{"guid": "01642241-c819-4337-9124-90eb52bd235f:b8508ace-d912-4eee-86f6-64872f26a1b0", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4017200397.3", "spisova_znacka": "11S/87/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/87/2017 z 26. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 26. júna 2018, sp. zn. 11S/87/2017, ECLI:SK:KSNR:2018:4017200397.3", "identifikacne_cislo": "4017200397", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "Mgr. František Dulačka", "sudca_id": 592, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-frantisek-dulacka-592", "datum_vydania": "2018-06-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8508ace-d912-4eee-86f6-64872f26a1b0", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200397.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200397.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200397.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/87/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200397
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4017200397.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu
JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: Feliz Trade, s.r.o., Majzonovo
námestie 2A, Nové Zámky, zastúpeného JUDr. Matejom Marhavým, advokátom, Šafárikovo námestie 4,
Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica,
o správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č. 100654024/2017 zo dňa 19. 04. 2017, takto

r o z h o d o l :

Súd  z r u š u j e  rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky   č. 100654024/2017 zo dňa
19. 04. 2017 a rozhodnutie Daňového  úradu Nitra č. 100034495/2017  zo dňa  09. 01.  2017  a  vec   v
r a c i a  Daňovému úradu Nitra na ďalšie konanie.

Súd  p r i z n á v a  žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že žalobca dňa        27. 08. 2012
podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie  júl 2012, v ktorom si uplatnil
nadmerný odpočet  v sume  - 8.571,57 eur. Podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH  lehota na vrátenie
nadmerného odpočtu mala uplynúť dňa 26. 09. 2012, ale správca dane  dňa 25. 19. 2012 začal u žalobcu
daňovú kontrolu na zistenie nároku alebo jeho časti za toto zdaňovacie obdobie.

2. Daňová kontrola u žalobcu bola ukončená dňa 05. 05. 2014 (prerokovaním protokolu) bez nálezu a
správca dane v protokole z daňovej kontroly potvrdil nadmerný odpočet  v sume 8.571,57 eur. Nadmerný
odpočet  za zdaňovacie obdobie  júl 2012  v sume 8.571,57 eur bol daňovému subjektu - žalobcovi
vrátený  a preúčtovaný  dňa 15. 05. 2014, teda v lehote stanovenej zákonom, t. j. do 10 dní od skončenia
daňovej kontroly.

3. Dňa 19. 05. 2014 žalobca elektronicky podal žiadosť, v ktorej požiadal o priznanie úroku z
oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie  júl 2012  v sume 8.571,57 eur
podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

4. Správca dane odpovedal na žiadosť žalobcu oznámením zo dňa 21. 05. 2014, v ktorom uviedol, že v
lehote na vrátenie  nadmerného odpočtu  za uvedené zdaňovacie obdobie bola správcom dane začatá
daňová kontrola dňom 25. 09. 2012 a po jej ukončení správca dane vrátil žalobcovi nadmerný odpočet
dňa 15. 05. 2014, teda v  lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly a podľa jeho  názoru  nedošlo k



naplneniu ust. §  79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní na priznanie úroku za oneskorené
vrátenie nadmerného odpočtu, pretože správca dane vrátil nadmerný odpočet daňovému subjektu v
zákonom stanovenej lehote.

5. Na základe listu Krajskej prokuratúry Nitra č. k. Kd 203/16/4400-6 zo dňa 09. 12. 2016 správca dane
vydal rozhodnutie, ktorým žiadosti žalobcu o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného
odpočtu na dani z pridanej hodnoty za uvedené zdaňovacie obdobie  nevyhovel a úrok mu nepriznal.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.

II.

6.  Žalovaný  žalobou napadnutým rozhodnutím č. 100654024/2017 zo dňa 19. 04. 2017 rozhodol tak,
že rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne správne. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
Nadmerný odpočet nebolo možné odpočítať od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom
období  a v  lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa ust. § 79 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o
dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov začal správca dane 25. 09. 2012 daňovú kontrolu
na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie júl 2012, ktorá
bola ukončená dňa 05. 05. 2014 a nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený dňa 15. 05. 2014, teda v
lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly.

