Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/568/2014 z 13. 1. 2015 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 13. januára 2015, sp. zn. 5Co/568/2014, ECLI:SK:KSTN:2015:1109229715.3 Krajský súd Trenčín | 5Co/568/2014 | ECLI:SK:KSTN:2015:1109229715.3 | 2015-01-13 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Ochrana osobnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b07f4af-d8a7-4cab-a4c7-d4ff709cb47f Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:1109229715.3 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/568/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109229715
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:1109229715.3

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr.
Márie Vrtochoveja JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa P. M., bytom v E., L. ul.č. 1,
v súčasnosti ÚVTOS a ÚVV L. proti odporkyni PhDr. N. I., O.., J. ul.č. XX, A. W., v konaní o ochranu
osobnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. mája 2014,
č.k. 27C/15/2010-136, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd
zaviazal odporkyňu povinnosťou ospravedlniť sa navrhovateľovi za ohováranie, a okrem ospravedlnenia
požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 Eur. Odporkyni náhradu trov konania
nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu
povinnosťou ospravedlniť sa navrhovateľovi za ohováranie, ktorého sa dopustila ako znalkyňa v rámci
trestného konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 1T/27/2008, kde o.i. uviedla, že
navrhovateľ sa v medziľudských vzťahoch správa egoisticky a bezohľadne voči iným, že klamstvo
resp. zavádzanie patrí k vedomým obranným mechanizmom jeho osobnosti, že ide o jedinca, ktorý
nerešpektuje spoločenské pravidlá a zásady spolužitia a že je neprispôsobivý. Znalkyňa ďalej v posudku
uviedla, že navrhovateľ bol vychovaný tak, že nemusel nič rešpektovať. Znalkyňa napriek tomu, že ho
vôbec nepozná a nepozná ani jeho rodinu, vypovedala nepravdy o ňom a jeho rodine, čím ho ohovorila
a urazila. Okrem ospravedlnenia požadoval aj náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 Eur.

Súd prvého stupňa ďalej v odôvodnení uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil, že
navrhovateľ bol v konaní Okresného súdu Trenčín, vedeného pod sp.zn. 1T/27/2008 obžalovaný za
obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 psím. b), písm. e) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. c) Trestného zákona. V rámci tohto trestného konania bola odporkyňa pribratá
ako znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na posúdenie rozumových
a pamäťových schopností navrhovateľa, posúdenie, či v čase spáchania skutku tento bol schopný
správne vnímať, zapamätať si a v súčasnosti reprodukovať skutkový dej spáchaného skutku, resp.
či tieto jeho schopnosti nie sú znížené, či navrhovateľ má sklon ku skresľovaniu udalosti; rovnako
mala za úlohu vyjadriť sa k črtám osobnosti navrhovateľa, ktoré môžu mať vplyv na vierohodnosť jeho
výpovede a posúdiť hodnovernosť výpovedí obvineného z hľadiska všeobecnej hodnovernosti, ktorá
je daná posúdením rozumových schopností, posúdením schopností správne vnímať a interpretovať
bežné sociálne situácie, posúdením pamäťových funkcií, posúdením štruktúry a dynamiky osobnosti,



