Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/48/2016 z 25. 6. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 25. júna 2017, sp. zn. 18Co/48/2016, ECLI:SK:KSPO:2017:8115217330.1 Krajský súd Prešov | 18Co/48/2016 | ECLI:SK:KSPO:2017:8115217330.1 | 2017-06-25 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/10d06ec3-61a3-4f47-9c9b-78a9d30af1d5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2017:8115217330.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/48/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217330
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8115217330.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a Mgr. Miloša Koleka v spore žalobkyne: E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
G. XX, t. č. K. XX, v konaní právne zastúpená JUDr. Jánom Klimekom, advokátom so sídlom v
Prešove, Sládkovičova 8, proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky, Štúrova 2, Bratislava, adresa na doručovanie: Okresná prokuratúra Prešov, Masarykova 16,
Prešov, v konaní o náhradu škody, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k.
25C/288/2015-64 zo dňa 12. 11. 2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalovaný je povinný zaplatiť iné trovy vo výške 20
Eur a 359,34 Eur ako trovy právneho zastúpenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 966,63 Eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne z priznanej sumy od 07. 03. 2015 do zaplatenia a
nahradiť iné trovy konania vo výške 20 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 238,66 Eur v lehote
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil, že v tomto konaní bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že štát
zodpovedá za škodu, ktorá vznikla žalobkyni tým, že bola oslobodená spod obžaloby podľa § 3 ods.
1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z.. Najvyšší súd SR v danom rozhodnutí konštatoval, že k škode na
strane žalobkyne došlo v trestnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní sú prokurátor a policajt.
Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania v prípravnom konaní vykonáva
prokurátor. Vo veci náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci v tomto úseku trestného konania
preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR, ako aj Generálna
prokuratúra SR. Novela zákona č. 514/2003 Z. z. účinná od 01. 01. 2013 zmenila znenie § 4 ods. 1,
pričom sa upravilo tak znenie § 4 ods. 1 písm. a), ako aj písm. b). Len v prípade, že prokurátor nezamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného
zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu, umožnila osobe uplatniť si svoj nárok na
Ministerstve vnútra SR, ktorý koná za štát. V tejto konkrétnej veci okresná prokuratúra zamietla sťažnosť
obvinenej uznesením z 19. 10. 2012. 04. 06. 2013 bola podaná obžaloba. Keďže novela § 4 ods. 1
písm. a) vylučuje ako orgán štátu Ministerstvo spravodlivosti SR s poukazom na to, že škoda nevznikla v
dôsledku rozhodnutia vydaného súdom, podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 3Cdo/194/2010 škoda
vznikla už v trestnom konaní a na tom nič nemení ani novela zákona. Jediným orgánom, ktorý zostal