7. Dňa 19. 05. 2014 žalobca elektronicky požiadal o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia
nadmerného odpočtu v zmysle ust. § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. O tejto
žiadosti správca dane rozhodol rozhodnutím zo dňa 09. 11. 2017 tak, že žiadosti o priznanie úroku
z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu nevyhovel a úrok žalobcovi ako daňovému subjektu
nepriznal. Správca dane bol toho názoru, že pokiaľ nadmerný odpočet bol daňovému subjektu vyplatený
v zákonom stanovenej lehote podľa ust. § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov, nemohol mu vzniknúť nárok na úrok za oneskorené vyplatenie nadmerného
odpočtu podľa § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Žalovaný dospel k záveru, že
odvolaním napadnuté rozhodnutie je potrebné potvrdiť, pretože správca dane postupoval v intenciách
základnej zásady daňového konania (zásady zákonnosti), podľa, ktorej pri správe daní sa postupuje
podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a pritom sa dbá na
zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

8. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v čase
podania daňového priznania za uvedené zdaňovacie obdobie upravoval lehoty na vrátenie nadmerného
odpočtu v ust. § 79 v závislosti od toho, či sa nadmerný odpočet odpočítava od vlastnej daňovej
povinností v nasledujúcom zdaňovacom období, alebo, či je platiteľ povinný podať daňové priznanie v
nasledujúcom zdaňovacom období, alebo, či sú splnené podmienky na skoršie vrátenie nadmerného
odpočtu. V posudzovanom prípade lehota na vrátenie neodpočítaného nadmerného odpočtu podľa ust.
§ 79 ods. 1 vyššie citovaného zákona by uplynula  dňa 26. 09. 2012. V lehote na vrátenie nadmerného
odpočtu sa začala daňová kontrola dňa 25. 09. 2012, ktorá bola ukončená dňa 05. 05. 2014 bez nálezu, s
priznaním vykazovaného nadmerného odpočtu a tento nadmerný odpočet bol vrátený žalobcovi v lehote
ustanovenej v § 79 ods. 6 vyššie citovaného zákona, teda do 10 dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly,
čo bolo dňa 15. 05. 2014. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov
platný a účinný v čase vykonávania daňovej kontroly a následného vrátenia uplatneného nadmerného
odpočtu neobsahoval osobitné ustanovenia o povinnosti daňového úradu zaplatiť daňovému subjektu
úrok zo sumy zadržaného nadmerného odpočtu počas vykonávania daňovej kontroly. Inštitút náhrady
za zadržanie nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly bol do tohto zákona zakomponovaný až s
účinnosťou od 01. 01. 2017. Podľa prechodného ustanovenia k tejto právnej úprave účinnej od 01. 01.
2017 (§ 85ke) sa ust. § 79a neuplatní, ak daňová kontrola začatá v lehote na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa ust. § 79 ods. 1, 2 alebo 5 bola ukončená do 31. 12. 2016. V prípade nadmerného odpočtu
zadržaného žalobcovi počas vykonávania daňovej kontroly za zdaňovacie uvedené obdobie nemožno
túto právnu úpravu aplikovať.

9. Daňové preplatky a úrok upravuje daňový poriadok v ust. § 79. Žalobca sa domáhal priznania
úroku na základe ust. § 79 ods. 3 daňového poriadku, ktorý má však povahu sankcie pre správcu



dane za porušenie povinnosti stanovenej zákonom. Kompenzácia vo forme úroku zo sumy zadržaného
nadmerného odpočtu počas vykonávania daňovej kontroly nemôže mať povahu sankcie pre správcu
dane. Zadržanie finančných prostriedkov po dobu nevyhnutnú na vykonanie daňovej kontroly je aj
podľa judikatúry SD EÚ oprávnené a legitímne, nakoľko slúži na preverenie skutočností potrebných pre
správne určenie dane a na predchádzanie a odhaľovanie daňových podvodov. Túto kompenzáciu, ktorá
bola do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov zakomponovaná
až s účinnosťou od 01. 01. 2017 je nutné odlíšiť od úroku z nadmerného odpočtu podľa ust. § 79
daňového poriadku, ktorý patrí platiteľovi pri vrátení nadmerného odpor z dôvodu uplynutia zákonných
lehôt, v ktorých je správca dane povinný nadmerný odpočet vrátiť.

10. Žalovaný bol toho názoru, že vo vnútroštátnom právnom poriadku v čase zadržania nadmerného
odpočtu na dani z pridanej hodnoty neexistovala právna úprava výšky kompenzácie za toto
ekonomické znevýhodnenie. Kľúč k riešeniu situácie má len zákonodarca, ktorý ako jediný môže
prijať zodpovedajúcu legislatívu, ktorá bude v naznačenom smere riešiť aj prípady daňových kontrol
ukončených pred dňom 31. 12. 2016.

III.

