Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/246/2015 z 11. 10. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 11. októbra 2017, sp. zn. 1S/246/2015, ECLI:SK:KSBA:2017:1015201735.5 Krajský súd Bratislava | 1S/246/2015 | ECLI:SK:KSBA:2017:1015201735.5 | 2017-10-11 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: SSP, zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok) Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e6dc720f-d4fa-46ce-afb4-ea3be3aa6903 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2017:1015201735.5 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1S/246/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201735
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Mališová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201735.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Mališovej a členiek
senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: JIVA GROUP
s.r.o., so sídlom Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 46 016 732, zastúpený: STEFANKOVA | law
office s.r.o., Vajnorská 8/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 239 077, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 20584344/2015 zo dňa 29.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky č. 20584344/2015 zo dňa 29.07.2015 z r u š u j e podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vec
v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa proti žalovanému priznáva právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne
správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, vydaným vyšším súdnym
úradníkom.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava vykonal u daňového subjektu žalobcu - JIVA GROUP s.r.o. daňovú kontrolu
na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012, začatú dňa 12.03.2013, na základe
oznámenia o daňovej kontrole č. 9102408/5/568137/2013/Hlô zo dňa 12.02.2013 v zmysle § 46 ods. 1
daňového poriadku, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 9104408/5/603086/2014/Hlô zo dňa 13.02.
2014. Protokol bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným daňovému subjektu
doručený dňa 20.02.2014.

2. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca si v kontrolovanom zdaňovacom
období október 2012 uplatnil právo na odpočítanie dane v sume XXX.XXX,- eur, ktoré doložil faktúrou
(evidovaná pod interným č. 12110034/VS 1213), ktorú vyhotovila spoločnosť RP-SUN s.r.o. Predmetom
fakturácie bol predaj nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Z. I. W., zapísanej na LV č. XXXX, parcely
evidované pod č. XXXXX/X, XXXXX, XXXXX/X F. XXXXX/X.

3. Za účelom zistenia predchádzajúcich vlastníkov preverovaných nehnuteľností správca dane zaslal
výzvu na Správu katastra Bratislava, v ktorej požiadal dňa 30.05.2013 o zaslanie histórie vlastníkov
nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXXX, kat. úz. I. W., obec Z..



4. Dňa 14.06.2013 bolo správcovi dane doručené oznámenie zo Správy katastra pre Hlavné mesto SR
Bratislavu, podľa ktorého boli vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. I. W., na
základe titulov nadobudnutia nasledovní vlastníci:
1) rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu č. 2/2010/ROEP Nové Mesto zo dňa
23.08.2010 Bratislavské elektrotechnické závody š.p.(spoluvlastnícky podiel 1/1)
2) kúpna zmluva evidovaná pod č. V-25086/12 zo dňa 29.10.2012 - spoločnosť MOBILIFE s.r.o.
3) kúpna zmluva pod č. V-25429/12 zo dňa 06.11.2012 - spoločnosť RP-SUN s.r.o. (1/1)
4) kúpna zmluva pod č. V-25665/12 zo dňa 21.11.2012 - spoločnosť žalobcu

5. Správca dane počas výkonu kontroly preveroval aj možnosti využitia pozemkov zapísaných na LV č.
XXXX, parc. č. XXXXX/X, XXXXX, XXXXX/X a XXXXX/X nachádzajúcich sa v kat. území I. W., obec Z.,
z nákupu ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane.

6. Dňa 29.05.2013 bola správcovi dane doručená odpoveď Miestneho úradu Bratislava Nové Mesto,
v ktorej uviedol, že podľa Územného plánu hl. m. Bratislavy z r. 2007 v znení neskorších doplnkov
sú pozemky: parc.č. XXXXX/X a XXXXX súčasťou komunikácie N., parc.č. XXXXX/X z časti súčasťou
komunikácie W.I. a z časti súčasťou stabilizovaného územia pre viacpodlažnú zástavbu obytného
územia s kódom regulácie 101, parc. č. XXXXX/X z časti súčasťou stabilizovaného územia pre
viacpodlažnú zástavbu obytného územia s kódom regulácie 101 a z časti súčasťou stabilizovaného
územia určeného pre parky, sadovnícke a lesoparkové úpravy s kódom regulácie 1110.

7. Daňový úrad Bratislava v rozhodnutí č. 20254386/2015, 9104408/Hlô zo dňa 15.05.2015, podľa § 68
ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX eur za
zdaňovacie obdobie október 2012 a tým nepriznal nadmerný odpočet na dani z pridanej hodnoty v sume
XXX.XXX,XX eur, vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume X.XXX,XX eur.

8. Podľa názoru správcu dane nasledovné zistené skutočnosti:
- konatelia predchádzajúcich vlastníkov sa na adrese trvalého pobytu nenachádzajú, majú len virtuálne
sídla,
- predchádzajúci vlastníci vlastnili nehnuteľnosti len niekoľko dní,
- za nákup nehnuteľností nebolo uhradené resp. následne deklarovaná poukázaná suma bola hneď z
účtu vybraná,
- za predchádzajúceho vlastníka MOBILIFE s.r.o. kúpne zmluvy podpísala neoprávnená osoba,
- predmetom prevodov vlastníckeho práva boli pozemky pod komunikáciami, pod bytovkou, parkom a
garážami teda reálne nevyužiteľné,
- v danom období aktuálna konateľka spoločnosti MOBILIFE s.r.o. (W. Z.), ktorú mala vlastniť o tejto
skutočnosti nevedela.
- Na Okresnom súde Bratislava I Obchodný register SR zmenu vlastníckych pomerov predchádzajúcich
vlastníkov za konateľov uskutočňovala STEFANKOVA/law office s.r.o., zastúpená Mgr. Ivana
Štefanková, ktorá tieto spoločnosti zastupovala aj pred správcom dane,
- v priebehu kontroly došlo k zmene sídla spoločnosti do priestorov STEFANKOVA/law office s.r.o. a
neskôr aj v zmene konateľa s B. O. na Mgr. Ivana Štefanková
nasvedčujú tomu, že žalobca je preukázateľne hlavnou súčasťou celého špekulatívneho procesu
prevodov vlastníctva k nehnuteľnostiam a svojim zapojením do ich prevodov sa snažil protiprávne
dosiahnuť daňový profit v podobe neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie nadmerného odpočtu.

