{"guid": "014e609c-2f0e-4dee-8f21-2962a8810eb0:5bfb979c-472e-4701-99d7-1ba16f075a50", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1016200511.1", "spisova_znacka": "9Saz/8/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/8/2016 z 24. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. mája 2016, sp. zn. 9Saz/8/2016, ECLI:SK:KSBA:2016:1016200511.1", "identifikacne_cislo": "1016200511", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 69, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-69", "datum_vydania": "2016-05-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "nazov": "§ 250q ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5bfb979c-472e-4701-99d7-1ba16f075a50", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1016200511.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1016200511.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2016:1016200511.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/8/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200511
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1016200511.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
H. O. J., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Ruskej federácie, posledný trvalý pobyt v
krajine pôvodu: K.. R., T. Č..XX, E., aktuálne s miestom pobytu: H. Q. S., zastúpený Centrom právnej
pomoci, kancelária Bratislava, Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi: Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky - migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo
dňa 16.2.2016 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-139-26/2015-Ž zo dňa 16.2.2016 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutím ČAS: MU-PO-139-26/2015-Ž zo dňa 16.2.2016 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č.
480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v čase vydania
rozhodnutia (ďalej len „zákon o azyle“) neudelil navrhovateľovi azyl a v zmysle § 13a a § 20
ods. 4 zákona neposkytol doplnkovú ochranu. Rozhodnutie o neudelení azylu odporca odôvodnil
tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k záveru, že v prípade navrhovateľa boli jeho
tvrdenia vyhodnotené ako nedôveryhodné a neboli tak naplnené dôvody na udelenie azylu z dôvodu
opodstatnenosti jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov,
z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak ako
to vyžaduje zákon o azyle a Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951. Neposkytnutie
doplnkovej ochrany odporca odôvodnil neexistenciou zákonom o azyle predpokladaných dôvodov na
jej poskytnutie.

V rozhodnutí odporca poukázal na nedôveryhodnosť navrhovateľom prezentovaných tvrdení.
Opísal všetky skutočnosti, ktoré preveroval za účelom zistenia dôveryhodnosti navrhovateľa. Za
nedôveryhodné odporca vyhodnotil predvolania na výsluch FSB, nakoľko predložený originál a kópia
predvolaní nevykazujú známky totožnosti, naopak, voľným okom možno pozorovať odlišnosti fontu
a optické úpravy dokumentov. Odporca ich nevzal do úvahy tiež z dôvodu, že sú datované aj po
odchode navrhovateľa z krajiny, a teda, nemožno ich považovať za dôvod relevantný a viažuci sa k
opusteniu krajiny. Odporca poukázal ďalej na fakt, že navrhovateľove problémy nemožno subsumovať
pod zastávanie určitých politických názorov, nakoľko sám navrhovateľ počas pohovoru uviedol, že
sporný dokument o kontrole nemohol podpísať, pretože žiadna kontrola vykonaná nebola (nie teda
z dôvodu zastávania politických názorov). Incident, pri ktorom bol navrhovateľ fyzicky napadnutý v
roku 2013, odporca vyhodnotil ako príčinne neviažuci sa na časové udalosti konfliktu na Ukrajine (čo
bolo predmetom besedy s prezidentom Putinom, a ktoré navrhovateľ spájal s jeho predpokladaným
vystúpením na tejto besede), ale odporca ho vyhodnotil ako ojedinelý prípad spáchania kriminálneho
trestného činu.

Za sporné považuje odporca i tvrdenie, že navrhovateľovi nevyšli obchody (viažuce sa k jeho spoločnosti
založenej na SR), nakoľko firma od svojho vzniku fungovala a stále vykazuje určité pohyby a obraty, o
čom svedčia aj každoročne doručené účtovné závierky.

Odporca v rozhodnutí poukázal tiež na skutočnosť, že v prípade, ak by navrhovateľ pri výkone svojej
práce prichádzal do styku so štátnym tajomstvom, tak za takéhoto predpokladu by nemohol z krajiny