11. Žalobca  sa podanou žalobou na tunajší súd dňa 19. 06. 2017 domáhal, aby správny súd zrušil
rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto rozsudku ako aj rozhodnutie správcu dane, zo dňa 09.
01. 2017 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

12. Žalobca uviedol, že dňa 27. 08. 2012 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie  júl 2012, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume8571,57 eur, ktorý mal byť žalobcovi
vrátený v lehote 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie. Nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený
z dôvodu začatia a následného prerušenia daňovej kontroly až dňa 15. 05. 2014 bez priznania úroku.
Elektronicky dňa       19. 05. 2014 žalobca požiadal o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia
nadmerného odpočtu v zmysle ust. § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správca dane tejto žiadosti
žalobcu nevyhovel, a to z dôvodu, že nadmerný odpočet bol žalobcovi vrátený v súlade s ust. § 79 ods.
6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, t. j. v lehote 10 dní
od skončenia daňovej kontroly, a teda v zákonom stanovenej lehote.

13. V odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane žalobca poukázal na uznesenie SD EÚ č. C-120/15 vo
veci Kovozber zo dňa 21. 10. 2015, ktorým bol doplnený rozsudok SD EÚ č. C-107/10 a ktorým sa
rozhodlo o prejudiciálnej otázke vznesenej zo strany Krajského súdu v Košiciach. SD EÚ v právnej vete
ustálil, že článok 183 prvý odsek Smernice 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej úprave, ktorá upravuje
výpočet úrokov z omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty až od uplynutia
lehoty 10 dní po skončení daňovej kontroly. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný, resp. aj správca dane
porušili ust. § 1 ods. 2,  § 63 ods. 5, § 79 ods. 2 veta prvá, ods. 3 prvé dve vety a ust. § 74 ods. 2
zákona č. 563/2009      Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.

14. Žalobca poukázal na  ust. § 1 ods. 2 vyššie citovaného zákona, v ktorom  je uvedená všeobecná
subsidiarita okrem iného aj vo vzťahu k zákonu o dani z pridanej hodnoty, ktorý je osobitným (špeciálnym)
predpisom voči daňovému poriadku ako všeobecnému predpisu, a teda osobitná právna úprava
obsiahnutá v zákone o dani z pridanej hodnoty má prednosť. V súčasnosti je otázka kompenzácie -
úrokov za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty riešená jednak v daňovom
poriadku (§ 79 ods. 3), ale aj v zákone o dani z pridanej hodnoty (§ 79a). V zmysle aktuálneho právneho
stavu je otázka úrokov za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty riešená
komplexne v zákone o dani z pridanej hodnoty a táto úprava má prednosť pred všeobecnou úpravou
daňového poriadku. Osobitná úprava tejto problematiky, obsiahnutá v ust. § 79a zákona o dani z pridanej
hodnoty, je účinná iba od 01. 01. 2017, a teda na prejednávané zdaňovacie obdobie (3. štvrťrok 2011) sa
táto osobitná úprava nedá použiť. Žalovaný ale v napadnutom rozhodnutí nijako nezdôvodnil opomenutie
aplikácie všeobecnej subsidiarity daňového poriadku k zákonu o dani z pridanej hodnoty. Z rozsudku vo



veci C-107/10 jednoznačne vyplýva, že akýkoľvek vnútroštátny predpis, ktorý neumožňuje kompenzáciu
úrokmi pri oneskorenom vrátení dane z pridanej hodnoty, alebo ktorý takúto kompenzáciu priznáva až
odo dňa skončenia daňovej kontroly, je v rozpore s ust. článku 183 Smernice 2006/112/ES z 28. 11. 2006.
Slovenská právna úprava je však v súlade s európskou legislatívou, keďže kompenzácia je upravená v
daňovom poriadku (§ 79 ods. 3) a od 01. 01. 2017 aj v zákone o dani z pridanej hodnoty (§ 79a).

15. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú celkom jednoznačne v rozpore s ust. § 79 ods. 2 prvá veta a ods.
3 prvé dve vety daňového poriadku, ktoré ukladá povinnosť daňového úradu priznať úroky daňovému
subjektu, pokiaľ mu daňový preplatok bude vrátený neskôr ako do 30 dní od podania žiadostí o jeho
vrátenie (v danom prípade od podania daňového priznania). Táto právna úprava je zároveň v súlade
s ustálenou judikatúrou. Daňové orgány nemali žiadny právny dôvod dotknutú právnu úpravu ust. §
79 ods. 2 a 3 daňového poriadku na daný  prípad neaplikovať. Daňový poriadok v žiadnom zo svojich
ustanovení neuvádza, že zaplatenie úrokov v zmysle ust. § 79 ods. 3 je sankciou a už vôbec nie to, že
ich správca dane platiť nemusí. Rozhodnutie žalovaného v tomto smere vykazuje znaky svojvôle.

