{"guid": "018ace09-2b81-4626-a1b4-4821012ef821:74962a2f-b9a3-46bd-8512-4c54509283d0", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2113204627.1", "spisova_znacka": "24Co/205/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/205/2014 z 9. 9. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trnava z 9. septembra 2014, sp. zn. 24Co/205/2014, ECLI:SK:KSTT:2014:2113204627.1", "identifikacne_cislo": "2113204627", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Magdaléna Krajčovičová", "sudca_id": 1392, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-magdalena-krajcovicova-1392", "datum_vydania": "2014-09-09", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/74962a2f-b9a3-46bd-8512-4c54509283d0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204627.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204627.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2014:2113204627.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd: Krajský súd Trnava\nSpisová značka: 24Co/205/2014\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 2113204627\nDátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová\nECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113204627.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a\nčlenov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,\ns.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko,\ns.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika,\nkonajúca prostredníctvom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie\n13, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej pri výkone verejnej moci, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava, č.k. 8C/124/2013-33 zo dňa 03.02.2014, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nOdvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .\n\nŽalovanému náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nNapadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu (návrh), ktorou sa žalobca (navrhovateľ)\ndomáhal náhrady škody vo výške 1.291,29 Eur a nemajetkovej ujmy vo výške 258,26 Eur vzniknutej\nžalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Senica - ďalej len „exekučný súd“,\npretože tento nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávku\nžalobcu v zákonom stanovenej lehote a žalovanému (navrhovateľovi) nepriznal náhradu trov konania.\nRozhodnutie prvostupňový súd právne odôvodnil aplikáciou ust. § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2, § 4 ods. 1\npísm. a), § 9 ods. 1, 2, § 15 ods. 1, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 44 ods. 2, § 41 ods. 2\npísm. c), d) zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný poriadok“). O náhrade trov konania rozhodol\npodľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.\n\nVecne súd argumentoval tým, že žalobca (navrhovateľ) sa domáhal náhrady škody za nesprávny úradný\npostup z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez\nzbytočných prieťahov a z dôvodu vykonania úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok.\nŽalobca sa podaním adresovaným priamo žalovanému a doručeným dňa 25.09.2012 domáhal v zmysle\n§ 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. predbežného prerokovania a uspokojenia nároku\nna náhradu škody. Do podania návrhu na súd šesťmesačná lehota neuplynula, avšak súd vo veci\nrozhodoval po uplynutí šesťmesačnej lehoty od prijatia predmetnej žiadosti žalovaným, žalobu tak súd\nnepovažoval za predčasnú.\n\nZ exekučného spisu Okresného súdu Senica, sp. zn. 5Er/406/2012 súd zistil, že súdny exekútor dňa\n08.06.2012 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré konanie bolo u\nexekútora vedené pod sp. zn. EX 6935/12. Súd uznesením č.k. 5Er/406/2012-10 zo dňa 18.06.2012\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučný\n\ntitul bol v rozpore  so zákonom. Okresný súd Senica uznesením č.k. 5Er/406/2012-11 zo dňa 15.11.2012\nexekučné konanie zastavil. V čase podania návrhov na vydanie poverenia lehota na vydanie poverenia\nv prípade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Zákon síce určoval lehotu\nna vydanie poverenia na základe iných exekučných titulov, ale nie na vydanie iného rozhodnutia o\nnávrhu na vydanie poverenia. V prípade, že súd má za to, že nie je zákonný dôvod pre vydanie\npoverenia, návrh zamietne, pričom takéto rozhodnutie nemožno považovať za jednoduché, pre ktoré\nbola určená 15 dňová lehota. Pre rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia teda zákonná\nlehota neexistuje. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu\nz dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase, keďže na\nvydanie rozhodnutia (zamietnutie poverenia) zákonom stanovená lehota neexistovala.