pôvodu tak ľahko vycestovať. Podľa získaných informácií, občania majúci prístup k štátnemu tajomstvu
majú obmedzené právo opustiť Rusko, teda nemožno vycestovať z krajiny bez vedomia štátnych a
bezpečnostných orgánov. V prípade, ak by bol navrhovateľ (podľa jeho tvrdení) predmetom záujmu
orgánov FSB, tieto by mu opustiť krajinu neumožnili.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok - návrh
zo dňa 23.3.2016, ktorým sa domáhal jeho zrušenia z dôvodov ustanovených v ust. § 250j ods. 2 písm.
a), c) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len ako „O.s.p.“). Navrhovateľ má za
to, že odporca nedostatočne skúmal skutkový stav veci, najmä nedostatočne skúmal hrozbu vážneho
a individuálneho ohrozenia života z dôvodu možného násilia v prípade návratu navrhovateľa do krajiny
pôvodu.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 29.4.2016 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Zdôraznil, že v priebehu azylového konania s odbornou starostlivosťou posúdil všetky
dôkazné prostriedky, ktoré predložil navrhovateľ, ako aj tie, ktoré zaobstaral zo zákonnej povinnosti sám
odporca. Dostatočne posúdil skutkový stav a zistené skutočnosti následne vyhodnotil vo vzájomných
súvislostiach. Odporca dal do pozornosti, že podozrenie zo spáchania trestného činu nenapĺňa
definíciu prenasledovania v zmysle dôvodu na udelenie azylu. Taktiež podľa názoru odporcu akékoľvek
angažovanie v politike a osobný styk s politicky významnými osobami nemožno automaticky označiť za
aktívnu politickú činnosť.

Súd prejednal a rozhodol vec v prítomnosti účastníkov konania ako miestne a vecne príslušný súd (§
246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zákona č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch
súdov Slovenskej republiky), a po riadnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne a zákonné.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie doplnil vyhľadaním znaku Federálnej bezpečnostnej služby
Ruskej federácie (ďalej len „FSB“), prekladom Článku 283 (zverejnenie štátneho tajomstva) trestného
zákona Ruskej federácie a podrobne sa oboznámil s obsahom azylového spisu ČAS: MU-139/2015-Ž.

Z obsahu spisu odporcu ČAS: MU-PO-139/2015-Ž súd zistil, že azylové konanie s navrhovateľom
sa začalo v zmysle § 4 ods. 6 zákona o azyle, a to jeho vstupom na územie Slovenskej republiky
dňa 11.9.2015 (po transfere v zmysle Dublinského dohovoru zo Švédskeho kráľovstva). Navrhovateľ
počas vstupného pohovoru uviedol, že z krajiny pôvodu legálne vycestoval dňa 11.3.2015 na územie
Švédskeho kráľovstva, kde okamžite po prílete požiadal o azyl. Na základe Dublinského dohovoru bol
však vrátený na územie SR. Počas vstupného pohovoru opísal skutočnosti, ktoré ho primäli opustiť
krajinu pôvodu. V krajine pôvodu zastával funkciu generálneho riaditeľa firmy Farmakor - Technika a
funkciu zástupcu generálneho riaditeľa firmy Triton, obe do roku 2010. Navrhovateľ uviedol, že na SR má
s manželkou založenú spoločnosť IVANOL s.r.o. za účelom nákupu a vývozu liečiv do Ruska. Na základe
toho mu bol na SR udelený prechodný pobyt na dobu jedného roka (apríl 2009 - apríl 2010) za účelom
podnikania. Tieto obchody mu však podľa jeho slov nevyšli. Ďalej uviedol, že v roku 2013 bol fyzicky
napadnutý neznámymi páchateľmi, ktorí ho palicou bili do hlavy a nôh. Páchatelia mu odcudzili osobné
predmety a gumovým projektilom mu strelili do podnebia. Po tomto útoku bol navrhovateľ niekoľko
týždňov hospitalizovaný v nemocnici. Navrhovateľ tento útok spája s úmyslom vystúpiť na stretnutí
(besede) počas návštevy prezidenta Putina. Po tomto incidente si našiel prácu v Moskve vo firme jeho
kamaráta, až dokým sa nevymenilo vedenie firmy a to začalo prepúšťať. Následne sa zamestnal vo
firme Rostest Moskva, kde pracoval až do svojho odchodu. Táto firma sa zaoberala kontrolou výrobkov,
dovážaných do Ruskej federácie (ďalej len „RF“). Uviedol, že sa začal obávať o svoj život, nakoľko
sa dozvedel, že bol predvolaný FSB na výsluch, po ktorom by sa (podľa slov generálneho riaditeľa
firmy v ktorej pracoval) už nemusel vrátiť. Vo firme Rostest Moskva pracoval ako riaditeľ skúšobného
centra. Firma kontrolovala, či dovážané výrobky do Ruska spĺňajú predpísané normy. Vo februári 2015
generálny riaditeľ tejto firmy, požadoval od navrhovateľa podpísanie dokumentu o testovaní technických
zariadení, ktoré mali byť použité v zbrojnom priemysle na navádzanie striel, ktorý navrhovateľ odmietol
podpísať s odôvodnením, že nemôže podpísať niečo, čo netestoval. Predmetný dokument mal slúžiť ako
dôkaz, že Ukrajina bojuje proti separatistom na východe Ukrajiny s podporou západných krajín sveta.
Uviedol, že o pár dní neskôr dostal telefonát od príslušníka Oddelenia narušenia bezpečnosti FSB,
ktorý mu oznámil, že sa má dostaviť na FSB za účelom výsluchu vo veci objasnenia narušenia kódexu



správania vládnych služieb a bezpečnosti štátu. Oficiálne predvolanie mu bolo taktiež neskôr doručené.
Na základe tejto skutočnosti sa rozhodol, že opustí krajinu, ihneď si zavolal taxík a z medzinárodného
letiska odletel do Štokholmu, kde po prílete požiadal o udelenie azylu.

Počas azylového konania navrhovateľ predložil fotokópie predvolaní na výsluch FSB, ktoré mu boli podľa
jeho slov doručené aj v čase, keď sa už nachádzal mimo územia krajiny pôvodu. Taktiež predložil doklady
o dosiahnutom vzdelaní, zamestnaní a členstve v politickej strane. Následne tiež dve predvolania na
výsluch, ktoré označil ako originály, z toho jeden, ktorého kópiu (ako to uviedol) už predložil.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel
k záveru, že ním udávané námietky nie sú dôvodné a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade
so zákonom.

Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené
v § 8 alebo § 10.

Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,
ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných
alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k
určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo
b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo
treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal
trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia
alebo proti deťom.

Podľa § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody
domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho
bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle, ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak sa rozhodne o neudelení azylu a
cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl.

Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu námietok podaných navrhovateľom a dospel
k záveru, že ním udávané námietky nie sú dôvodné, a že odporca vo veci rozhodol správne a v súlade
so zákonom.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:

Táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Odporca zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa
k dôvodom jeho žiadosti o azyl, poskytol mu dostatočný priestor na ich prezentovanie, pričom do
spisu založil všetky dôkazy, ktoré navrhovateľ v priebehu konania predložil. Vyhľadal a do spisu založil
informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré sa obsahovo viazali na tvrdenia navrhovateľa. Výsledok



takto vykonaného dokazovania poskytol odporcovi dostatočnú masu informácií, nevyhnutných pre
riadne preskúmanie a posúdenia navrhovateľovej žiadosti o azyl.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Odporca správne a v súlade s výsledkami
vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ nie je dôveryhodnou osobou. Tomuto
vyhodnoteniu osoby navrhovateľa zodpovedá aj doplnenie dokazovania, vykonané súdom.

Navrhovateľ tvrdil, že ako pracovník firmy, ktorá vykonávala kontrolu výrobkov dovážaných do RF
odmietol podpísať protokol o vykonaní kontroly komponentov používaných v zbrojnom priemysle,
nakoľko túto kontrolu v skutočnosti nevykonal. V dôsledku toho mal byť predvolaný (opakovane aj po
jeho odchode z RF) na FSB s tým, že mu jeho nadriadený povedal, že by sa už z FSB nemusel vrátiť.
Tvrdenia navrhovateľa o jeho predvolaní na FSB sa však nezakladajú na pravde!

Ako to je zrejmé z dokazovania vykonaného súdom, znak FSB je iným ako znak, ktorý sa nachádza
na navrhovateľom predložených predvolania na výsluch. Naviac na predložených predvolaniach je
jednoznačne uvedené, že ide o predvolania na „Vyšetrovací výbor Ruskej federácie“ - teda nie na FSB!
Naviac vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu prezradenia (zverejnenia) štátneho tajomstva.

Navrhovateľ predložil odporcovi 7.10.2015 dve kópie predvolaní, datovaných 6.3.2015 a 24.4.2015,
ktoré sa podľa jeho vyjadrenia mali týkať predvolania na FSB v totožnej veci. Ak by toto tvrdenie malo
byť pravdivé, potom by na obidvoch predvolania logicky malo byť totožné číslo konania. Ako to je zjavné
z ich obsahu, na každom z predvolaní je iné číslo konania: Na predvolaní zo 6.3.2015 je číslo konania:
211/974084-15, pričom na predvolaní z 24.4.2015 číslo: 307/843793-15. Na žiadnom z predložených
dôkazov sa naviac nenachádza odtlačok pečiatky orgánu, ktorý ich mal vyhotoviť.

Dňa 25.11.2015 predložil navrhovateľ odporcovi dva dokumenty, podľa jeho vyjadrenia originály
predvolaní. Jeden z nich mal byť originálom predvolania z 24.4.2015. Logicky by teda, ak by boli tvrdenia
navrhovateľa pravdivé, originál a kópia predvolania datovaného 24.4.2015 by museli byť totožné. Na
prvý pohľad by sa mohla takáto zhoda konštatovať - avšak v skutočnosti nejde o totožné doklady, na
ktorú skutočnosť odporca (okrem iného) aj poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Rozdiely v
nich sú zjavné tak v odlišnosti rukou vpísaných údajov na dokumentoch (číslica „24.“ v dátume, podpis),
ako aj v type písma v ktorom sú dokumenty vyhotovené.

S poukazom na uvedené aj súd, zhodne s odporcom dospel k záveru, že navrhovateľom predložené
dôkazy a aj jeho dôvod žiadosti o azyl (predvolania na FSB) nie sú dôveryhodné. Súd sa neobáva
konštatovať, že predložené dôkazy sú falzifikátom a tvrdenia navrhovateľa účelovými.

S poukazom na uvedené, ak by aj navrhovateľ skutočne bol predvolaný na Vyšetrovací výbor Ruskej
federácie (čomu však vzhľadom k vyššie uvedenému nie je možné uveriť) vo veci podozrenia zo
spáchania trestného činu vyzradenia štátneho tajomstva, tak je potrebné konštatovať, že inštitút
medzinárodnej ochrany sa nevzťahuje na ochranu pred legitímnym právom každého štátu stíhať a
prípadne aj potrestať toho, kto spácha trestný čin. Nakoľko však navrhovateľ bez problémov vycestoval
z RF z moskovského medzinárodného letiska možno legálne predpokladať, že k žiadnemu jeho
predvolaniu nedošlo. Tento záver iba podporuje vyhodnoteniu osoby navrhovateľa ako nedôveryhodnej.
Ak by totižto navrhovateľ bol podozrivý zo spáchania podľa názoru súdu z relatívne závažného trestného
činu, celkom určite by jeho vycestovanie nebolo umožnené.

Pokiaľ ide o ďalší navrhovateľom prezentovaný dôvod žiadosti o azyl - že totižto navrhovateľ bol
9.5.2013 v dôsledku jeho politických názorov napadnutý neznámymi ľuďmi, po údere do hlavy stratil
vedomie, že mu títo útočníci následne strelili do úst (do podnebia) gumový projektil zbraňou, ktorú
používajú bezpečnostné zložky pri rozháňaní demonštrácií a že následne bol okradnutý - aj tento dôvod
súd pokladá za nedôveryhodný. Aj keď súd nemá potrebné odborné znalosti, predsa len vyslovuje
domnienku, že takýto opis vzniku jeho zranenia nemôže zodpovedať skutočnosti. Je tomu tak preto,
lebo ak by skutočne útočník (či útočníci) navrhovateľovi strelili do úst gumový projektil (pričom hlaveň
zbrane sa mala nachádzať v ústach navrhovateľa), navrhovateľ by takýto útok nemohol prežiť. Naviac,
k tomuto napadnutiu malo dôjsť dva roky predtým, ako navrhovateľ opustil krajinu svojho pôvodu, teda



uplynutím tejto dlhej doby neexistuje časová súvislosť medzi útokom a dôvodom jeho odchodu. Súd tiež
poukazuje na skutočnosť, že podľa vyjadrenia navrhovateľa po prvotnom údere do hlavy stratil vedomie
a teda jeho domnienky vyslovené v tejto súvislosti pred odporcom sú účelovými. Naviac, aj keby k útoku
na navrhovateľa aj došlo, išlo zjavne o kriminálny čin a nie o perzekúciu.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že odporca zákonným a pre posúdenie podanej žiadosti
dostatočným spôsobom zistil stav veci, pričom takto zistený stav veci správne posúdil - vyhodnotil. Ak
navrhovateľ bol odporcom dôvodne vyhodnotený ako nedôveryhodná osoba v zmysle zákona o azyle,
potom nemožno konštatovať naplnenie žiadneho z predpokladov udelenia azylu v zmysle § 8 zákona
o azyle.

Súd sa tiež stotožnil s posúdením neexistencie dôvodov poskytnutia doplnkovej ochrany navrhovateľovi,
na ktoré poukázal odporca v napadnutom rozhodnutí. I keď Trestný zákon RF za trestný čin vyzradenia
štátneho tajomstva umožňuje uložiť trest odňatia slobody v rozsahu od štyroch mesiacov do siedmych
rokov (podľa jeho kvalifikácie a závažnosti), vzhľadom ku skutočnosti, že navrhovateľove tvrdenia
a predložené dôkazy boli dôvodne vyhodnotené ako nedôveryhodné, tak ani táto skutočnosť nemohla
mať vplyv na posúdenie neexistencie dôvodov poskytnutia doplnkovej ochrany.

Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav, veci a pretože zistený stav veci
vyhodnotil v súlade so zákonom súd dospel k názoru, že niet dôvodu pre zrušenie napadnutého
rozhodnutia. Preto ho ako správne a vydané v súlade so zákonom potvrdil.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2
O.s.p. s poukazom na výsledok konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od
platenia súdnych poplatkov za toto konanie (§ 4 ods. 2 písm. v) zákona č. 71/1992 Zb.), a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}