16. Žalovaný porušil svoju zákonnú povinnosť preskúmať prvostupňové rozhodnutie v rozsahu
požadovanom v odvolaní tak, ako mu to ukladá zákon. Bez akéhokoľvek racionálneho dôvodu
sa stotožnil s nedostatkami prvostupňového rozhodnutia  Žalobca žiadal, aby správny súd  zrušil
rozhodnutie žalovaného ako i správcu dane.

IV.

17. Žalovaný, na výzvu súdu, podal k žalobe písomné vyjadrenie, v ktorom poukázal na dôvody svojho
žalobou napadnutého rozhodnutia, z ktorého je zrejmá prednosť hmotnoprávneho zákona pred zákonom
procesnoprávnym.  Poukázal na  odôvodnenie svojho rozhodnutia a uviedol skutočnosti, ktoré boli
podkladom jeho rozhodnutia. Okrem iného sa žalovaný zaoberal i odvolacími námietkami žalobcu
ohľadne ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (C-107/10 a C-120/15), pričom skutočnosť,
že žalovaný nevyhovel odvolaniu žalobcu neznamená, že jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

V prípade žalobnej námietky viažucej sa k úroku v zmysle ust. § 79 ods. 3 daňového poriadku (ktorý
má podľa názoru žalovaného, vyjadreného v napádanom rozhodnutí, povahu „sankcie“). V prípade, ak
by správca dane vydával v nadväznosti na rozsudky Súdneho dvora EÚ rozhodnutie o priznaní úroku,
musel by v zmysle ust. § 63 ods. 3 písm. d/ daňového poriadku vo výroku uviesť ustanovenie právneho
predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo. Takéto ustanovenie týkajúce sa daňových kontrol ukončených
do 31. 12. 2016 v právnom poriadku Slovenskej republiky však absentuje. Nie je teda jasné, od ktorého
dátumu by sa mal úrok počítať (primeraná lehota daňovej kontroly), aká úroková sadzba by sa mala
použiť, príp. iné skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné a majú vplyv na algoritmus výpočtu úroku. Žalovaný
nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že jeho rozhodnutie ukazuje vykazuje znaky svojvôle a navrhol podanú
žalobu zamietnuť.

18.  Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného v podstate zotrval na dôvodoch podanej žaloby.   Taktiež
žalovaný v duplike  (k vyjadreniu žalobcu) zotrval na dôvodoch uvedených vo vyjadrení k žalobe.

V.

19. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný
rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného skutkového
stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie  žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ako
i rozhodnutie správcu dane  a  dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto obe žalobou napadnuté
rozhodnutia  podľa ust. § 191 ods. 1, písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie
z dôvodu, že obe tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súd takto
rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.



Správny súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania  podľa § 107 ods. 2 SSP (žalobca a ani
žalovaný nepožiadali o prejednanie veci s nariadením pojednávania).  Rozsudok bol v zmysle ust. § 137
ods. 3, 4 SSP vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej
tabuli súdu po dobu určenú zákonom a pri splnení zákonom stanovených podmienok.

20. Podľa § 79 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom
do 31. 12. 2012:
(1) Ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet
od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2.
Ak platiteľ nemôže odpočítať nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom
zdaňovacom období, daňový úrad vráti neodpočítaný nadmerný odpočet alebo jeho neodpočítanú časť
do 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom období,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol alebo do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania,
ak platiteľ nebol povinný podať daňové priznanie ( § 78 ods. 1) za zdaňovacie obdobie nasledujúce
po zdaňovacom období, v ktorom nadmerný odpočet vznikol. Na účely tohto zákona sa nadmerným
odpočtom rozumie prevýšenie celkovej výšky odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie nad
celkovou výškou dane za príslušné zdaňovacie obdobie okrem dane pri dovoze tovaru.
(2) Daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania
za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak
a) zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac,
b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca,
v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a
c) platiteľ nemal v období 12 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom
nadmerný odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému
úradu a nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov. 29b)
(3) Platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto skutočnosť v daňovom priznaní za
zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
(4) Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1 alebo 2 je zaslaná výzva na odstránenie
nedostatkov v podanom daňovom priznaní, lehota na vrátenie nadmerného odpočtu neplynie odo dňa
doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov.
(5) Ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet alebo zvyšuje nadmerný odpočet dodatočným daňovým
priznaním podaným po podaní daňového priznania za zdaňovacie obdobie nasledujúce po zdaňovacom
období, v ktorom tento nadmerný odpočet vznikol, daňový úrad vráti nadmerný odpočet alebo sumu,
o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania dodatočného daňového priznania. Ak po
vrátení nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 platiteľ zvýši nadmerný odpočet dodatočným daňovým
priznaním, daňový úrad vráti sumu, o ktorú sa zvýšil nadmerný odpočet, do 30 dní od podania
dodatočného daňového priznania. Ak v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu je zaslaná výzva na
odstránenie nedostatkov v podanom dodatočnom daňovom priznaní, lehota na vrátenie nadmerného
odpočtu neplynie odo dňa doručenia výzvy až do dňa odstránenia nedostatkov.
(6) Ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne
daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške
zistenej daňovým úradom. Ak po vrátení nadmerného odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným
odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety,
vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak
daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1,
2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet,
vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do šiestich
mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom šiesteho
mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom
priznaní.