\n\nNárok na náhradu škody si žalobca uplatňuje podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa\nneho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo\nvydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne\nprípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sa  sťažnosť na prieťahy v\nkonaní, nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9\nods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady boli relevantné pre priznanie\nnáhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol podaný v roku 2012, súd\nvšak má za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad pôvodného ustanovenia pri\nskúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase podania návrhu na vydanie\npoverenia a začatia tohto konania. Žalobca sa vo svojich žalobách v podstate domáha, aby okresný súd\nopätovne preskúmaval rozhodnutia okresných súdov v exekučnom konaní. Pokiaľ by však všeobecné\nsúdy, pričom vecne príslušnými by v prvom stupni boli okresné súdy, preskúmavali postup iných\nvšeobecných súdov, mohol by tento postup smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve,\nnakoľko v prípade, ak by sa prieťahov dopustil súd vyššieho stupňa, jeho postup by preskúmaval okresný\nsúd, teda súd nižšieho stupňa. Všeobecný súd teda môže rozhodnúť o priznaní náhrady škody v konaní\npodľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak už oprávnený orgán rozhodol o existencii prieťahov v\nkonaní. Absenciou predmetného rozhodnutia oprávneného orgánu o existencii prieťahov nebola splnená\nzákladná podmienka pre rozhodnutie o náhrade škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu\norgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci. Ani samotné nedodržanie zákonnej lehoty automaticky\nnezakladá nárok na náhradu škody (rozhodnutie ÚS SR I. ÚS 16/2002).\n\nPodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný preskúmať exekučný titul a zistiť, či\nnie je v rozpore so zákonom. V rámci exekučného konania má súd právo preskúmať dôkazy aj\nbez návrhu účastníkov, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,\nnekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, či\npriebeh rozhodcovského konania (uznesenie Ústavného súdu SR z 03.03.2011, č.k. IV.ÚS 60/2011-13;\nuznesenie Najvyššieho súdu SR z 13.10.2011, sp. zn. 3Cdo/146/2011; uznesenie Najvyššieho súdu\nSR z 26.09.2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010;  uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29.03.2011, sp. zn.\n5Cdo/291/2010). Poukázal na názor Ústavného súdu v okolnostiach daného prípadu (právoplatný\nrozsudok rozhodcovského súdu v právnej veci spotrebiteľa) a vyvodil, že pokiaľ je podmienka existencie\nvnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského\nrozsudku v rámci rozhodovania o návrhu na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 Zákona a\nrozhodcovskom konaní), potom postup všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce\nzo slovenského právneho poriadku, je legitímny.  Exekučný súd sa teda  nedopustil nesprávneho\núradného postupu (preskúmania exekučného titulu) tým, že by vykonal tento úradný postup  bez splnenia\nzákonných podmienok, práve naopak, zákonodarca exekučnému súdu uložil povinnosť preskúmavať,\nči  exekučné tituly nie sú v rozpore so zákonom. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia preukázalo\nnespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca však mal\nmožnosť získať iný exekučný titul a to napríklad podaním návrhu na začatie konania, resp. platobným\nrozkazom, čo nevykonal a svojou nečinnosťou sám prispel k situácii, ktorú namieta.\n\nŽalobca tvrdil, že súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenie s omeškaním viac ako 69 dní. Súd zistil,\nže o žiadosti o udelenie poverenia bolo rozhodnuté v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote a to dňa\n18.06.2012, t.j. 10 dní po obdržaní žiadosti exekútora o vydanie poverenia. V danom prípade teda k\nžiadnemu omeškaniu nedošlo.  Údaje žalobcu sú nesprávne, zavádzajúce a vyplýva z nich, že  žalobca\nako oprávnený nemal o veci prehľad, na základe čoho vyznievajú jeho vyjadrenia o údajnej majetkovej\nškode, či dôvodoch pre nemajetkovú škodu značne nedôveryhodne.\n\nČo sa týka materiálnej škody žalobca vyčíslil túto škodu vo výške istiny s príslušenstvom, ktorá podľa\njeho názoru nemôže byť viac priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom\nsúdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo vzťahu založeného Zmluvou o úvere. Žalobca by však musel\npreukázať v prvom rade, že by mu súd priznal bez akýchkoľvek pochybností požadované nároky od\ndlžníka v sume, v ktorej ich požaduje od žalovanej (čo však nepreukázal a ani preukázať nemôže) a\nv druhom rade, že pohľadávka je nevymožiteľná v dôsledku pochybenia okresného súdu; to znamená,\nže nebyť nesprávneho úradného postupu okresného súdu, došlo by k riadnemu a plnohodnotnému\nvymoženiu pohľadávky. Túto skutočnosť však žalobca nepreukázal a ani nepreukáže, a to najmä (ale\nnielen) s ohľadom na skutočnosť, že niektorí dlžníci by boli insolventní, niektorí dlžníci by boli po smrti,\natď., preto má súd za to, že nemôže žalovaná niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu\nškodu tak, ako si ju uplatnil v tomto konaní, pretože žalobca nepreukázal vznik a ani výšku škody.