9. Konštatoval, že v tomto prípade nebolo preukázané, že dodávateľovi uvedenému na faktúre, z ktorej si
žalobca uplatnil právo na odpočítanie dane, vznikla v zmysle ust. § 19 zákona o DPH daňová povinnosť,
ktorá mala vzniknúť dňom odovzdania nehnuteľností platiteľovi do užívania.

10. Správca dane dospel k záveru, že cieľom konania spoločnosti pri nákupe a predaji pozemkov bolo
umelé vytvorenie podmienok pre uplatnenie daňovej výhody, odpočtu DPH ako dôsledok obchodovania s
personálne prepojenými osobami. Do obchodovania boli ako kupujúci a predávajúci vsunuté spoločnosti
RP-SUN s.r.o. a MOBILIFE s.r.o. - platitelia dane, hoci spoločnosť žalobcu mohla pozemky kúpiť priamo
od spoločnosti Bratislavské energetické závody v likvidácii š.p., (verejné ponukové konanie na odpredaj
majetku). Ak by však spoločnosť žalobcu kúpila pozemky priamo od spoločnosti BEZ v likvidácii š.p.,
nemohla by si uplatniť odpočet dane, pretože spoločnosť BEZ v likvidácii š.p. nie je platiteľom dane z



pridanej hodnoty. Podľa žalovaného správca dane počas daňovej kontroly a následného vyrubovacieho
konania zistil objektívne skutočnosti, ktoré nasvedčujú zneužitiu práva - umelý charakter deklarovaných
obchodných transakcií.

11. Žalobca podal dňa 04.06.2015 proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava
odvolanie.

12. Rozhodnutím č. 20584344/2015 zo dňa 29.07.2015 žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie
Daňového úradu Bratislava č. 20254386/2015, 9104408/Hlô zo dňa 15.05.2015, ktorým Daňový úrad
Bratislava podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov určil rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
XXX.XXX,XX eur za zdaňovacie obdobie október 2012 a tým nepriznal nadmerný odpočet na dani z
pridanej hodnoty v sume XXX.XXX,XX eur, vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty
v sume X.XXX,XX eur.

13. Mal za to, že lehota na vykonanie daňovej kontroly bola dodržaná, pretože daňová kontrola začala
dňa 12.03.2013 oznámením o výkone daňovej kontroly č. 9102408/5/568137/2013/Hlô a ukončená bola
dňom doručenia protokolu dňa 20.02.2014.

14. Žalovaný vyjadril názor, že kontrolovaný daňový subjekt nemá nárok na odpočítanie dane z dôvodu
zneužívania práva - umelo vytvoreného reťazca pri predaji, kde sú osoby personálne prepojené. Z
administratívneho spisu mal za zrejmé, že z výpovedi E. B. a N. I. jasne vyplynulo, že sa pred
„uzatvorením obchodu“ poznali dlhé roky z Bratislavy. N.. I. osobne dohadoval podmienky obchodu s B.
O., ktorý vystupoval pri obchodných rokovaniach za spoločnosť žalobcu. Z týchto skutočností nadobudol
správca dane presvedčenie, že známosť uvedených osôb vyústila až do umelo vytvorených obchodných
vzťahov. Uviedol, že E. B. konal za prvého kupujúceho spoločnosť MOBILIFE s.r.o. neoprávnene (v
čase uzatvorenia zmluvy nebol už oprávnený konať za uvedenú spoločnosť), na celý obchodný prípad
si nepamätá.

15. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že na účet daňového subjektu RP-SUN s.r.o. v Sberbank vyplatil
značnú sumu za nákup pozemkov, správca dane zistil, že tieto prostriedky daňový subjekt RP-SUN
s.r.o. nepoužil buď na úhradu nákupu pozemkov od spoločnosti MOBILIFE s.r.o., ani na vykonávanie
ďalšej ekonomickej činnosti, ale finančné prostriedky boli v zapätí z bankového účtu v hotovosti vybraté.
Ďalej uviedol, že nie je ani známy pôvod finančných prostriedkov, ktoré boli poukázané z účtu daňového
subjektu žalobcu na účet RP-SUN s.r.o., pretože žalobca v odpovedi spísanej v zápisnici o ústnom
pojednávaní tvrdil, že nákup je financovaný z vlastných zdrojov, pričom však nebolo preukázané z akých
zdrojov.

16. Žalovaný uviedol, že uplatnením odpočítania dane daňovým subjektom za dodanie pozemkov, aj
napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa
§ 71 zákona o DPH), viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k
takémuto cieľu. Zistené skutočnosti (umelý charakter transakcie, konanie neoprávnenej osoby pri
predaji predmetných pozemkov, prepojenosť osôb, zmeny konateľov, spoločnosti reálne nesídlia na
adresách, ktoré majú zapísané v OR) nasvedčujú zneužitiu práva s tým, že jediným cieľom a dôvodom
účasti spoločností nachádzajúcich sa v reťazci personálne prepojených obchodných spoločností bolo
vytvoriť podmienky, na základe ktorých daňové subjekty predstierali ekonomickú podstatu podnikania,
aby v konečnom dôsledku kontrolovaný daňový subjekt získal neoprávnený prospech vo forme
neoprávneného odčerpania nadmerného odpočtu DPH zo štátneho rozpočtu.

17. V odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný s námietkou žalobcu, že prijaté závery
správcu dane sú neodôvodnené a v rozpore so zisteným skutkovým stavom sa nestotožnil pretože,
v danom prípade správca dane postupoval v súlade s platnou legislatívou a na zistený skutkový stav
zákonným spôsobom aplikoval hmotnoprávny predpis - zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
a vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s procesným zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní.

II.
Žaloba



18. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 16.10.2015 sa žalobca domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 20584344/2015 zo dňa 29.07.2015, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového
úradu Bratislava č. 20254386/2015 zo dňa 15.05.2015, ktorým Daňový úrad Bratislava nepriznal
žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2012 vo výške XXX.XXX,- eur a žalobcovi
vyrubil vlastnú daňovú povinnosť vo výške X.XXX,- eur.