21.  Podľa § 79a ods. 1 vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 01. 2017, teda i v čase
rozhodovania žalovaného, ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich
mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5,
platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len \"úrok z nadmerného odpočtu\")
podľa odseku 2.



Platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky platnej prvý deň kalendárneho roka, za ktorý sa úrok počíta, a ak táto úroková
sadzba nedosiahne 1,5%, pri výpočte úroku z nadmerného odpočtu sa použije ročná úroková sadzba vo
výške 1,5%. Úrok sa vypočíta zo sumy vráteného nadmerného odpočtu, a to za každý deň od uplynutia
šiestich mesiacov odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa §
79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 do dňa jeho vrátenia vrátane.
O priznaní úroku z nadmerného odpočtu podľa odsekov 1 a 2 daňový úrad rozhodne do 15 dní od
vrátenia nadmerného odpočtu a úrok z nadmerného odpočtu platiteľovi zaplatí do 15 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priznaní úroku z nadmerného odpočtu.

22. Podľa § 85ke (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2017) vyššie citovaného
zákona, platiteľ má nárok na úrok z nadmerného odpočtu podľa § 79a, aj keď daňová kontrola v lehote
na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 začala pred 1. januárom 2017 a k 1.
januáru 2017 nebola skončená. Ustanovenie § 79a sa neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. decembra 2016 vrátane.

Podľa § 86 vyššie citovaného zákona, týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty Európskej únie
uvedené v prílohe č. 6.

23. V prílohe č. 6 (Zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie) k zákonu č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, je pod bodom 7. uvedená Smernica Rady
2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006)
v znení smernice Rady 2006/138/ES z 19.12.2006 (Ú. v. EÚ L 384, 29.12.2006).

24. Podľa čl. 183 Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z
pridanej hodnoty, ak za dané zdaňovacie obdobie výška odpočítanej dane prevyšuje výšku splatnej
DPH, členské štáty môžu rozdiel buď preniesť do nasledujúceho obdobia, alebo ho vrátiť v súlade s
podmienkami, ktoré určia.
Členské štáty však môžu odmietnuť preniesť alebo vrátiť rozdiel, ak výška nadmerného odpočtu
predstavuje zanedbateľnú sumu.

25. Podľa § 79 ods. 2, 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vrátenia nadmerného
odpočtu žalobcovi,  ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1, správca dane na žiadosť
daňového subjektu, daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vrátenie;
daňový preplatok na dani z príjmov a na dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa
vráti najskôr po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov, 44)najneskôr
však do 40 dní odo dňa vzniku daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku
vyhovie v plnom rozsahu, správca dane rozhodnutie nevydáva.

Ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní
od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo sumy daňového preplatku. Pri výpočte
úroku sa použije trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný
deň lehoty, v ktorej mala byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 10%, pri výpočte úroku sa namiesto
trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10
%. Úrok sa priznáva za každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia
rozhodnutia o priznaní úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok,
použije tento úrok alebo jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca
dane zaplatí daňovému subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu
a spotrebnej dane, na ktorú bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň
nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

26. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.



27. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo posúdiť postup a právne závery daňových orgánov
pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu podanej podľa § 79 ods. 3  daňového poriadku o priznanie úroku z
oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu uplatneného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
júl 2012, ktorý bol žalobcovi vrátený až dňa      15. 05. 2014.

