Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sa/14/2017 z 24. 5. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. mája 2018, sp. zn. 5Sa/14/2017, ECLI:SK:KSKE:2018:7017200254.2 Krajský súd Košice | 5Sa/14/2017 | ECLI:SK:KSKE:2018:7017200254.2 | 2018-05-24 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Dôchodky Citované ustanovenia: § 191 ods. 1 písm. c) SSP, § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0ec51393-a69d-4c12-93ac-53188982c03c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2018:7017200254.2 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Sa/14/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7017200254
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Naď
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7017200254.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci žalobcu: S. N., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXX, právne zastúpený: JUDr. Tatiana Jánošiková, advokátka, so sídlom Roosveltova
6, 040 01 Košice, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava
1, o správnej žalobe v sociálnych veciach zo dňa 03.04.2017, o preskúmanie rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, ústredie č. 23770-5/2017-BA zo dňa 23.02.2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice č. 63477-66/2016-KEM zo dňa 19.10.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej č. 23770-5/2017-BA z 23. februára 2017, ako aj rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 63477-66/2016-KEM z 19. októbra 2016 a vec v r a c i a
správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 03.04.2017 (č. l. 1-6 spisu) domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovanej č. 23770-5/2017-BA zo dňa 23.02.2017a súčasne zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne,
pobočka Košice č. 63477-66/2016-KEM zo dňa 19.10.2016 a vrátenia jej veci na ďalšie konanie.

2. V správnej žalobe poukázal na to, že dňa 12.09.1975 utrpel ako učeň pracovný úraz u zamestnávateľa
(Východoslovenské železiarne, n. p. Košice), kde bol zasiahnutý elektrickým prúdom s následnou
popáleninou na 65 % tela. Odvtedy absolvuje jeden až dvakrát ročne opakované operácie pre
kontraktúry s obmedzením pohyblivosti trupu. Žalobca žiadosťou doručenou dňa 26.06.2015 Sociálnej
poisťovni, pobočke Košice požiadal o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, s ktorou
doložil aj Lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný podľa
zákona č. 437/2004 Z. z. K.. K. U., N.. (plastický chirurg ) a potvrdený K.. W. I., K., primárom UNLP
Košice, v ktorom bola stanovená hodnota sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobcu po zdravotných
zákrokoch (operáciách) v r. 2013 stanovená vo výške 1100 bodov a po zdravotných zákrokoch
(operáciách) absolvovaných žalobcom v r. 2015 vo výške 1140 bodov, ktorý na výzvu žalovanej lekárka
opravila na hodnotu 1300, t.j. 2400 bodov. Odbor lekárskej posudkovej činnosti v Košiciach požiadal
znaleckú organizáciu MED-PRO-ORTO, s.r.o. o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý v znaleckom
posudku č. 14/2016 zo dňa 17.05.2016 vypracovaný znalcom K.. D. Q., stanovil hodnotu sťaženia
spoločenského uplatnenia na 750 bodov. Následne pobočka Košice rozhodnutím č. 63477-66/2016-
KEM zo dňa 19.10.2016 priznala sumu 1500,- Eur ako súčin počtu bodov 750x2 Eur (60 Sk) za jeden
bod podľa § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do 31.07.2004. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočky Košice č. 63477-66/2016-KEM zo dňa 19.10.2016, podal žalobca odvolanie, ktorému nebolo
vyhovené. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 23770-5/2017-BA zo dňa 23.02.2017 odvolanie
žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky Košice.



3. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 28.02.2017. S rozhodnutím žalovaného, ako
aj pobočky Košice nesúhlasil z tých dôvodov, že rozhodnutie bolo vydané na základe neúčinného
právneho predpisu (§ 191 ods. 1 písm. a) SSP), nakoľko žalovaný, ako aj orgán nižšieho stupňa rozhodli
o výške náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva
a spravodlivosti Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 o
odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (ďalej „vyhláška“), pričom táto vyhláška
bola zrušená zákonom č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia (ďalej „zákon resp. zákon č. 437/2004 Z.z.“). Teda začínajúc dňom 01.08.2004 je vyhláška
č. 32/1965 Zb. neúčinná.

4. Rovnako mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
191 ods. 1 písm. c) SSP), nakoľko právny nárok žalobcu na náhradu za bolesť posudzovali a priznali
podľa nesprávneho právneho predpisu, a to vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom správne mali aplikovať
zákona č. 437/2004 Z. z..

5. Ďalej namietal tú skutočnosť, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo
nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP), keďže dodal, že nemôže dôverovať
záverom znaleckého posudku vyhotoveného znaleckou organizáciou MED-PRO-ORTO, s.r.o., pretože
ide o znaleckú organizáciu, ktorú si zvolil sám žalovaný a vyjadril pochybnosti o tom, že znalecký
posudok bol vypracovaný objektívne a nestranne. Rovnako namietal, že skutkový stav, ktorý vzal orgán
verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi
spismi alebo v nich nemá oporu, nakoľko v administratívnom spise sa nachádza lekársky posudok o
bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaný lekárkou K.. K. U.J., N.., ktorý posudok
bol zároveň potvrdený ďalším lekárom, K.. W.D. I., K., primárom UNLP Košice, ktorí určili počet bodov za
bolesť 2400 bodov. Preto stanovenie bodov 750 bodov je v rozpore s obsahom z administratívneho spisu.
Záverom mal za to, že žalobcovi mala byť priznaná náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 2400 bodov.

6. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 63477-66/2016-KEM zo dňa 19.10.2016 (č.l.
14-16 spisu) ako prvostupňový správny orgán rozhodla, že podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“, resp. „ZoSP“)
má žalobca nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo
dňa 12.09.1975 v sume 1500,- Eur určenej podľa vyhlášky Ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti,
Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia v znení neskorších predpisov. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedla, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia
podaním žiadosti doručenej pobočke Košice dňa 26.06.2015 a ktorej súčasťou bol aj lekársky posudok o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, vystavený podľa zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorom bola bolesť poškodeného hodnotená
položkami č. 432b- 350 bodov, zvýšená o 100 %, t. j. o 350 bodov, č. 433b Keloidy- 120 bodov , zvýšená
o 100 %, t. j. o 120 bodov, č. 393a- 100 bodov , zvýšená o 100 %, t. j. o 100 bodov, spolu 1140 bodov. V
súlade s § 153 ods. 4 písm. c) pobočka odstúpila bodové hodnotenie na kontrolu posudkovému lekárovi a
keďže bodové hodnotenie bolo vystavené podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a nie podľa vyhlášky č. 32/1965
Zb., Sociálna poisťovňa vyzvala vystavovateľa posudku k oprave predmetného posudku. Opravený
posudok bol doručený Sociálnej poisťovni, pobočka Košice. Bodové hodnotenie bolo zvýšené na celkovo
1300 bodov. Vzhľadom na sporné položky v opravenom posudku požiadal odbor lekárskej posudkovej
činnosti o vypracovanie znaleckého posudku K.. D. Q., znalca pre odbor Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia, traumatológia a ortopédia, ktorý vypracoval posudok č. 36/2016 zo dňa 27.08.2016,
v ktorom súdny znalec ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného položkami 430b,
431a, celkovo spolu 750 bodov. Znalec na str. 11 posudku poukázal, že v posudzovanom prípade ani pri
jednom vyšetrení neboli zdokumentované objektívne klinické známky obmedzenia rozsahu pohyblivosti
bedrových kĺbov, preto položku č. 391b hodnotenú v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
pokladal za neodôvodnenú a stanovenú nesprávne.

7. Výsledky odborných záverov sú podrobne popísané v tomto znaleckom posudku a pri vyhodnotení
dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti podľa § 196 ods. 7 ZoSP, čím dospela k názoru, že závery
znaleckého posudku sú zrozumiteľné, jednoznačné, bez akýchkoľvek pochybností o jeho správnosti a



objektívnosti a maximálne presvedčivé, a to všetko je podložené odbornými závermi súdneho znalca.
Ďalej poukazovala na znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., v zmysle ktorého vyplýva, že na
bolesť v dôsledku úrazu, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy a týmto
predpisom je vyhláška č. 32/1965 Zb.. Odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa §
7 vyhlášky sa poskytuje za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného poškodenia na zdraví, a
to podľa zásad a sadzieb uvedených v prílohe k vyhláške. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa
odškodňujú jednorazovo na základe počtu bodov, ktorými boli tieto bolesti ohodnotené v lekárskom
posudku vystavenom ošetrujúcim lekárom, pričom podľa § 7 vyhlášky je hodnota jedného bodu 60
Sk a odškodnenie za sťaženie spoločenského uplatnenia nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk.
Pevne stanovené sumy v korunách, platné k 31.12.2008, po ich prepočte na Eura konverzným kurzom
predstavujú sumu 2 Eura a keďže v znaleckom posudku č. 36/2016 zo dňa 27.08.2016 boli bolesti
ohodnotené na 750 bodov, z ktorých bola náhrada za bolesť v sume 1500,- Eur určená ako súčin
uvedeného počtu bodov a sumy 2 Eura za jeden bod.

8. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 23770-5/2017-BA zo dňa 23.02.2017 (č.l. 10-13 spisu)
ako druhostupňový správny orgán zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu
Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 63477-66/2016-KEM zo dňa 19.10.2016 vo veci priznania
nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 1500,- Eur v dôsledku pracovného
úrazu zo dňa 12.09.1975 a predmetné rozhodnutie potvrdila. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia
uviedla ako postupovala Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, pričom mala za to, že postup pobočky pri
priznaní nároku na náhradu za bolesť v sume 1500,- Eur bol správny. Dodala, že poškodený predložil
príslušnej pobočke žiadosť o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia spolu aj s
lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaný podľa zákona
č. 437/2004 Z. z. K.. K. U., N.., plastickým chirurgom a potvrdený K.. W. I., K., primárom UNLP Košice,
v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného stanovené vo výške 1140 bodov.
Následne pobočka požiadala odbor lekárskej posudkovej činnosti o kontrolu správnosti lekárskeho
posudku a v ňom obsiahnutého bodového hodnotenia sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného
s tým, že posudkový lekár pobočky vyzval posudzujúcu lekárku na opravu lekárskeho posudku z
dôvodu, že lekársky posudok bol vypracovaný podľa zákona č. 437/2004 Z. z. a nie podľa vyhlášky
č. 32/1965 Zb., ktorá bola účinná v čase vzniku pracovného úrazu zo dňa 12.09.1975. Posudzujúca
lekárka zvýšila hodnotu sťaženie spoločenského uplatnenia na výšku 1300 bodov. Následne odbor
lekárskej posudkovej činnosti, pobočky Košice, požiadal znaleckú organizáciu MED-PRO-ORTO, s.r.o.
o vypracovanie znaleckého posudku na účely predmetného konania z dôvodu, že posúdenie sťaženie
spoločenského uplatnenia si vyžadovalo špeciálne vedomosti a skúsenosti z odboru traumatológia,
ortopédia. Vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č. 36/2016 zo dňa 27.08.2016, v ktorom K.. D. Q.,
znalec z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, ortopédia, stanovil sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 750 bodov, pričom posudkový lekár pobočky sa po kontrole stotožnil
s hodnotením bolesti v uvedenom znaleckom posudku a hodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia
stanovil vo výške 750 bodov. Posudkový lekár pobočky v uvedenej kontrole konštatoval, že bodové
hodnotenie sťaženie spoločenského uplatnenia v opravenom lekárskom posudku s celkovým počtom
bodov 1300 je nesprávne. Posudkový lekár pobočky sa stotožnil s hodnotením sťaženie spoločenského
uplatnenia zo znaleckého posudku a tiež doplňujúceho znaleckého posudku, t.j. hodnotenie sťaženie
spoločenského uplatnenia stanovil vo výške 750 bodov, čo odôvodnil na strane 3 nasledovne: Ani
pri jednom z vyšetrení neboli zdokumentované objektívne známky obmedzenia pohyblivosti bedrových
kĺbov..., preto je položka č. 391b neodôvodnená. Na základe danej skutočnosti pobočka vydala
rozhodnutie zo dňa 19.10.2016, v ktorom priznala sumu 1500,- Eur ako súčin počtu bodov 750 Eur
x 2 (Eur) a sumy 2 Eur (60 Sk za jeden bod) podľa § 7 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. účinnej do
31.07.2004. Po odvolaní bola vec predložená posudkovej lekárke sociálneho poistenia ústredie, ktorá
sa stotožnila so záverom a odôvodnením posudkového lekára pobočky z kontroly bodového hodnotenia
zo dňa 25.11.2016 a bolesť ohodnotila vo výške 750 bodov, čím odvolaniu nevyhovela. Posudkový lekár
pri opätovnej kontrole uviedol, že Lekárska správa zo dňa 22.11.2016 doložená k odvolaniu z RTG
vyšetrenia panvy konštatuje obojstrannú koxartrózu II. stupňa, tzn. že ide o degeneratívne zmeny u 58
-ročného v minulosti fyzicky pracujúceho muža.

9. Žalovaná k námietke ohľadom zníženia bodového hodnotenia a podhodnoteného a neadekvátneho
ohodnotenia bolesti uviedla, že v kontrole bodového hodnotenia zo dňa 13.10.2016, vykonanej
posudkovým lekárom pobočky, na základe ktorej vydala pobočka napadnuté rozhodnutie zo
dňa 19.10.2016, bol dôsledne zohľadnený znalecký posudok vypracovaný znalcom. Rovnako



doplnila, že po podanom odvolaní posudková lekárka ústredia vo vykonanej kontrole poukázala
na položku č. 391b, obmedzenie pohyblivosti bedrového kĺbu za stredne ťažké a toto poškodenie
je následkom degeneratívnych zmien a preto dospela k názoru, že ďalšie hodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia posudzujúcou lekárkou za irelevantné. Žalovaná zdôraznila, že nevidí dôvod
na spochybnenie medicínskych záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorých postup
a závery sa opierajú o znalecký posudok. Poukázala na § 196 zákona o sociálnom poistení, v
zmysle ktorého sa závery posudkových lekárov sociálneho poistenia považujú za hodnoverný dôkaz,
ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1So/109/03, v ktorom je uvedené, že „posudok
posudkovej komisie sociálneho zabezpečenia má v konaní o priznaní alebo odňatí dávky rovnakú
právnu hodnotu, ako znalecký posudok vypracovaný súdnym znalcom“. Uvedené sa analogicky vzťahuje
aj na vykonávanie lekárskej posudkovej činnosti všetkých dávok sociálneho poistenia. Námietku
poškodeného ohľadne zníženia bodového hodnotenia považovala za irelevantnú, keďže lekárska
posudková činnosť je dôležitou súčasťou pôsobnosti výkonných orgánov Sociálnej poisťovne a dôsledná
činnosť v tejto oblasti má významný vplyv na účelné vynakladanie verejných prostriedkov v oblasti
vyplácania dávok úrazového poistenia.