\nNároky, ktoré si žalobca uplatňuje, je možné preto považovať za hypotetické.  Určenie výšky škody\nv návrhu nie je dôkaz o vzniknutej škode. Žalobca nepreukázal, že by povinný subjekt zanikol, že by\ndochádzalo ku konaniu smerujúcemu k zániku subjektu, pričom zákon i v takom prípade umožňuje\nuplatnenie si pohľadávky v dedičskom, konkurznom a inom konaní. Samotné vedenie exekučného\nkonania bez ohľadu na jeho dĺžku nie je objektívnou prekážkou na udržiavanie kontaktu oprávneného,\nresp. exekútora s povinným a nie je ani dôvodom k vzniku insolventnosti povinného, pretože spravidla\ndôvodom neplnenia dlhu povinného je jeho insolventnosť ešte v čase pred rozhodnutím v základnom\nkonaní a aj dôvodom na samotné uzavretie zmluvy o úvere. Tieto všeobecne známe riziká sú i\nrizikom každého podnikateľského subjektu. Samotnú situáciu vyvolal sám žalobca tým, že uprednostnil\nrozhodcovský (súkromnoprávny orgán) pred všeobecným súdom, ktorý by vychádzal zo zákona č.\n258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zákonoch na ochranu spotrebiteľa a súdnej praxe. Žalobca v\nžalobách neuvádza ani to, či predmetné náklady predstavujú skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Súd však\nnevidel dôvod, aby sa nejakou výškou škody vôbec zaoberal, keďže mal za to, že k vzniku škody ani\nnedošlo. Taktiež nebola preukázaná zákonná podmienka príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou\na konaním exekučného súdu.\n\nVznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný, pocity členov riadiacich\norgánov spoločnosti v podobe frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery sú irelevantné v predmetnom\nkonaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť, ako právnická osoba,\npričom žalobca poukazuje aj na zánik podnikateľských aktivít a plánov, ale tieto bližšie nekonkretizoval\na taktiež žalobca nespresnil, v čom a ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské  postupy žalobcu.\nPožadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20% z istiny a príslušenstva nie je podložená nijakými\nreálnymi skutočnosťami či odôvodnenými výpočtami. Pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej\nujmy je potrebné preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením,\nčo z uvedenej žaloby nevyplýva, preto žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy ako ani to, že\nby sa mala poskytnúť jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť  povahu a\npredmet konania, v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy\npodnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo žalobcu spojené s touto podnikateľskou\nčinnosťou vytvorené. S prihliadnutím na popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti žalobcu,\npovažuje súd za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu\nškody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala žalobcovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej\npodnikateľskej aktivite žalobcu a súčasne v takejto situácii platí, že aj v prípade porušenia práva\nžalobcu už samotné konštatovanie porušenia práv musí byť považované za dostačujúce a vylučuje\nmožnosť priznania prípadného nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy voči štátu. Žalobca teda\nnepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti štátu za nemajetkovú ujmu, súlad postupu žalobcu s\ndobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia práva. Podľa súdu sa žalobca snaží\npredmetným podaním eliminovať po finančnej stránke svoje nesprávne obchodnoprávne rozhodnutia\nvo svojej podnikateľskej aktivite, ktorá i podľa súdnej praxi nie je v súlade s dobrými mravmi.\n\nK námietke prelčania nároku vznesenej žalovaným uviedol, že žalobcovi mala vzniknúť škoda\nnesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie\nexekúcie po 15-dňovej lehote. Žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia bola súdu doručená\n08.06.2012, pričom dňa 18.06.2012 žalobcovi začala plynúť 3 ročná lehota  na uplatnenie tohto nároku.\nŽaloba bola podaná dňa 27.09.2012 pred uplynutím zákonnej lehoty a teda nárok nie je premlčaný.\n\nS poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by činnosťou súdu v\nnamietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik ani výšku skutočnej\nškody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom\nsúdu spočívajúcim v tom, že súd zamietol žiadosť o udelenie poverenia po zákonom stanovenej lehote,\nresp. vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok  a uplatnenou majetkovou škodou a\nnemajetkovou ujmou. Žalobca nepreukázal svoj nárok, nepreukázal splnenie základných zákonných\npodmienok v zmysle zákona NR SR č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone\nverejnej moci a preto je návrh v celom rozsahu nedôvodný a bolo ho potrebné zamietnuť.