28. Správny súd  je toho názoru, že medzi účastníkmi konania  skutkový stav (I. časť rozsudku)
nebol sporný, spornou zostala otázka výkladu ust. § 79 ods. 2, 3 daňového  poriadku v spojení s
čl. 183 Smernice rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty,  ak  platiteľ DPH  (žalobca) splnil podmienky na jeho vrátenie a správca dane mu nárokovaný
nadmerný odpočet vrátil, avšak až v lehote 10 dní od skončenia daňovej kontroly na overenie správnosti
uplatneného odpočtu DPH dňa 15. 05. 2014,  teda nie do 30 dní  od doručenia žiadosti o jeho vrátenie
podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH, t. j.  do 26. 09. 2012.

29. Z ustanovenia § 140 SSP vyplýva, že vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania,
ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku
správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

30. Nie je potom sporné, že  v preskúmavanej veci v zmysle ust. § 140 SSP  ide o vec obdobnú, t.
j. že v daná vec sa týka toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom
konania pred správnym súdom, napr. vec rozhodnutá pod. sp. zn. č. 11S/82/2017 a preto správny súd
v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie totožného rozsudku vo veci č. 11S/75/2017 a na doplnenie
dodáva, že so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k významným zmenám aj v oblasti
aplikácie práva. Do slovenského právneho poriadku bolo prevzaté množstvo právnych noriem a s nimi
nevyhnutne nastúpili aj zvýšené nároky na všetky orgány aplikujúce právo. Akákoľvek úniová právna
norma má bez ohľadu na jej právnu silu v úniovom právnom poriadku a bez ohľadu na jej priamy účinok
vyššiu právnu silu ako ktorákoľvek vnútroštátna norma.

31. Touto otázkou a výkladom úniového práva sa v rozhodnutiach zaoberali i vnútroštátne súdy  a
z ich rozhodovacej praxe možno vyvodiť zhodný názor, že úniové právo má prednosť pred všetkými
vnútroštátnymi normami bez ohľadu na ich územnú alebo časovú pôsobnosť bez ohľadu na to, či
boli prijaté vnútroštátnym zákonodarcom alebo jednotkami územnej samosprávy, alebo či sa jedná o
normy skoršie alebo neskoršie (napr. Pigs Marketing Board, 83/78, 29.11.1978, Zb. s. 2347, bod 69).
Súdny dvor tiež konštatoval, že účinnosť úniového práva nemôže byť rozdielna podľa jednotlivých
oblastí vnútroštátneho práva (Hubbard, C-20/92, 01.07.1993, Zb. s. I-3777, bod 19), čo znamená,
že zásada prednosti úniového práva sa vzťahuje na všetky vnútroštátne právne odvetvia. Povinnosť
rešpektovať prednosť úniového práva musia dodržiavať všetky zložky štátnej moci: vláda, štátna správa,
zákonodarca aj súdne orgány.

32. Správny súd v preskúmavanej veci poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Sžf/65/2014,
nakoľko jeho závery je možné aplikovať i na  danú vec, ktorý o. i. konštatoval, že : „Predmetom konania sú
dva vnútroštátne právne predpisy, zákon o DPH a daňový poriadok. Oba predpisy neobsahujú osobitné
a jednoznačné ustanovenie o tom, za aké obdobie sa má priznať úrok z daňového preplatku, ktorý
správca dane vráti po lehote ustanovenej § 79 ods. 2 daňového poriadku, resp. od kedy sa tento úrok
počíta. Ani predmetná Smernica nestanovuje konkrétne podmienky vrátenia nadmerného odpočtu DPH
a neurčuje ani obdobie, za ktoré má byť vrátený úrok. Podľa Smernice môžu jednotlivé členské štáty
uvedenú problematiku upraviť vo svojom vnútroštátnom práve samostatne, pričom však musia dodržať
základné zásady fungovania systému DPH, predovšetkým zásadu neutrality a zásadu proporcionality.
Tieto interpretoval SD vo svojej početnej judikatúre.

