Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/238/2018 z 27. 2. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 27. februára 2019, sp. zn. 10Co/238/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5717211657.1 Krajský súd Žilina | 10Co/238/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5717211657.1 | 2019-02-27 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d0d26f74-2c66-45bc-b5fe-dae420711d9d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5717211657.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/238/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5717211657
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5717211657.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a
členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: Prima
banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom v Žiline, Hodžova 11, proti žalovanému: R. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z., Q. XXXX/XX, o zaplatenie 1.691,84 eur s príslušenstvom, na základe odvolania
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 6Csp/204/2017-75 zo dňa 9. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e :

- v časti o určení lehoty splatnosti, t.j. o povinnosti žalovaného plniť v mesačných splátkach vo výške
30 eur, splatných vždy k 25.dňu príslušného kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť
celého plnenia,
- vo výroku o trovách prvoinštančného konania.

Rozsudok okresného súdu z o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 1.744,65 eur spolu s úrokom vo výške 11,50% ročne zo sumy 1.691,84 eur od
22.9.2017 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.691,84 eur od 22.9.2017
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 50,86 eur od 22.9.2017 do zaplatenia
(mimo lehoty splatnosti).

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Aplikujúc § 282, § 284 a § 285 CSP (všetky citované v napadnutom rozsudku) rozhodol okresný súd vo
veci rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku. Svoj postup odôvodnil skutočnosťami, že žalovaný uznal
nárok žalobcu v celom rozsahu a žalobca navrhol rozhodnúť vo veci takýmto procesným postupom, pre
ktorý boli splnené všetky zákonné podmienky.
2. Napadnutým rozsudkom preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.744,65 eur
spolu so špecifikovaným príslušenstvom, a to (§ 232 ods. 4 CSP) v mesačných splátkach po 30 eur pod
hrozbou straty výhody splátok pri omeškaní s plnením čo i len jednej splátky. S prihliadnutím na výšku
dlhu a žalovaným prezentované majetkové a príjmové pomery súd prvej inštancie povolil žalovanému
splácať dlh v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 eur, s ktorou sumou žalovaný súhlasil, a
ktorá je v obdobnej výške ako výška splátky úveru, z titulu ktorého si žalobca uplatňuje svoj nárok v
predmetnom spore.
3. Nakoľko žalobca bol v konaní úspešný, okresný súd mu s poukazom na § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a
2 CSP priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.



4. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o možnosti platiť dlh v pravidelných mesačných splátkach, podal
odvolanie žalobca a domáhal sa zmeny v podobe uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Primárne poukázal na nesprávne označenie, že ide o rozsudok pre
zmeškanie, pričom/hoci ide o rozsudok pre uznanie. Zároveň zdôraznil, že odvolanie nie je prípustné
len v časti uznanej žalovaným, zatiaľ čo v časti rozhodovania o trovách konania a povolení splácať dlh
v splátkach je odvolanie prípustné, v ktorej spojitosti poukázal na viacero rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky.
5. Následne odvolateľ vytýkal okresnému súdu, že rozhodnutie o povolených splátkach vôbec
neodôvodnil. Rozhodnutie je teda v tejto časti nepreskúmateľné, čo je v rozpore so zásadami
spravodlivého súdneho procesu. Okrem toho, priznaním splátok vo výške 30 eur došlo k výraznému
znevýhodneniu jednej zo strán, nakoľko súd umožnil žalovanému možnosť splácať úver v takmer
totožnej výške, ako mal žalovaný podľa zmluvy. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný neplnil
svoje zmluvné povinnosti, bol teda žalovaný touto formou za porušenie zmluvy „odmenený". Takéto
rozhodnutie súdu by bolo motiváciou pre klientov banky, aby porušovali zmluvné povinnosti. Výkon
práva, ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností, však nie je v súlade so spravodlivou ochranou
porušených práv zakotvenou v CSP. Žalobca uzavrel, že s ohľadom na čas od podania žaloby na súd
mal žalovaný možnosť prejaviť svoju snahu a záujem dlh uhrádzať a tým preukázať, že mohol priebežne
peňažný dlh splácať aspoň v akej takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam.

6. V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že si je vedomý opodstatnenosti
žaloby, ale vo svojej finančnej situácii si nemôže dovoliť splatiť úver vo výške 1.691,84 eur. Z aktuálneho
príjmu platí hypotekárny úver, úver na bývanie, poplatky za byt. Povinnosť uloženú okresným súdom vo
výške 30 eur by finančne zvládol. Dodal, že bol osobne v Prima banke Martin, kde žiadal číslo účtu, na
ktoré má splátku zasielať, čo mu bolo zamietnuté.
7. V písomnom stanovisku k vyjadreniu žalovaného žalobca zotrval na svojej argumentácii a doplnil,
že žalovaný síce tvrdí skutočnosti týkajúce sa jeho situácie, avšak neuviedol súdu výšku príjmov
ani celkových výdavkov. Tvrdenie, že mu bola zamietnutá žiadosť o čiastočné plnenie a oznámenie
bankového spojenia na úhradu dlhu, je nepravdivé. Potrebné údaje sú uvedené aj v žalobe.
8. Napokon, v poslednom vyjadrení žalovaný zopakoval svoju argumentáciu a uzavrel, že pracovníčka
banky mu oznámila, že môže splácať po 30 eur, ale je to zbytočné, keďže chcú od neho celú sumu naraz.

9. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ostal výrok rozsudku v časti o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.744,65 eur spolu so špecifikovaným príslušenstvom) a bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a §
385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil podľa § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny.

10. Správne síce odvolateľ poukazuje na chybné označenie formy rozsudku obsiahnuté v rámci poučenia
(č.l. 77 spisu) okresného súdu - keď namiesto rozsudku pre uznanie je uvedený rozsudok pre zmeškanie
- uvedené však nemá žiadny vplyv na možnosť uplatnenia (resp. rozsah) procesných práv a povinností
žalobcu. Inými slovami, ide len o zrejmú nesprávnosť (omyl) vzniknutú pri vypracovaní písomného
vyhotovenia rozsudku, ktorý je nepochybne rozsudkom pre uznanie a z takéhoto procesného stavu
odvolací súd aj vychádzal.
11. Nadväzne je potrebné konštatovať opodstatnenosť aj východiskovej úvahy odvolateľa o prípustnosti
odvolania (len) voči časti výroku (rozsudku pre uznanie) týkajúcej sa splatnosti uloženej povinnosti. Z
uznania nároku vyplývajúce procesné dôsledky - v podobe obmedzenia prípustnosti odvolania - možno
skutočne vzťahovať len na tú časť výroku, ktorá predstavuje uznaný nárok, t.j., ktorá je bezprostredne
založená na uznávacom prejave. Takouto časťou výroku je povinnosť žalovaného zaplatiť istinu s
príslušenstvom (tu vyplývajú obmedzenia odvolania upravené v § 356 písm. a/ CSP), nie však časť
výroku o splatnosti uloženej povinnosti (obdobne ani výrok o trovách konania).

12. S ďalším obsahom odvolacích námietok (po primárnom konštatovaní prípustnosti odvolania) sa
však už nemožno stotožniť. Predovšetkým obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nezodpovedá
námietka o jeho nepreskúmateľnosti. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia (bod 4 odôvodnenia
okresného súdu) poukázal na tvrdenia žalovaného, že je od 01.05.2018 zamestnaný, zatiaľ na polovičný
úväzok, má dohodnutú odmenu 3,40 eur/hodina, pričom ide o pracovný pomer má na dobu neurčitú.



Vlastní jednoizbový byt, v ktorom býva sám. Na kúpu bytu si zobral hypotéku v Slovenskej sporiteľni
vo výške 24.000 eur a úver na bývanie vo výške 6.000 eur. Splátka hypotéky je 110 eur mesačne,
úveru 40 eur mesačne. Náklady na chod domácnosti sú celkovo vo výške 120 eur. Od 27.10.2017 bol
zaregistrovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie až do konca apríla 2018. V súčasnej dobe je
schopný splácať dlh splátkami vo výške 30 eur mesačne, výplatný termín má 20. dňa v mesiaci.
13. Následne (bod 6 odôvodnenia napadnutého rozsudku) okresný súd opísané okolnosti vyhodnotil
ako relevantné z pohľadu rozhodovania o splatnosti súdom uloženej povinnosti.
14. Z konštatovaného vyplýva, že okresný súd dostatočným spôsobom vymedzil/opísal východiská
zvolenej úpravy splatnosti uloženej povinnosti, následne ich posúdil a svoju úvahu predostrel v
odôvodnení rozsudku. Púhy subjektívny nesúhlas žalobcu so závermi okresného súdu pochopiteľne
nespôsobuje/nezakladá arbitrárnosť rozsudku.

15. Následne pokiaľ ide o samotný vecný obsah odvolacej argumentácie, žiadne osobitné zvýhodnenie
(tobôž „odmena“ ako to účelovo podsúva odvolateľ) na strane žalovaného v dôsledku súdom stanovenej
úpravy splatnosti nenastane. Výška určenej splátky totiž bude kopírovať zmluvne dohodnutú splátku,
navyše žalovaného postihuje aj platba úroku z omeškania a zásadná hrozba okamžitej splatnosti celého
dlhu pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Vo všeobecnosti je síce náležitým tvrdenie žalobcu, že
v priebehu súdneho konania dlžník môže preukázať vôľu plniť a znížiť tak svoj dlh, žalovaný však v
priebehu celého konania poukazoval na svoju iniciatívu vo vzťahu k pobočke žalobcu, ktorá od neho
ale požadovala celú dlžnú sumu. Znevýhodnenie žalobcu teda spočíva vo výpadku (posunutí) platieb
(pričom ani k tomu pri ústretovosti pobočky žalobcu nemuselo dôjsť) počas súdneho konania, čo však
bude kompenzované v podobe úrokov z omeškania.
16. Je pritom zo strany krajského súdu potrebné zdôrazniť, že žiadna z okolností súdenej veci
nenasvedčuje tomu, že by v prípade žalovaného išlo o situáciu dlžníka úmyselne sa vyhýbajúceho
plneniu svojho dlhu, práve naopak, z vyjadrenia žalovaného (pojednávanie zo dňa 9.5.2018) vyplýva, že
žalovaný prišiel v roku 2017 po 20 rokoch o zamestnanie vodiča prepravnej zdravotnej služby, dovtedy
svoje povinnosti (aj voči žalobcovi) riadne plnil, dlh uznal, nenamietal voči jeho výške (z pohľadu inštitútu
spotrebiteľskej ochrany, z ktorého pohľadu sú viaceré položky žalobcovho nároku otázne, nemôžu však
byť predmetom tohto odvolacieho konania) a jednoznačne prezentoval svoj záujem na dobrovoľnom
splnení dlhu. Za takýchto okolností - v spojení s dôvodmi ustálenými okresným súdom (bod 12 tohto
odôvodenia - je v plnej miere opodstatneným postup súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému umožnil
splácanie dlžnej sumy v mesačných splátkach.
17. Krajský súd dodáva, že mu dňa 21.09.2018 bolo doručené aj ďalšie vyjadrenie žalobcu, ktoré však
už v zmysle § 374 ods. 3 veta druhá CSP ďalej nedoručoval, keďže to nepovažoval za potrebné pre
zachovanie práva na spravodlivý proces. Obsahom tohto oznámenia bola len informácia, že žalovaný
neuskutočnil ani jednu úhradu na splatenie aspoň časti svojho dlhu.

18. Z iných dôvodov nesprávnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu žalobca nenamietal,
odvolací súd preto, súc viazaný nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ
vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania, napadnutý rozsudok
v dotknutej časti potvrdil.
19. Nadväzne, ako zodpovedajúci zásadám rozhodovania - miera úspechu v sporovom súdnom konaní
- o trovách konania vyhodnotil ako náležitý i závislý (odvolaním osobitne nenapadnutý) výrok o trovách
prvoinštančného konania.

20. Výrok krajského súdu o trovách odvolacieho konania vychádza z § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na plný procesný úspech žalovaného v tomto štádiu konania
mu odvolací súd priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O
konečnej/konkrétnej výške trov (po vyhodnotení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v § 251
CSP) odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak



a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba
tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ
poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať
nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v §
429 ods. 2 CSP.