Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/174/2016 z 24. 4. 2017 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 24. apríla 2017, sp. zn. 6Co/174/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3715202846.1 Krajský súd Trenčín | 6Co/174/2016 | ECLI:SK:KSTN:2017:3715202846.1 | 2017-04-24 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zmluvy Citované ustanovenia: § 387 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/300ec44a-66e0-4f61-b8fc-0772bed31e01 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3715202846.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/174/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715202846
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3715202846.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členiek JUDr.
Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci žalobcu: S. W., nar. XX. XX. XXXX, robotníka
D. J., s.r.o., bytom S. XXXX/XX, H. T., právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Z. H., s.r.o.,
so sídlom W. XX/XX, H. T., proti žalovanému: P. poisťovňa, a.s. R. O. G., R. 4, T., o zaplatenie 3.209,59
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 17.
decembra 2015, č. k. 6C/124/2015-98, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom, súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal zo strany žalovaného zaplatenia mu sumy 3.209,59 eur s 9,15% úrokom z omeškania,
od 15.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania s tým, že súčasne zaviazal žalobcu k povinnosti
zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 274,86 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa zo strany žalovaného domáhal zaplatenia
3.209,59 eur, s 9,15 % úrokom z omeškania od 15.03.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania
a právneho zastúpenia dôvodiac, že trestným rozkazom Okresného súdu v Považskej Bystrici zo dňa
28.03.2011, č. k. 1T 29/2011, bol uznaný za vinného z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/
Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky a trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 5 rokov. Dňa 07.06.2010
žalobca ako vodič osobného auta, evidenčné číslo H. zavinil dopravnú nehodu, pri ktorej utrpel závažné
zranenie so smrteľným následkom A. a zranenia utrpeli aj ďalší spolujazdci a žalobca. Dopravnú nehodu
zo dňa 07. 06. 2010 žalobca riadne nahlásil žalovanému, s ktorým 02. 10. 2009 uzatvoril zmluvu o
povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pod
č. XXXXXXXXXX, prostredníctvom právneho zástupcu informoval poisťovňu o tom, že bol obvinený
v trestnom konaní, že bola podaná obžaloba a že bol právoplatne odsúdený a trestným rozkazom
bol zaviazaný zaplatiť poškodeným náhradu škody. Žalovaný nerešpektoval a dodnes nerešpektuje
právoplatný a vykonateľný trestný rozkaz vydaný súdom a poškodenému D. uhradil len čiastku 2.168,53
eur dôvodiac, že s výrokom súdu nesúhlasí a preto plnenie poškodenému odmietol. Žalobca predložil
úradný záznam zo dňa 22. 12. 2014, spísaný právnym zástupcom poškodeného D. z ktorého vyplýva, že
D. vyplatil žalobca prostredníctvom svojho otca E. W. rozdiel medzi výškou škody 5.378,12 eur a sumou
2.168,53 eur (v ktorej časti žalovaný poškodenému plnil), teda čiastku vo výške 3.209,59 eur. Právny
zástupca žalobcu opakovane komunikoval so žalovaným a domáhal sa zaplatenia sumy 3.209,59 eur,
pričom poslednú písomnú výzvu žalovanému odoslal dňa 02. 03. 2015, na ktorú tento nereagoval.