ako orgán povinný konať za štát v tejto veci je Generálna prokuratúra SR. Konštatoval, že žalobkyňa
si v súlade s § 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z. z. podala dňa 03. 09. 2014 žiadosť na Generálnu
prokuratúru SR o predbežné prejednanie nároku. Tak Generálna prokuratúra SR ako Ministerstvo
spravodlivosti SR i Ministerstvo vnútra SR túto žiadosť žalobkyne neprejednali, namiesto toho doslova
uviazli vo vzájomnom preposielaní žiadosti žalobkyne spolu s vlastnými argumentmi prečo by nemali
konať. Toto konanie orgánmi štátu a prakticky formálne neprejednanie nároku však nemožno pripisovať
v neprospech žalobkyne s tým, že nesplnila určité formálne náležitosti, pretože žalobkyňa svoju žiadosť
adresovala v súlade so zákonom. Čo sa týka samotného nároku na náhradu škody, súd vychádzal z
toho, čo preukázala žalobkyňa, teda akú sumu uhradila svojmu právnemu zástupcovi. Túto skutočnosť
mal súd preukázanú z príjmového pokladničného dokladu. Zástupkyňa žalovaného namietala výšku
uplatnenej náhrady, a to s poukazom na dva úkony právnej pomoci, konkrétne ďalšie porady s klientom
dňa 21. 01. 2013 a 30. 01. 2013 v sume 2x po 21,70 Eur. Považovala tieto úkony za neúčelné. Súd
akceptoval argumenty žalovaného vo vzťahu k ďalšej porade z 21. 01. 2013, považoval ju za nevyhnutnú.
Priznal až nárok za poradu z 30. 01. 2013, ktorá sa uskutočnila v súvislosti s konfrontáciou v rámci
trestného konania. Nepovažoval za účelné súd prvej inštancie požadovať od žalobkyne dôkaz o tom, že
jej právny zástupca v trestnom konaní, ktorý ju zastupoval a ktorému za odmenu za právne zastúpenia
zaplatila, predložil dôkaz o tom, či faktúra bola riadne do účtovníctva právneho zástupcu žalobkyne
zaúčtovaná. Tento dôkaz zamietol. Výrok o úroku z omeškania rozhodol podľa § 517 ods. 2 OZ a podľa
§ 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Trovy konania priznal podľa § 142 ods. 1 O. s. p.,
keďže úspech mala len v úplne nepatrnej časti. Priznal tak náhradu trov iných vo výške 20 Eur titulom
zaplatenia súdneho poplatku za návrh a z trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby, a to
prevzatie a príprava zastúpenia, žiadosť na Generálnu prokuratúra SR, písomné stanovisko vo veci a
účasť na jednom pojednávaní. Jeden úkon právnej služby činil 51,45 Eur a k tomu prirátal 4x režijný
paušál, 2 x po 8,04 Eur a 2 x po 8,39 Eur. Nepriznal náhradu trov vo výške 340,64 Eur, ktoré mali byť
ďalšie tri úkony: porada, ďalšia porada s klientom 10. 09.2014, 23. 06. 2014 a 27. 10. 2015. Odôvodnil
to tým, že tieto neboli nutné pre úspešné uplatnenie nároku vo vzťahu k veci samej.

3. Proti tomuto rozsudku sa odvolal žalovaný. Uviedol, že § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z.
z. upravuje konanie Generálnej prokuratúry SR v mene štátu. Táto je oprávnená konať len a výlučne,
ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom
konaní alebo v správnom konaní. Pri náhrade škody súd, ktorý koná vo veci nemôže posudzovať postup
prokuratúry v trestnom konaní a hodnotiť jeho zákonnosť, prípadne nezákonnosť. Súd v trestnom konaní
prijal obžalobu prokurátora, vytýčil hlavné pojednávanie a tým dospel k záveru, že prípravné konanie bolo
zákonné. Okresný súd Prešov pri posudzovaní oprávnenosti konať za štát nevenoval vôbec pozornosť
aktívnemu konaniu súdu v trestnej veci. Súd totiž prijme v trestnom konaní obžalobu, ak zistí, že je tu
spoľahlivý podklad, ktorý má zakladať nároky štátu. Pri predbežnom prejednaní obžaloby súd môže
postupovať podľa § 4, § 244 Trestného poriadku a následne postúpiť vec príslušnému alebo inému
orgánu, zastaviť trestné stíhanie, prerušiť, podmienečne zastaviť a pod.. Z citovanej právnej úpravy je
nesporné, že môže nastať viacero alternatív ako môže postupovať súd po doručení obžaloby. V tejto veci
sa to však nestalo. Z logického sumáru zákona č. 514/2003 Z. z. možno dospieť k záveru, že Ministerstvo
vnútra SR zodpovedá vtedy, ak prokurátor nezamietne sťažnosť a nepodá v trestnej veci obžalobu.
Generálna prokuratúra SR zodpovedá vtedy, ak trestné konanie bolo ukončené v prípravnom konaní.
Ministerstvo spravodlivosti SR zodpovedá vtedy, ak prijme obžalobu, vytýči hlavné pojednávanie, vydá či
už trestný rozkaz alebo iné rozhodnutie. Tým, že prijal obžalobu, uznal zákonnosť prípravného konania.
Preto nesúhlasí s tým, že Generálna prokuratúra SR je zodpovedný subjekt, ktorý má konať za štát v
tomto prípade.

4. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podala odvolanie žalobkyňa, ktorá nesúhlasila s
tým, že jej súd prvej inštancie nepriznal nárok na náhradu trov konania za tri úkony, a to konkrétne z
10. 09. 2014, 23. 06. 2015 a z 27. 10. 2015. Prvá porada naväzovala na podanú žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku. Klientka bola uzrozumená o tom, že ďalší postup závisí od toho, čo povie
Generálna prokuratúra SR. Druhá porada súvisela s vypracovanou žalobou a následne na druhý
deň bola predložená na súd. Tretia porada bola nevyhnutná, lebo klient musel byť informovaný, že
na nasledujúce pojednávanie bude zastupovať klientku subsitút, čo bolo potrebné, aby sa s týmto
oboznámila a aby s týmto súhlasila a tým bolo potrebné vychádzať z pravidiel profesionálnej etiky, kde
výslovne je potrebné klienta o tomto informovať. Preto žiadal zmeniť rozhodnutie, priznať aj za tieto tri
úkony a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.



5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

6. Žalobkyňa sa vyjadrila k odvolaniu žalovaného. Uviedla, že považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie
v merite veci za vecne správne a toto bolo aj v dostačujúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný nenamieta
vecnú stránku rozhodnutia. Nenamieta ani základ nároku. Namieta iba to, že nie Generálna prokuratúra
SR má konať vo veci náhrady škody. Túto námietku však vzniesla od počiatku v tomto konaní a súd prvej
inštancie sa dostatočne s týmto zapodieval. Odôvodnil svoje rozhodnutie. V danej veci je rozhodujúce,
že podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. za škodu zodpovedá štát. Ten sa nemôže tejto povinnosti
zbaviť. Je teda v rozpore s týmito ustanoveniami postoj všetkých troch orgánov činných v trestnom
konaní, keďže žiaden z nich necíti sa byť oprávnený konať za štát. Žiadateľ o náhradu škody sa takto
dostáva do stavu právnej neistoty. Otázka voči komu je potrebné uplatňovať náhradu bola riešená už vo
viacerých veciach, napr. 13Co/57/2015. Rozhodujúce je to, že je žalovaný subjekt pasívne legitimovaný,
t. j. Slovenská republika, ktorá zodpovedá za škodu a ktorej zodpovednosti zbaviť nemôže. Otázka, kto
vystupuje ako zástupca štátu je druhoradá. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov v tejto veci konal,
zamietol sťažnosť obvinenej, podal obžalobu a pokiaľ sa žalobkyňa obrátila na Generálnu prokuratúru
SR, tak tým aj určila zodpovedný subjekt. Ďalšia námietka žalovaného, že samotné vznesenie obvinenia
a zamietajúce rozhodnutie prokurátora nie je základom pre uplatnenie škody, nie je dôvodná. Keď po
rozhodnutí prokurátora, vyšetrovateľ ďalej konal, predložil spis na podanie obžaloby, tak prokurátor túto
podal, teda súd musel túto prejednať. Oslobodzujúci rozsudok súdu znie, že žalobkyňu oslobodzuje
spod obžaloby za konkrétny skutok, ktorý sám od počiatku žalobkyňa popierala. Súd považuje obžalobu
za nezákonnú. Tým je daná zodpovednosť štátu, ale aj určenie zodpovedného subjektu. Uplatnil si aj
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného do 31.12.2012, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje
inak,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ colnej
správy alebo poverený colný orgán,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,



l) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

8. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného do 31.12.2012, ak nemožno príslušný orgán určiť
podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

9. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného do 31.12.2012, ak bol nárok na náhradu
škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán
povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky
uplatnenia nároku zostávajú zachované.

10. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, účinného od 01.01.2013, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,
c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej
správy alebo poverený pracovník finančnej správy, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného
pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v
oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone
verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia
ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických
osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,



l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len citovaného zákona), právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku
rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

13. Podľa § 6 ods. 2 citovaného zákona, právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený
podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

14. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

15. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona, ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento
orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky
podania žiadosti zostávajú zachované.

16. Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, účinného od 01.01.2013, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto
náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým
spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu
škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej
moci, ktorý mu škodu spôsobil.

17. Podľa § 16 ods. 2 citovaného zákona, účinného od 01.01.2013, príslušný orgán neprihliada na
žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej
lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia
podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde.

18. Podľa § 16 ods. 3 citovaného zákona, účinného od 01.01.2013, ak žiadosť už bola prerokovaná,
príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a
na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada.

19. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, účinného od 01.01.2013, ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,
a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.



20. Podľa § 16 ods. 5 citovaného zákona, účinného od 01.01.2013, každý je povinný bezodplatne
poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej
príslušným orgánom.

21. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

22. Podľa § 18 ods. 1 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

23. Podľa § 18 ods. 2 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym

24. Podľa § 18 ods. 3 citovaného zákona, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

25. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti.

26. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

27. Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

28. Nateraz z obsahu spisu je zrejmé, že uznesením vyšetrovateľa OO PZ E. zo dňa 11.07.2012 bola
žalobkyňa obvinená z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu
žalobkyňa podala v zákonnej lehote sťažnosť, a to podaním zo dňa 17.07.2012. Okresná prokuratúra
Prešov uznesením č. k. X Pv XXX/XX zo dňa 19.10.2012 jej sťažnosť zamietla. Žalobkyňa poverila
vo veci svojou obhajobou obhajcu JUDr. Jána Klimeka, prostredníctvom ktorého predložila návrhy na
dokazovanie. Prípravné konanie bolo ukončené preštudovaním vyšetrovacieho spisu, pričom obhajca
už v tomto štádiu navrhoval trestné stíhanie zastaviť. Okresný prokurátor podal dňa 04.06.2013
obžalobu na Okresný súd v Prešove. Okresný súd v Prešove rozsudkom č. k. 2T 50/2013 zo dňa
29.10.2013 žalobkyňu spod obžaloby oslobodil. Okresný prokurátor dňa 22.01.2014 podal proti tomuto
rozsudku odvolanie, ktoré následne na verejnom zasadnutí na odvolacom súde dňa 15.04.2014 zobral
späť. Žalobkyňa svojim podaním zo dňa 03.09.2014 požiadala Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky o predbežné prejednanie nároku. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky prípisom zo dňa
17.10.2014 odstúpila žiadosť žalobkyne na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky prípisom zo dňa 28.10.2014 vrátil žiadosť spolu s prílohami
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky následne
prípisom zo dňa 24.11.2014 a 22.12.2014 opätovne odstúpila vec na Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky. Žalobkyňa z dôvodu opatrnosti podala rovnakú žiadosť aj na Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky, a to podaním zo dňa 10.11.2014, keďže predchádzajúce dva ústredné orgány
sa necítili byť kompetentné v tejto veci zastupovať štát. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky
odpovedalo podaním zo dňa 03.12.2014 tak, že vec odstúpilo na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky. Ani jeden z týchto štátnych orgánov nároky žalobkyne predbežne neprejednal. Žalobkyňa
tvrdila, že keďže pôvodný nárok na predbežné prerokovanie nároku bol doručený žalovanému dňa
05.09.2014 a žalovaný škodu neuhradil, od 06.09.2014 sa dostal do omeškania.