\n\nO náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnej\nžalovanej však náhradu trov konania nepriznal, pretože si ich neuplatnila a nepreukázala, že by jej trovy\nkonania vznikli.\n\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, ktorým žiadal, aby odvolací súd zrušil\nnapadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako odvolacie dôvody uviedol,\nže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd prvého stupňa\nnesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne\nzistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na\nzistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci. K jednotlivým dôvodom odvolania žalobca uviedol, že namieta skutočnosť, že súd\nrozhodol v merite veci na základe inšpirácie novou právnou úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2\nzákona č. 514/2003 Z.z., keď v právnom štáte nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné\nv čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného\npráva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo už\ndošlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ust.\n§ 9 ods. 1 zákona 514/2003 Z.z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol\ninterpretovať toto ustanovenie prostredníctvom ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona\nč. 412/2012 Z.z.. Súd tak svojim rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo\nje neprípustné. Ďalej súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav právnej\nneistoty. Súd len s poukazom na skutočnosť, že on sám nepozná dôkazy, ktoré by ho uspokojovali\nv tvrdení o výške škody, zamietol znalecké dokazovanie. Súd tak znemožnil žalobcovi objektívnym\nspôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku. Súdu neprísluší polemizovať o\nvhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami. Navyše súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ\nvytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom\nštandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny proces a osobitne\npráva na prerokovanie veci v primeranom čase.\n\nŽalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.\n\nKrajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej „O.s.p.“), po\nzistení, že  odvolanie bolo podané včas (§ 204 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201\nO.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné     (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní,\nže odvolanie má zákonom predpísané náležitosti       (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ v odvolaní použil\nzákonom prípustné odvolacie dôvody    (§ 205 ods. 2 písm. a), c) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214  ods. 2 O.s.p, § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2  O.s.p.\na  21 ods. 2 vyhl. č. 543/2005 Z.z.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže\nnapadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre\njeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p.\n\nPretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, keď vykonal\ndokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky jednotlivo\ni vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom,\npokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatnených nárokov a pretože odvolací súd\nv celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne\nhmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 219\nods. 2 O.s.p. odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku.\nOdvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od\n\nzáverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie\nsprávnosti záverov prvostupňového súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:\n\nŽalobca sa svojou žalobou domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu\nnáhrady škody v celkovej výške 1.291,29 Eur. Táto škoda predstavuje podľa žalobcu náhradu\nistiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného\nsúdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu\nzaloženého zmluvou o úvere. Nemôže preto tiež nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie\nistiny a príslušenstva zo strany exekučného súdu. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej\nujmy v peniazoch - vo výške 258,26 Eur,  t.j. 20% z uplatňovanej istiny s príslušenstvom, pretože\nsamotné konštatovanie porušenia práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. l Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. l Európskeho dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu\nspôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil žalobca\ntým, že nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym a\nzákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca tvrdil, že mohol vďaka skorému\nrozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov\nsmerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej\npríslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. V skutočnosti, že\nexekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní podľa\nustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, žalobca videl nesprávny úradný postup exekučného\nsúdu.