na adrese sídla sa nenachádza, nemá tam ani
poštovú schránku, je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje, za zdaňovacie obdobie apríl
2004 spoločnosť nepodala daňové priznanie DPH, konateľom spoločnosti je v súčasnosti rumunský
občan.

12. Z údajov poskytnutých okresným dopravným inšpektorátom OR PZ Prievidza a z podkladov
daňového úradu správca dane zistil, že vozidlo zn. MERCEDES BENZ bolo prvýkrát zaevidované dňa
3.6.2014, pričom bolo dovezené z iného členského štátu - Nemecko, vlastníkom je spoločnosť MAKS-D
s.r.o., na základe faktúry od žalobcu pre túto spoločnosť. Vozidlo LAND ROVER SPORT SD s VIN číslom
uvedeným na dodávateľskej a odberateľskej faktúre nebolo nájdené v evidencii. V evidencii bolo nájdené
vozidlo LAND ROVER s VIN: SALWA2KF6EA340185 (nie vozidlo s VIN: SALWA2KFGEA340185) s
dátumom prvej evidencie 17.6.2014. Uvedené vozidlo ma nadobudnúť žalobca v tuzemsku dňa 3.4.2014
z iného členského štátu - Nemecko, od BETA LEASING + VERMIETUNG. Vlastníkom vozidla je od
17.6.2014 spoločnosť MAKS-D s.r.o.

13. Ani jeden z konateľov spoločnosti HONORUS s.r.o. (V. V. konateľ od 1.2.2014 do 17.3.2014, Y. M.
konateľ od 17.3.2014 do 9.7.2014 a X.-Y. F. konateľ od 9.7.2014) sa na predvolanie správcu nedostavili,
nepodali svedeckú výpoveď, ani nepredložili žiadne listinné dôkazy preukazujúce zdaniteľné plnenie.
Písomné vyjadrenia konateľov správca dane nepovažoval za dôkaz v daňovom konaní.

14. Z MVI (medzinárodná výmena informácií) správca dane zistil, že motorové vozidlo MERCEDES
BENZ na základe zmluvy medzi dodávateľom PEGASUS EXCLUSIVE CARS GmbH Nemecko a
spoločnosť HONORUS s.r.o. zo dňa 16.4.2014, bolo prevzaté dňa 17.5.2014 splnomocnencom B.
O.. Vozidlo LAND ROVER dodávateľ BETA LEASING + VERMIETUNG GmbH predal spoločnosti
HONORUS s.r.o., vozidlo bolo prevzaté Patrikom O. a prepravené na Slovensko.

15. Správca dane za prítomnosti daňového subjektu vypočul svedka Patrika Šlabiara na ústnom
pojednávaní a svedok uviedol, že s Václavom Makyšom (daňovým subjektom) je kamarát,
splnomocnenie dostal od neho, vozidlá prevzal spolu s daňovým subjektom v Nemecku, priviezli ich
do Banskej Bystrice na parkovisko, kde p. Makyšovi odovzdal kľúče. Daňový subjekt HONORUS s.r.o.
nepozná, ani konateľa p. V.. Ohľadom dovozu vozidiel komunikoval len s p. Makyšom, ktorý robil plnú
moc. Daňový subjekt nevyužil možnosť klásť svedkovi otázky, napriek rozporu svedeckej výpovede s
jeho výpoveďou, zistené skutočnosti nenamietal.

16. Správca dane nemohol preveriť zdaniteľné obchody deklarované na faktúrach od spoločnosti
HONORUS s.r.o. v účtovníctve tejto spoločnosti z dôvodu, že nie je možné sa dostať k jej účtovným
dokladom za rok 2014.

17. Dňa 12.4.2016 Daňový úrad Trenčín vydal rozhodnutie č. 102929760/2016 o vyrúbení rozdielu dane
v sume 40.700,- eur platiteľovi dane z pridanej hodnoty - žalobcovi podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009
Z.z., proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým
rozhodnutím tak, že podľa § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. rozhodnutie prvostupňového orgánu potvrdil.



18. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutkový stav zistený správcom dane, priebeh
daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, vyporiadal sa s námietkami žalobcu v odvolaní a dospel k
záveru, že námietky sú neopodstatnené, správca dane postupoval zákonným spôsobom, rozhodnutie
vydal vecne príslušný daňový úrad a je podpísané oprávnenou osobou. Správca dane zisťoval a
preveroval skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým
subjektom, vyhodnotil predložené a získané dôkazy a žalovaný dospel k záveru, že pochybnosti správcu
dane o reálnosti deklarovaného plnenia od spoločnosti HONORUS s.r.o. boli dôvodné, predložené
faktúry nepostačovali bez pochýb na preukázanie dodávok tovaru a tvrdenia daňového subjektu boli
spochybnené viacerými skutočnosťami. Správca dane nezaťažoval daňový subjekt neprimerane a
neprenášal na neho dôkazné bremeno, ale sám vykonával rozsiahle dokazovanie. Žalovaný dospel k
zhodnému záveru so správcom dane, že daň uvedená na faktúrach od spoločnosti HONORUS s.r.o. sa
stala splatnou iba z titulu jej uvedenia na faktúre (§ 69 ods. 5 zák. o DPH), nie však z titulu uskutočnenia
dodávky tovaru podľa § 19 ods. 1 zák. o DPH. Žalobca nepreukázal oprávnenosť odpočítania dane za
zdaňovacie obdobie apríl 2014 a preto rozhodnutie prvostupňového orgánu žalovaný potvrdil.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa
postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

19.1. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

19.2. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú
vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť,
správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
19.3. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.
19.4. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch
vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné
dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
19.5. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
19.6. Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola, má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže
predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,
f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.
19.7. Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k
zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním
určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný
predpis,2) a iné doklady, ktoré
preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom dane, ak ich v
tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane
uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly
dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia.
20. Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zák. č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
20.1. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.



20.2. Podľa § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný
platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a
služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 , a
9 až 12 , c) ním uplatnená pri
nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a , d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v
tuzemsku pri dovoze tovaru.
20.3. Podľa § 51 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49
 môže platiteľ uplatniť, ak a)
pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 , b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70
, c) pri odpočítaní dane podľa §
49 ods. 2 písm. c) má faktúru od
dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v
ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.
20.4. Podľa § 69 ods. 5 zák. č. 222/2004 Z.z. každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade
o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.
25. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že
preskúmavané rozhodnutie orgánov verejnej správy, vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu
je v medziach žaloby v súlade so zákonom, rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu je vydané
vecne príslušným orgánom, má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite zistenom skutkovom stave,
ktorý bol správne právne posúdený.
26. Námietka žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie je vydané vecne nepríslušným orgánom z dôvodu
jeho chýbajúcej právnej subjektivity a teda, že ide o nulitné rozhodnutie, ktoré zároveň nie je podpísané
oprávnenou osobou, je nedôvodná. Uvedenou námietkou sa už zaoberal i žalovaný vo svojom
rozhodnutí a náležite odôvodnil jej nedôvodnosť. Správny súd konštatuje, že prvostupňové rozhodnutie
je vydané vecne príslušným správcom dane - Daňovým úradom Trenčín, čo nepochybne vyplýva zo
záhlavia tohto rozhodnutia, ako aj z jeho výroku a pečiatky. Skutočnosť, že v hlavičke rozhodnutia je
uvedený vecne príslušný daňový úrad s označením pobočka Prievidza neznamená, že rozhodnutie bolo
vydané týmto subjektom, ktorý je v zmysle § 2 ods. 3 zák. č. 479/2009 Z.z. miestom na zabezpečenie
výkonu činnosti daňového úradu. Rozhodnutie je podpísané Ing. Silviou Kušnírovou, vedúcou oddelenia
daňovej kontroly 7, ktorá ako vedúci zamestnanec má podpisové oprávnenie, čo vyplýva z interných
riadiacich aktov žalovaného, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.
27. Námietka žalobcu, že žalovaný nerealizoval súčinnosť so žalobcom, je tiež nedôvodná. Z obsahov
administratívneho spisu je nepochybné, že správca dane vykonával dokazovanie v úzkej súčinnosti so
žalobcom. Žalobcu oboznámil s dokazovaní vykonaným správcom dane a vyzýval ho na predloženie
dôkazov preukazujúcich ním uvádzané tvrdenia. Žalobca bol prítomný i pri výpovedi svedka p. Šlabiara
a napriek tomu, že jeho výpoveď bola v rozpore s výpoveďou žalobcu, nekládol svedkovi žiadne otázky,
nemal námietky k obsahu zápisnice.
28. Správca dane a žalovaný hodnotili dôkazy jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti,
pričom svoju úvahu v rozhodnutí odôvodnili. Súd má za to, že pochybnosti správcu dane a žalovaného
sú založené na skutočnostiach, ktoré vyplynuli z dokazovania správcom dane za účelom preverovania
tvrdení žalobcu. Správca dane správne vykonával dokazovanie aj na skutočnosti, ktoré presahujú rámec
právnej sféry vplyvu žalobcu, t.j. na právne vzťahy dodávateľa uvedeného na predmetných faktúra,
majúc na vedomí, že žalobcu nemožno v tomto smere zaťažiť dôkazným bremenom, nakoľko dôkazné
bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by
orgány daňovej správy neprimerane zaťažovali žalobcu. Správca dane mal právo a zároveň i povinnosť
doplneným dokazovaním vzniknuté pochybnosti preveriť, nemal však povinnosť žalobcovi oznamovať,
akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť bola spochybnená preukázať
pravdivosť svojich tvrdení. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že obchod tak, ako bol
faktúrami deklarovaný, skutočne existoval. Pokiaľ sa týka písomných výpovedí konateľov dodávateľskej