19. Žalobca s rozhodnutím žalovaného nesúhlasil, pretože mal za to, že splnil všetky náležitosti
na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vo výške XXX.XXX,- eur a domnieval sa, že rozhodnutím a
postupom žalovaného bol ukrátený na svojich právach. Uviedol, že zamestnanci správcu dane, ktorí
vykonávali kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 sa už pred začatím
tejto kontroly pokúšali o začatie inej kontroly za totožné zdaňovacie obdobie - avšak nezákonným
spôsobom, keď túto skutočnosť neoznámili žalobcovi. Po zistení tejto skutočnosti, zaslal Daňový
úrad Bratislava žalobcovi oznámenie o zrušení daňovej kontroly na oprávnenosť nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie október 2012 zo dňa 12.02.2013 a ďalším
listom zo dňa 12.02.2013 oznámil začatie novej kontroly, ktorú stanovil na deň 12.03.2013. Poznamenal,
že ešte pred jej začatím správcovi dane uplynula lehota na vrátenie nadmerného odpočtu na DPH k
31.12.2012 a tento mal zákonnú povinnosť odpočet žalobcovi vrátiť. Ďalej uviedol, že Okresný súd
Bratislava V vydal dňa 25.09.2013 platobný rozkaz sp. zn. 26Rob/231/2013 a to vo veci oprávnenia
vrátenia nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2012 s tým,
že vykonateľnosť nadobudol dňa 24.10.2013.

20. Žalobca tvrdil, že v danom prípade bolo zrejmé, že v záujme zamestnancov vykonávajúcich daňovú
kontrolu bolo ukončiť ju s nálezom a preto nemohli byť v zmysle § 60 ods. 1 daňového poriadku
považovaní za nezaujatých, mali byť z konania vylúčení, pričom nadriadený orgán vznesenej námietke
zaujatosti žalobcom nevyhovel a pretože proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti nie sú prípustné
opravné prostriedky, podľa žalobcu daňovú kontrolu vykonávali zaujatí zamestnanci daňového úradu.

21. Žalobca poukázal na to, že už v stanovisku k protokolu z kontroly žiadal o doplnenie schémy, aby sa
mohol k nej vyjadriť, pričom správca dane takúto predstavu ako základný predpoklad k vyrubeniu dane
na základe judikátu súdneho dvora - rozsudok Halifax (C-255/02) neprezentoval. V texte rozhodnutia
sa síce zmienil o svojej predstave, že žalobca mal kúpiť nehnuteľnosti už v konkurznom konaní, ale o
ponuke v rozhodujúcom čase žalobca nevedel a konania sa v tom čase nemohol zúčastniť. Žalobca trval
na tvrdení, že v danom prípade išlo o obchodnú transakciu aké sú v podnikateľskej činnosti bežné a splnil
všetky zákonné podmienky na odpočítanie dane. Už v stanovisku k protokolu namietal nezrozumiteľnosť
dôvodenia správcu dane k údajnému prepojeniu spoločností, avšak konkrétnu odpoveď od správcu
dane nedostal. Preto opakovane namietal skutočnosť, že na základe jeho činností nie je mu známe
žiadne personálne ekonomické alebo právne prepojenie a taktiež nie je zrejmé, ktoré konkrétne osoby
z uvedených obchodných vzťahov by mali byť personálne, ekonomicky alebo právne prepojené.

22. Žalobca tvrdil, že charakteristika žalobcu, tak ako je zaznamenaná v rozhodnutí daňového úradu
neposkytuje pravdivý a verný obraz všetkých rozhodujúcich skutočností charakterizujúcich žalobcu,
pretože neobsahuje informáciu o majetkových pomeroch žalobcu, ktorý vlastní nehnuteľnosti významnej
hodnoty v Bratislave: pozemok o rozlohe 10.967 m2 v kat. úz. Z. I. W. a ďalšiu nehnuteľnosť - bytový dom
v X.U. Y., ako aj informáciu o tom, že od svojho vzniku si žalobca plní všetky povinnosti voči správcovi
dane, ktorý už v predchádzajúcom období u žalobcu vykonal kontrolu nároku oprávnenosti na vrátenie
nadmerného odpočtu za obdobie jún 2011, pričom neboli zistené nedostatky. Mal za to, že okolnosť,
že žalobca nadobudol nehnuteľný majetok v uvedenom rozsahu je mimoriadne významná, pretože
práve pri nadobúdaní majetku väčšej hodnoty vzniká a v tomto prípade aj vznikol nadmerný odpočet na
DPH. Neuvedením takýchto okolnosti do celkovej charakteristiky žalobcu ako kontrolovaného subjektu
dochádza k neúplnej a zavádzajúcej informácii o jeho celkových pomeroch.

23. Vo vzťahu k záveru správcu dane, že jediným cieľom a dôvodom účasti spoločností nachádzajúcich
sa v reťazci personálne prepojených obchodných spoločnosti bolo vytvoriť podmienky, na základe
ktorých daňové subjekty zapojené do týchto obchodných transakcií predstierali ekonomickú podstatu
podnikania, aby v konečnom dôsledku kontrolovaný daňový subjekt získal neoprávnený prospech vo
forme neoprávneného podvodného odčerpania nadmerného odpočtu DPH zo štátneho rozpočtu SR
argumentoval, že takýto záver je v príkrom rozpore so zistenými a preukázanými skutočnosťami a tiež
skonštatovaniami správcu dane v rozhodnutí, podľa ktorých došlo u odlišného subjektu k nezaplateniu



dane. Uviedol, že v danom prípade bolo preukázané, že z hľadiska žalobcu išlo o obchodnú transakciu,
aká je bežná v podnikateľských vzťahoch a na základe ktorej boli kúpou nadobudnuté nehnuteľnosti
významnej hodnoty a tieto sú súčasťou jej majetku, pričom v takýchto prípadoch obvykle vzniká
nadmerný odpočet, pričom až pri ďalšom nakladaní s týmto majetkom vznikajú daňové povinnosti.

24. Mal za to, že správca dane nezohľadnil skutočnosť, že žalobca začal podnikať v roku 2011 a tiež
okolnosť, že od začiatku roku 2013 mu zadržiava finančné prostriedky vo výške XXX.XXX,- eur, pričom
pri ďalšom nakladaní s pozemkami by mu vznikla povinnosť odvodu DPH.

25. Ohľadom tvrdenia správcu dane, že konatelia predchádzajúcich vlastníkov sa na adrese trvalého
pobytu nenachádzajú uviedol, že uvedená okolnosť nepotvrdzuje, že spoločnosť je hlavnou súčasťou
špekulatívneho procesu. Ide o personálne alebo iným spôsobom neprepojené osoby, pričom v čase
kúpy nehnuteľnosti sa predávajúca spoločnosť v mieste sídla zdržiavala.

26. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného, že predchádzajúci vlastníci nehnuteľností len niekoľko dní
tieto nehnuteľnosti vlastnili zastával názor, že správca dane neuvádza aký čas vlastníctva je podľa neho
primeraný, pričom spoločnosť žalobcu nehnuteľnosti vlastní už dlhšiu dobu, využíva ich a ďalej plánuje
ich využitie na dosahovanie vlastných zdaniteľných plnení.

27. Tvrdenie správcu dane, že za nákup nehnuteľností nebolo uhradené, resp. poukázaná suma
bola hneď z účtu vybraná, žalobca považoval za nepravdivé, pretože žalobca doposiaľ uhradil za
kúpu pozemkov predávajúcemu čiastku XXX.XXX,XX eura, teda podstatnú časť ceny niekoľkonásobne
prevyšujúcu výšku DPH a nakoľko mu daňový úrad napriek zákonnej povinnosti a rozhodnutiu súdu
nevyplatil dlžnú čiastku, žalobca je platobne neschopný.

28. Žalobca ďalej argumentoval, že v čase nákupu nehnuteľností žalobcom, bol jej dodávateľ reálne
existujúcou a reálne obchodujúcou firmou, pričom žalobca nemal pochybnosti o existencii tovaru a
vlastníckom práve, ktoré bolo overené podľa listu vlastníctva.

29. Skutočnosť, že za predchádzajúceho vlastníka spoločnosti MOBILIFE s.r.o. kúpne zmluvy podpísala
neoprávnená osoba nebola spoločnosti žalobcu známa, nehnuteľnosť nadobudla v dobrej viere, čo je
vzhľadom na obsah vlastníckych práv zaznamenaných vo výpise z listu vlastníctva zrejmé. N. I.Ü. bol
toho času konateľom predávajúceho, teda osobou na predaj oprávnenou a preto žalobca nemohol mať
žiadne pochybnosti.

30. V súvislosti s predmetom prevodov vlastníckeho práva, ktorým mali byť pozemky pod komunikáciami,
pod bytovkou, parkom a garážami, teda reálne nevyužiteľné žalobca poukázal, že v danom prípade
nejde o pozemky nevyužiteľné, ale naopak o pozemky už využívané, u ktorých je významný predpoklad
rozšírenia ich využitia a ich obchodovateľnosti. Preto interpretáciu správcu dane vyhodnotil ako
zavádzajúcu.

31. Ďalšie tvrdenie správcu dane, že spoločnosť MOBILIFE s.r.o. a spoločnosť žalobcu mali v
danom období rovnakú splnomocnenú zástupkyňu vyhodnotil ako nepravdivé, pretože v čase predaja
pozemkov spoločnosťou BEZ v likvidácii š.p. spoločnosti MOBILIFE s.r.o. p. N. už dlhšiu dobu nebola
splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti žalobcu, plná moc p. L. N. udelená spoločnosťou MOBILIFE
s.r.o. bola podľa vyjadrenia správcu dane v priebehu konania vypovedaná dňa 30.11.2011. S poukazom
na obsah spisového materiálu uviedol, že p. L. N. nikdy nemala dispozičné práva k účtu spoločnosti
žalobcu v Sberbank, z ktorého boli vykonané všetky platby v prospech predávajúceho. Menovaná mala
síce prístup k jedinému účtu spoločnosti žalobcu, avšak na tomto účte neboli žiadne obraty. Taktiež z
protokolu a rozhodnutia správcu dane vyplynulo, že p. N. nikdy nemala prístupové práva k žiadnemu
účtu predávajúceho spoločnosti RP-SUN s.r.o. a uhradené finančné prostriedky, teda v hotovosti vybrať
nemohla.

32. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že na OS BA I - ORSR zmenu vlastníckych pomerov
predchádzajúcich vlastníkov za konateľov, uskutočňovala STEFANKOVA/law office s.r.o., zastúpená
Mgr. Ivanou Štefankovou, ktorá tieto spoločnosti zastupovala aj pred správcom dane uviedol, že
právne služby vykonávané Mgr. Ivanou Štefankovou boli vykonávané v zmysle zákona o advokácii a
neoprávňovali advokáta na dispozíciu majetkom splnomocniteľa. Taktiež nemala dispozičné práva k



žiadnemu z uvedených účtov. Okrem toho žalobca podotkol, že k poskytnutiu služieb došlo až v druhej
polovici roku 2013 a v roku 2014.

33. Žalobca ďalej uviedol, že k zmene štatutárneho orgánu žalobcu došlo až približne dva roky po
uskutočnení predmetnej obchodnej transakcie a táto zmena jednak sídla spoločnosti do priestorov
STEFANKOVA/law office s.r.o. a neskôr aj zmena konateľa z B. O. na Mgr. Ivana Štefanková taktiež
nemohla mať žiadny vplyv na transakcie samotné. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že všetkými
daňovými subjektmi bolo celkovo pri obchodovaní s uvedenými pozemkami uplatnený rôznymi daňovými
subjektmi - vlastníkmi odpočítanie dane v celkovej výške DPH v sume XXX.XXX,XX eur poukázal na
ustálenú judikatúru, z ktorej vyplýva, že spoločnosť nemôže zodpovedať za konanie iných osôb, ktoré
nevie ovplyvniť (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 Optigen,
C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

34. Žalobca mal za to, záver žalovaného je neodôvodnený, pretože v priebehu konania nepreukázal
zmienené personálne prepojenie a takéto prepojenie ani zákonne, ani racionálne neodôvodnil. Z jeho
zistení vyplýva, že nešlo o umelý charakter transakcií ale obchodné operácie, ktoré sú v obdobných
obchodných vzťahoch obvyklé. Jeho zisťovaním a celkovým dokazovaním bolo potvrdené, že obchody
boli vykonávané s obchodnou prirážkou ako je obvyklé.

35. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie
žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

III.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe

36. Žalovaný sa vyjadril k žalobe v písomnom vyjadrení doručeným súdu dňa 24.11.2015, ktoré je zhodné
s dôvodmi uvedenými v žalobou napadnutom rozhodnutí s tým, že sa pridržiava dôvodov uvedených v
žalobou napadnutom rozhodnutí, v ktorom je popísaný skutkový a právny stav a vyvodené závery.