29. Žalobkyňa zaplatila svojmu právnemu zástupcovi za tieto úkony:
-
- 18.07.2012 - prevzatie a príprava zastúpenia = 63,58 Eur,
- 15.11.2012 - výsluch obvinenej na OO PZ = 63,58 Eur,
- 27.11.2012 - účasť pri výsluchu svedka L. = 63,58 Eur,



- 28.11.2012 - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = 21,19 Eur,
- 28.11.2012 - návrh na vykonanie dôkazov (1/2 sadzby ) = 31,79 Eur,
- 20.12.2012 - účasť pri preštudovaní spisu = 63,58 Eur,
- 21.01.2013 - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = 21,70 Eur,
- 30.01.2013 - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = 21,70 Eur,
- 04.02.2013 - účasť pri konfrontácii = 65,08 Eur,
- 27.05.2013 - účasť pri preštudovaní spisu = 65,08 Eur,
- 06.09.2013 - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = 21,70 Eur,
- 09.09.2013 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní = 65,08 Eur,
- 14.10.2013 - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = 21,70 Eur,
- 14.10.2013 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní = 65,08 Eur,
- 29.10.2013 - obhajoba pri hlavnom pojednávaní = 65,08 Eur,
- 05.02.2014 - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = 22,33 Eur,
- 11.02.2014 - písomné vyjadrenie na odvolanie okresného prokurátora = 67 Eur,
- 08.04.2014 - ďalšia porada s klientom (1/3 sadzby) = 22,33 Eur.
- 15.04.2014 - obhajoba na verejnom zasadnutí KS Prešov (1/4 sadzby) = 16,75 Eur
- spolu = 847,91 Eur.
Právny zástupca žalobkyne si zároveň účtoval režijný paušál, a to v roku 2012 vo výške 6 x 7,63 Eur,
teda 45,78 Eur, v roku 2013 vo výške 9 x 7,81 Eur, teda 70,29 Eur a v roku 2014 vo výške 4 x 8,04 Eur,
teda 32,16 Eur. Režijný paušál tak bol spolu v sume 148,23 Eur. Celkové trovy obhajoby predstavovali
sumu 996,14 Eur.

30. Odvolacie námietky žalovanej smerovali k jeho nedostatku pasívnej legitimácie konať za štát.
Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti úvah súdu prvej inštancie o zástupcovi
Slovenskej republiky. Práve novelou ust. § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. zákonodarca stanovil isté
vymedzenia zodpovednosti jednotlivých orgánov moci pri zastupovaní štátu. Pokiaľ príslušný orgán v
rámci svojej právomoci postupuje vo vzťahu, v tomto konaní poškodenej, ďalej a svoj postup považuje v
danom štádiu rozhodovania zo správy, napriek konečnému faktu, ktorým je nevina žalobkyne, nemôže
sa zbaviť svojej zodpovednosti.
Obrana žalovanej, že súd prijal obžalobu nie je namieste, keďže postup súdu je potrebné vnímať v celosti
a výsledkom konania pred súdom bol oslobodzujúci rozsudok. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje
na rozhodnutie NS SR č. k. 3Cdo/194/2010.
Preto potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

31. Zmenil výrok o trovách konania v časti trov právneho zastúpenia oproti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie tak, že považoval odvolanie žalobkyne za dôvodné vo vzťahu k 2 úkonom právnej pomoci, ktoré
súd prvej inštancie nepriznal. Išlo o úkon z 09. 09. 2014 týkajúci sa žiadosti o predbežné prejednanie
nároku a úkon z 27. 10. 2015 ako informácia klienta o zastúpení substitútom zvoleného advokáta.
Návrh na priznanie odmeny za úkon 23. 06. 2015 nepovažoval za dôvodný, keďže bol žalobkyni priznaný
nárok na prevzatie a prípravu, ktorý úkon podľa advokátskej tarify zahŕňa aj podanie žaloby.
Odvolací súd tak zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a v časti trov právneho zastúpenia priznal
odmenu za vyššie uvedené dva úkony právnej služby po 51,45 Eur (§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z.). x 2 = 102,90 Eur a 2 x 8,39 Eur režijný paušál = 16,78 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).
Spolu tak trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu (priznaných 238,66 Eur + 120,68 Eur) 359,34
Eur.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).



Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).