Právo na odpočet je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade ho nemožno obmedziť. Toto
právo sa predovšetkým okamžite uplatňuje na celkovú výšku daní, ktoré zaťažujú plnenia uskutočnené
na vstupe (pozri najmä rozsudky ESD - C-62/93, C-368/06). Pokiaľ ide o možnosť upravenú v článku
183 smernice o DPH stanoviť, aby bol nadmerný odpočet DPH buď prenesený do nasledujúceho
obdobia, alebo vrátený. Súdny dvor spresnil, že hoci členské štáty majú určitú slobodu pri stanovovaní
podmienok vrátenia nadmerného odpočtu DPH, tieto podmienky nemôžu spochybňovať zásadu daňovej
neutrality tým, že zdaniteľná osoba bude povinná znášať túto daňovú záťaž v celom rozsahu alebo
sčasti. Uvedené podmienky musia najmä umožniť, aby mohla byť zdaniteľnej osobe za primeraných
podmienok vrátená celá suma vyplývajúca z nadmerného odpočtu DPH, čo znamená, že vrátenie sa



uskutoční v primeranej lehote vyplatením finančnej hotovosti alebo porovnateľným spôsobom a prijatý
spôsob vrátenia v nijakom prípade nesmie pre zdaniteľnú osobu predstavovať finančné riziko“.
V tomto smere, zhodne ako žalobca, i správny súd v súvislosti s uplatňovaním nároku na priznanie úroku
z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu poukazuje na rozsudok ESD C-107/10, článok 183 DPH
smernice, z ktorého vyplýva, že z hľadiska zásady daňovej neutrality, sa má vykladať v tom zmysle, že
bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že všeobecná lehota na vrátenie nadmerného
odpočtu dane z pridanej hodnoty, po ktorej uplynutí vzniká nárok na úroky z omeškania zo sumy, ktorá
sa má vrátiť, sa v prípade začatia konania o daňovej kontrole predlžuje, pričom toto predĺženie má za
následok, že nárok na uvedené úroky vzniká až odo dňa skončenia tejto kontroly. Aj keď postupy na
uplatnenie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH upraveného v článku 183 Smernice o DPH v
zásade patria do procesnej autonómie členských štátov, nič to nemení na skutočnosti, že táto autonómia
je vymedzená zásadami ekvivalencie a efektivity. Podľa ustálenej judikatúry navyše platí, že členské
štáty musia pri uplatňovaní právnej úpravy únie dodržiavať zásadu ochrany legitímnej dôvery (pozri napr.
rozsudok SD EÚ - Marks & Spencer, C-62/00, rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 4Sžf/65/2014).

33. Žalobca v podanej žalobe poukazoval i na uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-120/15 Kovozber
s. r. o. proti Daňovému úradu Košice, v zmysle ktorého „Článok 183 prvý odsek smernice Rady 2006/112/
ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle,
že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je vo veci samej, ktorá upravuje výpočet úrokov z
omeškania pri vrátení nadmerného odpočtu DPH až od uplynutia lehoty 10 dní po skončení daňovej
kontroly“.

S touto argumentáciu sa správny súd stotožňuje a vzhľadom na vyššie uvedené  nemohol súhlasiť so
názorom žalovaného uvedený v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom taktiež poukazoval na závery
uvedených rozhodnutí Súdneho dvora EÚ, ktoré interpretujú výklad čl. 183 Smernice Rady 2006/112/
ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, zmenenej a doplnenej Smernicou
Rady 2006/138/ES z 19. 12. 2006, však konštatoval, že vo vnútroštátnom právnom poriadku v čase
zadržania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty (rok 2012) neexistovala právna úprava výšky
kompenzácie za toto ekonomické znevýhodnenie s tým, že kľúč k riešeniu tejto situácie má zákonodarca,
ktorý môže prijať zodpovedajúcu legislatívu, ktorá bude riešiť i prípady daňových kontrol ukončených
pred 31. 12. 2016.

34. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu
počas daňovej kontroly (ust. § 79a) bol do vyššie citovaného zákona zakomponovaný až s účinnosťou
od 01. 01. 2017. V zmysle ust. § 85ke (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára
2017) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom v
čase rozhodovania žalovaného sa však ust. § 79a neuplatní, ak daňová kontrola v lehote na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 bola skončená do 31. 12. 2016. Je ale nesporné,
že na danú vec nemožno aplikovať ust. § 79a vyššie citovaného zákona v znení účinnom od 01. 01.
2017, ale je potrebné vychádzať z predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 222/2004 Z. z. a zákona
č. 563/2009 Z. z. v znení platnom v čase zadržania uplatneného nadmerného odpočtu, jeho vrátenia,
resp. v čase rozhodovania správcu dane, teda do konca roku 2016.