3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Nerozporoval, že mal so žalobcom uzatvorenú
poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu pre motorové vozidlo značky T. XXX, evidenčné číslo H. Potom, čo si žalobca u
neho uplatnil nárok na náhradu škody, pristúpil k prešetrovaniu škodovej udalosti (táto bola prešetrovaná
pod č. XXXXXXXXXX). Dňa 11. 07. 2011 poukázal žalovaný poškodenému za žalobcu poistné
plnenie vo výške 2.168,53 eur na účet právneho zástupcu poškodeného advokáta JUDr. D. J., pričom
výška poskytnutého plnenia vychádzala z predložených dokladov a z pracovno-právnych predpisov, z
ustanovení zákona č. 461/2001 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktorý sa aplikuje
pri stanovení výšky náhrady nákladov spojených s pohrebom. V zmysle ustanovenia § 2 ods. 2 zákona
č. 87/1995 Z.z., krátil náklady na pomník uplatnené vo výške 4.460,- eur tak, že priznal len 663,88 eur.
Nepriznal náhradu za potvrdenie o trvalom pobyte vo výške 9,- eur, pretože táto nemá súvis s uplatnenou
náhradou, nepriznal náhradu za pohonné hmoty za vybavovanie pohrebu vo výške 15,01 eur, pretože
v zmysle zákona č. 461/2001 Z.z. sa uvedená položka neprepláca a prepláca sa iba cesta na pohreb
podľa § 101 ods. 4 písm. b/ uvedeného zákona. Uplatnené občerstvenie na kare vo výške 79,04 eur
priznal vo výške 59,25 eur, pričom nepriznal nesúvisiace položky a to zubnú pastu, krém atď. Poukázal
tiež na to, že suma 79,67 eur bola pozostalým po A.i vyplatená vo forme príspevku sociálnej poisťovne
za pohreb. Uviedol, že pokiaľ by v trestnom konaní vystupoval, bol by výšku priznanej náhrady namietal
vo vzťahu k zákonnému limitu náhrady v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zároveň žiadal náhradu
trov konania.

4. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ust. § 499 ods. 2, § 788 ods. 1, § 797 ods.
1, 2, § 822 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom
poistení, zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 101 ods. 2, ods. 5
zákona č. 461/2001 Z. z. o sociálnom poistení, v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 2 Nariadenia
vlády SR č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, s
odkazom na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca si
prostredníctvom nej nárokoval zo strany žalovaného zaplatenie sumy 3.209,59 eur, ako rozdielu medzi
žalovaným uhradenou škodou, ktorú tento za žalobcu poukázal poškodenému (2.168,53 eur) a škodou,
na náhradu ktorej bol zaviazaný trestným rozkazom, pričom nárokovanú sumu samotný žalobca už
vyplatil poškodenému. Podľa názoru súdu, zaplatil žalovaný poškodenému Jozefovi Vrtochovi všetko,
čo mu podľa zákona zaplatiť mal. Náklady na pomník boli uhradené v maximálne možnej zákonnej výške.
Nepreplatil mu náhradu za pohonné hmoty za vybavovanie pohrebu, pretože na takúto náhradu nemal
podľa zákona právo. Nepreplatil mu ani sumu 19,79 eur, pretože z dokladov, ktoré poškodený predložil
vyplýva, že do nákladov za občerstvenie na kare boli zrejme omylom zaradené položky krém nivea za
2,89 eur, paprika biela voľná za 0,42 eur, toaletný papier za 1,25 eur, kaiserka za 1,14 eur a ďalšie
drobné položky. Je pravdou, že súd zaviazal žalobcu v trestnom konaní poškodenému škodu uhradiť v
plnej nárokovanej výške, bolo však na žalobcovi, najmä ak ho v konaní zastupoval právny zástupca, aby
v prípade, že nesúhlasí s náhradou škody priznanou trestným rozkazom, podal proti trestnému rozkazu
odpor. Žalovaný, ktorý prevzal za žalobcu zodpovednosť za náhradu škody v súvislosti s povinným
zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, si voči
poškodenému svoju zákonnú povinnosť riadne splnil a pokiaľ žalobca nahradil poškodenému škodu nad
rámec zákonnej povinnosti žalovaného, musí túto znášať sám. Zároveň súd zaviazal žalobcu podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., nahradiť žalovanému trovy konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku z odporu vo výške 192,5 eur a z náhrady cestovného 82,36 eur.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhujúc odvolaciemu súdu zmenu napadnutého
rozhodnutia, a to tak, že jeho žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a žalovaný bude zaviazaný
nahradiť mu tiež trovy konania, a to vo výške 518,24 eur, ako trovy vzniknuté v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie a sumu 129,75 eur, ako trovy vzniknuté mu v odvolacom konaní. Namietal
nesprávnosť skutkových zistení a nesprávne právne posúdenie veci, čím uplatnil dôvody na odvolanie
uvedené v ust. § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.. Namietal správnosť záveru, že pokiaľ poškodenému
poukázal nejaké plnenie nad rámec zákonnej povinnosti, musí to v tomto rozsahu znášať sám.
Poškodenému neplatil škodu podľa vlastnej úvahy, ale na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia súdu, a to na základe výroku o náhrade škody, ktorý bol súčasťou trestného rozkazu
Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 28.03.2011, pod č. k. 1T/29/2011. Pokiaľ by v zmysle tohto