spoločnosti, správny súd sa stotožnil s postupom daňových orgánov, ktoré na tieto výpovede neprihliadli,
pretože nešlo o svedecké výpovede a teda dôkazný prostriedok v zmysle daňového poriadku. Správca
dane konateľov dodávateľskej spoločnosti riadne predvolal, súčasného konateľa žiadal i o predloženie
listinných dôkazov, svedkovia sa však na predvolanie nedostavili, správcovi dane neboli predložené
žiadne listinné dôkazy. Z uvedených dôvodov námietka žalobcu je nedôvodná.
29. V predmetnej veci dôkazné bremeno na preukázanie uplatneného nároku na odpočet DPH bolo
na žalobcovi, ktorý si nárok uplatnil a preto bolo jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje v
súlade so zákonnými podmienkami a skutočnosťou. Správca dane následne verifikoval skutočnosti a
doklady predložené žalobcom a sám vykonával dokazovanie, ktoré presahovalo právnu sféru vplyvu
žalobcu. Zamestnanci správcu dane neprekročili svoje zákonné práva a nezaťažili žalobcu neprimerane
dôkazným bremenom, preto i táto námietka žalobcu je nedôvodná.

30. Správca dane a žalovaný svoje rozhodnutia náležite odôvodnili, pričom žalovaný sa vysporiadal
i s námietkami žalobcu v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Námietka žalobcu, že žalovaný
sa v rozhodnutí zákonným spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami v odvolaní, je nedôvodná, čo je
zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného.
31. Správny súd na základe uvedeného dospel k záveru, že správca dane v súlade s ustanovením
§ 46 ods. 5 a § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. vlastným aktívnym preverovaním a dokazovaním
spochybnil reálnosť obchodu na faktúrach vystavených dodávateľskou spoločnosťou HONORUS s.r.o.,
správne aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie. Záver, ktorý
správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil zodpovedá zásadám logického
myslenia a správneho uváženia a je v súlade hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Správy
súd poukazuje na tvrdenie žalobcu ohľadom prevzatia áut, ktoré boli vyvrátené svedeckou výpoveďou p.
Šlabiara, ďalej na skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť nielenže na výzvu správcu dane nepredložila
žiadne doklady, ale nepodala ani daňové priznanie k DPH za apríl 2014, je nekontaktná. Predmetné
motorové vozidlá boli dovezené z Nemecka svedkom p. Šlabiarom spolu so žalobcom, pričom plnú
moc na prevzatie áut vyhotovil svedkovi žalobca, svedok dodávateľskú spoločnosť a jej konateľov
vôbec nepozná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ktorými bola spochybnená reálnosť deklarovaných
zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce v len predložení
zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových dokladov ako nedostatočné.
32. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že správne orgány neporušili zásady
daňového konania, vykonali riadne dokazovanie a prihliadli na všetko, čo vyšlo v daňovej kontrole
a vyrubovacom konaní najavo. Námietky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého
rozhodnutia, napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu je v
súlade so zákonom a preto správny súd žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
33. Žalobca v konaní nebol úspešný a preto o trovách konania správy súd rozhodol podľa § 168 SSP
tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov nepriznal, nakoľko mu žiadne dôvodne vynaložené trovy
nevznikli.
34. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP, § 3
ods. 9 veta posledná zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo
dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý
sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods.
2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.