Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 26CoE/34/2018 z 5. 9. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 5. septembra 2018, sp. zn. 26CoE/34/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8715205394.1 Krajský súd Prešov | 26CoE/34/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8715205394.1 | 2018-09-05 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/bc67e146-0212-4caa-9643-4e2533dc87e9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8715205394.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 26CoE/34/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715205394
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8715205394.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudcov JUDr.
Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému B. B., bytom A. č. XXX, o vymoženie sumy XXX,-
EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k. 15Er/310/2015 - 16
zo dňa 3. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp. zn. EX 12099/15. Exekučným titulom vo veci je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. zo dňa 29.10.2014 sp. zn. SR 07227/14,
pričom nárok oprávneného vychádza zo Zmluvy o úvere č. 701001311 uzavretej medzi oprávneným a
povinným dňa 15.05.2012. S odkazom na § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 41 ods. 2 písm. d/, § 44 ods. 2, § 243d ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného
poriadku, § 1, § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o
rozhodcovskom konaní, príslušné ustanovenia smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 5.4.1993 (ďalej len „Smernica Rady“), čl. 169 ods. 1 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie, zohľadniac prijaté stanovisko spoločného rokovania občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.9.2010, závery rozsudku Súdneho
dvora ES vo veci C-243/08 zo dňa 4.6.2009 Pannon GSM Zrt. c/a Erzsébet Sustikné Györfi, rozhodnutia
vo veciach C-240/98 Océano Grupo Editorial a C-168/05 Mostaza Claro, po preskúmaní predloženého
exekučného titulu postupom v súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku dospel exekučný súd k
záveru, že medzi zmluvnými stranami v pozícii dodávateľa služby (úveru) a spotrebiteľom, príjemcom
služby, ide bezpochyby o vzťah spotrebiteľský a uzavretá úverová zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená formulárovou rozhodcovskou zmluvou, ktorú
oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa zároveň pri uzatváraní úverových zmlúv. Z
formy predloženej rozhodcovskej zmluvy exekučný súd uzavrel, že spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde. Znenie rozhodcovskej zmluvy bráni tomu, aby na
základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská zmluva vo veci, ktorá mala založiť legitimitu pre
exekučný titul, síce povinnému umožnila vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by
sa podľa dojednanej doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ, povinný,
by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel
zabrániť rozhodcovskému konaniu. Je zrejmé, že formulárovú rozhodcovskú zmluvu spotrebiteľ osobitne
nevyjednal. Táto zmluva je preto neprijateľná podmienka, keďže nebola spotrebiteľom individuálne
vyjednaná a je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Neprijateľná rozhodcovská



zmluva sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto zmluvy odporuje dobrým mravom.
Dojednanie rozhodcovskej zmluvy a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich
dôsledkoch k tomu, že spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú mu poskytujú ustanovenia § 52 a nasl.
OZ a Smernice Rady. Na základe týchto skutočností súd konštatoval rozpor predloženého exekučného
titulu so zákonom, čoho dôsledkom je, že výkon exekúcie nemožno nariadiť.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Navrhol uznesenie súdu
prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvej
inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Exekučný súd prekročil
preskúmavaciu právomoc danú mu Exekučným poriadkom, keďže pri preskúmavaní exekučného
titulu po materiálnej stránke súd nie je oprávnený skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale iba
povahu plnenia, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul, nemá oprávnenie
skúmať rozhodnutie samotné. Exekučný súd týmto postupom nahrádza konanie o žalobách o zrušenie
rozhodcovských rozsudkov podľa § 40 a nasl. Zákona o rozhodcovskom konaní, čo je v rozpore s
obsahom a účelom tohto zákona. Súd takto nesprávne aplikoval § 45 Zákona o rozhodcovskom konaní,
čím porušil právo oprávneného na prejednanie veci pred príslušným súdom. Uviedol, že oprávnený
s povinným uzatvorili rozhodcovskú zmluvu formou samostatného právneho úkonu a na samostatnej
listine, čo konajúci súd neskúmal, čím konanie zaťažil vadou nedostatočne zisteného skutkového stavu.
Vo vzťahu k námietke o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym
súdom, oprávnený poukázal na znenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ a na skutočnosť, že cieľom tejto právnej
úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný
súd konal nad rámec zákonných ustanovení.

3. Odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní oprávneného v zmysle § 34 zákona č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a Exekučného poriadku, účinného
v čase rozhodovania odvolacieho súdu, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 386
CSP a contrario, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

4. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že exekučný súd správne posúdil vzťah oprávneného,
poskytovateľa úveru a povinného ako vzťah spotrebiteľský.

5. Vo vzťahu k otázke rozsahu preskúmavacej právomoci exekučného súdu odvolací súd uvádza, že
exekučný súd je podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku o.i. oprávnený a zároveň povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom. Súd teda neskúma vecnú správnosť vydaného rozhodcovského
rozsudku, ale jeho súlad so zákonom. Ak je oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vo veci,
je exekučný súd oprávnený skúmať, či rozhodcovskému orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, bola daná
právomoc vo veci konať a či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej
zmluvy. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejedať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. V prípade zistenia
nedostatku v tomto smere, t.j. pri zistení neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky
je namieste konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, čo má za následok materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto exekučného titulu. Toto spolu s princípmi dôslednej ochrany práv spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu dáva exekučnému súdu oprávnenie na zamietnutie
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak postupom v súlade s §
44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je
nútený výkon rozhodnutia neprípustný (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/146/2011).

6. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že medzi oprávneným a povinným došlo k uzavretiu osobitnej
rozhodcovskej zmluvy na samostatnej listine podpísanej oboma zmluvnými stranami, pričom exekučný
súd túto skutočnosť neskúmal a nezistil tak dôsledne skutkový stav odvolací súd uvádza, že z
exekučného spisu, ako aj z odvolaním napadnutého rozhodnutia vyplýva, že exekučný súd sa v
napadnutom uznesení zaoberal platnosťou rozhodcovskej zmluvy, jej existenciu nepopieral a tá je
súčasťou súdneho spisu. Táto námietka oprávneného preto nie je dôvodná.

7. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu má zásadný význam konštatovanie, že rozhodcovská zmluva
uzavretá zároveň so zmluvou o úvere č. 701001311 dňa 15.05.2012 nebola platne uzavretá, a teda
nebola spôsobilá založiť právomoc rozhodcovského súdu. Platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy



je základnou a nevyhnutnou skutočnosťou, bez ktorej rozhodcovský súd nie je oprávnený konať a
rozhodovať vo veci.

8. Ak má byť rozhodcovská zmluva právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí
byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba znamená (porov. uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Skutočnosť, že povinnému bola predložená vopred pripravená formulárová zmluva,

9. Podstatným Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvu, je
nepochybne forma uzavretej zmluvy, t.j. vopred pripravená rozhodcovská zmluva predložená povinnému
v pozícii spotrebiteľa vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, či výberu
konkrétneho rozhodcovského súdu zo strany spotrebiteľa, bez možnosti rozhodcovskú zmluvu
neuzavrieť.

10. Súdna kontrola je plne opodstatnená aj v prípadoch, ak je hlavný zmluvný vzťah (zmluva o
úvere) a vedľajší (rozhodcovská zmluva) vyjadrený na samostatných listinách. Nie je dôvod vylúčiť
súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine, keďže nebola hodnoverne
preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory vzniknuté v budúcnosti riešil
rozhodca, predformulovaný na tlačive predloženom dodávateľom. Podstatou individuálne nevyjednanej
zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom, poskytovateľom úveru, naformulovaná
bez možnosti zmeny jej obsahu, pričom povinný v pozícii spotrebiteľa nemal možnosť a ani vôľu si
rozhodcovskú zmluvu dojednať individuálne a s primeranou starostlivosťou zvážiť dôsledky tohto úkonu.
To je prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis, pričom majú
vyvolať dojem, že si ich prvotne vyžiadal spotrebiteľ.

11. Zmluvná podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a
spotrebiteľ tak nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky v súvislosti s predbežne formulovanou
štandardnou zmluvou. Zmluvné dojednanie, ktoré spotrebiteľom nie je individuálne vyjednané, je
bezpochyby neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pričom rozhodcovská zmluva uzavretá v takejto podobe je
zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či
zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle ustanovení
Smernice Rady ako nekalú.

12. Odvolací súd sa stotožňuje s postupom exekučného súdu, ktorý skúmal predloženú rozhodcovskú
zmluvu vo vzťahu k existencii neprijateľných zmluvných podmienok aj v takom prípade, keď
rozhodcovská zmluva pripúšťala možnosť voľby, pred ktorým orgánom je zmluvná strana oprávnená
domáhať sa svojho práva. O neprijateľnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve
ide aj vtedy, ak spotrebiteľ síce má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom,
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by
bol nútený sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Odvolací súd zdôrazňuje, že aj pokiaľ ide o tzv.
nevýhradnú rozhodcovskú zmluvu, možnosť voľby pre spotrebiteľa ostáva len iluzórnou, pretože takmer
s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov
plynúcich zo štandardne formulovanej úverovej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne
uplatňuje svoje práva, tak využíva spravidla všeobecný súd. Odvolací súd nepochybuje o tom, že
spotrebiteľ, ktorý by sa rozhodol individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu, by aj rozhodcovské
konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednanie nedávalo zmysel. Spôsob, akým je v tomto a
v obdobných prípadoch rozhodcovská zmluva predložená spotrebiteľovi, je skôr o nevhodnom spôsobe
predloženia zmluvných podmienok, vo vzťahu ku ktorým oprávnený sledoval ich vylúčenie spod režimu
súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok. Takýto postup predstavuje nekaloobchodnú
praktiku podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

13. Ak rozhodcovská zmluva vyžaduje od spotrebiteľa povinnosť podrobiť sa arbitráži, nie je možné jej
záväznosť s odkazom na ochranu práv spotrebiteľa akceptovať. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ
nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré
zakladá, t.j. či doložka nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Povinný ako spotrebiteľ nemá na výber,
ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde.



14. Podstatou a hlavnou črtou formulárových spotrebiteľských zmlúv, či všeobecných obchodných
podmienok je, že pri uzatváraní zmluvného vzťahu sa nemenia, sú všeobecné a záujemca o službu
tieto podmienky prijme alebo ich odmietne a zmluva nevznikne. Predovšetkým v tom spočíva faktická
nerovnosť zmluvných strán. Rozhodcovská zmluva, ktorá bola predformulovaná a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, navyše na geograficky neprijateľnom mieste,
spĺňa charakteristiku nekalej zmluvnej podmienky. Tento záver podporuje tiež stanovisko Súdneho dvora
ES vo veci C-243/08, ako uviedol aj exekučný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Zároveň je
tiež možné takúto zmluvnú podmienku považovať za uzavretú v rozpore s dobrými mravmi, čím je daná
jej neplatnosť podľa § 39 OZ (IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011) a je tiež v rozpore s generálnou klauzulou
podľa § 53 ods. 1 OZ, s odkazom na § 53 ods. 5 OZ, podľa ktorého neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

15. Je zrejmé, že v čase uzavretia zmluvy medzi oprávneným a povinným mal oprávnený ako dodávateľ
služby zákonom explicitne zakázané dojednávať v typových zmluvách podmienky spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa odvolací súd stotožňuje so záverom exekučného súdu, že pre
vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, právoplatný a vykonateľný exekučný titul.

17. Je nepochybné, že rozhodcovská zmluva nedohodnutá individuálne zo strany spotrebiteľa, ale
vnútená spotrebiteľovi spolu s podpisom zmluvy o úvere ako jej súčasť je za týchto podmienok neplatná.
Rozhodcovský rozsudok predložený oprávneným ako exekučný titul je tak vydaný orgánom, ktorému
nebola platne zverená právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Takýto rozsudok nemôže byť považovaný za
rozhodnutie, ktoré je spôsobilým podkladom pre nariadenie exekúcie. Na túto skutočnosť musí exekučný
súd prihliadať v každom štádiu exekučného konania. Práva oprávneného v tomto prípade, vzhľadom na
prelomenie zásady res iudicatae (t.j. definovanie rozhodcovského rozsudku zo dňa 29.10.2014 sp. zn.
SR 07227/14 ako nulitného právneho aktu), vo vzťahu k možnosti vymôcť pohľadávku voči povinnému
prostredníctvom žaloby podanej na všeobecnom súde nie sú dotknuté.

18. Z uvedeného je zrejmé, že odvolacie námietky oprávneného nie sú dôvodné a súd prvej inštancie
postupoval správne, keď podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmal exekučný titul a následne
žiadosť o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi zamietol.

19. Odvolací súd preto postupom podľa § 387 ods. 1 CSP uznesenie exekučného súdu ako vecne
správne potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie v samostatnom rozhodnutí,
ktorým sa exekučné konanie končí (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku).

21. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).