rozhodnutia nebol poškodenému plnil, vystavil by sa exekúcii. Namietal tiež správnosť názoru súdu
prvej inštancie, že pokiaľ nesúhlasil s výškou škody, mohol voči rozhodnutiu podať odpor, čím súd
presunul zodpovednosť žalovaného na neho samotného. V písomnom vyjadrení zo dňa 26.10.2015
podrobne popísal skutkový dej od ohlásenia dopravnej nehody žalovanému do vyhlásenia rozhodnutia
v trestnom konaní až po reálne zaplatenie škody. Žalovaného priebežne písomne detailne informoval o
tom, čo poškodený voči nemu v trestnom konaní uplatňuje, že nárok na náhradu škody je uplatňovaný
v celkovej výške 5.378,12 eur, pričom žalovaný bol riadne tiež informovaný, že ide o náklady spojené s
pohrebom, náklady na pomník a iné, ktoré boli presne špecifikované. Žalovaný mal tiež k dispozícii výzvu
splnomocnenca poškodeného JUDr. D. J. z 10.03.2011, v ktorej výzve splnomocnenec poškodeného
škodu presne špecifikuje, dokladá účtovnými dokladmi a vyzýva žalovaného, aby ju uhradil. Poukázal
na svoj list zaslaný žalovanému prostredníctvom svojho právneho zástupcu zo dňa 16.03.2011, kde ho
žiada o vyjadrenie, či môže v trestnom konaní predmetnú vyčíslenú škodu uznať a zaviazať sa k jej
náhrade, čím postupoval v súlade s ust. § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001. Postoj žalovaného v
prípade jeho poistnej udalosti považuje za nezodpovedný, pasívny a protiprávny. Na jeho výzvy žalovaný
nereagoval a k uplatnenému nároku poškodeného sa nevyjadril, tento nespochybňoval a neinformoval
ho ani o tom, ako má na tento nárok reagovať. On konal v dobrej viere, spoliehal sa na to, že žalovaný
bude za neho z titulu zákonného poistenia plniť a že je aj v jeho záujme, aby prípadné námietky proti
uplatnenému nároku uviedol a náležite ho v tomto smere poučil. Žalovaný bol tiež informovaný o podaní
obžaloby, prejavoval však ľahostajnosť a nezáujem. Žalobca predpokladal, že súd v trestnom konaní
pozná zákon a prizná poškodenému nárok len v takej výške, aká mu podľa zákona patrí. Žalobca túto
záležitosť nebol schopný posúdiť, na čom nemení nič skutočnosť, že mal v trestnom konaní obhajcu. S
odkazom na ust. § 4 ods. 2 písm. a), § 11 ods. 6, § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vytýkal žalovanému,
že sa vôbec nezaujímal o to, ako súd o uplatnenom nároku poškodeného v trestnom konaní rozhodol
a či je toto rozhodnutie správne. Žalovaný mal chrániť záujmy žalobcu v trestnom konaní a poučiť ho o
jeho povinnostiach, mal ho poučiť, ak s výškou škody nesúhlasil. Svojou nečinnosťou závažne porušil
svoje povinnosti vo vzťahu k nemu.

6. Žalovaný nevyužil svoje právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Od 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP),
ktorým bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov.

8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v
spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal odvolací súd preskúmanie zákonnosti napadnutého
rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

10. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom jeho účinnosti.

11. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

12. Odvolací súd, ktorý pristúpil k rozhodovaniu v tejto veci po 1.7.2016, postupoval v odvolacom
konaní v súlade s prechodným ustanovením § 470 ods. 1 CSP podľa tohto zákona, pričom v súlade
s § 470 ods. 2 CSP posudzoval procesné podmienky podľa právneho stavu existujúceho v čase
rozhodnutia veci súdom prvej inštancie a odvolania podaného za platnosti a účinnosti zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.). Odvolací súd tak



rešpektuje základné princípy CSP o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených
záujmov a naplnenie princípu právnej istoty odvolacieho konania, ktoré začalo za platnosti a účinnosti
skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 CSP).

13. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy vyhodnotil v
súlade so zásadami podľa § 191 CSP (do 30.6.2016 podľa § 132 OSP) a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ustanovenia § 449 ods. 2, § 788 a nasl. Občianskeho
zákonníka, § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 z.z. , § 101 ods. 2, 4, 5 zák. č. 461/2001 z.z. a § 2 ods. 2
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 z. z. žalobe nevyhovel a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal
náhradu trov konania.

15. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti posudzoval, či konanie pred
súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok.
Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a
ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní
nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/
CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od
1.7.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im
patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. Posúdením obsahu odvolania považoval odvolací súd za podstatné odvolacie námietky žalobcu a
to jeho tvrdenia o tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku
(ne)existencie povinnosti na strane žalovaného zaplatiť mu žalobou nárokovanú sumu, ktorú nad rámec
plnenia poskytnutého žalovaným za žalobcu poškodenému z titulu náhrady škody uhradil poškodenému
samotný žalobca, ktorý je v poistnom vzťahu so žalovaným, na ktorej náhradu bol zaviazaný žalobca
trestným rozkazom, pričom pokiaľ jej výška presahuje zákonom stanovené limity pre daný nárok, došlo k
tomu v dôsledku pasivity žalovaného v priebehu trestného konania a skutočnosti, že tento mu neposkytol
v uvedenom konaní právnu pomoc.

17. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory
v zistenom a ustálenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie.
Tieto odvolacie námietky sú prakticky totožné s námietkami, ktoré žalovaný prezentoval už v konaní pred
súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd prvej inštancie vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku.

18. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplynulo a medzi stranami nebolo sporným,
že dňa 07. 06. 2010 asi o 22.45 hod., riadil žalobca osobné motorové vozidlo T. XXX, ev.č. H. po
miestnej komunikácii v H. T. a pri prejazde miernej pravotočivej zákruty v dôsledku neprispôsobenia
rýchlosti jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a v dôsledku jazdy rýchlosťou najmenej 112,4
km za hodinu, teda vyššou ako bola v danom úseku cesty dovolená, dostal s vozidlom po intenzívnom
zabrzdení šmyk, zišiel s vozidlom mimo cesty po pravej strane v smere jeho jazdy, kde narazil do stĺpa
lampy verejného osvetlenia a následne sa s vozidlom viackrát prevrátil, pričom jeho spolujazdec A. R.
utrpel zranenie - zlyhanie centrálnej nervovej sústavy, pri mnohopočetných trieštivých a impresívnych
zlomeninách spodiny lebečnej a prednej časti klenby lebečnej, pri rozmliaždení prednej časti mozgu a
pri krvácaní do mozgových komôr a na následky týchto zranení dňa 12. 06. 2010 o 3.50 hod. zomrel.
Ďalší spolujazdci vo vozidle H. J., Z. E. a E. H. utrpeli zranenia. Trestným rozkazom Okresného súdu v
Považskej Bystrici zo dňa 28. 03. 2011, č.k. 1T 29/2011-240, bol žalobca uznaný za vinného z prečinu
usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zák. a z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,
2 písm. a/ Tr. zák. a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a pre výkon trestu bol
zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený trest
zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá na 5 rokov a bol o.i. zaviazaný nahradiť aj poškodenému D.
R., otcovi nebohého A. R. škodu vo výške 5.378,12 eur. Trestný rozkaz bol 01. 04. 2011 doručený
žalobcovi a ten prostredníctvom svojho obhajcu doručil súdu dňa 07. 04. 2011 odpor proti trestnému
rozkazu, ktorý následne dňa 18. 04. 2011 zobral prostredníctvom obhajcu späť, ktoré späťvzatie odporu
uznesením Okresný súd v Považskej Bystrici zo dňa 18. 04. 2011, č.k. 1T 29/2011-250, zobral na
vedomie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18. 04. 2011.



