{"guid": "017ceafd-a3f5-40d5-82b6-5937a866a9ac:fb082569-cad4-495e-a5d0-fcb8d57d506a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2018:6112209572.1", "spisova_znacka": "16Co/152/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/152/2017 z 19. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. decembra 2018, sp. zn. 16Co/152/2017, ECLI:SK:KSBB:2018:6112209572.1", "identifikacne_cislo": "6112209572", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Vladimír Tencer", "sudca_id": 10, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vladimir-tencer-10", "datum_vydania": "2018-12-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 514/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/514/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/514-2003/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/514#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb082569-cad4-495e-a5d0-fcb8d57d506a", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2018:6112209572.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6112209572.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2018:6112209572.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/152/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112209572
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6112209572.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcov 1/ F.. arch. D. Y., nar.
XX. XX. XXXX, bytom H. XXA, G. G., 2/ F.. arch. F. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXA, G. G., v
konaní obaja právne zastúpení JUDr. Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária so
sídlom Horná 35, Banská Bystrica, IČO: 37 890 247 proti žalovanému N. republike v mene ktorej koná
S. dopravy a výstavby N. republiky so sídlom J.. N. 6, G., F.: XX XXX XXX, za účasti intervenienta na
strane žalovaného 1/ S. G. G., so sídlom G. Bystrica, P. XX, F.: XX XXX XXX, a za účasti intervenienta
na strane žalovaného 2/ Q. úrad G. G. Q. výstavby a bytovej politiky so sídlom J.. Y. I. 1, G. G., v konaní
o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XX XXX € s prísl., o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného
súdu Banská Bystrica č. k. 7C 84/2012-375 zo dňa 12. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu    p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému a intervenientom 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým  rozsudkom okresný súd zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorí sa žalobou voči
žalovanému domáhali náhrady nemajetkovej ujmy vo výške XX XXX € každému zvlášť s príslušenstvom,
ktorá im vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu žalovaného, teda spôsobenej orgánom
verejnej moci aplikujúc ustanovenia zákona č. 5614/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej v texte „zákon č. 514/2003 Z. z.“).

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že žalobcovia považovali  v
zmysle žaloby za nesprávny úradný postup žalovaného, ktorý  mal spočívať v tom, že stavebný úrad
- S. G. G., ktorého  územné rozhodnutie o umiestnení stavby Bytový dom „A“ G. G. - Z. vŕšok zo dňa
XX. XX. XXXX pod č. XXXXX, XXXXX/ME (ďalej v texte „územné rozhodnutie zo dňa XX. XX. XXXX“),
bolo zrušené,  a to rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica č. k.  23S 90/2007-60 zo dňa 03. 10.
2007 (ďalej v texte aj „rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa 03. 10. 2007“) mal nariadiť
obnovu konania o povolení stavby, keďže stratil podklad pre vydanie stavebného povolenia, avšak
túto obnovu konania  nenariadil. Nesprávnym postupom boli poškodení, ak v dôsledku nesprávneho
úradného postupu S. G. G. došlo k výstavbe G. domu „A“ G. G. - Jesenský vŕšok ( ďalej v texte  aj
„stavba“ ), ktorá stavba nemá charakter, ktorý by spĺňal požiadavky účelového využitia územia. Svojou
rozlohou  výškou, stavba poškodila záujmy občanov a obyvateľov, ktorí bývajú v bytovom dome v jej
bezprostrednom okolí. Došlo k znehodnoteniu lokality, trhovej ceny bytov, zníženiu pohody bývania
dopravnou záťažou a pod.. Konaním žalovaného došlo aj k ďalšej ujme na strane žalobcov, a to k
dehonestácii ich spoločenskej aktivity, k poškodeniu ich povesti spochybňovaním ich profesionálnej
reputácie a odbornosti v priebehu správneho konania.



3. Zo žiadosti žalobcov 1/ a 2/ o predbežné prerokovanie nároku v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. (§ 4
a § 11), ktorú označili ako výzvu na náhradu škody zo dňa 31. 05. 2011, mal okresný súd preukázané,
že v nej žalobcovia  poukazovali na rozhodnutie, a to územné rozhodnutie zo dňa 07. 12. 2006, ktoré
bolo rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 23S 90/2007-60  zo dňa  03. 10. 2007 ( ďalej v
texte aj „rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03.10.2007“ ) zrušené a vec bola vrátená
Krajskému stavebnému úradu Banská Bystrica na ďalšie konanie. Napriek tomu, že následne S. G.
G. vydalo oznámenie o začatí územného konania a nariadenie ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania o umiestnení stavby, Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa 08. 10.
2009 zrušil rozhodnutie S. G. G. s odôvodnením, že pre stavbu vydal Stavebný úrad Mesta Banská
Bystrica stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, voči ktorým neboli podané odvolania a vec sa
preto nevracia  späť na územné konanie  a rozhodnutie.  S uvedeným postupom sa však žalobcovia
nestotožnili, mali za to, že stavebný úrad  mal nariadiť obnovu konania o povolenie stavby, v ktorom
postupe videli nesprávny úradný postup žalovaného. Týmto postupom S. G. G. vytvorilo nenávratný
stav, v zmysle ktorého bez schváleného územného plánu, alebo v rozpore s ním umožnilo stavebníkovi
na úkor práv a záujmov občanov realizovať stavbu, ale aj jej užívanie. Nemajetkovú ujmu si preto
žalobcovia v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku uplatnili s poukazom na ust. § 17 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z. z., pretože predmetná stavba  nespĺňa požiadavku na stavbu svojim charakterom,
rozlohou a výškou poškodila záujmy obyvateľov, ktorí bývajú v bytovom dome v jej blízkosti, znehodnotila
predmetnú lokalitu, trhovú cenu bytov, čo im spôsobilo škodu. Doplnili, že v správnom konaní zastupovali
nielen svoje osobné a profesijné záujmy, ale záujem spoločenský  a spôsobom, akým S. G. G.  v
správnom konaní dehonestovalo ich spoločenskú aktivitu, ako architektov mesta, poškodilo osoby a
povesť žalobcov, ako spoločensky činných občanov, a to neustálym spochybňovaním ich profesionálnej
reputácie a odbornosti, neoprávneným negovaním ich relevantných odborných námietok v konaniach.

4. Okresný súd následne vo vzťahu k predmetnej žalobe, ako i predchádzajúcej  žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku  po vykonanom dokazovaní dospel k právnemu záveru, že v konaní nebol
preukázaný nesprávny úradný postup žalovaného. Právny záver odôvodnil tým, že v správnom konaní
k obnove stavebného konania nedošlo, ak pred tým, ako bolo územné rozhodnutie zo dňa 07.12.2006
zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03.10.2007 bolo vydané Stavebné
povolenie S. G. G. č. ÚR - XXXX/XXXX/ME zo dňa 30.04.2007 ( ďalej v texte aj „stavebné povolenie“ ),
na základe ktorého došlo k realizácii stavby. Na základe týchto skutočností vydal Krajský stavebný úrad
Banská Bystrica rozhodnutie ( dňa 08. 10. 2009 ), že  v územnom konaní vo vzťahu k tejto stavbe sa
nepokračuje, vec sa nevracia na ďalšie konanie stavebnému úradu S. G. G., z dôvodu, že pre stavbu bolo
vydané stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, voči ktorým neboli podané odvolania, ide teda o
rozhodnutia právoplatné. Z vykonaného dokazovania totiž vyplynulo, že stavebné povolenie, na základe
ktorého došlo k realizácii stavby, nebolo napadnuté riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom
s tým, že zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku ( ďalej v texte aj „stavebný
zákon“ ) neupravuje inštitút dodatočného povoľovania umiestnenia uskutočnenia stavby, na ktorú bolo
právoplatne súdom zrušené rozhodnutie o jej umiestnení. Nemôže sa preto jednať o nesprávny úradný
postup, pokiaľ bolo vydané rozhodnutie.

5. Okresný súd naviac doplnil, že žalobcovia nepožiadali o odklad vykonateľnosti územného rozhodnutia,
stavebného povolenia, nepodali návrh na obnovu konania. Zdôraznil, že v čase, keď bolo vo veci vydané
stavebné povolenie bolo územné  rozhodnutie dňa 07. 12. 2006 právoplatné, teda v tom čase, keď
bolo vydané stavebné povolenie, nebolo územné rozhodnutie  zo dňa 07. 12. 2006 zrušené, naopak
v tom čase bolo potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu Banská Bystrica, č. KSÚBB-
2007-300/437-1 : OŠSS KI zo dňa 06. 02. 2007.

6. Okresný súd vo vzťahu k územnému a stavebnému konaniu uviedol, že v zmysle stavebného
zákona nie je možné  vstupovať do územného konania, alebo vydávať územné rozhodnutie v čase,
keď je na stavbu vydané právoplatné stavebné povolenie a stavba je zrealizovaná  a skolaudovaná.
Aj z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 10. 2009, ktorým bolo
rozhodnuté, že vec sa nevracia na ďalšie konanie vyplýva, že vec sa nevrátila na územné konanie
vzhľadom na v tom čase existujúci skutočný stav t. j. právoplatne skončené stavebné a kolaudačné
konanie.



7. Okresný súd  potvrdil, že vo veci nebola nariadená obnova konania stavebným úradom S. G. G.,
a pokiaľ tento príslušný  štátny orgán nenariadil obnovu konania, a žiadny návrh na obnovu konania
podaný ani nebol, súd je touto skutočnosťou viazaný a nemôže nahrádzať rozhodnutie stavebného
úradu alebo riešiť otázku, či mala byť obnova konania nariadená, prípadne z akého dôvodu, ak uvedené
posúdenie je v právomoci príslušných orgánov štátnej správy a príslušný stavebný úrad tak mohol ale
aj nemusel postupovať.

8. Následne okresný súd konštatoval, že i v prípade, ak by došlo  k nesprávnemu úradnému postupu S.
G. G. ako stavebného úradu, žalobcovia nepreukázali  príčinnú súvislosť medzi prípadným nesprávnym
úradným postupom, na ktorý poukazovali a ktorý tvrdili  v žalobe a vznikom nemajetkovej ujmy na ich
strane. Pokiaľ sa totiž žalobcovia domáhali nemajetkovej ujmy z dôvodu, že sa cítili dotknutí  na svojich
právach ako občania resp., architekti a súčasne účastníci správneho konania, v ktorom prebiehalo
rozhodovanie o stavbe, týchto práv sa ako účastníci stavebného konania domohli, keďže v rozhodnutí
Krajského súdu Banská Bystrica  zo dňa 03. 10. 2007 bolo konštatované, že námietky žalobcov  v časti,
že urbanistická štúdia bola spracovaná v rozpore s územným  plánom mesta, je dôvodná. Taktiež bola
dôvodná ich námietka, pokiaľ poukázali na rozpor ohľadom výškovej hladiny  stavby. Nemožno preto
konštatovať, že by ich námietky neboli v správnom konaní zohľadnené.

9. Iným dôvodom pre priznanie nemajetkovej ujmy mal byť podľa žalobcov postup stavebného úradu - S.
G. G., ktoré malo dehonestovať ich spoločenskú aktivitu, poškodilo ich osoby a povesť ako spoločensky
činných občanov a to neustálym spochybňovaním ich odbornosti v správnom konaní, ktoré skutočnosti
však v konaní preukázané neboli.  Svedkovia, ktorí boli v konaní vypočutí žalobcami tvrdenú skutočnosť
nepotvrdili, právne naopak, uviedli, a to svedok Ing.  arch. Y. H., že kolegovia ani on žalobcov nijakým
spôsobom nedehonestovali. Svedkyňa F.. X. S. vo svojej výpovedi  uviedla, že so žalobcami  sa pracovne
už nestretáva, nemali by vec, kde by boli účastníkmi konania, stretávajú sa, pozdravia sa. Svedok F.. N.
P. vo svojej výpovedi  uviedol, že  pri výkone svojej práce neprichádza do styku so žalobcami a výsledky
práce žalobcov sú podkladom pre rozhodnutia, pričom z jeho výpovede nevyplynula žiadna zaujatosť
voči žalobcom. Aj svedok F.. Milan X. uviedol, že žalobcov, či už profesne alebo pokiaľ ide o aktivity vníma
veľmi pozitívne aj ich prácu a účasť vo verejnom živote, ktoré tvrdenie potvrdila i svedkyňa F.. arch. Y. K.,
ktorá  zdôraznila, že žalobcov profesne a odborne považuje za renomovaných architektov spoločensky
a ľudsky za veľmi serióznych snažiacich sa zamedziť škodám na obraze mesta.  Potvrdila, že jej vzťah
k odbornosti žalobcov nebol negatívne znížený pokiaľ ide o stavbu, naopak, žalobcu 2/ označila za
najlepšieho architekta v G. G.. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že žalobca 2/ je aktívny
profesne, opakovane bol zvolený v roku 2012 a 2015 za viceprezidenta spolku architektov, a to vďaka
svojim osobným  kvalitám a rešpektu  kolegov i vďaka tomu, že má odvahu postaviť sa  nezákonným
postupom  úradom, ktoré prispievajú k tomu, že má dôveru. Má naďalej klientelu, vykonáva svoju prácu,
preto nebolo preukázané, že by došlo k dehonestácii žalobcov v spoločnosti, či v odborných kruhoch.

10. Ak následne žalobcovia  tvrdili, že samotná stavba poškodila záujmy obyvateľov, ktorí bývajú v
bytovom dome v jej blízkosti, a že znehodnotila danú lokalitu, trhovú cenu bytov, čo im malo spôsobiť
nemajetkovú ujmu, tieto skutočnosti taktiež neboli  v konaní preukázané a ani to, že by došlo  k zníženiu
celkovej pohody bývania, neprimeranému zásahu do ich súkromia, znehodnotenia panoramatických
výhľadov s poukazom na stanoviská orgánom štátnej správy, ktoré boli  kladné a negatívne vplyvy
boli vylúčené.  Uvedené skutočnosti  vyplývajú z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo
dňa 03. 10. 2007, v ktorom krajský súd námietku žalobcov ohľadne podlaží objektu nepovažoval za
relevantnú pre posúdenie veci vzhľadom na to, že počet podlaží vychádzal z urbanistickej  štúdie.
Námietku žalobcov, že sa stavebný úrad  vyhol vypracovaniu  posúdenia vplyvu na životné prostredie
vzhľadom na to, že stavebník rozdelil investičný zámer na dve etapy s tým, že bude posudzovanie
vplyvu žiadať  pri ďalšej etape výstavby, považoval krajský súd za nedôvodnú, nakoľko takýto postup
umožňuje zákon.  Ak následne  žalobcovia  poukazovali  na porušenie ustanovenia  § 4 ods. 2 Vyhlášky
Ministerstva životného prostredia  č. 532/2002 Z. z.  v dôsledku nevhodného umiestnenia stavby, keď
dochádza k zníženiu celkovej pohody bývania, neprimeranému zásahu do súkromia, znehodnoteniu
panoramatických výhľadov, vplyvu na trhové ceny, bolo krajským súdom poukázané na to, že porušenie
subjektívnych práv žalobcov v tomto smere  nebolo preukázané, a to najmä s poukazom na stanoviská
orgánov štátnej správy, ktoré boli podané a sú kladné. Došlo totiž k osvedčeniu technického riešenia
stavby a negatívne vplyvy boli vylúčené s tým, že objekt neznižuje kvalitu a pohodu bývania okolitých
bytových a rodinných domov z hľadiska hygienického svetlo - technického a z hľadiska zaťaženia
hlukom. Bola vypracovaná hluková štúdia, ktorá vylúčila zvýšenie hluku. Bol spracovaný projekt, ktorý



preukazuje, že oslnenie bytového domu na H. XX A,  v ktorom žalobcovia bývajú a vo vzťahu ku
ktorému malo dôjsť k zhoršeniu bývania spĺňa normu stanovenej hodnoty a výhľady  z jestvujúceho
domu sú v súčasnosti v smere východ, juh a juhozápad. V smere juhovýchodnom a južnom  k žiadnemu
obmedzeniu nedochádza, t. j. priamy výhľad z okien sa nemení. Je možné, že umiestnenie stavby môže
ovplyvniť trhovú cenu žalobcov, avšak nie je vylúčené, že môže by ovplyvnená naopak aj pozitívne
vzhľadom na celkové  riešenie územia. Tieto skutočnosti ako závery Krajského súdu v Banskej Bystrici
obsiahnuté v jeho rozhodnutí zo dňa  03. 10. 2007, ktorý rozsudok bol potvrdený i Najvyšším súdom
SR rozsudkom zo dňa 17. 07. 2008 a jeho závery z neho vyplývajúce, preto postačovali pre právny
záver okresného súdu spočívajúci v tom, že ku škode, nemajetkovej ujme tak, ako na ňu poukazovali
žalobcovia v žalobe (resp. v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku), nedošlo, v dôsledku čoho
nepristúpil k ďalšiemu doplňovaniu  dokazovania v tomto smere, ktoré považoval za  nehospodárne  a
nadbytočné.

11. Následne okresný súd konštatoval, že pokiaľ žalobcovia v priebehu konania poukazovali  a rozširovali
dôvody nemajetkovej ujmy, ktorá mala na ich strane vzniknúť, predmetom žaloby a rozhodovania
súdu mohli byť len tie skutočnosti, ktoré boli uvedené v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a
následne podanej žalobe, preto na rozširovanie ďalších dôvodov a s nimi súvisiace návrhy na vykonanie
dokazovania, neprihliadal.

12. Keďže žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a tvrdené skutočnosti nepreukázali okresný súd mal
za to, že i v prípade, keby  prípadne existoval nesprávny úradný postup, resp. i príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a žalobcami tvrdenou škodou ( ujmou ), nebol preukázaný vznik
nemajetkovej ujmy a ani dôvodnosť jej výšky  po XX XXX € každému zvlášť, ktorá existencia zostala len
v polohe tvrdenia. Okresný súd preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

13. Okresný súd  prioritne posudzoval aj námietku premlčania vznesenú žalovaným  s poukazom na
ust. § 19 ods. 1 až 3 zák. č. 514/2003 Z.z..  Mal za to, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne,
premlčacia lehota začala plynúť právoplatnosťou rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.07. 2008,
ktorá právoplatnosť nastala dňa 27. 08. 2008. Trojročná lehota na uplatnenie nároku však uplynula pred
podaním žaloby (16. 02. 2012) a to napriek tomu, že lehota neplynula počas predbežného prerokovania
nároku, ktorá žiadosť o predbežné prerokovanie  nároku  bola zamietnutá dňa 20. 01. 2011.  Rozsudok
Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 07. 2008 bol doručený  právnemu zástupcovi žalobcov dňa 27. 08. 2008,
čo žiadna zo strán nerozporovala. Nestotožnil sa s tvrdeniami žalobcov, že sa dozvedeli o škode ( ujme )
až dňa 04. 02. 2009.  K vznesenej námietke premlčania totiž žalobcovia uviedli, že nesprávny úradný
postup začal dňa 04. 02. 2009 vydaním oznámenia o začatí územného konania a nariadení ústneho
pojednávania a miestneho zisťovania, ale  pokračoval vydaním kolaudačných rozhodnutí. Žalobcovia
však neprávny úradný postup odvodzovali od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 07. 2008.
Žaloba zo strany  žalobcov mala  byť teda  podaná na súde najneskôr dňa 16. 02. 2012 po započítaní
6 mesačnej lehoty v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., avšak bola podaná až 11. 04. 2012, t.j. oneskorene.

14. Okresný súd k námietke premlčania doplnil, že nesprávny úradný postup, tak ako uviedli žalobcovia,
nemohol začať dňa  04. 02. 2009 a to vydaním oznámenia o začatí územného konania  a nariadení
ústneho pojednávania S. G. G., nakoľko Krajský stavebný úrad Banská Bystrica rozhodnutím zo dňa 08.
10. 2009 okrem toho, že zrušil rozhodnutie S. G. G. výslovne konštatoval, že nie je možné vec vrátiť späť
na územné konanie a rozhodnutie z dôvodu, že pre uvedenú stavbu bolo stavebným úradom vydané
stavebné povolenie, kolaudačné rozhodnutie, voči ktorým neboli podané odvolania a teda vo veci bolo
rozhodnuté  a bolo vydané rozhodnutie. Nesprávny úradný postup v tomto prípade, teda bol ukončený
vydaním rozhodnutia, a nie je vecou súdu nahradiť konanie orgánu a zisťovať, či mal stavebný úrad
nariadiť obnovu konania o povolení stavby vo verejnom záujme, pokiaľ príslušný orgán túto skutočnosť
posúdil tak, že nenariadil obnovu konania, ktorý postup je v právomoci stavebného úradu. Napriek tomu,
že žalobcovia poukazovali na to, že k začatiu nesprávneho úradného postupu malo dôjsť zo strany
S. G. G. vydaním rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 07. 2008 a následne pokračoval a na
inom mieste tvrdili, že začal dňa 04. 02. 2009, teda vydaním oznámenia o začatí územného konania
a nariadení ústneho pojednávania a zároveň mali za to, že mala byť nariadená príslušným orgánom
obnova konania, je nutné konštatovať, že v prípadne všetkých týchto tvrdení pre okresný súd vyplynulo,
že nárok nebol uplatnený včas.



15. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd v zmysle § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z.  Civilný
sporový poriadok (ďalej v texte „CSP) v spojení s § 262 CSP.

16. Proti tomuto rozsudku  podali v zákonnej lehote  odvolanie žalobcovia.  Odvolanie bolo podané z
dôvodov ust. § 365 ods. 1 písm. e/,f/,h/ CSP,  nakoľko súd prvej  inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

17. Žalobcovia  v odvolaní zdôraznili, že sa náhrady nemajetkovej ujmy voči žalovanému domáhali z
dôvodu nesprávneho úradného postupu, a nie z dôvodu nesprávneho rozhodnutia. Táto skutočnosť je
podľa nich podstatná pre posúdenie plynutia lehoty premlčania uplatneného nároku, ktorý si uplatňovali
na tom skutkovom základe, že postup stavebného úradu - S. G. G. po vrátení veci Krajským súdom
v Banskej Bystrici a Najvyšším súdom SR považujú za nezákonný. Z tohto dôvodu nemohla lehota
premlčania začať plynúť doručením rozhodnutia Najvyššieho súdu SR právnemu zástupcovi t. j. dňa
27. 08. 2008. Po vrátení veci bol vykonaný prvý úkon príslušným stavebným úradom  až dňa 04.
02. 2009, a to vydaním oznámenia o začatí územného konania a nariadení ústneho pojednávania s
následným pribratím znalca.  Podľa právneho názoru Krajského súdu v Banskej Bystrici uvedenom
v rozsudku zo dňa 03. 10. 2007 bol však stavebný úrad povinný pre vydanie územného rozhodnutia
rešpektovať územný plán mesta prijatý a schválený 15. 09. 1976 a územný plán centrálnej mestskej
zóny schválený  dňa 26. 10. 1977. Pre ďalší zákonný postup bolo Mesto Banská Bystrica nútené
schváliť zmenu platného územného plánu a následne pokračovať v územnom konaní s cieľom vydať
územné rozhodnutie súladné so zmeneným územným plánom. K takémuto konaniu ale nedošlo, v
dôsledku rozhodnutia Krajského stavebného úradu Banská Bystrica, ktorý správny orgán dňa 08. 10.
2009 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie S. G. G. a súčasne vec nevrátil späť, pretože v tom čase (medzi
februárom 2009  - októbrom 2009) boli vydané kolaudačné rozhodnutia.  Tento postup však odporuje
nielen právnemu záveru vyslovenému vo vyššie uvedenom rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici
zo dňa 03.10.2007 a Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.07.2008, ale odporuje aj platnej právnej úprave
uvedenej v stavebnom zákone, pretože správny orgán začal územné konanie v rámci ktorého pribral
znalca a to ešte pred zmenou územného plánu.

18. Namietali, že v konaní navrhli výsluchy svedkov, ktorí sa vyjadria k ich osobám a taktiež sa vyjadria k
ich občianskej angažovanosti v S. G. Bystrica, zároveň navrhli vykonať dôkazy preukazujúce poškodenie
danej lokality stavbou, ktorá bola  postavená v rozpore so stavebným zákonom, ako aj svedkov ktorí
bývajú v tejto lokalite a ktorí by dokázali objektivizovať následky nezákonného postupu. Okresný súd
týmto návrhom nevyhovel, preto nebolo možné z ich strany dostatočne objasniť nemajetkovú ujmu, ktorá
im vznikla. Navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
prerokovanie a rozhodnutie.

19. Intervenient 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s
výrokmi, ako aj s odôvodnením súdu prvej inštancie v ňom uvedenými. Podľa jeho názoru súd prvej
inštancie jasne a výstižne uviedol všetky podstatné tvrdenia a právne argumenty strán konania a s týmito
sa vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia,  uviedol skutočnosti, ktoré považoval za preukázané a ktoré
nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a tiež ich podľa jeho názoru správne vyhodnotil.
Odôvodnenie rozhodnutia je presvedčivé, vychádza z objektívneho vyhodnotenia skutkového stavu,
preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

20. Intervenient 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje
s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom
rozsahu ako vecne správne.

21. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa so závermi okresného súdu v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu stotožňuje, jeho rozhodnutie považuje za vecne správne, a
preto ho navrhol v celom rozsahu  ako vecne správne potvrdiť.

22. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej v
texte „CSP“), ktorý v zmysle § 470 ods. 1 stanovuje, že ak nie je ustanovené inak platí tento zákon aj
na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa prvej vety ods. 2 §-u 470 CSP však



platí, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

23. Krajský súd ako súd odvolací do (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov viazaný rozsahom  a
dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385
ods. 1 CSP (a contrario) rozsudok okresného súdu  podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.

24. Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu
sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol, ak žalobu zamietol, pretože
nebol v konaní preukázaný nesprávny úradný postup žalovaného, príčinná súvislosť medzi tvrdeným
nesprávnym úradným postupom žalovaného a tvrdenou nemajetkovou ujmou na strane žalobcov, a ani
nemajetková ujma na ich strane.

25. Napriek vyššie uvedenému záveru odvolacieho súdu, ktorý považuje rozsudok okresného súdu za
vecne správny, uznáva odvolací dôvod žalobcov spočívajúci v tom, že nimi tvrdený nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy nebol na okresnom súde uplatnený oneskorene. Naopak odvolací súd zastáva názor,
že  žalobcami tvrdený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bol na okresnom súde podaný včas a to
z nasledovných dôvodov:

26. Žalobcovia opakovane aj v odvolaní tvrdili, že za nezákonný považujú postup stavebného úradu -
S. G. Bystrica po vrátení veci  Krajským súdom v Banskej Bystrici, na základe rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici zo dňa  03. 10. 2007 a Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. 07. 2008. O tej skutočnosti,
či stavebný úrad - S. G. G. bude postupovať v súlade s právnymi závermi Krajského súdu v Banskej
Bystrici zo dňa 03. 10. 2007, ( ktorým bolo zrušené územné rozhodnutie S. G. G. zo dňa 07. 12. 2006 z
dôvodu, že podkladom pre územné rozhodnutie bola urbanistická štúdia, ktorá bola v rozpore s územným
plánom aglomerácie Banská Bystrica, aktualizovaným formou riešenia zmien a doplnkov dňa 18. 03.
1997), v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.07.2008, a či dôjde k obnove konania,
ku ktorej podľa tvrdenia žalobcov malo dôjsť,  sa mohli žalobcovia dozvedieť najskôr dňa 04.02.2009,
po tom, ako stavebný úrad - S. G. Bystrica vydal oznámenie o začatí územného konania a nariadení
ústneho pojednávania s následný pribratím znalca. Táto skutočnosť, teda, že k obnove konania nedošlo,
vyplynula aj z rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici zo dňa 08. 10. 2009, ktorým
rozhodnutím zrušil rozhodnutie S. G. G. a vec nevrátil na ďalšie konanie S. G. G., pretože v tom čase
už bolo vydané kolaudačné rozhodnutie (vydané dňa 20. 08. 2009). Žalobcovia 1/ a 2/ tak v žalobe, ako
aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku  uplatňovali svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v
dôsledku nesprávneho úradného postupu, ktorý mal spočívať nie v tom, že územné rozhodnutie zo dňa
07. 12. 2006 bolo vydané v rozpore s platnou  územnou dokumentáciou, ale v dôsledku toho, že stavebný
úrad mal následne  po doručení rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 10. 2007,
ktorým bolo územné rozhodnutie S. G.  Bystrica zo dňa 07. 12. 2006 zrušené, nariadiť obnovu konania
o povolení stavby, pretože pri rozhodovaní vychádzal z právoplatného rozhodnutia, ktoré bolo neskôr
zrušené a malo byť nahradené novým rozhodnutím.  Ak teda prvým úkonom stavebného úradu, voči
ktorému postupu namietali žalobcovia, že nepostupoval v súlade s rozsudkom Krajského súdu v Banskej
Bystrica zo dňa 03.10.2007, a že mal nariadiť obnovu konania a že k tejto obnove nedošlo, bolo jeho
oznámenie o začatí územného konania a nariadení ústneho pojednávania s následným pribratím znalca,
teda oznámenie zo dňa 04.02.2009, potom trojročná premlčacia lehota uplynula najskôr dňa 04.02.2012.
Keďže počas predbežného prerokovania žiadosti premlčacia lehota  neplynula, potom premlčacia lehota
uplynula najskôr dňa 04.08.2012 ( po započítaní 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie nároku).
Ak bola žaloba podaná 11.04.2012, bola podaná včas.

27. Napriek vyššie uvedenému  právnemu záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého bol nárok žalobcov
uplatnený včas, mu ale neostáva iné, ako následne konštatovať, že nárok žalobcov nie je daný a okresný
súd žalobu správne zamietol.  Žalobcovia nepreukázali  vznik zodpovednosti štátu  za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci. Predpokladmi jej vzniku, ktoré musia byť zo strany žalobcov preukázané
kumulatívne, sú  jednak nesprávny úradný postup, vznik škody (nemajetkovej ujmy), a príčinná súvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (nemajetkovej ujmy), ktorá zodpovednosť
je objektívnou  bez ohľadu na zavinenie. Uvedené zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti
žalovaného však musia byť splnené kumulatívne,  a preto nesplnenie ktorejkoľvek z nich znamená, že
nárok nie je možné priznať.  Prioritne je nutné uviesť, že žalobcovia sa domáhali náhrady nemajetkovej



ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, keď stavebný úrad -S. G. Bystrica mal nariadiť obnovu
konania o povolení stavby, a napriek tejto povinnosti takto nepostupoval.

28. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad  preskúma
najmä, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom  zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.

29. Podľa § 62 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1967 Zb. Zákona o správnom konaní ( ďalej v texte „Správny
poriadok“ ), konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné sa na návrh
účastníkov konania obnoví, ak vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný
vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

30. Podľa § 62 ods. 2 Správneho poriadku,  správny orgán nariadi obnovu konania z dôvodov uvedených
v odseku 1, ak je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

31. Okresný súd správne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v bode 41. poukázal na rozhodnutie
Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici  zo dňa 08. 10. 2009, ktorým krajský stavebný úrad
rozhodol, že vec sa nevracia na ďalšie konanie stavebnému úradu - S. G. Bystrica za účelom
pokračovania  v územnom konaní  vzhľadom na vtom čase existujúci skutkový stav, a to už v tom
čase vydané právoplatné stavebné povolenie  zo dňa 30. 04. 2007, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 15. 08. 2007, ako aj  kolaudačné rozhodnutie zo dňa 20. 08. 2009, na základe ktorých
už bola stavba zrealizovaná a skolaudovaná.

32. Odvolací súd uznáva, že vo veci nebola z tohto dôvodu nariadená obnova konania stavebným
úradom - S. G. G. s tým, že pokiaľ príslušný štátny orgán mal za to, že nie je dôvod resp. nenariadil
obnovu konania v zmysle ust. § 62 ods. 2 Správneho poriadku, bol okresný súd, a teda i súd odvolací
touto skutočnosťou viazaný a nemôže nahrádzať rozhodnutie správneho orgánu alebo riešiť otázku, či
mala byť obnova konania nariadená, prípadne z akého dôvodu. Tieto otázky patria do rozhodovacej
činnosti stavebného úradu.  Ak nesprávny úradný postup nastal po tom, ako došlo k zrušeniu územného
rozhodnutia zo dňa 07.12.2006 Krajským súdom v Banskej Bystrici zo dňa 03.10.2007, k vydaniu
stavebného povolenia došlo dňa 30.04.2007, kedy bolo územné rozhodnutie zo dňa 07.12.2006
právoplatné a potvrdené rozhodnutím Krajského stavebného úradu zo dňa 06.02.2007. Preto ak aj
stavebný úrad nenariadil obnovu konania o povolení stavby, jeho nesprávny úradný postup vyústil do
nezákonného rozhodnutia, ktorým bolo kolaudačné rozhodnutie, vydané až dňa 20.08.2009, ktorým sa
povolilo užívanie stavby. Uvedenému nasvedčuje aj odôvodnenie Upozornenia prokurátora podľa § 28
ods. 1 zák.č. 153/2001 Z. z. zo dňa 26.06.2010 ( č.l. 16 spisu ), Pd 79/10-3, v zmysle ktorého v čase
vydania kolaudačného rozhodnutia , ako aj v čase podania návrhu na kolaudáciu stavby, už bolo územné
rozhodnutie zo dňa 07.12.2006 zrušené, a keďže chýbal podklad na kolaudačné konanie, stavebný úrad
nemal vydať rozhodnutie, ktorým povolil užívanie stavby. Výsledkom žalobcami tvrdeného nesprávneho
úradného postupu tak bolo vydané rozhodnutie. Stavebné povolenie bolo vydané v čase, kedy územné
rozhodnutie zo dňa 07.12.2006 nebolo zrušené, preto nezákonný postup začal až po zrušení územného
rozhodnutia zo dňa 07.12.2009, pokračoval konaním kolaudačným, ktoré bolo ukončené kolaudačným
rozhodnutím. Žalobcovia však aj v odvolaní zotrvali na tom, že sa nemajetkovej ujmy domáhajú z titulu
nesprávneho úradného postupu, ktorý skutkovo vymedzili.

33. Stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma, či v priebehu realizácie stavby nedošlo k zmenám
oproti zastavovacím podmienkam, napr. k posunutiu stavby, navýšeniu a preskúma, či je stavba po
stavebno-technickej stránke dokončená a prevádzkyschopná. V kolaudačnom konaní sa už nepovoľuje
žiadne nové umiestnenie stavby, nakoľko stavba je už zrealizovaná, v dôsledku čoho Krajský stavebný
úrad potom, ako bolo vydané kolaudačné rozhodnutie dňa 20. 08. 2009, svojím rozhodnutím uvedený
skutkový stav konštatoval a vec nevrátil na ďalšie konanie. Žalobcovia sa však v konaní nedomáhali
svojho nároku titulom nezákonného rozhodnutia, ktorých vydaním došlo i k pretrhnutiu príčinnej
súvislosti medzi žalobcami tvrdeným nesprávnym úradným postupom žalovaného a žalobcami tvrdenou
nemajetkovou ujmou, ktorá im mala vzniknúť.

34.  K obnove konania však mohlo dôjsť i za súčinnosti  samotných žalobcov v zmysle § 62 ods. 1
písm. a/ Správneho poriadku, ak žalobcom boli známe už v čase doručenia rozsudku Krajského súdu



v Banskej Bystrici zo dňa 03. 10. 2007  skutočnosti, ktoré oni považovali za také, ktoré by mohli mať
podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania.

35. Nemožno totiž opomenúť charakter územného a stavebného konania, keď územné konanie,
stavebné konanie a kolaudačné konanie sú samostatné správne konania, preto nemožno zrušením
jedného z rozhodnutí (územného rozhodnutia) vyvodzovať škodu v inom rozhodnutí, v ktorom
rozhodnutie nebolo zrušené. Podľa Stavebného zákona totiž už nemožno vstupovať do územného
konania, resp. vydávať územné rozhodnutie v čase, keď je na stavbu vydané právoplatné stavebné
povolenie a stavba je zrealizovaná. Stavebný zákon neupravuje inštitút dodatočného povoľovania
umiestnenia uskutočnenia stavby, na ktorú bolo zrušené rozhodnutie o jej umiestnení. Územné konanie
predchádza stavebnému konaniu a stavebné konanie predchádza realizácii stavby a toto poradie nie
je možné zamieňať.

36. Obnovu konania povolí na návrh účastníka konania, alebo nariadi správny orgán, ktorý vo veci
rozhodol v poslednom stupni. Vzhľadom k tomu, že prípadné rozhodnutie o povolení obnovy konania,
alebo nariadení obnovy konania je rozhodnutím procesnej povahy, je rozhodnutím procesným, preto
je vylúčené jeho preskúmavanie súdom. V tomto prípade však pôvodné rozhodnutie S. G. G. zo dňa
07. 12. 2006 a následne rozhodnutie Krajského stavebného úradu zo dňa 06. 02. 2007 boli zrušené už
rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 10. 2007. Je preto možné len predpokladať, že
i z týchto dôvodov stavebný úrad k obnove konania nepristúpil. Aj Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí
sp. zn. IV. ÚS 10/2012-16 zo dňa 12. 01. 2012 konštatoval, že obnova konania je mimoriadnym opravným
prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu, alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Obnova
konania však nie je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch.

37. Keďže obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, uplatniť tento mimoriadny
prostriedok možno v územnom a stavebnom konaní zriedka, v podstate najmä vtedy, ak sa realizácia
stavby, alebo povoľovanej činnosti ešte nezačala. V prejednávanom prípade však na základe
právoplatného stavebného povolenia a kolaudačného rozhodnutia došlo k realizácii stavby aj jej
kolaudácii.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolaciemu súdu neostávalo iné, ako konštatovať, že záver
okresného súdu o tom, že nedošlo zo strany žalovaného k nesprávnemu úradnému postupu, je správny.
Je totiž veľmi dôležité posúdiť, či škoda (nemajetková ujma) bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom, alebo nezákonným rozhodnutím, lebo tieto nároky sa uplatňujú rozdielne. Nezákonné
rozhodnutie a nesprávny úradný postup, a s tým spojená právna zodpovednosť za vzniknutú škodu
príslušným orgánom predstavujú relatívne samostatné nároky, odlišujúce sa okolnosťami, ktoré
odôvodňujú ich vznik, obsah (rozsah), právne následky s nimi spojené, zánik, vrátane premlčania týchto
práv. Nezákonné rozhodnutia a nesprávny úradný postup môžu, ale aj nemusia vzájomne súvisieť, preto
je v takýchto prípadoch dôležité zrozumiteľne a určito vymedziť predpoklady právnej zodpovednosti za
vzniknutú škodu. Z obsahu žaloby, ako i samotnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku však zo
strany samotných žalobcov, došlo k ustáleniu nároku, ktorý si  uplatnili v dôsledku nesprávneho úradného
postupu, ktorý popísali konkrétnymi skutkovými tvrdeniami, a presne pomenovali nečinnosť stavebného
úradu spočívajúcu v nenariadení obnovy konania, ktorý postup bol podľa nich v rozpore s ustanoveniami
konkrétneho zákona.

39. Škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom musí byť vyvolaná inou, ako rozhodovacou
činnosťou zodpovedného orgánu (viď rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
13Co/147/2009). Chybné posúdenie predpokladov a podmienok vydania územného rozhodnutia S. G.
Bystrica zo dňa 07. 12. 2006 a následne stavebného povolenia zo dňa 30.04.2007, kolaudačného
rozhodnutia zo dňa 20. 08. 2009, vyústilo do nesprávnosti samotného rozhodnutia stavebného úradu,
a preto nezakladá dôvod na postup z titulu nesprávneho úradného postupu. Uvedené vyplýva aj z
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/114/2010 zo dňa 31. 05. 2011, podľa ktorého ak orgán
štátu zisťuje podmienky a predpoklady pre vydanie rozhodnutia za týmto účelom zhromažďuje podklady,
dôkazy, hodnotí zistené skutočnosti, tieto právne posudzuje a pod., ide o činnosť priamo smerujúcu k
vydaniu rozhodnutia; prípadné nesprávnosti, či vady pri zisťovaní podkladov a pri ich posudzovaní sa
potom prejaví práve v obsahu rozhodnutia a z hľadiska zodpovednosti za škodu môžu byť hodnotené
len titulom nezákonného rozhodnutia. Za nesprávny úradný postup nie je možné považovať pochybenie
a nedostatky spočívajúce v tom, že štátny orgán pred svojim rozhodnutím nesprávne vyhodnotil



podmienky jeho vydania a že v dôsledku toho je ním vydané rozhodnutie nesprávne a nemalo byť
vydané, prípadne že malo byť vydané v inej podobe, či za iných okolností.

40. Ani hypoteticky nemožno konštatovať, že k nariadeniu obnovy konania malo dôjsť vzhľadom na
všeobecný záujem, ak zo samotného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 03. 10. 2007
vyplynulo, že v predmetnej lokalite bola potvrdená doplnková funkcia bývania. V prejednávanej veci na
Krajskom súde v Banskej Bystrici, sp. zn. 23S/90/2007, nebola predmetom konania otázka verejného,
či všeobecného záujmu, tak ako na to poukazovali žalobcovia v žalobe, teda, že by malo ísť o stavbu,
ktorá by svojim charakterom nespĺňala požiadavky na stavbu, ktorá mala byť podľa účelového využitia
územia uvedeného v územnom pláne mesta v tejto lokalite realizovaná. S. zastupiteľstvo v G. Bystrici
prijatím všeobecne záväzného nariadenia zo dňa 22. 02. 2005 potvrdilo spoločenský záujem vybudovať
na danom území verejno-prospešnú stavbu, t. j. tretie univerzitné centrum Slovenska, ale súčasne bola
potvrdená v predmetnej lokalite aj doplnková funkcia bývania (bytový dom), ktorého sa prejednávaná vec
týka. Nebolo tiež v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, vedenom pod sp. zn. 23 S/90/2007
preukázané ani to, že by stavba svojim charakterom, rozlohou a výškou významne poškodila záujmy
občanov a obyvateľov, ktorí bývajú v bytovom dome a v jej bezprostrednom okolí, resp. znehodnotila
predmetnú lokalitu a tiež trhovú cenu bytov. Námietka žalobcov, že stavebný úrad sa vyhol vypracovaniu
posúdenia vplyvu na životné prostredie vzhľadom na to, že stavebník rozdelil investičný zámer na dve
etapy s tým, že stavebný úrad bude posudzovanie vplyvu na životné prostredie žiadať pri ďalšej etape
výstavby, nebola dôvodná, nakoľko takýto postup zákon umožňuje. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na
porušenie § 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z. v dôsledku nevhodného
umiestnenia stavby, keď dochádza k zníženiu celkovej pohody bývania, neprimeranému zásahu do
súkromia a znehodnoteniu panoramatických výhľadov, vplyvu na trhové ceny bytov, krajský súd výslovne
v odôvodnení rozhodnutia zo dňa 03. 10. 2007 konštatoval, že porušenie subjektívnych práv žalobcov
v tomto smere nebolo preukázané. Výslovne uviedol: „naopak stanoviská orgánov štátnej správy, ktoré
boli podané vo veci sú kladné, došlo k osvedčeniu technického riešenia stavby a v podstate boli
negatívne vplyvy vylúčené. Navrhovaný objekt neznižuje kvalitu a pohodu bývania okolitých bytových
a rodinných domov z hľadiska hygienického, svetlo-technického a z hľadiska zaťaženia hlukom. Bola
vypracovaná hluková štúdia, ktorá vylúčila zvýšenie hluku. Bol spracovaný projekt v časti oslnenie, ktorý
preukazuje, že oslnenie bytového domu na H. ulici č. XX/A spĺňa normu stanovenej hodnoty. Výhľady z
jestvujúceho domu sú v súčasnosti v smere východ - juh a juhozápad. V smere juhovýchodnom a južnom
k žiadnemu obmedzeniu nedochádza, t. j. priamy výhľad z okien sa nemení. Je možné, že umiestnenie
navrhovanej stavby môže ovplyvniť trhovú cenu bytu žalobcov, avšak nie je vylúčené, že môže byť táto
cena ovplyvnená aj pozitívne vzhľadom na celkové riešenie územia. Podľa názoru súdu nie je možné
prihliadať na možný pohyb trhovej ceny bytov.“

41. Náhrady nemajetkovej ujmy sa žalobcovia domáhali aj z dôvodu, že sa cítili dotknutí na svojich
právach v priebehu územného a stavebného konania, v súvislosti s nesprávnym úradným postupom
stavebného úradu. Nemajetková ujma mala na strane žalobcov podľa ich tvrdenia vzniknúť tým, že v
správnom konaní zastupovali nielen svoje osobné a profesijné záujmy, ale aj záujem spoločenský. V
tejto súvislosti je však nevyhnutné poukázať na to, že ak aj v správnom konaní žalobcovia zastupovali
nielen svoje osobné a profesijné záujmy, ale aj záujem spoločenský, uvedené nemá žiaden vplyv na ich
nárok, vyplývajúci, resp. nimi si uplatňovaný v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z..

42. V zmysle ust. § 14 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. má právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Je teda zrejmé,
že aktívne vecne legitimovaným v právnom vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím orgánu štátu, či nesprávnym úradným postupom orgánu štátu, je ten, kto bol bol poškodený
nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym úradným postupom v tomto konaní, nejde o právo vo
vzťahu k neurčitému počtu osôb. Okrem nárokov upravených v zákone č. 514/2003 Z. z. nemôže súd
konštituovať žiadne ďalšie nároky. V tomto konaní vystupujú ako žalobcovia 1/ a 2/, preto aj ich nárok
uplatňujú len vo vzťahu k im vzniknutej nemajetkovej ujme. Bolo preto nevyhnutné, aby v tomto konaní
preukázali, že stavba poškodila ich konkrétne záujmy ako fyzických osôb, obyvateľov S. G. G.,  a nie
obyvateľov neurčitého počtu, ktorí bývajú v bytovom dome v jej blízkosti, resp. či znehodnotila lokalitu,
trhovú cenu vo vzťahu k neurčitému počtu obyvateľov. Bez ohľadu na uvedené, porušenie subjektívnych
práv žalobcov nebolo preukázané, teda, že by došlo k zníženiu celkovej pohody  bývania žalobcov,
neprimeranému zásahu do súkromia žalobcov, znehodnoteniu panoramatických výhľadov žalobcov, a



vplyvu na trhovú cenu ich bytu, a to   s poukazom na stanoviská orgánov štátnej správy, ktoré boli kladné
a negatívne vplyvy boli  v tomto smere vylúčené.( viď bod 39 odôvodnenia ).

43. Naviac je nutné uviesť, že žalobcovia neuviedli, na základe akých okolností predstavuje
nemajetkovej ujma sumu XX.XXX,-€.. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, ako majetkovej
sféry poškodeného a môže tak predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity
poškodeného, vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné
vzťahy, spoločenské uplatnenie a pod.. Zákon č. 514/2003 Z. z. pri určovaní výšky nemajetkovej
ujmy výslovne nestanovuje žiadne kritériá, a tým ponecháva voľnú úvahu súdu, aby s ohľadom na
konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu sám vymedzil skutočnosti významné pre
určenie výšky náhrady. Aby však úvahy súdu o výške nemajetkovej ujmy neboli ponechané na ľubovôľu
súdu, musia byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať
zo skutkového stavu, na základe dokazovania vykonaného na zisťovanie konkrétnych následkov v
jednotlivých oblastiach spoločenského života dotknutej osoby.

44. Ustanovenie § 17 ods. 1 až 4 zák. č. 514/2003 Z. z. konštatuje, že sa uhrádza skutočná škoda a
ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Len v prípade, ak by samotné konštatovanie porušenia
práva nebolo dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Keďže okresný, ale ani odvolací súd nedospel k záveru, že by konštatoval porušenie
práva vo väzbe na nesprávny úradný postup žalovaného, nemožno mať za to, že je daný nárok na
priznanie nemajetkovej ujmy. Nebola totiž splnená hypotéza ust. § 17 ods. 2 tohto zákona, teda nebolo
konštatované porušenie práva, v dôsledku ktorého by prípadne žalobcom nemajetková ujma mohla byť
priznaná.

45. Bez ohľadu na uvedené však odvolací súd dopĺňa, že okresný súd napriek vyššie uvedenému
záveru vykonal dokazovanie i v tomto rozsahu a dospel k tomu, že v konaní nebolo preukázané,
že by došlo v priebehu správneho konania k dehonestácii žalobcov tak, ako to uvádzali  v žalobe
a  v žiadosti o predbežné prerokovanie nárokov. Svedkovia vypočutí v konaní uvedené tvrdenia
žalobcov o ich dehonestácii nepotvrdili. To, že stavebný úrad námietky žalobcov v stavebnom konaní
vo výroku rozhodnutia o umiestnení stavby zamietol, nie je možné považovať za negovanie ich
relevantných odborných námietok a vôbec nie je možné hovoriť o spochybňovaní ich profesionálnej
reputácii. Povinnosťou stavebného úradu je upozorniť účastníkov územného konania na možnosť
uplatniť námietky a pripomienky podľa § 36 ods. 1 Stavebného zákona a je jeho povinnosťou sa týmito
námietkami zaoberať a uviesť v odôvodnení rozhodnutia, ako sa s nimi vysporiadal, či boli podkladom
pre rozhodnutie. Vyhodnotenie námietok účastníkov predstavuje správnu úvahu správneho orgánu,
pričom uplatnenie námietok je právom účastníka konania a taktiež uplatnenie mimoriadneho opravného
prostriedku je výlučne na jeho slobodnom rozhodnutí. Orgány štátnej stavebnej správy v súlade so
zákonom oboznamovali žalobcov s podkladmi pre rozhodnutie vo veci, splnili si poučovaciu povinnosť.

46. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi tvrdením žalobcov o existencii nesprávneho úradného postupu
a na ich strane vzniknutou nemajetkovou ujmou, treba uviesť, že skutočnosť, že zo strany stavebného
úradu nedošlo k obnove konania tak, ako to tvrdili žalobcovia, sama o sebe neodôvodňuje bez ďalšieho
vznik nároku na náhradu nemajetkovej ujmy. Zo skutkových tvrdení žalobcov jednoznačne vyplýva, že
títo poukazovali na to, že nesprávny úradný postup stavebného úradu umožnil stavebníkovi postaviť
stavbu, ktorá nespĺňa požiadavky na stavbu, ktorá mala byť podľa účelového využitia v tejto lokalite
realizovaná, a takto zrealizovaná stavba poškodila ich práva, čím došlo k ujme na ich strane.

47. Otázka príčinnej súvislosti musí byť predmetom dokazovania a dôkazné bremeno o tejto otázke
znáša sám žalobca. Žalobcovia tak mohli byť v konaní úspešní iba v prípade, ak by preukázali, že
príčinou bezprostrednou a priamou vzniku nimi tvrdenej nemajetkovej ujmy („poškodenie záujmov
obyvateľov, ktorí bývajú v bytovom dome v jej blízkosti, znehodnotenie danej lokality, zníženie celkovej
pohody bývania, neprimeraný zásah do ich súkromia, znehodnotenie panoramatických výhľadov, vplyv
na trhové ceny, prípadne samotná dehonestácia žalobcov v priebehu správneho konania“) bol postup
stavebného úradu, ktorý v konaní nenariadil obnovu konania po zrušení územného rozhodnutia S. G. G.
zo dňa 07. 12. 2006. Žalobcovia však nepreukázali, že ak by  k obnove konania o povolení stavby došlo,
následným postupom stavebného úradu by nedošlo k realizácii stavby. V čase, kedy došlo k zrušeniu
územného rozhodnutia zo dňa 07.12.2006 krajským súdom, a to jeho rozsudkom zo dňa 03.10.2007 už



bolo stavebné povolenie vydané a stavba bola realizovaná. Ani nariadenie obnovy konania nevylučuje,
že by k realizácii stavby došlo a stavebný úrad by stavbu povolil a skolaudoval.

48. Otázka príčinnej súvislosti nemôže byť riešená vo všeobecnosti, musí byť posudzovaná v
konkrétnych súvislostiach. Nesprávny úradný postup totiž môže mať za následok vznik zodpovednosti
v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takej škode, či nemajetkovej ujme, ktorá bola priamo
a bezprostredne spôsobená práve a iba týmto nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosť totiž
nemožno urobiť závislou od neobmedzenej kauzality, keďže atribútom priamej príčinnej súvislosti je
priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo bezprostredne predchádzala následku
a vyvolávala ho. Pre záver o existencii príčinnej súvislosti nestačí pravdepodobnosť, musí byť táto
vždy s istotou preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, teda poškodeného. Otázka
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou je otázkou skutkovou a pri riešení tejto otázky
je právnym posúdením veci vymedzené, medzi akou ujmou a akou skutočnosťou tejto ujmy má byť
príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam, v čom
spočíva konkrétna škoda, za ktorú je požadovaná náhrada. Ak teda žalobcovia poukazovali na to, že v
dôsledku nesprávneho úradného postupu došlo k realizácii stavby, ktorá poškodila záujmy obyvateľov,
ktorí bývajú v bytovom dome v jej blízkosti, znehodnotila danú lokalitu, trhovú cenu bytov a pod.,
celkovú pohodu bývania, neprimeraný zásah do súkromia, znehodnotenie panoramatických výhľadov,
ako aj vplyv na trhové ceny, bezprostrednou príčinnou realizácie tejto stavby bolo vydané stavebné
a následne kolaudačné rozhodnutie, na základe ktorých k realizácii a užívaniu stavby došlo. Ak teda
stavebný úrad miesto toho, aby pristúpil podľa žalobcami tvrdenom vhodnom spôsobe postupu, ktorým
mala byť obnova konania, k tomuto nepristúpil a bez ohľadu na časové okolnosti vydal stavebné a
následne i kolaudačné rozhodnutie, bol uvedený prípadný žalobcami tvrdený nesprávny úradný postup
pretavený do rozhodnutia, na základe ktorého k realizácii a následnému užívaniu stavby došlo. Vydaním
stavebného povolenia a vydaním kolaudačného rozhodnutia bola prerušená príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom, ktorý mal spočívať v tom, že nedošlo k obnove konania  a tým, že
žalovaný povolil stavebníkovi postaviť stavbu, ktorá nespĺňa požiadavky na stavbu, ktorá mala byť podľa
účelového využitia v tejto lokalite realizovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou  poškodeného
( ak vznikla ) a konkrétnym konaním škodcu ( ak je protiprávne ) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri jej
zisťovaní je potrebné škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. K
realizácii stavby a k povoleniu jej užívania, ktorú stavbu a jej realizáciu žalobcovia namietajú ako príčinu
vzniku nimi tvrdenej nemajetkovej ujmy, došlo v priamej príčinnej súvislosti s vydaním rozhodnutia o
povolení stavby a vydaním kolaudačného rozhodnutia.

49. Na záver odvolací súd konštatuje, že pokiaľ žalobcovia v konaní navrhli výsluchy svedkov, ktorí sa
mali vyjadriť k ich osobám a taktiež sa vyjadrili k ich občianskej angažovanosti v S. G. G. a navrhli
vykonať dôkazy preukazujúce poškodenie danej lokality stavbou, ako aj vypočuť svedkov, ktorí bývajú
v tejto lokalite a ktorí by dokázali dostatočne objasniť nemajetkovú ujmu, ktorá im vznikla, okresný
súd postupoval vecne správne, ak v tomto rozsahu dokazovanie nedoplnil, považujúc ho vzhľadom na
predmet konania a vyššie uvedené právne závery za nehospodárne a nadbytočné.

50. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcov
za dôvodné a rozhodnutie okresného súdu vrátane výroku o náhrade trov konania, ktoré nebolo
odvolaním napadnuté, avšak ide o výrok závislý (§ 367 ods. 2 CSP), v celom rozsahu  potvrdil.

51. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobcovia
neboli v odvolacom konaní úspešní, preto im nevznikol nárok na ich náhradu. Úspešným bol v odvolacom
konaní žalovaný, vrátane intervenientov vystupujúcich na jeho strane. Žalovanému a intervenientom 1/ a
2/ trovy odvolacieho konania nevznikli. Ak strane podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade
s článkom 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že
sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (viď aj rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo
dňa 28. 02. 2018.

52. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.



Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa
(§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,



b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7C/84/2012", "guid": "26b7494e-c60c-4334-a1b8-7a300c983bbe:81058785-4c3b-447c-aeee-f2ec3841c5f9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:06a65f90-f3ec-47c3-9886-4ea07790dd02", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 10/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 10/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06a65f90-f3ec-47c3-9886-4ea07790dd02"}, {"guid": "2759ed88-064d-4a76-ad2a-29e44e64d807:31ea7896-9943-405c-99c3-e275af4b560d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1", "spisova_znacka": "7Cdo/14/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 2787, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:6310201130.1"}], "citovane_v": []}