posúdením interpersonálnych vzťahov a posúdením sugestibility navrhovateľa a možnosti ovplyvnenia
úsudku inou osobou a z hľadiska špecifickej hodnovernosti, ktorá je daná primeranosťou výpovede
z hľadiska obsahu, primeranosťou, či neprimeranosťou citového doprovodu pri opisovaní udalostí,
obsahom a formou opisovanej udalosti a časovým odstupom a odolnosťou voči sugestívnym otázkam.
Rovnako jej úlohou bolo vyjadriť sa, či sa u navrhovateľa ako obvineného neprejavuje tendencia
klamať, hlavne v závislosti s jeho vyjadrením "nepamätám si, ako sa to všetko stalo, bol som v amoku,
nevedel som čo robím, ani si to všetko dopodrobna nepamätám". Odporkyňa preto vypracovala znalecký
posudok č. 51/2007, v ktorom zodpovedala na zadané úlohy.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 11 a § 13 ods. 1, ods. 2
Občianskeho zákonníka a konštatoval, že každá fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti,
medzi inými aj na ochranu pred zásahom do jej občianskej cti, ktorá je predmetom tohto konania,
nakoľko podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal ochrany svojej cti a dôstojnosti, do ktorej malo
byť zasiahnuté znaleckým posudkom odporkyne, podaným v rámci trestného konania, vedeného
proti navrhovateľovi ako obvinenému. Nie však každý zásah, ktorý sa dotkne osobnosti fyzickej
osoby, je zásahom, proti ktorému je možná ochrana. Ak je zásah oprávnený, nemôže sa fyzická
osoba domáhať ochrany pred ním, teda odstránenia tohto zásahu, resp. primeraného zadosťučinenia.
Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby nie je zásah, ktorý je dovolený, resp. jeho
možnosť je predpokladaná zákonom, pokiaľ takýmto zásahom nie sú prekročené zákonom ustanovené
medze. Ide o situácie, v ktorých nad individuálnymi záujmami fyzických osôb, do ktorých osobností sa
zasiahlo, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší osobitný verejný záujem, ako je tomu aj v
prejednávanom prípade.

Nakoľko odporkyňa svoj posudok, ktorým mala zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa, podala
v rámci výkonu svojej povinnosti ako znalca v súdnom konaní, jej tvrdenia, uvedené v rámci uvedenej
činnosti, súd nepovažoval za neoprávnený zásah, ktorý by mohol byť následne sankcionovaný, a preto
súd návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade rov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si odporkyňa trovy v zákonnej lehote nevyčíslila, pričom zo
spisu jej žiadne nevyplývajú, a ide o prípad, kedy súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, v ktorom žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V odvolaní namietal,
že sudkyňa sa nevysporiadala s dôkazmi, ktoré navrhol a urobila chyby. Taktiež uverila klamstvám
odporkyne, pritom odporkyňa ho vôbec nepozná a ani jeho rodinu. Odporkyňa len zneužíva svoje
postavenie pre potreby polície a súdov, čo hraničí s trestným činom. Ďalej uviedol, že je schopný posúdiť
posudok z odbornej stránky.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že zotrváva na svojom stanovisku
k danej kauze, ktoré vyjadrila viackrát písomne ako aj na predchádzajúcich pojednávaniach. Celú vec
pokladá za irelevantnú až absurdnú, preto sa ani nebude vyjadrovať k odvolaniu navrhovateľa.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné
ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p.,
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého
stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, vec po právnej stránke správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci
rozhodol, keď návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu povinnosťou
ospravedlniť sa mu za ohováranie a zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 20.000 Eur, ako nedôvodný
zamietol.



Z obsahu spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa v tomto konaní domáha, aby súd zaviazal odporkyňu
povinnosťou ospravedlniť sa mu za ohováranie, ktorého sa mala dopustiť ako znalkyňa v rámci trestného
konania, vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 1T/27/2008, a zároveň požaduje aj náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 20.000 Eur.

Odvolací súd mal z dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa za preukázané, že navrhovateľ
bol v trestnom konaní Okresného súdu Trenčín, vedenom pod sp.zn. 1T/27/2008 obžalovaný za obzvlášť
závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 psím. b), písm. e) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. c) Trestného zákona, pričom v rámci tohto trestného konania bola odporkyňa pribratá
ako znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých na posúdenie rozumových
a pamäťových schopností navrhovateľa, posúdenie, či v čase spáchania skutku tento bol schopný
správne vnímať, zapamätať si a v súčasnosti reprodukovať skutkový dej spáchaného skutku, resp.
či tieto jeho schopnosti nie sú znížené, či navrhovateľ má sklon ku skresľovaniu udalosti; rovnako
mala za úlohu vyjadriť sa k črtám osobnosti navrhovateľa, ktoré môžu mať vplyv na vierohodnosť jeho
výpovede a posúdiť hodnovernosť výpovedí obvineného z hľadiska všeobecnej hodnovernosti, ktorá
je daná posúdením rozumových schopností, posúdením schopností správne vnímať a interpretovať
bežné sociálne situácie, posúdením pamäťových funkcií, posúdením štruktúry a dynamiky osobnosti,
posúdením interpersonálnych vzťahov a posúdením sugestibility navrhovateľa a možnosti ovplyvnenia
úsudku inou osobou a z hľadiska špecifickej hodnovernosti, ktorá je daná primeranosťou výpovede
z hľadiska obsahu, primeranosťou, či neprimeranosťou citového doprovodu pri opisovaní udalostí,
obsahom a formou opisovanej udalosti a časovým odstupom a odolnosťou voči sugestívnym otázkam.