19. Žalobca so žalovaným boli v zmluvnom vzťahu, ktorý mal pôvod v uzatvorenej poistnej zmluve
zo dňa 02. 10. 2009 pod č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné
poistenie zodpovednosti za škodu pre motorové vozidlo značky T. XXX, evidenčné číslo H. Vznik poistnej
udalosti zo dňa 07. 06. 2010 žalobca nahlásil žalovanému, informoval ho tiež o uplatnenej škode a
vydanom trestnom rozkaze. Žalobca si uplatnil u žalovaného vyplatenie v jeho mene poškodenému
náhrady škody z titulu svojej zodpovednosti za škodu vzniknutej poškodenému z titulu vynaložených
nákladov na pomník vo výške 4.460,- eur, poplatku za potvrdenie o trvalom pobyte 9,- eur, nákladov na
zakúpenie rakvy a vencov vo výške 597,46 eur, za výkop hrobu 192,53 eur, nákladov za pohonné hmoty
na vybavovanie pohrebu 15,01 eur, nákladov na ošatenie 306,83 eur, nákladov na kar 410,- eur, úhrady
za hrobové miesto 18,25 eur a občerstvenia na kare vo výške 79,04 eur, spolu vo výške 5.378,12 eur.

20. Žalovaný ako opodstatnený nárok vyhodnotil náhradu za náklady na pomník vo výške 663,88 eur,
náklady na kúpu rakvy a vencov 597,46 eur, za výkop hrobu 192,53 eur, náklady na ošatenie 306,83
eur, náklady na kar vo výške 410,- eur, úhradu za hrobové miesto 18,25 eur, za občerstvenie na kare
59,25 eur, od ktorej sumy odpočítal vyplatený príspevok sociálnej poisťovne za pohreb vo výške 79,67
eur a poškodenému D. uhradil za žalobcu sumu 2.168,53 eur. Z uplatnených nákladov na pomník vo
výške 4.460,- eur teda priznal len čiastku 663,88 eur s odkazom na zákonný limit. Nepriznal náhradu za
potvrdenie o trvalom pobyte vo výške 9,- eur s odôvodnením, že táto nemá súvis s uplatnenou náhradou,
nepriznal náhradu za pohonné hmoty za vybavovanie pohrebu vo výške 15,01 eur, pretože v zmysle
zákona č. 461/2001 Z.z. sa prepláca iba cesta na pohreb podľa § 101 ods. 4 písm. b/ uvedeného
zákona. Uplatnené občerstvenie na kare vo výške 79,04 eur priznal vo výške 59,25 eur, pričom nepriznal
nesúvisiace položky ako zubná pasta, krém atď. Suma 79,67 eur bola pozostalým po A. R. vyplatená vo
forme príspevku od sociálnej poisťovne na pohreb. Rozdiel medzi výškou škody, na náhradu ktorej bol
žalobca zaviazaný trestným rozkazom (5.378,12 eur ) a žalovaným vyplatenou sumou poškodenému
(2.168,53 eur) t.j. sumu 3.209,59 eur uhradil priamo žalobca poškodenému prostredníctvom svojho otca
E. W. o čom svedčí úradný záznam zo dňa 22. 12. 2014 spísaný v advokátskej kancelárii JUDr. D.
J., ktorý v trestnom konaní zastupoval poškodeného D. R., zaplatenie ktorej sumy nárokuje v tomto
spore žalobca od žalovaného.