35. Smernica Rady 2006/112/ES je prameňom práva Európskej únie, pre členský štát je záväzná
a má v zmysle článku 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť aj pred vnútroštátnym právnym poriadkom.
Všetky vnútroštátne orgány aplikujúce právo sú povinné toto vykladať eurokonformne, t. j. v súlade s
právom Únie. Pokiaľ ustanovenie vnútroštátneho predpisu nemožno vyložiť eurokonformne, je orgán
aplikujúci právo toto ustanovenie nepoužiť. Aplikácia vnútroštátnej právnej úpravy, na základe ktorej
daňové orgány vydali preskúmavané rozhodnutia bola v rozpore so záväznou interpretáciou článku
183 Smernice vyplývajúcej z judikatúry Súdneho dvora EÚ. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
daň z pridanej hodnoty je predmetnom harmonizácie s úniovým právom, ktoré v prípade konfliktu
s vnútroštátnou právnou úpravou má aplikačnú prednosť. Výklad práva spoločenstva v rozsudkoch
Súdneho dvora EÚ je záväzným prameňom práva a teda musí byť súčasťou právneho základu
rozhodnutia vo veci samej.

36. Obdobný záver vyslovil i Súdny dvor EÚ v rozsudku č.  C-387/16  Nidera   zo dňa 28.   02. 2018,
v ktorom konštatoval, že: „Článok 183 DPH smernice v spojení so zásadou daňovej neutrality sa má
vykladať v tom zmysle, že bráni zníženiu sumy úrokov obvykle splatných na základe vnútroštátneho



práva z nadmerného odpočtu DPH, ktorý nebol vrátený v príslušnej lehote, pokiaľ k takému zníženiu
dôjde z dôvodov vyplývajúcich z okolností nezávislých od vôle zdaniteľnej osoby, ako je napríklad výška
týchto úrokov v porovnaní so sumou nadmerného odpočtu, obdobie, počas ktorého nadmerný odpočet
nebol vrátený, a dôvody, pre ktoré nedošlo k vráteniu, ako aj straty, ktoré zdaniteľnej osobe skutočne
vznikli.

37. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru,  že k vráteniu nadmerného odpočtu
bežne dochádza vo všeobecnej lehote (30 dní), čo je lehota, ktorá je sama osebe v súlade s článkom
183 smernice o DPH a povinnosť platiť úroky z omeškania z nevrátenej sumy vzniká až po uplynutí
tejto lehoty. V predmetnej veci bolo potrebné možné podľa názoru súdu použiť analógiu legis a výšku
úroku ručiť v nadväznosti na ust. § 79 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, použitia ktorého sa domáhal
i žalobca.

38. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto súd napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust.
§ 191 ods. 1, písm. c/ SSP (z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci) zrušil a zároveň z toho
istého dôvodu zrušil i rozhodnutie správcu dane v súlade s ust. § 191 ods. 3, písm. a/ SSP, keďže
žalobca navrhol zrušiť i uvedené rozhodnutie a súd dospel k záveru, že jeho návrh je dôvodný i v tejto
časti žaloby. Súd má za to, že správca dane, ale ani žalovaný pri svojom rozhodnutí o odvolaní žalobcu
proti rozhodnutiu správcu dane nevenovali vyššie uvedeným skutočnostiam dostatočnú pozornosť a
predmetnú vec posudzovali výlučne podľa vnútroštátnych predpisov.

39. V ďalšom konaní sú daňové orgány viazané právnym názorom súdu (ust. § 191 ods. 6 SSP) a
povinnosťou správcu dane bude opätovne rozhodnúť o žiadosti žalobcu zo dňa 19.05.2014, v ktorej
požiadal o priznanie úroku z oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie  júl
2012  v sume 8.571,57 eur s prihliadnutím na  judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa otázok vrátenia
nadmerného odpočtu,  aplikovať čl. 183 Smernice Rady 2006/112/ES v zmysle jeho výkladu, ktorý podal
Súdny dvor EÚ vo svojej vyššie citovanej judikatúre a po právnej stránke vec posúdi v súlade s touto
judikatúrou ako i rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR, v ktorých sa Najvyšší súd SR zaoberal otázkou
úroku za oneskorené vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu po skončení daňovej kontroly (napr. v
konaní pod sp. zn. 4Sžf/65/2014, 4Sžf/ 57/2016).

40. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní  úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške
náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní  od jeho doručenia, na Krajský
súd v Nitre. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

Kasačnú sťažnosť  možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods. 1, 2 SSP. V kasačnej
sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie
prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
\"sťažnostné body\"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské



právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "01642241-c819-4337-9124-90eb52bd235f:fb47e39d-f1a2-41da-a062-5e52e933881c", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4017200397.3", "spisova_znacka": "11S/87/2017", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/87/2017 z 26. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2018-06-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4017200397.3"}], "citovane_v": []}