10. Rovnako nezohľadnila námietku, že nepostupovala v zmysle ustanovení Správneho poriadku, keďže
na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní v
zmysle § 172 ods. 1 ZoSP. K námietke ohľadne zvýšenia odškodnenia za bolesť v zmysle § 7 ods.
3 vyhlášky č. 32/1965 Zb. uviedla, že tak môže urobiť jedine súd a nie Sociálna poisťovňa, ako to
požaduje poškodený vo svojom odvolaní. Preto jeho požiadavka na zvýšenie odškodného za bolesť z
právneho hľadiska je neopodstatnená a nedôvodná. Pokiaľ sa týkalo námietky poškodeného, v ktorej
navrhol postupovať podľa zákona č. 437/2004 Z. z. k tomu uviedla, že v zmysle § 11 ods. 1 zákona č.
437/2004 Z. z. na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného poškodenia
na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j. pred 01.01.2004), ak
ide o chorobu z povolania, z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie
predpisy, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb.. Predmetné prechodné ustanovenie je vymedzené jednoznačne
a neumožňuje dvojaký spôsob výkladu. Poukazovala na existenciu viacerých rozhodnutí najvyššieho
súdu, ktoré nevylučujú uplatňovanie § 7 vyhlášky č. 32/1965 Zb. v nadväznosti na § 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z. z.. Mala za to, že zo znenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/20004 Z. z. nevyplýva a ani zo
systematického usporiadania tohto zákona sa nedá vyvodiť záver, že všetky inštitúty upravené zákonom
č. 437/2004 Z. z. pri poškodeniach zdravia vzniknutých pred jeho účinnosťou upravuje vyhláška č.
32/1965 Zb., okrem výšky náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Pokiaľ
by to tak bolo, musel by sa logicky aplikovať zákon č. 437/2004 Z. z. aj na zásady hodnotenia bolesti
a hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia a ich sadzby. Zdôraznila, že pri stanovení hodnoty
bodu, aj pri samotnom určení počtu bodov alebo sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných
položiek postupovala striktne v nadväznosti na uvedené prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č.
437/2004 Z. z.. Preto aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k neskoršiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia,
ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení bolesti, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č.
437/2004 Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu na dané poškodenie zdravia, vrátane určenia počtu týchto
bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Ustanovenie § 11 ods.
1 zákona č. 437/2004 Z. z. zakotvuje pravej retroaktivity tohto zákona a žiadna časť nepripúšťa jeho
nepravú retroaktivitu. Pre Sociálnu poisťovňu je v tomto smere neprípustné konať v rozpore s kogentným
ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.. Poškodený utrpel úraz za účinnosti vyhlášky č.
32/1965 Zb., podľa ktorej výška odškodnenia sa určuje sumou 60 Sk za jeden bod.

11. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 17.05.2017 (č.l. 29-31 spisu) navrhla žalobu
rozsudkom zamietnuť a nepriznať žalobcovi náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení poukazovala
na odôvodnenie už napadnutého rozhodnutia, pričom v samotnej správnej žalobe rozoberala princípy
pravej retroaktivity a nepravej retroaktivity. Poukazovala na znenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z. z., v zmysle ktorého na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu alebo
iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (t. j.
pred 01.08.2004), sa vzťahujú doterajšie predpisy, t. j. vyhláška č. 32/1965 Zb.. Dané ustanovenie
jednoznačne neumožňuje dvojaký výklad a štátne orgány sú ho povinné vykladať v súlade s článkom 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Sociálna poisťovňa pri stanovení hodnoty bodu, ako aj pri samotnom
určení počtu bodov za bolesť alebo za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa príslušných položiek
postupuje striktne v nadväznosti na prechodné ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z..



Mala za to, že aj v prípadoch, keď k poistnej udalosti došlo za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb.,
pričom k ustáleniu zdravotného stavu alebo k nastavšiemu zhoršeniu pôvodného poškodenia zdravia,
ktoré sa nepredpokladalo pri prvotnom hodnotení bolesti, došlo až za účinnosti neskoršieho zákona č.
437/2004 Z. z., sa pri stanovení hodnoty bodu na dané poškodenie zdravia, vrátane určenia počtu týchto
bodov podľa príslušnej položky, postupuje výlučne podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb.. Tvrdenie žalobcu
o povinnosti uplatňovať nový právny predpis nie sú relevantné, nakoľko § 11 ods. 1 zákona o bolesti
nepripúšťa jeho nepravú spätnú pôsobnosť.

12. Zdôraznila, že žalobca utrpel predmetný úraz za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., podľa ktorej výška
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 60,00 SKK za jeden bod. Dodala,
že nemôže nerešpektovať právny predpis, interpretovať ho spôsobom, ktorý tento zákon neumožňuje s
odôvodnením, že tento predpis je vývojom prekonaný a postupovať podľa nového právneho predpisu,
ak tento nový právny predpis v prechodných ustanoveniach jeho aplikáciu vylučuje, keďže za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa v dôsledku poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred účinnosťou
zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. pred 01.08.2004, vzťahujú doterajšie predpisy v plnom rozsahu a žalovaná
bez akýchkoľvek výnimiek aplikuje vyhlášku č. 32/1965 Zb..

13. Vo vyjadrení k správnej žalobe ďalej žalovaná uvádza, že ak žalobca poukazuje na judikatúru súdov
v Slovenskej republike, tá nenahrádza všeobecne záväzný právny predpis, iba vysvetľuje podmienky
jeho uplatnenia v praxi (výklad právnej normy). Judikát sa tak odlišuje od precedensu v angloamerickom
právnom systéme common law, kde súdne rozhodnutie, ktoré rieši prípad doposiaľ právnymi normami
neupravený, má normatívny význam a je všeobecne záväzné pre ďalšie rozhodovanie v obdobných
prípadoch, čím sa na rozdiel od judikátu v slovenskom právnom systéme stáva prameňom práva. K
uzneseniu Najvyššieho súdu SR 3Cdo/295/2009 zo dňa 05.08.2010, na ktoré poukazuje žalobca, uviedli,
že toto je záväzné len ,,inter partes,,, t.j. len medzi účastníkmi konania, a teda v spojení so zásadami
kontinentálneho typu právnej kultúry Sociálna poisťovňa postupovala v súlade s platnými právnymi
predpismi.

14. Pokiaľ sa týkalo námietky, že priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo
výške 750 bodov je v rozpore s obsahom administratívneho spisu uviedla, že túto námietku nie je
možné akceptovať. Posudkoví lekári sociálneho poistenia sa pri vykonaných kontrolách bodového
hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia stotožnili s vypracovaným znaleckým posudkom a
v ňom obsiahnutom ohodnotení za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 750 bodov a závery
posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorých postupy sa opierajú o závery znaleckého posudku.
Skutkový stav prípadu je z medicínskeho hľadiska objektívne zistený a preukázaný, čoho dôkazom
je vypracovaný znalecký posudok, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie zo dňa 19.10.2016
v odvolacom konaní potvrdené dňa 23.02.2017. Preto nesúhlasila s nariadením nového znaleckého
dokazovania v rámci preskúmavacieho konania, ktoré navrhol žalobca. Dávala do pozornosti, že žalobca
v žalobe žiada priznať náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia za 750 bodov, to znamená tak,
ako mu bola predmetná úrazová renta priznaná rozhodnutím Sociálnej poisťovne, preto požiadavku
nariadenia nového znaleckého dokazovania považovala za neodôvodnenú s poukazom na to, že
stanovenie hodnoty bodu nie je medicínskou, ale právnou otázkou. Vyššie uvedené bolo potvrdené aj
znalcom v doplňujúcom znaleckom posudku na str. 8, kde bol celkový počet bodov ustálený na 750
bez položky 391b. Žalovaná preto uvádza, že nevidí dôvod na spochybnenie medicínskych záverov
znaleckej organizácie a má za to, že to žalobcovi neprináleží.

15. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.06.2017 k podaniu žalovanej zo dňa 17.05.2017 (č.l. 45-48 spisu)
zotrval na návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania, pretože znalecký posudok vypracovaný
na objednávku žalovaného znalcom K.. D. Q., je nepoužiteľný z dôvodu, že bol vypracovaný podľa
neúčinnej vyhlášky č. 32/1965 Zb., pričom mali aj pochybnosť o objektívnosti záverov znaleckého
posudku. Počet bodov 2400 bol určený a potvrdený dvoma lekármi, a to lekárkou K.. K. U.D., N.. a ďalším
lekárom K.. W. I., primárom UNLP Košice. Doplnil, že právny záver žalovaného je absolútne nesprávny
a zjavne účelový, pretože rozhodujúci nie je dátum, kedy k úrazu došlo, ale rozhodujúci a určujúcu
je časový moment, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu alebo k zhoršeniu poškodenia
zdravia žalobcu. Zotrval na tom, že žalovaná má nesprávny výklad interpretácie zákonného ustanovenia
§ 11 ods. 1 zákona o bolesti. Výklad a aplikácia ustanovenia je medzi účastníkmi sporná, pričom ide o
podstatnú otázku pre rozhodnutie vo veci, pričom žalovaná odôvodňuje aplikáciu vyhlášky č. 32/1965
Zb. poukazom na to, že žalobca utrpel úraz v roku 1975, teda za účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb..



Tento záver žalovanej je absolútne nesprávny a zjavne účelový, pretože rozhodujúci nie je dátum, kedy
k úrazu došlo, ale rozhodujúci a určujúci je časový moment, kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu
žalobcu alebo zhoršeniu poškodenia zdravia žalobcu. V danom prípade nemožno považovať zdravotný
stav žalobcu za ustálený ku dňu pracovného úrazu, t. j. ku dňu 12.09.1975, keď v roku 2013-2015
vznikla potreba ďalších operačných zákrokov. Potreba operačného zákroku je jednoznačným prejavom
vyvíjajúceho sa a zhoršujúceho zdravotného stavu žalobcu, ktorý preukázateľne nebol ustálený za
účinnosti vyhlášky č. 32/1965 Zb., preto je použitie tejto vyhlášky na daný skutkový stav vylúčené.
Poukazoval na uznesenie Správneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 13.11.2009, ktoré sa rozhodlo o
publikovaní rozhodnutia 4Sžo/23/2009 z 28.04.2009 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 5/2010 (rozhodnutie č. 47). Doplnil, že vzhľadom
na judikatúru NS SR musí byť výška náhrady za bolesť u žalobcu určená podľa § 5 ods. 2 zákona
č. 437/2004 Z. z.. Ďalej uviedla, že judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a všeobecných
súdov vo všeobecnosti nie je právne záväzná. Uvedený názor žalobkyne je celkom scestný a právne
absolútne nesprávny, pričom poukázali na čl. 2 ods. 2 CSP: Právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. Ďalej poukázala na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.
ÚS 190/2016 z 13.09.2016 v ktorom ústavný súd uvádza: Súd v rozpore s princípom právnej istoty porušil
základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keď
pri rozhodovaní o otázke prípustnosti dovolania vôbec neodôvodnil svoje odchýlenie sa od judikatúry
prevažujúcej v čase jeho rozhodovania o podanom dovolaní a ani sa argumentačne nevyrovnal
s odlišným prevažujúcom právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky podporeným
judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že neodôvodnené
odchýlenie sa od judikatúry najvyšších súdnych autorít je porušením princípu právnej istoty a tým
porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Vzhľadom na uvedené navrhol žalobca aby mu vyhovel a priznal mu náhradu trov právneho zastúpenia
v plnom rozsahu.

16. Krajský súd v Košiciach ako správny súd preskúmal v konaní podľa Správneho súdneho poriadku
(zákon č. 162/2015) žalobou napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná. Bol oboznámený so správnou žalobou z 03.10.2017 na č.l.
1 až 6 spisu podanej v zákonom stanovenej lehote, rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kanc.
Košice z 21.03.2017 o priznaní nároku žalobcovi na poskytnutie právnej pomoci na č.l. 8 - 9
spisu, preskúmavaným rozhodnutím žalovanej č. 23770-5/2017-BA z 23.02.2017 na č.l. 10-13 spisu,
prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Košice z 19.10.2016 na č.l. 14 až 16 spisu
a ďalšími prílohami žaloby na č.l. 17 až 23 spisu. Ďalej bol oboznámený vyjadreniami žalovanej zo
17.05.2017 na č.l.29-31 spisu, replikou právnej zástupkyne žalobcu z 12.06.2017 na č.l. 45 až 48
spisu a prílohou tohto podania - uznesenie Najvyššieho súdu SR č.k. 3 Cdo 295/2009 z 05.08.2010 a
rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžso 23/2008 z 28.04.2009 na č.l. 49 až 58 spisu. V rámci prípravy
pojednávania sa súd podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu žalovanej a správneho
orgánu prvého stupňa.

17. Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky č. 32/1965 Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu
sociálneho zabezpečenia a Ústrednej rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského
uplatnenia, celková výška odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia z jedného
poškodenia na zdraví nesmie presiahnuť sumu 240 000 Sk; z toho odškodnenie za bolesť nesmie
presiahnuť sumu 72 000 Sk.

18. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994
Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov, na bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku úrazu a iného
poškodenia na zdraví, ktoré bolo spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a ak ide o
chorobu z povolania z takej choroby, ktorá bola zistená pred týmto dňom, sa vzťahujú doterajšie predpisy.

19. Podľa § 153 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť
a) nemocenského poistenia,



b) dôchodkového poistenia,
c) úrazového poistenia.

20. Podľa § 153 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, lekárska posudková činnosť úrazového poistenia
zahŕňa
a) posudzovanie poklesu pracovnej schopnosti,
b) posudzovanie zdravotnej spôsobilosti poškodeného absolvovať pracovnú rehabilitáciu alebo
rekvalifikáciu na účely opätovného zaradenia do pracovného procesu,
c) kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť
a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch,
d) posudzovanie účelnosti vynaložených nákladov spojených s liečením, za ktoré sa považujú náklady
na liečivá a lieky, zdravotnícke pomôcky, dietetické potraviny a doprava poškodeného spojená s
liečením.

21. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť podľa odseku
1 vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho
poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") a podľa odseku 2 písm. b) aj určený zamestnanec
Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

22. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických
osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti sociálnej poisťovne.

23. Podľa § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže
ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, (96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých
pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Týmto osobitným predpisom je 96a) - Zákon č. 382/2004
Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov.

24. V uvedenej právnej veci je sporný výklad ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktoré rieši
otázku aplikácie právnej úpravy na príslušné právne vzťahy v súvislosti so zmenou právneho predpisu.
Z právnej úpravy a príslušnej judikatúry NS SR vyplýva, že výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia žalobcu mala byť v tomto prípade posudzovaná podľa zákona č. 437/2004 Z. z., t. j. podľa
zákona platného a účinného v čase zhoršenia pôvodného poškodenia na zdraví žalobcu, čiže v čase
vzniku odškodňovaného sťaženia spoločenského uplatnenia, a nie podľa vyhlášky č. 32/1965 Zb., ako
to posúdila žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí.

25. Právna problematika v posudzovanej právnej veci je upravená jednak vo vyhláške č. 32/1965
Zb. ministerstiev zdravotníctva a spravodlivosti, Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia a Ústrednej
rady odborov o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia (Vyhláška) a tiež v
zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia
a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov (zákon).

26. Na základe ďalej uvádzanej právnej argumentácie správny súd uvádza, že prvostupňový správny
orgán a rovnako aj Sociálna poisťovňa, ústredie ako žalovaný správny orgán pri určovaní výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia postupovali podľa nesprávneho právneho predpisu, t.
j. vec nesprávne právne posúdili, čo malo za následok nesprávne určenie výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia žalobcu. Námietka žalobcu týkajúca sa nesprávne určenej hodnoty jedného
bodu bola preto správna.

27. Pokiaľ sa týka právneho posúdenia správny súd poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej „NS SR“) sa problematikou posudzovania bolesti, sťaženia spoločenského uplatnenia



a náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia najmä v súvislosti s aplikáciou
ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. zaoberal vo viacerých svojich rozhodnutiach. Pre
posúdenie danej právnej veci treba poukázať na jeho ostatnú rozhodovaciu činnosť, a to rozsudok sp.
zn. 1Sžso27/2015 z 27.07.2015, ako aj sp. zn. 9Sžso/2/2014 zo dňa 24.06.2015. V neposlednom rade
treba spomenúť závery uvedené v rozsudku NS SR č. 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009.

28. V predmetnom rozsudku NS SR uviedol, že zákon č. 437/2004 Z. z. upravuje podmienky priznania a
poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, vydávanie lekárskeho
posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, ako aj zásady na hodnotenie bolesti a zásady
na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 1 citovaného zákona). V osobitných ustanoveniach
potom zákon vymedzuje základné pojmy (bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia) a pojmy na účely
tohto zákona, ako sú poškodenie na zdraví, poškodený, poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, posudzujúci lekár (§ 2), upravuje náhradu za bolesť (§ 3), náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 4), výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia (§ 5), lekársky posudok (§ 7 a § 8), zásady na hodnotenie bolesti (§ 9) a
zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia (§ 10). Z uvedeného je zrejmé, že z hľadiska
systematického usporiadania treba rozlišovať pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. S prihliadnutím na to,
ak by sa podľa § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. mala podľa doterajších predpisov posudzovať náhrada
za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, muselo by to byť v tomto ustanovení
výslovne uvedené. Znenie citovaného § 11 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z. z. však predpokladá, že podľa
doterajších predpisov sa bude posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj ich
hodnotenie podľa sadzieb stanovených v doterajších predpisoch, nie však výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia.

29. Rovnako treba uviesť, že Správne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom zasadnutí dňa
13.11.2009 prijalo uznesenie o publikovaní rozhodnutia 4Sžso/23/2008 zo dňa 28.04.2009 v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, ktorého
právna veta znie: „Pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia a pojmy výška náhrady za bolesť
a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné, preto podľa § 11 ods. 1
zákona č. 437/2004 Z.z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a sťaženie spoločenského
uplatnenia a ich hodnotenie, ale výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadi zákonom
č. 437/2004 Z.z.“ (Rozhodnutie bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2010).

30. Z daného zároveň vyplýva, že žalobca, keďže utrpel pracovný úraz (12.09.1975) treba podľa
doterajších predpisov t.j. vyhlášky č. 32/1965 Zb. posudzovať bolesť a sťaženie spoločného uplatnenia.
V danom prípade takto žalovaná postupovala, pričom vyzvala lekárov, ktorí vypracovali lekársky posudok
predložený žalobcom, aby tento opravili v danom smere, čo následne títo aj urobili. Teda námietka
žalobcu, že ohľadne posudzovania bolesti a sťaženia spoločného uplatnenia mal byť použitý právny
predpis ku dňu vykonania, t.j. zákon č. 437/2004 Z.z., neobstojí.

31. Na druhej strane však možno zhrnúť, že podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia upravuje zákon č. 437/2004 Z.z., ktorý v prechodnom
ustanovení § 11 ods. 1 stanovuje, ktorý právny predpis sa má použiť na bolesť a na sťaženie
spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu a iného poškodenia na zdraví, ktoré bolo
spôsobené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak ide o chorobu z povolania z takej choroby,
ktorá bola zistená pred týmto dňom.

32. Na základe vyššie uvedeného sa správny súd stotožňuje s právnym názorom Najvyššieho súdu SR
vysloveným v jeho ostatnej rozhodovacej činnosti, že pojmy bolesť, sťaženie spoločenského uplatnenia
a pojmy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia nie sú totožné
a preto podľa § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. treba podľa doterajších predpisov posudzovať bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia a ich hodnotenie, t.j. Vyhlášky č. 32/1965 Zb., ale výška náhrady za
bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa riadia zákonom č. 437/2004 Z. z.. V danom
prípade treba žalobcovi poskytnúť výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa predpisu
účinného v čase, keď mu vznikol nárok na túto náhradu, t.j. v r. 2013-2015 kedy vznikla potreba ďalších
operačných zákrokov, ktorý žalobca preukázateľne podstúpil, teda podľa zákona č. 437/2004 Z.z..



33. K argumentácii žalovanej ohľadom nemožnosti odchýlenia sa od ustanovení § 11 ods. 1 zákona
č. 437/2004 Z.z. správny súd uvádza že podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány
môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Ústava SR pritom ustanovuje základné ústavnoprávne pravidlá, ktorých podrobnejšiu úpravu ponecháva
na zákon. Ak by orgány verejnej moci a správy uplatňovali ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy doslovne
a vytrhnuté z kontextu Ústavy, bez rešpektovania príčinnej súvislosti medzi relevantnými ústavnými
normami, výsledkom by bola aplikácia právneho poriadku SR vzdialená Ústave. Podľa čl. 152 ods. 4
Ústavy sa všetky pramene právneho poriadku SR musia interpretovať a aplikovať tak, aby boli v súlade s
Ústavou. Pri aplikácii zákona je teda povinnosťou správnych orgánov najskôr preskúmať, či všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý mienia aplikovať, možno vysvetliť tak, aby výklad bol v súlade s Ústavou.
Iba v prípade kladnej odpovede môže správny orgán uplatniť svoju viazanosť zákonom podľa čl. 2 ods.
2 Ústavy. Orgán verejnej moci pri korektnom naložení s ustanovením čl. 2 ods. 2 Ústavy nesmie porušiť
Ústavu z dôvodu, že zákon mu to umožňuje, či dokonca ukladá.
34. Vychádzajúc z hore uvedenej právnej argumentácie obsiahnutej v bode 33. odôvodnenia tohto
rozsudku v právnom kontexte právnych dôvodov uvedených v bodoch 18. až 32. odôvodnenia
tohto rozsudku správny súd uvádza, že žalovaná napriek jednoznačnej judikatúre Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky dotýkajúcej sa ústavnokonformného výkladu § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.
z. vydala vo veci žalobcu popri preskúmavanom rozhodnutí aj ďalšie rozhodnutie, ktorým pristúpila k
takému výkladu § 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorý správny súd v preskúmavanej právnej
veci hodnotí ako postup nerešpektujúci ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
k preskúmavanej právnej problematike. Stanovenie hodnoty bodu vo výške 60,- Sk podľa vyhlášky
č. 32/1965 Zb. odvolávajúc sa na uvedené zákonné ustanovenie vytvára v právnej praxi žalovanej
neakceptovateľný právny stav, týkajúci sa odškodnenia pracovných úrazov a chorôb z povolania,
v rámci ktorého súdu vytvárané dve kategórie účastníkov administratívnych konaní. Ak totiž iba v
dôsledku správnej žaloby, podanej účastníkom administratívneho konania, má dochádzať k naplneniu
jednoznačných právnych požiadaviek vyplývajúcich z rozhodnutia NS SR publikovaného v Zbierke
stanovísk NS SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 47/2010 a ďalšej relevantnej
judikatúry NS SR, potom taký postup žalovanej možno z pohľadu správneho súdu považovať za
vyslovene protiústavný. Správne kolégium Najvyššieho súdu SR totiž v predmetnom rozhodnutí podalo
výklad zákona (§ 11 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.), ktorý je pre prax žalovanej právne záväzný. Ide
teda o právne prepojenie na článok 2 ods. 2 Ústavy SR a článok 152 ods. 4 Ústavy SR stanovujúce
základný ústavnoprávny rámec rozhodovania orgánov štátnej moci a verejnej správy.
35. Záverom k námietke žalobcu, ktorá sa týkala vytýkanej neobjektívnosti znaleckého posudku uvádza
správny súd, že znalecká organizácia, ktorú žalovaná vybrala, pristúpila k vyhodnoteniu znaleckého
posudku nezaujato a objektívne. Boli to znalci ustanovení v zmysle zákona č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a vykonávajú svoju činnosť nezaujato a nestranne, pričom
v zmysle zákona o sociálnom poistení § 196 ods. 3 má žalovaná oprávnenie ustanoviť znalca na
odborného posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie, ktorým aj vo veci sledovala náležité
zistenie skutkového stavu.

36. Po zvážení žalobných námietok a vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s
citovanými zákonnými ustanoveniami z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho
poriadku preskúmavané rozhodnutie žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie č. 23770-5/2017-BA zo
dňa 23.02.2017 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 63477-66/2016-KEM zo dňa
19.10.2016 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, v ktorom je žalovaná viazaná právnym názorom
správneho súdu (§191 ods. 6 SSP).

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú
náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanej. O výške priznaných trov konania bude
rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.



V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V Košiciach dňa 25.05.2018