37. Žalovaný sa s tvrdeniami žalobcu, že správca dane vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia
veci a zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci a preto napadnuté rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov sa nestotožnil.

38. Uviedol, že žalobca v žalobe uvádza skutočnosti (bod č. 19 rozsudku), ktoré sa netýkajú konania,
na základe ktorého žalovaný vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, pretože žalobca v oznámení
namietal, že správca dane pochybil, keďže oznámenie o daňovej kontrole č. 9102408/5/3810620/2012/
Hlô doručil neoprávnenej osobe a preto podľa názoru žalobcu kontrola nebola začatá v zmysle zákona
č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Žaloba zaslal dňa 11.01.2013 správcovi dane oznámenie, že p. L.
N. bola splnomocnenou zástupkyňou spoločnosti počas daňovej kontroly v roku 2011, posledný úkon
za spoločnosť menovaná urobila 12.12.2011, pričom p. N. mala po ukončení kontroly vypovedať plnú
moc na zastupovanie spoločnosti žalobcu pred Daňovým úradom Bratislava. Žalobca dňa 24.01.2013
Daňovému úradu Bratislava doručil e-mail od Mgr. Štefankovej, prílohou ktorého bolo plnomocenstvo
udelené spoločnosti STEFANKOVA/law office s.r.o. zo dňa 08.01.2016 a naskenované vypovedanie
plnomocenstva od p. L. N. zo dňa 15.12.2011, na ktorom je otlačok pečiatky podateľne DÚ Bratislava
II zo dňa 15.12.2011.

39. Zamestnanci správcu dane vykonávali daňovú kontrolu na základe Poverenia na výkon daňovej
kontroly č. 9102408/5/567815/2013/Hlô zo dňa 12.02.2013. Na základe Oznámenia o daňovej kontrole
č. 9102408/5/568137/2013/Hlô zo dňa 12.02.2013 sa daňová kontrola začala dňa 12.03.2013 v zmysle
§ 46 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. daňového poriadku.

40. Žalovaný námietky žalobcu, že zamestnanci správcu dane v danej veci konali zaujato považuje
za nedôvodné, pretože žalobca svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi, ktoré by potvrdili, že
zamestnanci správcu dane konali v danej veci zaujato. Zároveň z administratívneho spisu vyplýva,
že o nezaujatosti zamestnancov správcu dane vykonávajúci daňovú kontrolu, vedúcej oddelenia
daňovej kontroly ako aj riaditeľky odboru kontroly, správca dane rozhodol najbližšie nadriadený vedúci
zamestnanec v súlade s platnou legislatívou.



41. Žalovaný s námietkou žalobcu, že prijaté závery správcu dane sú neodôvodnené a v rozpore so
zisteným skutkovým stavom a že zamestnanci správcu dane povýšili vlastnú pohnútku nad zákonnú
povinnosť sa nestotožnil z dôvodu, že správca dane postupoval v súlade s platnou legislatívou a na
zistený skutkový stav zákonným spôsobom aplikoval hmotno-právny predpis zákon č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a v priebehu výkonu daňovej kontroly a následne
vo vyrubovacom konaní postupoval v súlade s procesným zákonom č. 563/2009 Z. z. o správe daní
(daňový poriadok).

42. Rovnako nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že správca dane pokračoval v kontrole spoločnosti ešte viac
než rok po jej ukončení, pretože podľa § 46 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. lehota na vykonanie daňovej
kontroly bola dodržaná, keď daňová kontrola začala dňa 12.03.2013 Oznámením o výkone daňovej
kontroly č. 9102408/5/568137/2013/Hlô a ukončená bola dňom doručenia Protokolu dňa 20.02.2014.
Správca dane pre zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane vykonal rozsiahle
dokazovanie, ktoré podrobne zdokumentoval v Protokole z daňovej kontroly č. 9104408/5/601866/2014/
Hlô zo dňa 13.02.2014 ako aj v rozhodnutí Daňového úradu Bratislava č. 20254386/2015, 9104408/
Hlô zo dňa 15.05.2015. Podľa údajov zapísaných v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava
I za spoločnosť žalobcu bol oprávnený konať štatutárny orgán a to od 10.02.2011 do 14.03.2011 bol
konateľom spoločnosti T. W., M. W. XX, od 14.03.2011 do 20.10.2014 bol konateľom spoločnosti B.
O., E.Á. XXX/XX, X. Y., od 08.10.2014 je konateľkou spoločnosti Mgr. Ivana Štefánková, Vajnorská 5,
Bratislava.

43. Žalovaný mal z administratívneho spisu za zrejmé, že z výpovedi E. B. a N. I. jasne vyplynulo,
že sa pred „uzatvorením obchodu“ poznali dlhé roky z Bratislavy. N.. I. osobne dohadoval podmienky
obchodu s B. O., ktorý vystupoval pri obchodných rokovaniach za spoločnosť žalobcu a na základe
týchto skutočností nadobudol správca dane presvedčenie, že známosť uvedených osôb vyústila až do
umelo vytvorených obchodných vzťahov.

44. Žalovaný uviedol, že uplatnenie odpočítania dane daňovým subjektom za dodanie pozemkov aj
napriek formálnemu dodržaniu zákonom určených podmienok (faktúra od platiteľa vyhotovená podľa §
71 zákona o DPH) viedlo k získaniu daňovej výhody a aj konanie daňového subjektu viedlo k takémuto
cieľu. Konštatoval, že zistené skutočnosti nasvedčujú zneužitiu práva: umelý charakter transakcie,
konanie neoprávnenej osoby pri predaji predmetných pozemkov, prepojenosť osôb, zmeny konateľov,
spoločnosti reálne nesídlia na adresách, ktoré majú zapísané v OR a viedli správcu dane k záveru, že
práve zneužitie práva na odpočítanie dane bolo hlavným cieľom transakcii uvedených na faktúre, ktorú
vyhotovila spoločnosť RP-SUN s.r.o.

45. E. B. konal za prvého kupujúceho spoločnosť MOBILIFE s.r.o. neoprávnene (v čase uzatvorenia
zmluvy nebol už oprávnený konať za uvedenú spoločnosť a na celý obchodný prípad si nepamätá).

