Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 9CoE/83/2014 z 24. 9. 2014 Citácia: uznesenie Krajského súdu Nitra z 24. septembra 2014, sp. zn. 9CoE/83/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4603899803.2 Krajský súd Nitra | 9CoE/83/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4603899803.2 | 2014-09-24 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 58 ods. 1 EP, § 41 ods. 1 EP, § 41 ods. 2 EP, § 159 ods. 3 OSP, § 103 OSP, § 104 ods. 1 OSP, § 109 ods. 1 písm. b) OSP, § 109 ods. 1 písm. c) OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/852fcbda-cd1f-4e5d-88f5-57aefeee97f5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4603899803.2 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoE/83/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4603899803
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4603899803.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o. so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Grösslingova
4, IČO: 36 864 421, proti povinnej: G. J., nar. XX. XX. XXXX, hlásený pobyt bezdomovca T. D.,
zastúpená opatrovníčkou F. U., pracovníčkou Okresného súdu Topoľčany, o vymoženie sumy 433,45
eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany zo dňa 11.
novembra 2013, č. k. 8Er/140/2003-92, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásenia exekúcie za neprípustnú, ako aj v zastavujúcej
časti p o t v r d z u j e .

Konanie o návrhu oprávneného na prerušenie konania z a s t a v u j e .

Povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh
oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18. 11. 2010 zamietol a oprávnenému uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi so sídlom Exekútorského úradu
P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa náhradu trov exekúcie vo výške 166,42 eura do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto uznesenia. Posledným výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1
písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 22 ods. 1, 2, § 39 Občianskeho zákonníka
a zistením, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom, je neplatným právnym úkonom, pretože
odporuje zákonu a zároveň zákon obchádza. Na základe takéhoto neplatného právneho úkonu nebolo
možné ďalej viesť exekúciu, a preto súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.
Zastal pritom názor, že v danom prípade existuje reálny rozpor v záujmoch povinnej a v záujmoch
splnomocneného zástupcu, ktorý zastupoval povinnú pri spisovaní notárskej zápisnice, i keď povinná
ho splnomocnila na tento právny úkon ešte v zmluve o úvere. Samotné splnomocnenie neobsahovalo
špecifikáciu právneho záväzku, t.j. výšku pohľadávky a príslušenstva a taktiež v notárskej zápisnici bola
uvedená iba celková výška pohľadávky bez špecifikácie poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a
trov za spísanie notárskej zápisnice. V prípade splnomocnenca išlo o osobu známu iba oprávnenému a
vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinnou a povinná s touto osobou
ani neprišla do kontaktu a bola pre neho absolútne neznáma, a preto takáto osoba nemohla konať v
záujme povinnej, ale iba v záujme oprávneného a na základe jeho žiadosti bez toho, aby hájila záujmy
povinnej. Naviac v predmetnej veci povinná nebola osobne prítomná pri spisovaní notárskej zápisnice
ako exekučného titulu, a preto neobsahovala jej osobné vyhlásenie, ale zastupoval ju Mgr. J. R., r. č.
XXXXXX/XXXX, bytom R. T. č. XXX, na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr. Tomáša
Kušníra, advokáta, ako splnomocneného zástupcu spoločnosti PDSS s. r. o., IČO: 35 828 170, Nám.



SNP 14, 811 06 Bratislava, na základe splnomocnenia udeleného spoločnosti PDSS s. r. o. povinnou v
zmluve o úvere. Záujmom splnomocnenca bolo konať v súlade s požiadavkami oprávneného, a preto
v záujme splnomocnenca bolo, aby došlo v každom prípade k spísaniu notárskej zápisnice, pretože z
toho finančne profitoval a naopak záujmom povinnej nebolo dospieť až k spísaniu notárskej zápisnice,
pretože tým sa jej neúmerne zvýšili náklady v súvislosti so splácaním úveru a na základe notárskej
zápisnice mal oprávnený možnosť domáhať sa zaplatenia pohľadávky v exekučnom konaní i bez toho,
aby o povinnosti dlžníka rozhodoval najskôr nezávislý súd. Záujmy splnomocnenca a splnomocniteľa
boli teda diametrálne odlišné a z toho dôvodu bol tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle §-u
39 Občianskeho zákonníka a nemohol slúžiť ako exekučný titul. Súd prvého stupňa taktiež rozhodol o
návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18. 11. 2010 tak, že návrh zamietol z dôvodu,
že exekútor, ktorého navrhol oprávnený, je bývalý zamestnanec oprávneného, preto bolo možné mať
pochybnosti o jeho nezaujatosti. Následne s poukazom na § 196, § 200 ods. 2, § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku, § 14 ods. 1 až 3, § 15 ods. 1 vyhlášky o trovách exekúcie rozhodol tak, že priznal súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie v celkovej výške 166,42 eura a na ich náhradu zaviazal podľa § 203
ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného z dôvodu, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu, ktorý je neplatným právnym úkonom, pretože odporuje zákonu a zároveň
zákon obchádza, a preto na základe takéhoto neplatného právneho úkonu nebolo možné ďalej viesť
exekúciu. O trovách konania rozhodol analogicky podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré bolo zastavené.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci na ďalšie konanie. Okrem toho opätovne navrhol prerušenie konania podľa § 109 ods.
1 písm. c) OSP a predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe článku
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v znení citovanom v odvolaní. Svoje odvolanie postavil na
základných piatich bodoch, v rámci ktorých vytýkal odňatie účastníkovi možnosť konať pred súdom,
rozhodovanie súdu nad rámec zverenej právomoci, opätovne odňatie účastníkovi možnosť konať pred
súdom, nedostatočne zistený skutkový stav a v neposlednom rade nesprávne právne posúdenie veci. V
rámci odňatia možnosti konať pred súdom namietal, že súd prvého stupňa porušil svojim rozhodnutím,
vydaným bez zreteľa na zákonné pravidlo obsiahnuté v ust. § 58 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j.
rozhodnutím, ktoré v konečnom dôsledku vyvolalo účinok zastavenia exekučného konania a založilo
prekážku veci rozhodnutej bez možnosti ústneho prejednania, právo sťažovateľa na súdnu ochranu,
ako aj jeho právo na spravodlivý súdny proces, t.j. odňalo účastníkovi možnosť konať pred súdom,
a preto bolo nutné, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie s poukazom na porušenie základných
práv a procesných zásad zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Následne
tvrdil, že exekučný súd nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ustanovenia § 58 Exekučného
poriadku sa postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmanie exekučného titulu
metódou, ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží, čím prekročil
mieru možného rozhodovania o zákonom vymedzenom okruhu spoločenských vzťahov a porušil tak
fundamentálnu zásadu právneho štátu - zásadu legality. Dodal, že všeobecný súd, ktorý koná v pozícii
exekučného súdu, nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému komplexnému
rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť vykonať právo
pre veriteľa, teda vmanévrovanie veriteľa do situácie, akoby bol exekučný titul zrušený. Pripomenul,
že k takémuto revíznemu postupu došlo v situácii, keď už exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti. Mal za to, že ak právny poriadok osobitne
upravuje nástroje právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich
exekučný súd rešpektovať a nemôže ich nahrádzať činnosťou vlastnou. Bol to predovšetkým notár,
ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok
a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi (§ 36 ods. 1 Notárskeho poriadku).
Inými slovami uviedol, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zanikne právomoc všeobecného súdu
rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a dobrými mravmi. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 43
ods. 1 Notárskeho poriadku. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako
rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s
takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil
zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený
uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Dodal,
že exekučný súd nie je oprávnený ani posudzovať vecnú správnosť, nedisponuje právomocou rušiť,
či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania



účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný, ako ani nemôže exekučný súd naprávať
prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pre prípad, ak by sa všeobecný súd
nestotožnil s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, ktorú uviedol vo
svojej argumentácii, navrhol prerušiť konanie postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP a podať
Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá
a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor
s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok.
V rámci odňatia možnosti účastníkovi konať pred súdom namietal predovšetkým porušenie princípu
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý
súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Vytýkal, že aj keď výkon a ochrana jeho práva na
spravodlivý súdny proces mala byť rovnaká, mal v konaní pred exekučným súdom výrazne nevýhodné
postavenie a bolo s ním zaobchádzané odlišne. Mal za to, že exekučný súd rozhodoval o jeho práve
a toto rozhodnutie výrazne ovplyvnilo jeho právne postavenie, a preto nemožno vyšpecifikovať také
skutočnosti, ktoré by mohli objektívne a rozumne ospravedlniť takéto odlišné zaobchádzanie. Okrem
toho konštatoval aj porušenie princípu rovnosti zbraní, na základe ktorého bol uvedený do takého
postavenia, ktoré bolo podstatne nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb
v porovnateľnom postavení. Zároveň namietal, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia,
argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení,
ako ani nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, pritom však dané
rozhodnutie výrazným spôsobom ovplyvnilo jeho právne postavenie. Postup, ktorý zvolil exekučný
súd, navyše dával nezákonne povinnému dodatočnú príležitosť na to, aby bez existencie akýchkoľvek
obáv z reakcie oprávneného, došlo k zmareniu exekúcie. Ohľadom plnomocenstva zastal názor, že
nie je možné ho považovať za neprijateľnú podmienku, nakoľko nie je zmluvným ustanovením. Mal
za to, že plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Dodal, že
právnym poriadkom nie je vylúčená možnosť uznať dlh/záväzok v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne
s uzatvorením zmluvy, na základe ktorej vzniká a z toho dôvodu nešlo o budúce právo, t.j. právo, ktoré
by povinnému vzniklo až v budúcnosti a ktorého by sa povinný nemohol platne vzdať s poukazom na
ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka. Poukázal aj na absurdnosť záveru súdu, že povinný sa udelením plnomocenstva vzdal
akéhokoľvek práva, pričom dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy neustanovuje, že povinný nemôže po
udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Záverom
namietal aj nesprávny záver o tom, že by zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože spísal
notársku zápisnicu, ktorá nebola v jeho prospech. Uvedené považoval za nesprávny záver, nevyplývajúci
z vykonaného dokazovania, ale predstavujúci iba domnienku a subjektívny názor súdu, pretože zástupca
žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, napr. spísaním zápisnice nezaviazal povinného
vo väčšom rozsahu než bol povinný plniť podľa zmluvy o úvere. Okrem toho sa nestotožnil ani s tým,
že by notárska zápisnica musela byť spísaná aj oprávneným. Mal za to, že uvedený záver súdu je v
priamom rozpore so súdnou praxou a to konkrétne uznesením Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 3Co
7/2007. Dodal, že rovnaký záver vyplýval aj z nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. I ÚS 5/2000. Naviac
zvýraznil aj skutočnosť, že otázka, či exekučný titul bol vydaný v súlade s právnym poriadkom, a teda,
či sa predmetná exekúcia bude vykonávať v celom rozsahu alebo nie, súd už raz posudzoval a o nej
už raz právoplatne rozhodol. Záverom sa zaoberal návrhom na prerušenie konania na základe § 109
ods. 1 písm. c) OSP a podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie na základe čl.
267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu podľa § 374 ods. 4 OSP s
vyjadrením, že odvolaniu oprávneného nemieni vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§
212 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie oprávneného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
zamietnutia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásenia exekúcie za neprípustnú,
ako aj v zastavujúcej časti potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP.

V prejednávanej veci exekučné konanie začalo dňa 8. apríla 2003 podaním návrhu oprávneného
súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 51/19, na



vykonanie exekúcie pre sumu 14.264,-Sk s príslušenstvom, ktoré tvorili trovy notára za spísanie NZ
vo výške 1.296,-Sk, trovy exekúcie vo výške 500,-Sk, trovy právneho zastúpenia vo výške 1.124,-Sk,
trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 1.836,-Sk, úroky z omeškania vo výške 0,25%
denne zo sumy 15.470,- Sk od 26. 11. 2002 do 11. 02. 2003, úroky z omeškania vo výške 0,25% denne
zo sumy 14.264 od 12. 02. 2003 do 12. 03. 2003 a úroky z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy
13.058,- Sk od 13. 03. 2003 do zaplatenia. Exekučným titulom je Notárska zápisnica č. N 370/2003,
NZ 12744/2003, spísaná dňa 21. 02. 2003 Mgr. Tomášom Leškovským, notárskym kandidátom JUDr.
Ľubomíra Vlhu, notára so sídlom v Bratislave na Námestí Martina Benku č. 5, v ktorej Mgr. J. R. na
základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníra, advokáta, ako splnomocneného
zástupcu spoločnosti PDSS, s. r. o., konajúcej na základe splnomocnenia povinnej v úverovej zmluve
číslo 4061075 uznal jej dlh voči oprávnenému. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podal súdny exekútor na súd prvého stupňa dňa 23. 04. 2003.

Súd prvého stupňa dňa 7. mája 2003 vydal poverenie, ktorým podľa § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995
Z. z. poveril súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára vykonaním exekúcie na základe vykonateľnej
notárskej zápisnice JUDr. Ľubomíra Vlhu, notára so sídlom v Bratislave, číslo N 370/2003, Nz
12744/2003 zo dňa 21. 02. 2003, v prospech oprávneného voči povinnej na vymoženie uloženej
povinnosti zaplatiť istinu vo výške 13.058,-Sk s 0,25% úrokom z omeškania denne od 13. 03. 2003
do zaplatenia, úroky z omeškania v sume 4.012,- Sk a všetky účelne vynaložené trovy exekučného
konania. Podaním zo dňa 18. 11. 2010 sa oprávnený domáhal zmeny súdneho exekútora. Po predložení
exekučného spisu súdnym exekútorom, rozpise trov exekúcie v celkovej výške 172,- eur a všeobecných
podmienok pre poskytnutie úveru oprávneným súd prvého stupňa vo veci rozhodol uznesením zo dňa
12. decembra 2011 č. k. 8Er/140/2003-19.

Po doručení vyššie uvedeného uznesenia právnemu zástupcovi oprávneného fikciou doručenia (právny
zástupca oprávneného neprevzal zásielku v odbernej lehote) súd prvého stupňa zistil, že právny
zástupca oprávneného dňa 05. 09. 2011 vypovedal plnú moc, a preto uznesením zo dňa 12. marca 2012,
č. k. 8Er/140/2003-33 opravil označenie oprávneného v záhlaví uznesenia a uznesenia doručil
priamo oprávnenému, ktorý v zákonnej lehote podal proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 12.
decembra 2011 č. k. 8Er/140/2003-19 odvolanie, ako aj podaním zo dňa 26. 07. 2012, doručeným súdu
prvého stupňa dňa 09. 08. 2012, podal návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm.
c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 25. marca
2013 č. k. 9CoE/24/2013-70 tak, že návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Aj proti tomuto
uzneseniu v časti týkajúcej sa zamietnutia návrhu oprávneného na prerušenie konania podal oprávnený
odvolanie. Následne súd prvého stupňa vo veci rozhodol napadnutým uznesením a povinný v odvolaní
opätovne podal návrh na prerušenie konania.

Podľa § 58 ods. 1 Zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
Exekučný poriadok) exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj bez návrhu.

Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods. 1
Exekučného poriadku), alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57 ods.
2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak má
alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený.

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v
priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To
znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z týchto predpokladov je aj relevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, účinného v čase začatia exekučného konania, podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí, schválených zmierov,



platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Podľa tohto
zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok
a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak
povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.

Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina
aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný
opak. Notárska zápisnica, okrem toho, že je verejnou listinou, za splnenia zákonných podmienok môže
byť aj tzv. exekučným titulom. Exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to,
či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ.
Formálna stránka vykonateľnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu spočíva v dodržaní formy
notárskej zápisnice tak, ako je uvedená v § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka vykonateľnosti
spočíva v dodržaní tých obsahových náležitostí, ktoré predpisuje § 41 ods. 2 Exekučného poriadku.
Podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc,
ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny
dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Vyhlásenie povinnej osoby, ktorým súhlasí s vykonateľnosťou, má za následok vykonateľnosť notárskej
zápisnice, ktorá nastáva uplynutím času plnenia uvedeným v notárskej zápisnici, alebo v prípade, ak
čas plnenia uplynul pred spísaním notárskej zápisnice, dňom spísania notárskej zápisnice, v ktorej je
uvedený súhlas s vykonateľnosťou.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná dňa 24. 10. 2002 uzavreli zmluvu o
úvere, súčasťou ktorej vo forme predtlače je uvedený text o splnomocnení spoločnosti PDSS, s. r. o.,
povinnou na uznanie záväzku z úveru v mene povinnej v notárskej zápisnici ako exekučného titulu
tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa § 274
písm. e) OSP, resp. pre exekúciu podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na celý jej majetok, do výšky
vzniknutej pohľadávky (alebo jej zostatku v prípade čiastočného splatenia jej dlhu) a jej príslušenstva.
Odvolací súd sa stotožňuje s vysloveným právnym názorom súdu prvého stupňa, že plnomocenstvo
udelené povinnou PDSS, s. r. o., v zmluve o úvere nie je platným právnym úkonom, preto Mgr. J. R.,
na základe substitučnej plnej moci zastupujúceho Mgr. Tomáša Kušníka ako splnomocneného zástupcu
spoločnosti PDSS, s. r. o., nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku z úverovej zmluvy a
súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinnej, a to z dôvodu, že zastúpenie na základe
plnomocenstva vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, teda v čase, keď žiadny dlh neexistoval,
nebola známa ani jeho výška, a preto povinná nemohla ani dlh uznať, či splnomocniť iného na takéto
uznanie. Nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, a preto aj
takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Okrem toho súčasťou notárskej zápisnice
bolo aj vyhlásenie zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorú si určil pravdepodobne
zástupca povinnej sám bez toho, aby mu povinná udelila na takýto úkon plnú moc. Na základe takéhoto
konania zástupcu bola potom povinná zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani
vedomosť, rovnako ako ani nemala vedomosť o výške, ktorú má zaplatiť.

Na zdôraznenie správnosti odvolací súd poukazuje tiež na rozpor záujmov splnomocneného zástupcu
a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor spočíval v tom, že právny
zástupca povinnej, ktorý by mal povinnú pri uznaní dlhu a spísaní notárskej zápisnice zastupovať, bol
určený priamo v zmluve o úvere oprávneným, čo malo za následok, že povinná si nemohla spoločnosť
PDSS, s. r. o. ako svojho zástupcu vybrať na základe svojej vôle. V dôsledku neplatného plnomocenstva
podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatné aj vyhlásenie Mgr. J. R. v predmetnej notárskej zápisnici.
Predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu, keďže
bola spísaná na základe absolútne neplatného právneho úkonu. Postup súdu prvého stupňa, ktorý
exekúciu zastavil, bol preto odvolacím súdom vyhodnotený za správny.

Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,
ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávneného,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako
tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola
posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej
zápisnice.



Keďže išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje,
súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania a rozhodovať
aj o trovách exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa
zamietnutia návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora, vyhlásenia exekúcie za neprípustnú,
ako aj v zastavujúcej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil a v časti trov exekúcie
a trov konania vrátil vec súdu prvého stupňa na postup podľa § 374 ods. 4 OSP, nakoľko o týchto
výrokoch musí meritórne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa s konečnou platnosťou s tým, že proti
jeho rozhodnutiu nebude prípustné odvolanie.

Z odvolania oprávneného vyplýva, že oprávnený v priebehu odvolacieho konania opätovne navrhol s
poukazom na ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) OSP konanie prerušiť a podať návrh na konanie o súlade
ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR a
to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok. Okrem toho v priebehu odvolacieho konania oprávnený navrhol s poukazom na ustanovenie
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP a čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie konanie prerušiť a Súdnemu
dvoru Európskej únie predložiť prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1. Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda, aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2. Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Podľa § 159 ods. 3 OSP, len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec.
O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne
rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či
rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten, kto bol v
skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného, a naopak).
Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva
z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku). Konanie sa
týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných účastníkov
(či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.
10. 2009 sp. zn. 5 Cdo 120/2009)

S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v prípade návrhov oprávneného na prerušenie
konania podľa § 109 ods. 1 písm. b), c) OSP, ktoré sú obsiahnuté v podanom odvolaní, ide o prekážku
rozsúdenej veci (res iudicata), preto v súlade s ustanovením § 104 ods. 1 OSP odvolací súd konanie o
týchto návrhoch na prerušenie konania zastavil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že
povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli.



Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.