21. Podstatou poistenia zodpovednosti za škody je, že v prípade, ak vznikne poistná udalosť, poistiteľ má
povinnosť nahradiť za poisteného škodu, ktorá vznikla na živote, na zdraví alebo na veci, alebo vznikla
iná škoda, ktorej vznik poistná zmluva predpokladá. Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je upravené v zákone č. 381/2001 o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a svojim charakterom je
poistením zodpovednosti za škody (§ 823 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vychádzajúc z ust. § 4
ods. 2 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla, má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na zdraví, kde pod písmenom a) citovaného
ustanovenia je zakotvený aj nárok na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa na vzťahy upravené Zákonom č. 381/2001 Z. z. aplikujú vždy, ak uvedený
zákon neustanovuje inak. Ust. § 449 Občianskeho zákonníka obsahuje špecifikáciu niektorých druhov
náhrady škody súvisiacich so škodou na zdraví a menovite v ods. 2 priznáva osobám, ktoré vynaložili
náklady spojené s pohrebom právo na ich náhradu (pokiaľ neboli uhradené pohrebným poskytnutým
podľa predpisov o nemocenskom poistení). Nakoľko však možno priznať iba primerané náklady s
pohrebom, rozdiel medzi nákladmi uhradenými podľa predpisov nemocenského poistenia a skutočnými
nákladmi prichádza do úvahy len vtedy, ak skutočné náklady možno považovať aj za náklady primerané
(ust. § 2 nar. č. 87/95 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka).
Uvedené nariadenie v § 2 ods. 1 v súvislosti s nákladmi na pohreb odkazuje na pracovnoprávnu úpravu,
a to Nariadenie vlády č. 233/1988 Zb., ktoré však bolo zrušené, preto v tomto prípade je potrebné
postupovať podľa ust. § 101 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Ust. § 2 ods. 2 Nariadenia
č. 87/95 Z. z. stanovuje maximálnu sumu, ktorú je možno považovať za primerané náklady na zriadenie
pomníka alebo náhrobnej dosky a na úpravu hrobu, a to do výšky 663,88 eur. Uvedená právna úprava
vyjadruje maximálne možné sumy, ktoré je možné považovať za primeranú náhradu.

22. Súd prvej inštancie vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil správny záver, že
žalovaný ako poisťovateľ nahradil poškodenému D.a žalobcu ako poistenca, v súvislosti so škodovou
udalosťou, a to dopravnou nehodou zo dňa 07.06.2010 škodu, za ktorú nesporne žalobca zodpovedá
a ktorá bola žalobcom u žalovaného uplatnená titulom nároku na náhradu nákladov spojených s



pohrebom zomrelého A. R., a to pokiaľ ide o uplatnené náklady na zriadenie pomníka a náhrobnej dosky
v maximálne možnej sume, ktorú je možné považovať za primeranú náhradu v zmysle vyššie uvedenej
právnej úpravy, ako aj uplatnené náklady spojené s pohrebom v rozsahu zákonného ustanovenia § 101
ods. 2 zákona č. 461/2001 Z. z. o sociálnom poistení, čím si splnil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v
ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. nahradiť za žalobcu ako poistenca, poškodenému ním
uplatnené preukázané nároky na náhradu škody. Dôvodnosť limitovania náhrady nákladov na zriadenie
pomníka v zmysle vyššie citovanej právnej úpravy, ako ani neuhradenie niekoľkých uplatnených
drobných položiek (do nákladov na občerstvenie na kare zaradené položky krém nivea, paprika biela
voľná, toaletný papier, kaiserka a ďalšie drobné položky) žalobca odvolaním nenamietal. Napriek vyššie
uvedeným zákonným limitom, ktoré nespochybňoval, však mal za to, že povinnosťou žalovaného
ako poisťovateľa, je zaplatiť mu aj rozdiel medzi žalovaným vyplatenou náhradou poškodenému
(2.168,53 eur) a výškou škody, na ktorej náhradu bol zaviazaným právoplatným a vykonateľným trestným
rozkazom (5.378,12 eur), teda sumy 3.209,59 eur, ktorú čiastku on sám zaplatil prostredníctvom svojho
otca poškodenému D. Rozdiel v tejto sume predstavuje práve žalovaným nepriznané nároky na náhradu
škody vzniknutej v súvislosti s pohrebom ( náklady na zriadenie pomníka a drobné položky), ktoré
boli poškodeným uplatnené v trestnom konaní a svojou výškou a charakterom presahujú limity platnej
právnej úpravy.

23. Pravdou je, že povinnosť poisteného nahradiť škodu zanikne až náhradou škody poisťovateľom,
avšak, a to je potrebné zdôrazniť, len v rozsahu predvídanom v zákone (§ 442 a 449 OZ), do
ktorého momentu náhrady škody poisťovateľom v tejto zákonnej výške, má poškodený právo požadovať
náhradu od škodcu a až do splnenia záväzku na náhradu škody poisťovateľom má poistený povinnosť,
ale aj právo, sám škodu nahradiť poškodenému. V prípade, ak poistený škodu, resp. jej časť sám
nahradí poškodenému (o ktorý ide tiež v preskúmavanej veci), nárok poisteného voči poisťovateľovi na
náhradu ním vyplatených súm je potrebné kvalifikovať podľa § 454 OZ, podľa ktorého sa bezdôvodne
obohatí aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Predpoklad vzniku zodpovednosti za
vznik bezdôvodného obohatenia v prípade tejto osobitnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia
je naplnený len vtedy, ak sa preukáže, že ten za ktorého bolo plnené bol povinný podľa práva plniť sám,
avšak neplnil, zatiaľ čo ten kto za neho plnil sám, túto povinnosť nemal.

24. V preskúmavanej veci vychádzajúc z nesporne preukázanej skutočnosti, že žalovaný ako poisťovateľ
si splnil svoju povinnosť uvedenú v ust. § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. a za žalobcu nahradil
poškodenému uplatnený nárok na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch pri usmrtení uvedenej
pod písmenom a) citovaného ustanovenia, keďže preukázateľne plnil v maximálne možnom rozsahu
predvídanom platnou právnou úpravou, z ktorého dôvodu nemožno vo vzťahu k nemu opodstatnene
prijať záver o existencii povinnosti na jeho strane, plniť poškodenému za žalobcu aj nad rámec
intencií daných zákonom a pokiaľ v tomto rozsahu plnil samotný žalobca poškodenému nebola tým
naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia spočívajúca v plnení za iného, upravená v ust.
§ 454 Občianskeho zákonníka, čím nebol splnený zákonný predpoklad pre vznik zodpovednosti za
vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, preto súd prvej inštancie správne žalobu ako
nedôvodnú zamietol. Na správnosti záveru o nedôvodnosti uplatneného nároku nemení nič ani žalobcom
namietaná skutočnosť, že na náhradu škody nad rámec zákonných limitov bol zaviazaný právoplatným
trestným rozkazom, pričom žalovaný mu v priebehu trestného konania neposkytol potrebnú právnu
pomoc a neinformoval ho, že uplatnený nárok na náhradu škody presahuje zákonné limity, ktorý je
povinný žalovaný poškodenému za žalobcu, ako škodcu plniť. Žalovaný preukázateľne účastníkom
trestného konania nebol. Žalobca v trestnom konaní bol kvalifikovane právne zastúpený, preto neobstojí
jeho námietka, že nebol znalý limitov daných platnou právnou úpravou, ktorými je stanovený maximálny
rozsah plnenia vo vzťahu k uplatneného nároku. Žalovaný, ktorého oboznámil s priebehom trestného
konania mu neoznámil, že tento nárok v rozsahu uplatnenom v trestnom konaní teda aj nad rámec
rozsahu daného platnou právnou úpravou bude akceptovať. Preto bolo na žalobcovi, aby v súlade
so zásadou, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. práva
patria len bdelým (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú
o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou
starostlivosťou a predvídavosťou, účinne uplatnil opravný prostriedok proti vydanému trestného rozkazu,
namietal nezákonnosť výšky priznaného nároku na náhradu škody, pretože je predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu svoje
práva majetkové, osobné, či satisfakčné a pod. stratiť. Keďže žalobca týmto spôsobom preukázateľne
nepostupoval (odpor proti trestnému rozkazu síce podal, avšak následne ho zobral späť v dôsledku



čoho nebolo možné správnosť priznaného nároku na náhradu škody preskúmavať) sám seba tak zaťažil
povinnosťou škodu poškodenému nahradiť aj nad rozsah predvídaný zákonom.

25. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa
§ 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu
prvej inštancie. Žalobca v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne podstatné
skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie v konaní nezaoberal a ktoré by neboli predmetom jeho
posudzovania.

26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu nepriznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania, keďže tomuto vznik trov v odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplynul.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§
419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424
CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).