46. Podľa žalovaného z administratívneho spisu vyplýva, že konatelia predchádzajúcich vlastníkov
sa na adrese trvalého pobytu nenachádzajú majú len virtuálne sídla, predchádzajúci vlastníci vlastnili
nehnuteľnosti len niekoľko dní, od 25.10.2012 do 21.11.2012 nehnuteľnosť zmenila 3 majiteľov,
pôvodná cena nehnuteľností bola XX.XXX,- eur bez DPH a konečná suma sa zvýšila 30x na sumu
XXX.XXX,- eur, za nákup nehnuteľností nebolo uhradené resp. následne deklarovaná poukázaná suma
bola hneď z účtu vybraná, za predchádzajúceho vlastníka MOBILIFE s.r.o. kúpne zmluvy podpísala
neoprávnená osoba, predmetom prevodov vlastníckeho práva boli pozemky pod komunikáciami, pod
bytovkou, parkom a garážami teda reálne nevyužiteľné, v danom období aktuálna konateľka spoločnosti
MOBILIFE s.r.o. (W. Z.), ktorú mala vlastniť o tejto skutočnosti nevedela. Na Okresnom súde Bratislava
I Obchodný register SR zmenu vlastníckych pomerov predchádzajúcich vlastníkov za konateľov
uskutočňovala STEFANKOVA/law office s.r.o., zastúpená Mgr. Ivana Štefanková, ktorá tieto spoločnosti
zastupovala aj pred správcom dane, v priebehu kontroly došlo k zmene sídla spoločnosti do priestorov
STEFANKOVA/law office s.r.o. a neskôr aj v zmene konateľa s B. O. na Mgr. Ivana Štefanková a tieto
všetky zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že žalobca je preukázateľne hlavnou súčasťou celého
špekulatívneho procesu prevodov vlastníctva k nehnuteľnostiam a svojim zapojením do ich prevodov
sa snažil protiprávne dosiahnuť daňový profit v podobe neoprávneného uplatnenia nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu.



47. Žalovaný konštatoval, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že pri hodnotení
dôkazov správca dane postupoval v medziach zákona a zásad logického uvažovania, pretože všetky
získané dôkazy vyhodnotili vzájomnej súvislosti a prihliadol na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Odvolací orgán sa v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia vysporiadal so všetkými skutkovými
aj právnymi otázkami, ktoré majú význam pre posúdenie rozporných zdaniteľných obchodov a uviedol
zákonné ustanovenia na základe, ktorých dospel k danej veci k správnemu právnemu záveru.

48. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Replika žalobcu k vyjadreniu žalovaného

49. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom súdu dňa 23.05.2017 opätovne poukázal
na skutočnosti a okolnosti, ktoré vznikli pred výkonom daňovej kontroly zo dňa 12.02.2013.

50. Konštatoval, že sa potvrdila obava žalobcu namietajúceho zaujatosť zamestnancov, ktorí pri
hodnotení dôkazov prihliadnu podľa vlastnej úvahy iba na dôkazy a okolnosti, ktoré môžu byť hodnotené
v neprospech daňového subjektu a na okolnosti svedčiace v prospech daňového subjektu neprihliadnu.
V súvislosti s tým uviedol, že žalobca so správcom dane riadne spolupracoval, prekladal mu požadované
doklady aj dôkazy, ktoré zdôvodňovali cieľ žalobcu a tým zhodnotenie jeho významnej investície.

51. Poukázal na to, že správcovi dane uviedol, že rokuje so zástupcami vlastníkov bytových domov
V..H.. K. Č.. XX, XX F. XX ohľadne odpredaja pozemkov pod uvedenými bytovými domami. Ďalej bol
žalobca oslovený Mestskou časťou Bratislava - Nové Mesto ohľadom dlhodobého prenájmu plôch zelene
a spevnených plôch, chodníkov prvkom mestského mobiliáru parcelné číslo XXXX na základe, ktorej
sa žalobca aj reálne stretol so starostom Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto. Mal zato, že žalobca
postupne napĺňal účel kúpy predmetných pozemkov a tým aj ich zhodnotenie.

52. Ohľadom tvrdenia žalovaného, že ide o nákup bezvýznamných pozemkov uviedol, že na
predmetných pozemkoch je možné zriadiť až 140 parkovacích miest (predaj jedného parkovacieho
miesta v hodnote cca XX.XXX,- eur čo by prinieslo žalobcovi významný zisk, z ktorého by bola odvedená
príslušná daň do štátneho rozpočtu).

53. Opätovne poukázal na neodôvodnenosť údajného právneho personálneho a ekonomického
prepojenia subjektov, pretože zo zistení žalovaného vyplýva, že nešlo o umelý charakter transakcii
ale o obchodné operácia, ktoré sú v obdobných obchodných vzťahov obvyklé, pretože podnikateľské
subjekty bežne obchodujú medzi sebou práve z dôvodu, že sa poznajú. Ohľadne právneho prepojenia
poukázal nato, že právne služby jednotlivým subjektom boli poskytované advokátku, ktoré boli v
súlade so zákonom 586/2003 Z. z. o advokácii, pričom k poskytnutiu služieb došlo až po uskutočnení
spochybňovanej obchodnej transakcie. Žalovaný ďalej sa vyjadril k predávajúcemu spoločnosti RP-SUN
s.r.o., ktorá svoju daň priznala aj riadne odviedla o čom správca dane má určite vedomosť. V súvislosti s
tým poukázal na rozhodnutie daňového úradu zo dňa 15.05.2015, v ktorom uvádza ako vlastné zistenie,
správca dane šetrením zistil: „Daňový subjekt RP-SUN s.r.o. nepreukázal z akých tovarov a služieb si
uplatnil odpočítanie dane, resp. znížil vzniknutú daňovú povinnosť z predaja nehnuteľností“.

V.
Právna úprava

54. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.
1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo na nariadenom
pojednávaní a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť.

55. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.



56. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

57. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal
jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu
namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania
pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

58. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

59. Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane (ods. 2).

60. Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo (ods. 3).

61. Daňové subjekty majú pri správe daní rovnaké práva a povinnosti (ods. 7).

62. Podľa § 24 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

63. Podľa § 24 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá,
aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

64. Podľa § 24 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže
prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané
v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov,
svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o
miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady
k nim.

65. Podľa § 44 ods. 1 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo
preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných
predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej
účelu.

66. Podľa § 46 ods. 8 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní zamestnanec správcu dane z daňovej
kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov;
protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou



kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov
1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca
dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie
kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k
zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v
priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty
nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa
osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov
nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt
neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného predpisu.

67. Podľa § 46 ods. 9 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, daňová kontrola je ukončená dňom
a) doručenia protokolu podľa odseku 8,
b) doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok podľa § 48 ods. 2, alebo
c) zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

68. Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej
uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 kalendárnych mesiacov (ods. 10).

69. Podľa § 68 ods. 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní, správca dane v rozhodnutí vydanom vo
vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

70. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH, predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,
b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len
"členský štát"),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

71. Podľa § 19 ods. 1 zák. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru
je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode
nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako
deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe
zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

72. Podľa § 49 ods. 1 zák. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,
keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

73. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zák. o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

VI.
Závery správneho súdu

74. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného a
predchádzajúceho postupu správneho orgánu, podľa SSP bolo posúdiť, či správny orgán vecne
príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo
veci skutočný stav dostatočne a riadne, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie
bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s



procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd teda musel skúmať procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či
uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

75. Daňový poriadok zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada
zákonnosti. Pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

76. Zásada zákonnosti daňového konania vyplýva z ústavného princípu zákonnosti ukladania daní,
ktorý je vyjadrený v čl. 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Keďže daňové konanie, pre ktoré je
zákonom ustanovené, že účastník konania sa proti určeniu dane správcom dane môže odvolať, končí
až vydaním rozhodnutia odvolacieho daňového orgánu, je zásadou zákonnosti viazaný v konaní o
odvolaní aj odvolací daňový orgán. Z dikcie ustanovenia upravujúceho zásadu zákonnosti teda vyplýva,
že daňové orgány v daňovom konaní nemôžu chrániť len fiškálne záujmy štátu ako prioritné, ale sú
súčasne povinné zachovávať práva a oprávnené záujmy daňových subjektov. To znamená, že zásada
zákonnosti daňového konania predstavuje významnú garanciu právnej istoty daňových subjektov.

77. Skutočnosť, že daňové orgány majú povinnosť dbať na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a ďalších osôb, nie je v rozpore s ich povinnosťou chrániť záujmy štátu.
Vo vzťahu k zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu
nadradený, avšak nemôže to byť v zmysle toho, aby sa výnos daní ako príjmov rozpočtu dosiahol na
úkor nedodržania práva. Daňové orgány môžu aplikovať pri vyrubení daní iba právne prostriedky, ktoré
priamo ustanovuje zákon, alebo ktoré uplatnia daňové orgány v rámci svojho oprávnenia vyplývajúceho
zo zákona. Povinnosťou daňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné
právne predpisy (a to hmotnoprávne, ako aj procesné), ktoré sú podľa § 1 zákona č. 1/1993 Z.z. o Zbierke
zákonov Slovenskej republiky zverejnené v Zbierke zákonov.

78. Správny súd námietku žalobcu, že daňovú kontrolu vykonávali zaujatí zamestnanci daňového úradu
vyhodnotil ako nedôvodnú.

79. Podľa § 60 ods. 4, 5, 6 Daňového poriadku, ak sa účastník daňového konania dozvie skutočnosti
preukazujúce vylúčenie zamestnanca podľa odsekov 1 a 2, môže podať príslušnému orgánu námietku
zaujatosti.
Zamestnanec príslušného orgánu, o ktorého nezaujatosti sú pochybnosti, môže do doby, keď bude
rozhodnuté o tom, či je zaujatý, vykonať vo veci len nevyhnutné úkony.
O námietke zaujatosti rozhodne jeho najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môže rozhodnúť
o vylúčení zamestnanca aj z vlastného podnetu. Pri zaujatosti nadriadeného zamestnanca príslušného
orgánu, ktorý nemá nadriadeného zamestnanca, rozhodne druhostupňový orgán. Námietku zaujatosti
nemožno podať voči prezidentovi finančnej správy.
Proti rozhodnutiu o námietke zaujatosti podľa odseku 6 nie sú prípustné opravné prostriedky.

80. V konaní bolo nesporné, že o žalobcom vznesenej námietke zaujatosti zamestnancov správcu dane
vykonávajúcich daňovú kontrolu, vedúcej oddelenia daňovej kontroly ako aj riaditeľky odboru kontroly
správcu dane rozhodol najbližšie nadriadený vedúci zamestnanec.

81. Možno dospieť k záveru, že postupom správcu dane nedošlo k obídeniu ustanovenia § 60 Daňového
poriadku týkajúceho sa vylúčenia zamestnancov správcu dane z daňového konania, pretože námietkou
zaujatosti vznesenou žalobcom sa žalovaný riadne zaoberal a aj o nej v súlade so zákonom rozhodol.

82. Podmienky uvedené v § 49 a § 51 zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich splnenie
sa viaže nárok na odpočítanie dane. Zákonodarca požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočítanie
uplatňuje preukázal, že splnil podmienky, ktoré pre nárok na odpočítanie zákon stanovil. Pokiaľ si
platiteľ uplatňuje právo na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný sám preukázať,
že zdaniteľný obchod bol uskutočnený.



83. Dodanie tovaru, na základe ktorého vznikla daňová povinnosť, je základnou podmienkou
uplatnenia odpočtu. Z dôvodu akceptovania odpočítania dane je platiteľ zaťažený dôkazným bremenom
preukázateľnosti, že pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť nielen po formálnej stránke (vystavenými
dokladmi), ale aj obsahovej. Nestačí len formálne deklarovať dodanie tovaru faktúrou, ale je potrebné
preukázať aj vecné naplnenie. Samotná faktúra nie je relevantným dôkazom o tom, že daňový subjekt
skutočne kúpil tovar, pri ktorom vznikla daňová povinnosť a prešlo naň dispozičné právo.

84. Ustanovenie § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH určuje podmienky, za akých si daňový subjekt
môže odpočítať daň, pričom základná podmienka je, aby išlo o tovar, ktorý bol dodaný platiteľom
dane uvedeným na faktúre. Správca dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného nároku na
odpočítanie dane správne vychádza nielen z daňových dokladov predložených žalobcom, ale aj zo
zistení, či predloženým dokladom nechýba materiálny podklad.

85. Keďže zamietnutie práva na odpočítanie dane je výnimkou z uplatnenia základnej zásady, ktorú
predstavuje toto právo, je povinnosťou príslušných daňových úradov predložiť dostatočné objektívne
dôkazy, že právo na odpočítanie dane a právo daňovému subjektu neprináleží. Vnútroštátnym súdom
napokon prináleží overiť, či dotknuté daňové úrady preukázali existenciu objektívnych skutočností
priznanie práva vylučujúcich.

86. Žalovaný tvrdí, že cieľom konania spoločností pri nákupe a predaji pozemkov bolo umelé vytvorenie
podmienok pre uplatnenie daňovej výhody, odpočtu DPH ako dôsledok obchodovania s personálne
prepojenými osobami, keď z administratívneho spisu mal za zrejmé, že z výpovedí E. B. a N. I. jasne
vyplynulo, že sa pred „uzatvorením obchodu“ poznali dlhé roky z Bratislavy, N.. I. osobne dohadoval
podmienky obchodu s B. O., ktorý vystupoval pri obchodných rokovaniach za spoločnosť žalobcu. Z
týchto skutočností nadobudol správca dane presvedčenie, že známosť uvedených osôb vyústila až do
umelo vytvorených obchodných vzťahov.

87. Žalobca však nesúhlasil s takýmto záverom správcu dane, pretože už v stanovisku k protokolu
namietal nezrozumiteľnosť dôvodenia správcu dane k údajnému prepojeniu spoločností, avšak
konkrétnu odpoveď od správcu dane nedostal.

88. Je potrebné súhlasiť s námietkou žalobcu, že napadnuté rozhodnutie trpí vadou nepreskúmateľnosti.
Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, čo žalovaný považuje za personálne
prepojenie a na základe akej právnej normy v tomto smere vychádzal. Argumentácia žalovaného,
že E. B. a N.I. I. sa pred „uzatvorením obchodu“ poznali dlhé roky z Bratislavy a N.. I. osobne
dohadoval podmienky obchodu s B. O., ktorý vystupoval pri obchodných rokovaniach za spoločnosť
žalobcu, je podľa súdu nepostačujúca pre záver o personálnom prepojení obchodných spoločností.
Žalovaný vôbec nepreukázal naplnenie definície ekonomického alebo personálneho prepojenia, ktorým
je účasť osoby na majetku, kontrole alebo vedení inej osoby alebo vzájomný vzťah medzi osobami,
ktoré sú pod kontrolou alebo vedením tej istej osoby alebo v ktorých má táto osoba priamy alebo
nepriamy majetkový podiel a to vo vzťahu vyššie uvádzaných obchodných spoločností MOBILIFE
s.r.o., RP-SUN s.r.o. a spoločnosti žalobcu. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uvádza, že „nadobudol
presvedčenie“, že známosť uvedených osôb (E.. B. a K. I.) vyústila do umelo vytvorených obchodných
vzťahov, avšak konštatáciu o personálnom prepojení osôb nezdôvodňuje žiadnymi právne relevantnými
okolnosťami. Bolo povinnosťou konajúceho orgánu uviesť v odôvodnení rozhodnutia konkrétne, ktoré
osoby a akým spôsobom vzájomne participujú vo vyššie menovaných spoločnostiach a to aj v súlade s
údajmi zapísanými v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I ohľadom dotknutých spoločností.
Zákonný rámec náležitostí rozhodnutia daňového úradu je zadefinovaný v ust. § 63 ods. 5 Daňového
poriadku. Týmto sa ale správca dane ani žalovaný postačujúco neriadil.

89. Právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda i žalovaného a správcu
dane, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti
určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi
predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok
rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť
presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu.



Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument účastníka konania, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre
rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v dôvodoch rozhodnutia vysporiadať.

90. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného
základného práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia)
dôvodov rozhodnutia, extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne
len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých
mali byť tieto zistenia vyvodené, alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej
možnej interpretácii nevyplývajú. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť
rozhodnutia. Osobe dotknutej takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo, či právne
argumentovať proti záverom rozhodnutia.

91. Správny súd nie je povinný a v podstate ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov pri
odôvodňovaní rozhodnutí. Platí, že vecne preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy
je možné len za predpokladu jeho náležitého odôvodnenia, keď správny orgán náležitým spôsobom
vyhodnotí námietky účastníka správneho konania.

92. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného ohľadne právneho zastupovania, keď na Okresnom súde
Bratislava I Obchodný register SR zmenu vlastníckych pomerov predchádzajúcich vlastníkov za
konateľov uskutočňovala STEFANKOVA/law office s.r.o., zastúpená Mgr. Ivanou Štefankovou, ktorá tieto
spoločnosti zastupovala aj pred správcom dane, je potrebné uviesť, že k poskytnutiu právnych služieb
došlo až v druhej polovici roku 2013 a v r. 2014, cca deväť mesiacov po realizácii prevodov predmetných
nehnuteľností v r. 2012, to znamená, že zistené skutočnosti sa týkajú iného obdobia a podľa názoru
súdu sú vo vzťahu ku kúpnej zmluve pozemkov právne bezvýznamné.

93. Neuniklo pozornosti súdu, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí na str. 33 posledný odsek
argumentuje, že: „Pre nárok na odpočítanie DPH je nevyhnutné preukázanie, že formálna deklarácia
predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že tovar - obklad prírodného kameňa, ktorý je
deklarovaný na faktúre, bol skutočne dodaný platiteľom“, avšak predmetom v preskúmavanej veci bol
predaj pozemkov.

94. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie
je z dôvodu absencie odôvodnenia v časti personálneho prepojenia obchodných spoločností
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

95. Krajský súd v Bratislave poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatoval nezákonnosť žalobou
napadnutého rozhodnutia a rozhodol v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP tak, že rozhodnutie žalovaného
zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

96. V ďalšom konaní správny orgán vec opätovne prejedná a rozhodne v súlade s právnym názorom
krajského súdu prezentovaným v odôvodnení tohto rozhodnutia, ktorým je správny orgán v súlade s §
191 ods. 6 SSP v ďalšom konaní viazaný.

97. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že správny súd priznal žalobcovi
voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania vzhľadom ku skutočnosti, že žalobca mal vo veci
plný úspech. Podľa § 175 ods. 2 Správneho súdneho poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne
správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

98. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).



Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia, na Krajský
súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP. sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za
neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa;
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej
pomoci.