\n\nZ pripojeného spisu Okresného súdu Senica, sp. zn. 5Er/406/2012 súd zistil, že súdny exekútor dňa\n08.06.2012 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré konanie bolo u\nexekútora vedené pod sp. zn. EX 6935/12. Súd uznesením č.k. 5Er/406/2012-10 zo dňa 18.06.2012\nžiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že exekučný\ntitul bol v rozpore so zákonom. Okresný súd Senica uznesením č.k. 5Er/406/2012-11 zo dňa 15.11.2012\nexekučné konanie zastavil.\n\nKeďže žalobca postup súdu, ktorým malo dôjsť k odňatiu možnosti konať pred súdom, v odvolaní\nnešpecifikoval a odvolací súd po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, žiaden takýto\ndôvod nezistil, v tejto časti považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné. Ani nevykonanie dôkazov podľa\nnávrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu bola odňatá možnosť konať pred súdom,\npretože rozhodnutie o tom, ktorý dôkaz súd vykoná, patrí výlučne súdu, a nie účastníkom konania (§\n120 ods. 1 O.s.p.).\n\nPre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné\nsplnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť\nmedzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených\npodmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.\nDôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom, v preskúmavanej veci\nna žalobcovi.\n\nPojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v citovanom ustanovení §\n9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, a\nto aj z ustálenej judikatúry, že ide o taký úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou\nprávnou úpravou. Jedná sa o postup, pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi\npredpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušenie poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie\nalebo cieľa tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup\ntaktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej\nmoci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná (pri\nrozhodovacej činnosti), ale aj pri porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom\nstanovenej lehote, prípadne ak ide o nečinnosť pri výkone verejnej moci.\n\nŽalobca odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného súdu,\nktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v\n\nsúlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí\n15 dní.\n\nV zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase doručenia predmetnej žiadosti\nsúdneho exekútora o udelenie poverenia Okresnému súdu Senica súd preskúma žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor\nžiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo\nexekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal\nexekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí\nrozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o\nexekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999\nZ.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.\n\nV zmysle § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na\npodklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi\nschválených.\n\nZo znenia cit. ust. vyplýva, že lehota 15 dní je zákonodarcom stanovená pre exekučný súd len pre prípad\nnezistenia rozporu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie\nexekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Len v tom prípade je povinnosťou exekučného súdu do 15\ndní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na vykonanie exekúcie. Pre prípad zistenia rozporu\nexekučného titulu so zákonom, a teda pre prípad zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia\nna vykonanie exekúcie zákonodarca lehotu neurčil. Vzhľadom na to je potom potrebné uzavrieť, že\nOkresný súd Senica v predmetnej veci rozhodnutím o žiadosti súdneho exekútora - jej zamietnutím  a\nto aj v lehote 15 dní neporušil žiadne zákonné ustanovenie. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd\nzhodne s prvostupňovým uzatvára, že postupom dotknutého súdu v danej veci nedošlo k nesprávnemu\núradnému postupu z dôvodu, že by súd nedodržal zákonné lehoty a teda k porušeniu povinnosti súdu\nvydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote. Závery prvostupňového súdu v tomto smere sú preto\nplne správne.\n\nPokiaľ ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Senica v danej veci, ktoré\nby malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia je potrebné poukázať na to, že všeobecný súd môže pristúpiť k\npriznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. až v prípade, ak o existencii\nprieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli žiadnym z príslušných\norgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu na prieťahy, v\ndôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia vydaného v\ndisciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že sa porušilo právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o náhradu škody,\nresp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom kompetentným pre\nvyslovenie takéhoto záveru. Ako na to poukazuje dôvodová spáva k novele § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003\nZ.z.  účinnej od 01.01.2013, pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu\nz hľadiska existencie zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy\nby preskúmavali postup iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu\ninštančného princípu v súdnictve. Vecne príslušné pre rozhodovanie sporov o náhradu škody sú v\nprvom stupni zásadne okresné súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa (krajské súdy, Najvyšší súd SR). V prípade, ak\nby sa zbytočných prieťahov dopustil napr. Najvyšší súd SR jeho postup by mal byť preskúmavaný súdom\nnižšieho stupňa, čo je zjavne absurdné a len potvrdzuje, že konštatovať existenciu prieťahov v súdnom\nkonaní sú oprávnené iba zákonom zmocnené orgány. Na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť,\nže zákonodarca možnosť súdu vychádzať len z takýchto podkladov v konaní o zodpovednosti za škodu\nspôsobenú pri výkone verejnej moci, výslovne zakotvil v § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. až s účinnosťou\nod 01.01.2013.\n\nK namietanej aplikácii novej právnej úpravy § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z. odvolací súd uvádza, že súd\nprvého stupňa v napadnutom rozhodnutí citoval ustanovenie § 9 ods. 2 v znení účinnom ku dňu začatia\n\ntohto konania a podania návrhu na vydanie poverenia, teda ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003\nZ.z. citoval v pôvodnom správnom znení, pričom toto ustanovenie bolo rovnaké aj v čase začatia tohto\nkonania, a preto je táto námietka navrhovateľa nedôvodná. Nedošlo teda k interpretácii hmotného práva\nplatného v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou\nhmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom,\nčo už došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu, ako uvádzal navrhovateľ v odvolaní, a\nteda nebol ani aplikovaný princíp priamej retroaktivity.\n\nAko odvolací súd už vyššie konštatoval, základné podmienky pre priznanie nároku na náhradu\nškody spôsobenej pri výkone verejnej moci musia byť splnené kumulatívne. Keďže potom podmienka\nexistencie nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci, s poukazom na vyššie\nuvedenú argumentáciu splnená nebola, nemohol vzniknúť žalobou uplatnený nárok navrhovateľa, ani\nnadväzne nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a\nškodou a ani vznik škody, resp. ujmy. Vzhľadom na to už potom nie je potrebné a bolo by nadbytočné\na v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a\nnemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah. Tiež by bolo nadbytočným i nedôvodným vysporiadavať sa s\nďalšou odvolacou argumentáciou žalobcu (sčasti i nesúladnou s argumentáciou prvostupňového súdu),\nktorá je vzhľadom na vyššie uvedené už irelevantná a nespôsobilá zvrátiť výsledok konania.\n\nS poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu\nv celom rozsahu, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd s použitím § 219 ods. 1, 2 O.s.p.\nnapadnutý rozsudok, včítane správneho výroku o náhrade trov konania,  (odvolacími dôvodmi osobitne\nnenapadnutého) potvrdil.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.\n§ 142 ods. 1 O.s.p., pričom v odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal, pretože si ich náhradu návrhom v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnil.\n\nSenát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/124/2013", "guid": "3e3d2128-2da4-4539-b37d-a7a7f5df0c7a:1050bc7b-71c5-4d42-8883-736d83f6982f", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2011 z 3. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-03", "citacie_n": 3793, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2606363c-8c99-4caf-8bcd-26a6717dff9a"}, {"guid": "56dfb8cc-d632-401d-8a04-45849ae3101b:79526c96-cc98-4fb4-bccc-80181ecca4d4", "ecli": null, "spisova_znacka": "5Er/406/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Bánovce n/B sp. zn. 5Er/406/2012 z 22. 7. 2014", "sud": "Okresný súd Bánovce n/B", "datum_vydania": "2014-07-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/56dfb8cc-d632-401d-8a04-45849ae3101b:79526c96-cc98-4fb4-bccc-80181ecca4d4"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d56f2275-aad2-4c53-93a8-9ddc63c06b7b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.146.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 146/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 146/2015 z 18. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.146.2015.1"}]}