Odporkyňa preto v rámci výkonu svojej povinnosti ako znalca v predmetnom trestnom konaní
vypracovala znalecký posudok č. 51/2007, v ktorom zodpovedala na zadané úlohy.

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života
a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch.

Odvolací súd opätovne konštatuje, tak ako správne už uviedol i súd prvého stupňa, že každá fyzická
osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, medzi inými aj na ochranu pred zásahom do jej občianskej
cti, ktorá je predmetom i tohto konania, nakoľko podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal ochrany
svojej cti a dôstojnosti, do ktorej malo byť zasiahnuté znaleckým posudkom odporkyne, podaným v rámci
trestného konania, vedeného proti navrhovateľovi ako obvinenému.

K zásahu do cti a dôstojnosti môže dôjsť rôznym konaním či prejavmi, pričom vždy treba skúmať, za
akých okolností a v súvislosti s plnení akých práv či povinností ku konaniu či prejavu došlo. Niektoré
prejavy však nemožno považovať za neoprávnený zásah, a preto je potrebné opätovne zdôrazniť,
že zákon neposkytuje ochranu proti akémukoľvek zásahu, ale len proti takému zásahu, ktorý je
neoprávnený a ktorý je spôsobilý privodiť ujmu fyzickej osobe z hľadiska jej postavenia v spoločnosti
(v rodine, na pracovisku a v odborných kruhoch, na verejnosti a vo verejných funkciách). Osobitnými
prípadmi dovolených zásahov sú tzv. zákonné licencie podľa § 12 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka.
Nie teda každý zásah, ktorý sa dotkne osobnosti fyzickej osoby, je zásahom, proti ktorému je možná
ochrana. Ak je zásah oprávnený, nemôže sa fyzická osoba domáhať ochrany pred ním, teda odstránenia
tohto zásahu, resp. primeraného zadosťučinenia. Neoprávneným zásahom do osobnosti fyzickej osoby
nie je zásah, ktorý je dovolený, resp. jeho možnosť je predpokladaná zákonom, pokiaľ takýmto zásahom
nie sú prekročené zákonom ustanovené medze. Ide o situácie, v ktorých nad individuálnymi záujmami
fyzických osôb, do ktorých osobností sa zasiahlo, prevláda závažnejší, významnejší a funkčne vyšší
osobitný verejný záujem, tak ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade.



V prejednávanej veci teda odporkyňa svoj posudok, ktorým mala zasiahnuť do osobnostných práv
navrhovateľa, podala v rámci výkonu svojej povinnosti ako znalca v súdnom konaní, pričom jej tvrdenia,
uvedené v rámci uvedenej činnosti, ani odvolací súd nepovažoval za neoprávnený zásah, ktorý by mohol
byť následne sankcionovaný, a preto súd prvého stupňa správne rozhodol, keď návrh navrhovateľa ako
nedôvodný zamietol.

Z uvedených dôvodov odvolací súd námietky navrhovateľa v odvolaní považoval za neopodstatnené, a
preto rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bola tak úspešná odporkyňa, ktorá by mal v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v
spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak v súvislosti s
odvolacím konaním jej trovy nevznikli, a preto jej neboli priznané.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .