Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoP/12/2013 z 8. 5. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 8. mája 2013, sp. zn. 19CoP/12/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3712211215.2 Krajský súd Trenčín | 19CoP/12/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3712211215.2 | 2013-05-08 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 2519 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c32099ee-8133-4264-a0c1-969cf320c57e Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3712211215.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/12/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712211215
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3712211215.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery
Škultétyovej a JUDr. Aleny Záhumenskej vo veci starostlivosti súd o maloletú M. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v B. Z., dieťa rodičov
R.. V. M., bytom B. XXX, zastúpenej JUDr. G. N. advokátom so sídlom I.. A. K. XX/XX-XXX, B. Z. a Ing.
R. M., bytom W. XXXX/XX, Z. Z., zastúpeného AK I. s.r.o., so sídlom X. rF. Z., IČO: XX XXX XXX, o
zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného
súdu Považská Bystrica zo dňa 19. novembra 2012, č.k. 8P/103/2012-97, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok tamojšieho súdu č.k.
4C/54/2009-18 zo dňa 12.05.2009 v časti o výživnom na maloletú M. M. tak, že zvýšil vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej zo sumy 150 Eur mesačne na sumu 260 Eur mesačne od 01.09.2012,
ktoré výživné je otec maloletej povinný poukazovať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci
vopred. Nedoplatok na výživnom z titulu zvýšenia výživného vo výške 330 Eur za obdobie od 01.09.2012
do 19.11.2012 uložil otcovi zaplatiť k rukám matky, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
návrh matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu . Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh matky na zvýšenie výživného pre
maloletú M. bol čiastočne dôvodný. Od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného zo strany otca
pre maloletú M. v konaní vedenom na tamojšom súde pod č.k. 4C/58/2009-18 zo dňa 12.05.2009,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.2009 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola
maloletá M. zverená do starostlivosti matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť na ňu výživné vo
výške 150 Eur mesačne. V čase určovania vyživovacej povinnosti bol priemerný mesačný zárobok otca
cca 995 Eur a priemerný mesačný zárobok matky bol cca 800 Eur, mal. M. bola žiačkou základnej
školy. Okresný súd dospel k záveru, že k zmene pomerov došlo tak na strane oboch rodičov, ako aj na
strane maloletej M.. Rodičia maloletej si po rozvode manželstva vyporiadali majetok tvoriaci ich BSM
a všetky nehnuteľnosti vrátane rodinného domu, ale aj úvery prevzala matka, ktorá tieto úvery splatila
tým, že si zobrala ďalší úver, ktorý spláca vo výške 175,54 Eur mesačne s dobou splatnosti úveru do
20.07.2032. Matka maloletej je dlhodobo práceneschopná, napriek tomu má v súčasnosti vyšší príjem,
než v čase posledného rozhodovania o výške výživného, a to o cca 100 Eur mesačne. Na strane otca
došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že má vyšší príjem o cca 400 - 450 Eur mesačne. Otec
sa v dôsledku dohody o vyporiadaní BSM odsťahoval zo spoločnej domácnosti a musel riešiť svoju
bytovú situáciu zakúpením a rekonštrukciou bytu, ktoré vynaloženie finančných prostriedkov v konaní
preukázal. Otec pracuje v Z., kde musí dochádzať, počas pracovného týždňa musel riešiť ubytovanie v
Z. s nákladmi vo výške 166 Eur mesačne. V dôsledku vyporiadania BSM a riešenia bytovej situácie, sú
obaja rodičia maloletej úverovo zaťažení, musia splácať úvery, otec vo výške celkom 380 Eur mesačne,



matka vo výške 175,54 Eur mesačne. Priemerný čistý mesačný zárobok otca je cca 1.400 - 1.500
Eur mesačne, pričom v januári 2012 mu bola vyplatená odmena vo výške 16.000 Eur, jednalo sa o
odmenu jednorazovú, ojedinelú, ktorú otec použil na zabezpečenie si bývania a rekonštrukciu bytu, ktorý
výdavok súd vyhodnotil ako opodstatnený. Otec ponechal matke po vyporiadaní BSM nehnuteľnosť v
hodnote 133.000 Eur, ktorá bola zaťažená hypotekárnym úverom cca 60.000 Eur. Matka má príjem
vyšší ako 1.000 Eur, keď poberá cca 600 Eur mesačne nemocenské dávky, ostatné sú príspevky od
zamestnávateľa, resp. nadácii. Za nesporne preukázanú považoval okresný súd skutočnosť, že otec s
dcérou udržiava pravidelný kontakt, berie ju na víkendy, dovolenky, lyžovačky, kupuje jej športové veci,
oblečenie a podobne, ktoré aktivity sú finančne náročné. Na strane maloletej došlo nepochybne k zmene
pomerov, keď od poslednej úpravy výživného uplynuli tri roky. Dieťa je podstatne staršie, vyspelejšie,
nastúpilo na strednú školu, s čím sú nesporne zvýšené výdavky, ktorú skutočnosť otec nespochybnil.
Okresný súd sa nestotožnil s tvrdením matky, že predpokladané výdavky na dcéru sú viac ako 500
Eur mesačne. Dal do pozornosti, že množstvo ľudí, ktorí sú zaradení do pracovného procesu, majú
čistú mzdu nižšiu ako požaduje matka výživné, pričom ich mzda neslúži len pre ich potreby, ale aj
pre potreby ich rodiny. Vyslovil, že uspokojovanie potrieb dieťaťa musí korešpondovať s možnosťami a
schopnosťami oboch rodičov. Preto okresný súd dospel k záveru, že suma 260 Eur mesačne zo strany
otca pre maloletú M. zodpovedá nielen jej potrebám, ale aj možnostiam a schopnostiam otca s tým, že
súd prihliadol i na skutočnosť, že otec má záujem sa s dieťaťom stretávať a realizovať s ňou rôzne iné
aktivity, na ktoré potrebuje finančné prostriedky. Vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutočností, že
potreby maloletej M. nie sú vo výške 400 Eur, resp. 500 Eur mesačne ako matka požadovala a časom
budú vzhľadom na jej vek a ďalšie možné štúdium rásť a je predpoklad ďalšieho zvyšovania výživného.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 65 ods. 1, § 75
ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala prostredníctvom svojho zástupcu odvolanie
matka maloletej a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že otcovi
uloží povinnosť prispievať na výživu maloletej M. sumou 400 Eur mesačne od 01.09.2012. Dôvodila, že
dcéra má právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni oboch rodičov, teda aj na úrovni otca a podľa
jej názoru suma 400 Eur mesačne by maloletú dostala na tú istú úroveň ako má jej otec. Poukázala na
skutočnosť, že je dlhodobo PN a stane sa invalidnou dôchodkyňou a podľa jej predbežných výpočtov
bude jej invalidný dôchodok maximálne 500 Eur mesačne. Vyjadrovala sa k situácii v rodine účastníkov
pred rozvodom manželstva rodičov maloletej, k ich finančným problémom, k správaniu sa otca pred
a po rozvode manželstva, ako aj k okolnostiam určovania výšky výživného dohodou v roku 2009 a k
príjmu otca v roku 2008, k otázke styku otca s maloletou dcérou, k otázke vyporiadania BSM, k výške
poskytnutého úveru, k hodnote nehnuteľností v čase vyporiadania BBSM a v súčasnosti, k včasnosti
platenia výživného otcom a pod. Ďalej uviedla, že maloletá M. podstúpila operáciu, následne ďalšiu
operáciu v januári 2012, o čom otca informovala a žiadala ho o zaplatenie polovice z finančných
prostriedkov vynaložených na operácie dcéry, pričom ďalšia operácia bude stáť 1.000 Eur + cestovné.
Ďalej uviedla, že drobné dary otec dcére zakupuje len pri príležitosti jej narodením, menín, podľa toho,
čo si praje a okrem nabíjačky na počítač jej žiadny hodnotný dar nekúpil. Hotovosťou maloletej vôbec
neprispieva. Opätovne vo svojom odvolaní spomínala situácie z roku 2008, dovolenky otca s jeho
priateľkami a podobne. Tvrdila, že otec zobral dcéru na dovolenku v roku 2012 prvý krát. Na lyžovačky
brával deti len v spoločnosti svojich priateliek, nikdy ich nezobral na výlet, lyžovačku alebo dovolenku
samostatne, pričom ona v roku 2011 obe deti zobrala na dovolenku do Grécka. Ďalej sa matka v
odvolaní vyjadrovala k synovi R., ktorý pochádza z manželstva rodičov, ktorý je dospelý a podľa jej
tvrdenia je problémový, toho času býva u otca. Poukázala na svoj nepriaznivý zdravotný stav, náklady na
jej liečbu, ktoré znáša jej rodina, priatelia a sponzori. Zdôraznila, že bytová otázka jej bývalého manžela,
otca maloletej M., ju vôbec nezaujíma, nakoľko mohol bývať v podnájme. Tvrdila, že nehnuteľnosti,
ktoré získala dohodou o vyporiadaní BSM v dôsledku krízy od roku 2008 majú v súčasnosti hodnotu
cca 85.000 Eur, pričom dlh je v súčasnosti väčší ako ich hodnota. Požiadala o odklad splátok a úveru
s tým, že nevie či bude spĺňať podmienky pre ďalší mimoriadny odklad úveru, a preto bude musieť
dom predať, nakoľko nebude mať z čoho žiť. Tvrdila, že príjem otca nie je 1.400 Eur ale 1.600 Eur a
s odmenami až 2.600 Eur, pričom si založil firmu M., v ktorej je konateľom i so svojou priateľkou, kde
vložil základný vklad X.XXX Eur.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu prostredníctvom svojej zástupkyne navrhol,
aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Vyjadril z ľudského hľadiska



ľútosť nad zdravotným stavom matky maloletej, avšak pri všetkej úcte k jej osobe uviedol, že pre
rozhodnutie súdu je základom skutkový stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a hypotetické výpočty matky
o tom, že jej príjem sa zníži, keď bude invalidnou dôchodkyňou, sú právne bezvýznamné, nakoľko v
súčasnosti je stále zamestnankyňou M., ktorá je dlhodobo práceneschopná a jej príjem je 1.046,30
Eur. Uviedol, že otázky príčiny rozpadu manželstva účastníkov nie sú predmetom tohto konania.
Vyjadroval sa k otázkam určenia výživného a dokladovania jeho príjmu v čase rozvodu manželstva,
k tvrdeniam navrhovateľky ohľadom dôvodov rozpadu ich manželstva a vyporiadania BSM, dohôd
ohľadne financovania štúdia plnoletého syna R., ku vzťahu matky a syna R.. Uviedol, že od roku 2009
s matkou maloletej nekomunikuje, táto tak robí iba prostredníctvom detí, keď trávia u neho víkend.
Pokiaľ mu to možnosti umožnili, vždy prispel aj na nepredvídané výdavky detí. Vyslovil presvedčenie, že
aktuálna životná úroveň maloletej M. zodpovedá tak jeho, ako aj matkiným možnostiam a schopnostiam,
pričom konštatoval, že maloletej dcére sa snaží, pokiaľ mu to jeho možnosti a schopnosti dovolia, splniť
všetky priania a túžby, M. nosí oblečenie podľa jej výberu, má k dispozícii notebook, mobilný telefón, psa,
po ktorom túžila, lyžiarsku výstroj, bicykel, vybavenie na volejbal a podobne. Vyjadroval sa k otázkam
styku s maloletou M., pre ktorú musí chodiť do B. Z., keď matka odmieta, aby dieťa, ktoré má 16 rokov,
cestovalo vlakom alebo autobusom samé. Ďalej sa vyjadroval k likvidácii jeho obchodnej spoločnosti v
roku 2004 a k situácii v roku 2006 a 2008, k vyporiadaniu BSM. K tvrdeniam matky, že neplatí riadne
výživné, uviedol, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by v súčasnosti mal nejaký dlh na výživnom.
Pokiaľ ide o zdravotnú starostlivosť o maloletú M., týkajúcu sa jej zdravotných problémov s kolenom,
uviedol, že matka nikdy nemala záujem sa s ním o tejto téme rozprávať a nájsť riešenie tejto situácie.
Odmietol osočovania navrhovateľky v súvislosti s darmi (lyžiarska výstroj) pre maloletú. Zdôraznil, že
dňa 01.12.2012 uzatvoril manželstvo a v súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou manželkou
a jej dvomi deťmi a synom R., ktorý je nezamestnaný. Potvrdil, že bola založená obchodná spoločnosť
M.., kde je konateľom a spoločníkom. Finančné prostriedky tvoriace základné imanie tejto obchodnej
spoločnosti sú prostriedky patriace jeho manželke a z tejto spoločnosti nemá žiaden príjem.

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu napriek tomu, že mu bolo dňa 09.01.2013 doručené,
nevyjadril.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného
súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Rozhodol podľa § 214 ods. 2
O.s.p. bez nariadenia pojednávania.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,
2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4,
5 Zákona o rodine).

Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno podľa § 78 ods. 1
Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery účastníkov.

Citované zákonné ustanovenie § 78 Zákona o rodine vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy
určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje o výživnom. Plynutím času však môže
nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich
odôvodnených potrieb, štúdiom na škole vyššieho stupňa a pod., tak aj na strane rodičov, a to zvýšením,
alebo znížením príjmu, prípadne pribudnutím, alebo odbudnutím ďalších vyživovacích povinností.

Okresný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral svoje
dokazovanie na preukázanie toho, či na strane oprávneného alebo povinného došlo k takej zmene
pomerov, ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa.



V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava výživného zo strany otca pre maloletú
M. bola rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 4C/58/2009-18 zo dňa 12.05.2009, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 19.05.20109. Týmto rozsudkom okresný súd schválil dohodu rodičov
ohľadne výživného tak, že otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej M. sumou 150 Eur mesačne.
Pri schvaľovaní dohody rodičov o výživnom súd vychádzal z priemerného čistého zárobku matky vo
výške 800 Eur mesačne, otca vo výške 995 Eur mesačne s tým, že maloletá M. mala 13 rokov (nesprávne
uvedené 9 rokov), navštevovala základnú školu. V súčasnosti má maloletá M. 16 rokov, je študentkou
strednej školy. Priemerný čistý mesačný príjem matky je vo výške 1.046,30 Eur mesačne, priemerný
čistý príjem otca je vo výške 1.501,04 Eur v auguste 2012, v mesiaci júl 2012, august, september po
1.443,28 Eur mesačne.

Prvostupňový súd správne konštatoval, že na strane maloletej M. nastala od predchádzajúceho
rozhodnutia významná zmena pomerov, keď jej odôvodnené potreby sa zvýšili nesporne štúdiom na
strednej škole. K zmene pomerov došlo i na strane matky, ktorej príjem sa zvýšil o cca 200 Eur mesačne
a na strane otca, ktorého príjem sa zvýšil cca o 500 Eur mesačne.

Súd prvého stupňa tak správne vyhodnotil zmenu pomerov na strane maloletého dieťaťa, zmenu
pomerov na strane jej otca a matky (s prihliadnutím aj na jej nepriaznivý zdravotný stav) tak, že zvýšil
výživné zo strany otca pre maloletú M. na sumu 260 Eur mesačne, ktorá suma zodpovedá jednak
nárastu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako i možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom otca. Podľa odvolacieho súdu je suma 260 Eur mesačne na zabezpečenie odôvodnených
potrieb maloletého dieťaťa, ktoré študuje na strednej škole, vzhľadom na jeho vek, štúdium a zdravotný
stav, vo všeobecnosti nadpriemerná, zodpovedá však pomerom rodičov maloletej. Výživné vo výške 400
Eur mesačne, tak ako v odvolaní navrhovala matka maloletej, nezodpovedá v súčasnosti predovšetkým
odôvodneným potrebám dieťaťa, ale ani možnostiam a schopnostiam otca, a to nielen s prihliadnutím na
jeho súčasný priemerný čistý mesačný zárobok, ale i skutočnosť, že k maloletej M. si svoju vyživovaciu
povinnosť plní i iným spôsobom - zakupovaním rôznych vecí pre ňu potrebných a financovaní jej
športových a voľnočasových aktivít počas realizácie styku.

Tvrdenie matky, že v budúcnosti bude invalidnou dôchodkyňou, jej príjem sa zníži a zvýšia sa potreby
maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho budúcou operáciou a ďalšie poukazovanie na jej zvýšené náklady
v budúcnosti, považoval odvolací súd v súčasnosti za nedôvodné, keď pre rozsudok je rozhodujúci stav
v čase jeho vyhlásenia (§ 154 ods. 1 O.s.p.). Súd v žiadnom prípade nemôže prihliadať na okolnosti,
o ktorých sa predpokladá, že nastanú v budúcnosti, tieto môžu byť iba dôvodom pre prípadnú zmenu
tohto súdneho rozhodnutia.

Pokiaľ matka maloletej tvrdila, že otec dosahuje vyšší príjem ako zistil súd prvého stupňa, odvolací súd
musí konštatovať, že jej tvrdenia z obsahu spisu nevyplývajú, iný príjem otca zistený nebol.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v odôvodnení súdneho rozhodnutia v opravnom konaní odvolací
súd nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné
pre doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II.ÚS
78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú
odpoveď na každý argument účastníka konania. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musia byť
zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia
(II.ÚS 76/07). Uvedené odvolací súd cituje z dôvodu, že podania oboch rodičov sú rozsiahle a
presahujú predmet tohto konania, dotýkajú sa vzájomných vzťahov rodičov pred a po rozvode ich
manželstva, problémov pri realizácii styku otca s maloletou, včasnosťou platenia výživného otcom,
otázok vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva vrátane hodnoty nehnuteľností , ktoré BSM
tvorili, otázok financovania plnoletého syna R. a ich intímnych sfér, ktoré presahujú predmet tohto
súdneho konania, a preto sa odvolací súd nimi nezaoberal.



Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .